Hrabanie, obhrýzanie kríkov a značkovanie patria medzi najčastejšie problémy, ktoré riešia majitelia psov v záhrade. Neznamená to automaticky, že je pes neposlušný alebo zlý. Vo väčšine prípadov ide o prirodzené správanie, nudu, prebytok energie, lovecký inštinkt, stres alebo snahu označiť si svoje územie.
Ak chcete mať psa aj peknú záhradu, nestačí iba zakázať neželané správanie. Najskôr treba zistiť, prečo ho pes robí, a potom spojiť výcvik, dostatok pohybu, vhodné zónovanie záhrady a technické opatrenia.
Prečo pes v záhrade hrabe
Hoci sa nám to môže zdať divné, je hrabanie pre psa úplne normálne. Dôvodov môže byť niekoľko:
- Psa to jednoducho baví, robí to zo „športu“.
- Pretiahne si pritom svalstvo a odreaguje sa.
- Za horúceho dňa si pripravuje miesto, kde by sa schladil.
- Nudí sa, takže si kráti voľnú chvíľu.
- Chce si ukryť kosť či iné jedlo.
- Snaží sa niekam dostať alebo utiecť zo záhrady.
- Cíti napríklad hraboša a prebúdza sa v ňom lovecký inštinkt.
- Môže hrabať zo smútku, stresu či strachu.
V prvom rade treba brať do úvahy aj plemeno psa. Sú plemená, pre ktoré je hrabanie veľmi prirodzené. Ide najmä o poľovnícke psy ako napríklad jazvečíky, bígle, basety alebo iné plemená.
Každé z plemien však môže v záhrade občas zanechať „darček“ v podobe vyhrabanej diery. Zvlášť pre jazvečíky či teriérov je hrabanie prirodzené a myšičky im nedajú spať.

Najprv odhaľte skutočnú príčinu
V prípade, že psovi v tom chceme zamedziť, musíme zistiť, čo je hlavnou príčinou jeho správania. Potom sa ešte len vrhneme na odnaučenie alebo aspoň čiastočné obmedzenie tejto radovánky.
Ak je dôvodom niektorý zo škodcov, mali by ste sa jednoznačne zamerať na likvidáciu škodcov. V prípade hmyzu alebo krtkov sú na trhu dostupné rôzne prípravky a odpudzovače, ktoré účinne zatočia so škodcami a tak sa u psov značne zníži nutkanie hrabania.
Ak príčinou nie sú škodcovia, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či má váš pes dostatok pozornosti alebo nie je v období párenia. Jednoznačne by ste mu v takomto prípade mali dopriať viac pohybu v podobe dlhých prechádzok alebo tiež môžete siahnuť aj po hračkách pre psov, ktoré ich počas dňa zabavia.
Hrabanie z tepla alebo pre lovecký inštinkt
Ak váš pes hrabe, aby sa ochladil, môžete mu skúsiť ponúknuť plastový detský bazénik napustený vodou. Alternatívou je aj tienisté miesto na odpočinok, otvorená pivnica alebo chladná dlažba v tieni.
Za horúceho dňa si pes môže pripravovať miesto, kde by sa schladil. Kopanie jamy je v takom prípade spôsob, ako sa dostať k chladnejšej pôde.
Dôvod hrabania však väčšinou býva niekde inde. Ak váš štvornohý miláčik tvorí nory kvôli loveckým inštinktom, bude odnaučenie o dosť zložitejšie.
Jednoduchšie asi bude, keď sa zbavíte nevítaných hlodavcov a krtkov. Pri poľovníckych plemenách však treba počítať s tým, že samotný zákaz nemusí prirodzenú potrebu úplne odstrániť.
So zákazmi by sa tak malo začať už od šteňacieho veku, pretože dospelý jazvečík, ako jamník, sa to bude len ťažko odučovať.
Nuda je najčastejším dôvodom
Najčastejšou príčinou hrabania býva nuda. Pes, ktorý zostane celý deň sám na záhrade bez dostatku pohybu a podnetov, si zábavu často nájde sám.
Kľúčom k úspešnému riešeniu problému je spestriť psovi prostredie, v ktorom žije. Hľadajte spôsoby, ako psa zamestnať.
- Na strom mu môžete pripevniť napríklad pneumatiku, aby sa mohol hojdať.
- Ak sa rád preťahuje, zaveste za strom kus povrazu.
