Ako chovať cvrčky doma

Chov vlastných cvrčkov je praktický najmä pre chovateľov pavúkov, plazov, obojživelníkov, vtákov a drobných cicavcov, ktoré potrebujú pravidelný prísun kŕmneho hmyzu. Pokiaľ zvieratá živiace sa hmyzom chováte vo veľkom, náklady na potravu môžu byť pomerne vysoké.

Problém so zháňaním kŕmneho hmyzu môže nastať aj v prípade, ak sa chované zviera živí len určitým druhom hmyzu. Vlastný chov umožňuje mať k dispozícii cvrčky rôznych veľkostí a zároveň znižuje závislosť od ponuky v obchodoch.

Cvrčky sú výbornou potravou pre plazy a obojživelníky a stále častejšie sú základom potravy pre psy a mačky. Sú bohatí na minerály a kvalitné bielkoviny, ktoré nezpôsobujú alergie.

Ktorý druh cvrčka si vybrať

Najčastejším a najdostupnejším druhom cvrčkov medzi kŕmnym hmyzom je cvrček domáci (Acheta domestica), ale tento druh je pomerne citlivý na podmienky chovu.

V súčasnosti sa najčastejšie chovajú štyri druhy cvrčkov a každý z nich má svoje pre a proti.

• Cvrček domáci (Acheta domestica) patrí k najdostupnejším zástupcom krmného hmyzu, ale je dosť citlivý na chovné podmienky a sebemenšia chyba môže skončiť stratou populácie.
• Cvrček banánový (Gryllus assimilis) je menej citlivý, ale samice sú extrémne rýchle a čilé.
• Cvrček dvojškvrnný (Gryllus bimaculatus) je veľký druh, ktorý pomerne pomaly rastie, a patrí medzi najhlasnejších cvrčkov.
• Cvrček krátkokrídly je veľmi pohyblivý cvrček s dlhším vývojom.

Z najhlasnejších muzikantov kraluje cvrček dvojškvrnný, pre ktorého je charakteristická práve žltá škvrna na každom krídle. Medzi teraristami býva obľúbený, pretože svojím cvrlikaním evokuje atmosféru pri mori.

Ak chovateľovi prekáža cvrlikanie, vhodnejším a tichším variantom bude cvrček banánový, ktorý sa niekedy vyskytuje aj pod názvom cvrček stepný.

Cvrček domáci je svetlo slámovej alebo žltkastohnedej farby a dospelý hmyz dosahuje dĺžku až 2,5 cm. Samičky majú dlhý čierny kladielkový orgán vyčnievajúci za bruško.

Cvrček domáci patrí do radu rovnokrídlovce (Orthoptera). Je teplomilný a v južnej, najmä však strednej Európe by neprežil chladné zimné mesiace v prírode, preto sa nasťahoval do teplejších častí ľudských obydlí.

V nebezpečenstve sa zachraňuje skokmi dlhými až 25 cm. Cvrlikajú iba samčeky, a to pomocou krídel, ktorými trú o seba.

Cvrček banánový má na každom krídle jednu žltú škvrnu. Žije v južnej Európe, Ázii a Afrike, kde niekedy spôsobuje veľké škody. Je o niečo menší než cvrček poľný a vydáva tlmenejší cvrlikavý zvuk.

V chovoch prevládajú samičky. Zmiešanie banánových a obyčajných cvrčkov neprekáža, pričom banánové cvrčky na začiatku rastom predbehnú obyčajné.

Akú nádobu použiť na chov

Cvrčky možno chovať v plastovej nádobe, plastovom boxe alebo v sklenenom akváriu s krytom z jemného nylonového pletiva na vrchu.

Jako ideálny príbytok pre zmiešaný chov cvrčkov poslúži plastová krabica s vekom s veľkosťou 50 × 40 × 30 cm alebo sklenené akvárium, ku ktorému sa vyrobí kryt napríklad z pletiva s jemnými okami.

Cvrčky chováme v dostatočnom priestore, napríklad 40 × 14 × 10 cm, v teráriu vyrobenom z dreva, skla, umelej hmoty alebo lepenky. Nádobu prikryjeme sklom alebo jemnou sieťovinou.

Terárium možno rozdeliť na dve časti - jednu ubytovaciu a jednu určenú na kŕmenie. Väčšia ubytovacia časť sa dá umelo zväčšiť tenkými doštičkami, papierovými rúrkami s priemerom 3 - 4 cm alebo pokrčeným zdravotne neškodným papierom.

Veľkosť nádoby závisí od počtu chovaných cvrčkov. Pri dlhodobom chove je vhodné insektárium s rozmermi približne 20 × 30 × 20 cm, pričom pri väčšej populácii je praktickejšie používať viac boxov.