- V čase vašej neprítomnosti mu na záhrade nechajte veľkú špiková kosť na okusovanie.
- Nechajte mu obľúbenú hračku, napríklad Kong alebo loptičku na maškrty.
- Pripravte mu box s hračkami, aby sa mohol stále zabaviť.
Chodievajte na dlhé prechádzky, vezmite ho so sebou na bežky, hádžte mu loptičku, hrajte s ním rôzne hry a učte ho novým kúskom. Možností je veľa.
Venujte psovi svoj čas a pokúste sa mu mnohokrát stereotypný život trochu spestriť. Pred odchodom do práce ho môžete vybehať na pol hodinku až hodinku.
Pes, ktorý sa nudí, pácha psie kusy. Psa treba unaviť, nie síce na smrť, ale treba mu dať dostatok možností na vybehanie a na zábavu pod dohľadom, keď nie, tak si zábavu nájde sám.
Pri mladom psovi treba počítať aj s obdobím dospievania. Toto je ešte šteňa v puberte, takže skúša a skúma okolie. Váš havko je teraz vo veku podobnom ľudskej puberte - nevie sa zmestiť do kože.
Výcvik zakázaných miest
Keď psa pristihnete pri hrabaní, je potrebné mu povedať aj rázne „nie“. Dôležité však je, aby zákaz prišiel okamžite.
Pamätajte na to, že trestať psa za hrabanie smiete len v prípade, že ho pristihnete pri čine. Neskôr, keď je záhrada rozrytá, si pes ťažko dáva do súvislostí, čo mu vlastne vyčítate a za čo ho trestáte.
Ak ho potrestáte až po návrate k rozrytej záhrade, môže vás začať považovať za nevypočítateľnú osobu, od ktorej nevie, čo môže očakávať.
Najlepšie funguje pokojná, dôsledná a vždy rovnaká reakcia. Zákaz nevyslovujte raz nahnevane a inokedy ho úplne ignorujte. Pes potrebuje jasné pravidlá.
Postupný nácvik zakázanej zóny
Vo svojej záhrade si môžete vytvoriť zakázané zóny, napríklad okolo záhonov so zeleninou a kvetinami.
Štvorcovú zeleninovú záhradu pomocou štyroch kolíkov v rohoch a výraznej pásky zreteľne označte. Pri každom pokuse psa do označeného priestoru vstúpiť zaznie dobre známy ostrý zákazový povel „nie“ a pridá sa posunok rukou žiaducim smerom a dodatočne tiež vopred nacvičený povel „von“.
Ak už bol pes vo vnútri, pri prekonaní pásky smerom von a v momente, keď pes bol na mieste, ktoré mu bolo voľne prístupné, zaznie pochvala „tak je hodný“.
Takto postupujte celé popoludnie. Pri každom, ale naozaj pri každom pokuse o prekonanie pásky reagujte rovnako. Nie vztekle, rovnako.
Pri nácviku vstúpte do priestoru ohraničeného páskou. Môžete začať rýpať alebo siať hrášok, ale pes za vami nesmie. Kedykoľvek sa o to pokúsi, znova nasleduje zákazový povel a predtým naučený postup.
Napokon odíďte do domu a psa nechajte na záhrade samého. Sledujte ho z okna a pri pokuse o prekonanie hranice zopakujte ostré „nie“ a následne pochvalu „tak je hodný“.
Ak to nebude v niektorom stupni fungovať, vráťte sa o krok späť. Psovi tak vysvetlíte, že je to zakázaná zóna nielen vo vašej prítomnosti, ale vždy.
Je to o trpezlivosti. Nikdy pes nesmie vstúpiť bez zákazového a nespokojného komentára do tohto priestoru. Ani keď sa rozprávate so susedkou.
Vyhraďte psovi miesto, kde hrabať smie
Úplný zákaz hrabania nemusí byť pri každom psovi realistický. Ďalšou možnosťou je naučiť psa hrabať na vopred určenom mieste.
To môže mať úspech aj pri hrabaní z iných dôvodov, takže to určite stojí za skúšku. Vyberte miesto, kde vám rozhrabaná pôda alebo piesok nebudú prekážať.
Ak si nechcete ničiť záhradu, môžete psovi vyčleniť vlastné pieskovisko alebo väčšiu debničku s pieskom. Niektoré psy to uspokojí a nebudú mať tendencie rýpať sa v trávniku.
Ako psa naučiť používať vlastné pieskovisko
Pripravte si špiková kosť a lopatku.
Pred zrakmi psa vyhĺbte jamu alebo skôr jamku, vložte do nej kosť a celé miesto znova zahrňte zeminou.
Akonáhle pes začne vyhrabávať kosť, pochvalne na neho zavolajte, napríklad: „Šikovný Rex, tam hrabe hodný psík.“
Celú akciu niekoľkokrát zopakujte a kosť odneste.
Cvičenie opakujte počas piatich dní a psovi vždy zdôrazňujte, že „tu hrabe hodný psík“.
Potom psovi kosť predložte. Keď má chuť začať si ju zahrabávať, spýtajte sa ho: „Kde hrabe hodný psík?“
Keď sa pes vydá na správne miesto, odmeňte ho pochvalou.
Váš hlas by mal mať rovnakú intonáciu ako pri predchádzajúcich cvičeniach. Keď sa pes vydá na správne miesto, máte vyhraté - aspoň zatiaľ.
Keď pes zakopáva kosti a jedlo
Dáte psovi kosť a on s ňou rovno beží medzi záhony, aby ju riadne ukryl pod zem? Riešenie sa ponúka - jednoducho mu ju na záhrade nedávajte.
Pes si môže ukrývať kosť, rožok, maškrtu alebo iné jedlo. Ak mu nechcete dovoliť rozrývať záhony, podávajte mu takéto maškrty na mieste, kde ich nemôže zahrabávať, prípadne mu pripravte vlastné pieskovisko.
Niektorí psi majú iba jedno miestečko, kde opakovane rozrývajú trávnik. Na danú plochu môžete dať kus betónu alebo plochý kameň a prihrnúť ho zeminou.
Keď pes zistí, že hrabanie nejde, pravdepodobne s tým prestane. Existuje však riziko, že si nájde iné miesto.
Čo robiť, keď pes hrabe pri plote
Pes sa môže snažiť dostať zo záhrady, prípadne reaguje na ľudí, zvieratá alebo pachy za plotom. Pevný plot, najlepšie s podezdívkou, je preto základom bezpečnej záhrady.
Ak chcete byť v pokoji aj počas vašej neprítomnosti a púšťať psa v záhrade na voľno, pevný plot je nevyhnutnosťou pri malom aj veľkom plemene.
Pri veľkom plemene treba zvážiť plot približne 160 cm vysoký a z pevnejšieho materiálu než obyčajné pletivo. Pes by svojou váhou pri naskakovaní do plota mohol plot deformovať a niektorý pes ho dokáže aj svojimi zubami rozpliesť.
Ak máte doma notorického „hrabáča“, nezostáva vám nič iné, než oplotiť časť záhrady, aby na ňu pes nemal prístup. Riešením môže byť tiež koterec.
Jednou z najjednoduchších metód, ako udržať psa mimo záhrady, je postaviť plot. Jednoduchý nízky plot vo výške psa obvykle postačuje, pretože pôsobí ako vizuálna aj fyzická bariéra.
Vytvoriť bariéru však môžete aj z rastlín. Skúste to napríklad s pichľavými kvetmi, ako sú bodliaky alebo ruže.
Ako prispôsobiť záhradu psovi
Pre mnohých majiteľov psov je ťažké udržať si peknú a upravenú záhradu. Vášniví záhradkári musia chrániť nielen mladé sadenice a zeleninu v záhrade, ale aj svojho psíka.
Pri rôznorodej záhrade je totiž pravdepodobné, že aspoň jedna z kvetín alebo rastlín môže byť pre psa škodlivá. Záhradu preto treba prispôsobiť životným nárokom a potrebám psa.
Na druhej strane je potrebná správna a premyslená voľba plemena pre vašu záhradu podľa toho, čo od psa očakávate a koľko pohybu, času a pozornosti mu dokážete dať.
Rôzne plemená psov majú rôzny temperament, a tým aj rôzne nároky na pohyb. Veľkú úlohu pre prípadnú neprimeranú záťaž vašej záhrady zohráva aj veľkosť psa a veľkosť záhrady.
Voľný priestor medzi plotom a vegetáciou
Pes je rodeným hlídačom. Svoj domov úzkostlivo stráži a bráni. Na to používa neustály pohyb okolo svojho pozemku a značkovanie svojho teritória.