Vetranie a zabezpečenie proti úniku

Častou príčinou neúspechu chovu je príliš vysoká vlhkosť, ktorej sa zabráni malými vetracími otvormi po stranách plastovej krabice a na veku.

Štruktúra pletiva s mikroskopickými otvormi je dôležitá, aby v nádobe nebolo príliš vlhko, čo by mohlo viesť k strate chovanej populácie, ale aby cez otvory zároveň hmyz nemohol uniknúť.

Ak hrozí, že by cvrčky cez vetranie unikli, pomôže oblepiť vnútorné strany krabice a veka muším pletivom. Látka nie je vhodná, pretože cvrčky ju môžu rozhrýzť.

Veko musí dobre priliehať a vetracie otvory treba zabezpečiť dostatočne hustou sieťovinou. Pri mladých jedincoch môže byť vhodná aj veľmi jemná nylonová sieťovina alebo dámske pančuchy.

Časom sa pri umývaní boxov zdrsní ich povrch a najmä čerstvo vyliahnuté cvrčky môžu po stenách vyliezť von. Ich úniku zabránime tak, že celý box oblepíme okolo vrchu priesvitnou lepiacou páskou, po ktorej cvrčky nevedia chodiť.

Hlavnou úlohou krytu je zabrániť úniku hmyzu a zároveň umožniť dostatočnú výmenu vzduchu.

Vnútorné vybavenie chovnej nádoby

Podstielka na dne

Ako výstelku na dno nádoby použite piesok.

Dno nádrže sa môže vysypať pieskom alebo vystlať papierovými obrúskami. Obe možnosti majú svoje výhody, pretože piesok nezadržiava vlhkosť a znečistené papierové obrúsky sa dajú za pár minút vymeniť.

Na dno nasypeme trochu suchého piesku. Suché dno pomáha obmedziť nadmernú vlhkosť a uľahčuje odstraňovanie trusu a zvyškov potravy.

Úkryty

Do nádoby umiestnite rolky od toaletného papiera alebo kartóny od vajec, ktoré slúžia ako úkryt pre jednotlivé vývinové štádiá hmyzu.

Vnútorné vybavenie nádrže tvoria kartónové plata od vajíčok uložené vo zvislej polohe, čím sa vytvorí dostatok úkrytov pre jednotlivé štádiá a trus sa nebude držať na platoch, ale prepadne na dno.

Ako úkryty slúžia cvrčkom kartóny od vajec alebo pokrčený novinový papier.

Ukladať kartóny na stojato má výhodu v tom, že trus cvrčkov padá na dno nádrže. Úkryty tiež zvyšujú využiteľný priestor a znižujú vzájomné rušenie cvrčkov.

Teplota a vyhrievanie

Pri chove v domácich podmienkach je najväčším problémom skutočnosť, že cvrčky na rozmnožovanie vyžadujú teplotu okolo 30 °C.

Reprodukcia cvrčkov veľmi závisí od okolitej teploty. Pri bežnej izbovej teplote sa nemusia rozmnožovať, preto treba príbytok vyhrievať na teplotu 28 - 30 °C pomocou žiaroviek s výkonom 12 W alebo vykurovacích káblov s výkonom 25 W.

Vhodná teplota pre cvrčky domáce sa uvádza aj v rozmedzí 25 - 28 °C, zatiaľ čo pri rozmnožovaní a inkubácii sa používa približne 27 - 30 °C. Rozdiel vyplýva z toho, že bežný chov a urýchlenie vývoja nemajú úplne rovnaké teplotné požiadavky.

Nádobu treba vyhrievať napríklad pomocou slabých 15 - 20 W žiaroviek. Možno použiť aj vykurovacie káble s výkonom 25 W.

Silnejšie 40 W káble môžu byť príliš výkonné a môžu plastové boxy roztaviť. Vyhrievacie teleso preto treba umiestniť tak, aby neprišlo do priameho kontaktu s plastom, a teplotu je potrebné kontrolovať teplomerom.

Priestor na chov možno umiestniť na drevené regály, na ktorých je položený 2 cm polystyrén obalený alobalom. Alobal odráža teplo späť do plastových boxov.

Cvrčky môžu byť chované vo viacerých plastových boxoch uložených na vyhrievacích kábloch. Vo väčších boxoch možno chovať dospelé cvrčky a v menších inkubovať násady s vajíčkami.

Vývoj do dospelosti závisí od teploty: čím je teplota vyššia, tým skôr cvrčky dospejú. Pri optimálnej teplote celý vývojový cyklus trvá 8 - 10 týždňov, pri teplote okolo 30 °C približne 6 týždňov, zatiaľ čo pri nižšej teplote sa výrazne spomaľuje.