Ak plot susedí s verejným priestranstvom, kde sa pohybujú cudzí ľudia a zvieratá, problém môže byť ešte výraznejší.
Ak sa chcete vyvarovať neustáleho vyháňania psa z pivónií, neumiestňujte záhony a rastliny priamo k plotu, a to napríklad ani tuje.
Pes potrebuje priestor na pohyb okolo hranice pozemku. Ak mu ho vytvoríte a vegetáciu od plota oddelíte, znížite riziko, že bude kríky a kvety ničiť pri každodennom obchádzaní svojho územia.
Chodníčky medzi záhonmi
Niekedy je najlepšou možnosťou spolupracovať s prirodzenými tendenciami vášho psa namiesto boja proti nim.
Ak vždy vyberá rovnakú cestu cez záhradu alebo stále ocikáva ten istý kvet, budete mať ťažkosti zmeniť tieto zaužívané návyky.
Namiesto toho, aby ste celú záhradu označili ako nedostupnú, radšej mu v nej vytvorte priestor na prechádzku. Môžete vytvoriť malú cestičku z kameňov alebo tehál, ktoré ho budú nútiť prejsť okolo kvetov a sadeníc.
Skúsení chovatelia dokázali naučiť aj svorku poľovníckych psov chodiť v záhrade po chodníčkoch medzi hriadkami tak, aby neničili úrodu. Chce to iba trpezlivosť.
Záťažový trávnik
Aspoň v miestach, kadiaľ váš psík cez trávnik pravidelne prebieha, použite niektorú zo záťažových, ihriskových trávnikových zmesí.
Takéto riešenie je vhodné najmä vtedy, keď pes nehrabe úmyselne, ale pravidelným pohybom vytvára vyšliapané cestičky.
Ako obmedziť značkovanie a močenie na rastliny
Značkovanie je u psov často nepríjemnou záležitosťou. Psí moč môže zničiť nielen trávnik v záhrade, ale aj rôzne kríky a kvety.
Močové značky sú normálnym prejavom psov. Označujú si nimi svoje teritórium, územie, ktorým chodia, a dávajú tak informácie ostatným psom.
Z toho je zrejmé, že takémuto správaniu by bolo nezmyselné úplne brániť, pretože mu docela zabrániť nemožno. Úpravami záhrady a častými vychádzkami je však možné predchádzať škodám na vegetácii.
Vytvorte vhodné značkovacie miesto
Treba vysledovať, kam pes svoju pachovú značku najčastejšie umiestňuje, a vymeniť poškodenú rastlinu za solitérny kameň, ktorému moč neuškodí.
Ak sa niektorá z rastlín nahradiť kameňom nedá a pes si usmyslí, že je to správne miesto, umiestnite veľký kameň pred rastlinu.
Značkovacie objekty môžete rozmiestniť tak, aby pes mal možnosť označiť si územie mimo citlivých rastlín. Prirodzenú potrebu tým neodstraňujete, iba chránite záhony, tuje a kríky.
Pravidelné venčenie
Venčenie minimálne dvakrát denne v rovnakom čase môže pomôcť obmedziť potrebu vykonávať potrebu v záhrade.
Ak si minimálne dvakrát denne urobíte čas a svojho psíka vyvediete zo záhrady vyvenčiť, ideálne tam, kde sa venčia ostatní psíci, nebudete musieť po záhrade ani zbierať psie exkrementy.
Pes odkladaním trusu nielenže poslúchne volanie prírody, ale tiež komunikuje s ostatnými psami. Preto ak má tú možnosť, rád nechá túto potrebu na čas, keď vie, že mu umožníte opustiť priestor záhrady.
Vulkanické kamene
Veľmi obľúbené sú napríklad vulkanické kamene. Sú určené pre psov, aby zabránili tvorbe žltých škvŕn na trávniku po tom, ako pes vykoná malú potrebu.
Kameň sa jednoducho vloží do psej misky s vodou. Na dosiahnutie najlepších výsledkov sa odporúča tieto kamene meniť každé dva mesiace.
Takéto výrobky však nenahrádzajú výcvik, pravidelné venčenie ani ochranu rastlín pred opakovaným značkovaním.
Pachové odpudzovače a ich použitie
Psie čuchové orgány sú oveľa výkonnejšie ako naše. Čuch psa je približne 1 000 až 10 000 000-krát citlivejší ako čuch človeka, v závislosti od plemena.
S takýmto nosom sa záhradné vône môžu javiť psíkovi naozaj lákavo. Nepríjemné vône sú však uňho zosilnené rovnako ako tie príjemné.
Psy neznášajú vôňu červenej papriky, citrusových plodov, kávovej usadeniny a octu. Na odradenie psa stačí len trochu. Ak ich použijete v záhrade alebo v kvetinovom záhone, váš pes sa pravdepodobne otočí opačným smerom.
Vône, ktoré môžu psa odradiť
- Citrusy: Psy rozhodne nemajú rady citrusy všetkých druhov. Ich intenzívna vôňa môže u psov vyvolať dráždivú reakciu, ktorá sa môže prejaviť intenzívnym kýchaním.
- Ocot: Potravinársky aj liehový ocot má silnú a charakteristickú vôňu, ktorá môže byť pre ľudí aj zvieratá dráždivá.
- Parfum: Bez ohľadu na jeho vôňu nie je parfum pre psa príjemný a pes rýchlo uteká z miesta, kde je nastriekaný.
- Amoniak: Psy rýchlo reagujú na zápach čpavku a akýchkoľvek alkoholických výrobkov. Amoniak má silný, výrazný a dráždivý zápach.
- Naftalén: Psy majú veľký odpor k takzvaným naftalínovým guľôčkam.
- Pálivé papriky a korenie: Červená paprika, čili a iné štipľavé korenie môžu psa odradiť.
V prípade, že pes vyhrabáva rastliny, môžete použiť sprej s odpudzovačom, ktorý je dostupný v obchodoch pre zvieratá. Lacnejším variantom je obyčajný ocot, ktorý psom tiež nevonia.
Nezabúdajte však na pravidelnú aplikáciu. V daždivých dňoch musí byť aplikácia častejšia. Nevýhodou je, že niektoré citlivejšie rastliny môžu postrekom trpieť a spreje tiež nezaberajú na všetky psy.
Pri používaní akéhokoľvek prípravku treba dbať na to, aby nebol toxický pre psa, deti ani rastliny. Naftalén, čpavok, alkoholové výrobky, silné chemikálie a dráždivé látky nepoužívajte spôsobom, pri ktorom by sa k nim pes mohol dostať alebo ich olizovať.
Ďalším vhodným exteriérovým produktom je gélový odpudzovač psov a mačiek do záhrad. Psie repelenty vo forme pachov, ktoré sú pre psov nepríjemné, môžu byť účinné a zároveň bezpečné pre ich zdravie, ak sú určené na tento účel a používajú sa podľa návodu.
Účinne neutralizujú zápach psieho moču, takže pes si daný priestor nespája so svojou toaletou.
Ochrana rastlín pred močom a obhrýzaním
Ak pes obhrýza všetko, môžete prísť o hrozno, ríbezle aj ďalšie kríky. Ocikávanie tújí môže spôsobiť černenie konárikov a opakované vyhrabávanie kôry alebo koreňov môže rastliny vážne poškodiť.
Najspoľahlivejšou ochranou je fyzická bariéra. Citlivé rastliny môžete obohnať nízkym plotom, pletivom alebo samostatnou ochrannou konštrukciou.
Ak pes vždy prechádza rovnakou trasou, vytvorte mu chodníček z kameňov alebo tehál. Ak si vyberá určitý strom či ker na značkovanie, chráňte ho veľkým kameňom alebo inou stabilnou prekážkou.
Pri rôznorodej záhrade je dôležité skontrolovať aj to, či sa v nej nenachádzajú rastliny škodlivé pre psa. Mladé sadenice, zeleninu a kvety je vhodné chrániť najmä počas obdobia, keď pes ešte skúma všetky zákutia.
Má byť pes v kotercI alebo vo voľnej záhrade?
Niektorí majitelia nechcú psa zatvárať do voliéry alebo koterca, pretože sa obávajú, že zatvorený pes nebude strážiť. Bezpečný koterec však môže byť praktickým riešením v čase, keď pes nemôže byť pod dohľadom alebo keď by mohol poškodiť záhradu.
Najlepšie vám poslúži pevný koterec s búdou. Takéto opatrenie je potrebné v prípade návštevy v záhrade, či už preto, že sa návšteva psov bojí, alebo si so sebou privedie deti.
Aj keď nedokážete pochopiť, ako sa môže niekto báť práve vášho miláčika, existuje veľa ľudí, ktorým je kontakt aj s malým psom vyložene nepríjemný.