Kŕmenie cvrčkov

Cvrčky sú všežravce. Potrava musí byť súčasne suchá, napríklad zmes otrúb, rozdrveného pečiva, ovsených vločiek a sušených dafnií, a čerstvá, napríklad zelené časti rastlín, tráva, šalát, nastrúhaná mrkva, varené zemiaky a kúsky ovocia.

Cvrčky kŕmte ovocím, napríklad jablkami a citrusovými plodmi, zeleninou, ako sú uhorky, paradajky, šalát a mrkva, listami tráv a púpavy, ovsenými vločkami, pšeničným šrotom, strúhankou alebo podrveným suchým chlebom, drvenými piškótami a najmä podrvenými mačacími či psími granulami.

Základom kŕmenia môže byť zelené krmivo, v lete najmä púpavový list, kapusta, šalát, kalerábový list, kel a ďatelina. Z ovocia sú vhodné predovšetkým jablká a hrušky.

V zimných mesiacoch možno použiť ružičkový kel, ktorý nezamŕza. Má však tuhý list a menšie cvrčky ho nemusia dokázať rozhrýzť.

V zimných mesiacoch je vhodné nechať kel trochu preschnúť, inak hrozí zarosenie nádrže.

Cvrčky možno kŕmiť aj výhonkami rastlín, semenami, mŕtvym hmyzom a kúskami mäsa. Vhodne možno využívať aj kuchynský odpad.

Bielkoviny a kanibalizmus

Podrvené psie a mačacie granuly zabezpečujú prísun živočíšnych bielkovín. Druhou dôležitou súčasťou kŕmenia sú psie granuly pomleté a podávané nasucho, prípadne kvalitné krmivo pre akvarijné ryby.

Obidve krmivá sú dôležitým zdrojom bielkovín pre cvrčky. Pri nedostatku bielkovín môže dôjsť ku kanibalizmu a jedince v chovanej populácii sa navzájom požerú.

Cvrčky môžu trpieť výrazným kanibalizmom, ak nemajú dostatok bielkovín. Pri prvom pokuse o chov sa môže stať, že sa za niekoľko dní navzájom požerú a zostane jediná samica.

Jednou z možností je rozdrviť detské piškóty na úplný prášok, zmiešať ich s rovnakým dielom sušeného mlieka a túto zmes podávať v krmítkach.

Spôsob podávania potravy

Potravu možno podávať v plytkých viečkach od zaváraninových pohárov, v malých keramických miskách alebo vo viečkach od fliaš.

Krmítka dopĺňajte až vtedy, keď cvrčky všetko zjedia. Zvyšky čerstvej potravy pravidelne odstraňujte, aby v boxoch zbytočne neplesniveli.

Pri každom kŕmení odstraňujte starú zeleninu aj ovocie, aby v boxoch neplesneli.

Na ovocie si treba dávať pozor. Nemalo by sa strúhať, pretože rýchlo kvasí.

Potrava nesmie byť chemicky ošetrená ani inak závadná, pretože cvrčky by sa stali nevhodnými na následné skŕmenie.

Na ovocie a zeleninu z hypermarketov treba dávať pozor, pretože môže byť chemicky ošetrená. Potravu vždy dobre umyte.

Voda a napájačky

Ak cvrčky dostávajú každý deň kúsok ovocia alebo zeleniny, nemusia mať v chovnej nádrži misku s vodou, pretože čerstvá potrava je zároveň dobrým zdrojom vody.

Pokiaľ cvrčky nekŕmite každý deň ovocím, podávajte im vodu v plytkých napájačkách.

V hlbokej miske by sa cvrčky zbytočne utopili, preto sa do nej vkladá kúsok molitanu, vata alebo prírodná buničina.

Namiesto napájačky možno použiť plytkú mističku alebo viečko, do ktorého vložíte kúsok vaty, aby sa drobné cvrčky neutopili.

Jednoduchú napájačku možno pripraviť tak, že do viečka nasypete čistý prevarený piesok a nalejete naň vodu tak, aby bol premočený, ale aby sa cvrčky nemohli utopiť.

Voda na pitie môže presakovať z hrdla Erlenmeyerovej banky uzavretej vatou do Petriho misky s vatou.

Vodu treba udržiavať čerstvú a zdravotne neškodnú. Hubky a vatu pravidelne vymieňajte, aby nezačali plesnivieť.

Rozmnožovanie cvrčkov

Nádoba na kladenie vajíčok

Do chovnej nádoby umiestnite plastovú, sklenenú alebo plechovú misku na kladenie vajíčok.

Výška tejto misky by mala byť maximálne 5 cm a mala by byť vystlaná vlhkou rašelinou, hlinou alebo lignocelom.

Ďalšími alternatívami sú plechové alebo sklenené nádoby vysoké maximálne 5 cm. Ako substrát sa používa mierne vlhká rašelina alebo lignocel.