Preto je slušné počas návštevy psa umiestniť na bezpečné miesto. Predtým by mal byť riadne vyvenčený a vybehaný.
V prípade malých detských návštevníkov psa zatvárajte vždy. Bez dozoru by sa so psom nemali hrať ani vlastné malé deti.
Ak nechcete psa držať v samostatnom koterci, môžete rozdeliť dvor menším plotom. V jednej časti môže byť sám a v druhej iba s vami.
Ak máte notorického „hrabáča“, oplotenie časti záhrady alebo dočasné využitie koterca môže byť bezpečnejšie než neustále trestanie psa za správanie, ktoré nedokáže počas vašej neprítomnosti kontrolovať.
Čomu sa pri odnaučovaní vyhnúť
- Netrestajte psa spätne: Keď je záhrada už rozrytá, pes si trest nedokáže spojiť s predchádzajúcim správaním.
- Nespoliehajte sa iba na sprej: Spreje nezaberajú na všetky psy a po daždi ich treba aplikovať znova.
- Nenechávajte psa bez podnetov: Dlhá samota na veľkom dvore nenahrádza prechádzku ani spoločnú aktivitu.
- Nechoďte proti prirodzenosti plemena: Pri jazvečíkovi alebo teriérovi môže byť hrabanie veľmi silne zakorenené.
- Nevysvetľujte pravidlá nejasne: Raz povolené a inokedy zakázané správanie psa mätie.
- Nespoliehajte sa iba na elektrické riešenia: Elektrický ohradník alebo elektrický obojok môže psa vystrašiť, ale nenahrádza dôsledný výcvik a odstránenie príčiny problému.
Stres, strach a hrabanie počas neprítomnosti
Ďalšou príčinou hrabania môže byť strach alebo stres. Riešením je postupné a nenásilné privykanie na odlúčenie.
Po príchode sa psovi veľa venujte a zamestnajte ho. Pomôcť môžu nové podnety, napríklad hračky, a pri smútku tiež nosené oblečenie, z ktorého pes ucíti pach svojho pána.
Môže sa stať, že pes nebude hrabať pred vami, ale počas vašej neprítomnosti bude ďalej veselo hĺbiť hlboké nory. V takom prípade treba spojiť prácu so stresom z odlúčenia, dostatok pohybu, obohatenie prostredia a obmedzenie prístupu k ohrozeným častiam záhrady.
Tak ako pri inom problémovom správaní aj v tomto prípade platí pravidlo: odstráňte strach, stres a nudu a vyrieši sa aj hrabanie vo vašej neprítomnosti.
Praktický plán pre majiteľa psa a záhrady
Niekoľko dní sledujte, kedy, kde a ako pes hrabe, močí alebo obhrýza rastliny.
Skontrolujte, či sa v zemi nenachádzajú krtky, hraboše alebo iní škodcovia.
Pred odchodom do práce psa vyvenčite a fyzicky aj mentálne zamestnajte.
Na záhrade mu nechajte bezpečné hračky a žuvacie predmety.
Vyhraďte mu pieskovisko alebo konkrétne miesto na hrabanie.
Citlivé záhony, kríky a stromy oddeľte bariérou.
Okolo plota vytvorte voľný priestor alebo chodník.
Pravidelne psa učte povely „nie“, „von“, „ku mne“ a „pozeraj“.
Za správne správanie ho odmeňujte pochvalou alebo kvalitnými maškrtami.
Ak sa problém zhoršuje alebo súvisí so strachom a stresom, vyhľadajte profesionálneho trénera psov.
Naučiť psa ignorovať nežiaduce podnety nie je nemožné - vyžaduje si to čas, trpezlivosť a správne vedenie. Dôležité je začať od základov, trénovať v správnej vzdialenosti, postupne zvyšovať náročnosť a odmeňovať každý úspech.
Je potrebné uvedomiť si, na čo psa potrebujete, čo od neho očakávate a čo bude očakávať on od vás. Vo všeobecnosti sa môžete riadiť genetickými predpokladmi konkrétneho plemena, teda tým, na čo bolo dané plemeno po celé roky šľachtené a čo bolo chovom podporované.
To, či chceme alebo nechceme, sa skôr či neskôr prejaví aj u nášho psa. Preto je dôležité skĺbiť psie potreby s predstavami o ideálnej záhrade.
tags: #aby #pes #neocuroval