V suchom substráte vajíčka preschnú. Do krabičiek na znášanie vajíčok možno použiť bežnú záhradkársku vláknitú rašelinu, ktorú je lepšie pred použitím sterilizovať.

Rašelinu možno zmiešať s pieskom. Pôda má byť kyprá a vlhká, nie však premočená.

Vrchná časť nádobky sa zabezpečuje jemným muším pletivom. Pletivo zároveň chráni vajíčka pred dospelými cvrčkami, ktorí sa v substráte radi hrabú a mohli by vajíčka poškodiť alebo zožrať.

Na bokoch nádoby možno vytvoriť otvory s priemerom približne 1 cm, aby sa samičky ku kladisku ľahko dostali.

Premiestnenie násady

Misku s už nakladenými vajíčkami vždy premiestnite do samostatnej nádoby.

Po nakladení vajíčok sa nádobka premiestňuje do samostatnej nádrže s rovnakou teplotou a pravidelne sa kontroluje vlhkosť substrátu.

Krabičky v nádrži na liahnutie možno zľahka rosiť každý večer. Keď sa začnú cvrčky liahnuť, násadu ešte približne týždeň opatrne rosíme.

Vlhkosť substrátu treba udržiavať opatrne, pretože prílišná vlhkosť v celej chovnej nádobe podporuje plesne, roztoče a úhyn cvrčkov.

Krabičky v chovnej nádrži možno meniť približne po jednom týždni. Dĺžka liahnutia závisí aj od toho, ako dlho bola násada vystavená dospelým cvrčkom.

Liahnutie a rast nýmf

Prvý instar sa z vajíčok liahne po 2 - 3 týždňoch.

Pri teplote 27 °C sa prvý instar liahne približne po dvoch týždňoch a mladé cvrčky merajú asi 3 mm.

Samička cvrčka domáceho dospieva približne v šiestich týždňoch veku a potom je pripravená na rozmnožovanie.

Samička môže naraz naklásť až 200 vajíčok. V dobrom chove larvy cvrčkov veľmi rýchlo rastú a vyvíjajú sa.

Vajíčok môže byť veľké množstvo, približne 10 000 - 20 000.

Než cvrčky dospejú, zvliekajú sa 11-krát. Premena je nedokonalá a nymfy sa celkom 6-krát zvliekajú.

Ak vajíčka inkubujete vo veľkom plastovom boxe, cvrčky nemusíte prekladať, pretože sa vyliahnu a dospejú v tom istom boxe.

Z menších boxov ich po dosiahnutí veľkosti približne 0,5 cm presýpajte do väčších.

Podľa veľkosti boxu doň možno umiestniť jednu až päť krabičiek s nakladenými vajíčkami.

Vlastný chov zakladajte s cvrčkami približne rovnakej veľkosti a chovajte ich dovtedy, kým pohlavne nedospejú.

Praktické usporiadanie chovu vo viacerých boxoch

Praktickejšie je používať viac nádob naraz. Jeden box môže slúžiť dospelým cvrčkom, ďalší inkubácii vajíčok a ďalší mladým jedincom.

Vo väčších boxoch možno chovať dospelé cvrčky a v menších inkubovať násady s vajíčkami.

Takéto rozdelenie uľahčuje kontrolu veľkosti cvrčkov, výmenu kladísk, čistenie aj plánovanie množstva hmyzu určeného na skŕmenie.

V dostatočne veľkom priestore možno odchovať približne 2 000 jedincov ročne, čo predstavuje približne 1 kg dospelých cvrčkov.

Ak chováte cvrčky iba pre jedného alebo dvoch gekončíkov, vlastný chov sa nemusí vyplatiť, pretože dospelých cvrčkov môže byť príliš veľa a nevydržia dlho.

Čistenie a hygiena

Po skŕmení dospelých cvrčkov box umyte horúcou vodou a do sucha utrite papierovou servítkou.

Na čistenie nepoužívajte žiadne čistiace prostriedky, pretože hmyz je citlivý na akékoľvek, aj malé množstvo chemikálií.

Samozrejmosťou je udržiavanie čistoty v celej chovnej miestnosti.

Zvyšky potravy treba z terária včas odstraňovať, aby sa zabránilo plesňovej infekcii priestoru.

Najväčším rizikom je kombinácia vysokej vlhkosti, zvyškov potravy, nedostatočného vetrania a znečisteného substrátu.

Pri dodržaní hygieny chov cvrčkov nezapácha. Cvrčky aj šváby pri správnej údržbe nesmrdia.

Najčastejšie príčiny neúspechu

• nedostatočná teplota,
• príliš vysoká vlhkosť v chovných nádržiach,
• nedostatočné vetranie,
• nedostatok bielkovín a následný kanibalizmus,
• plesnivé alebo kvasiace zvyšky potravy,
• chemicky ošetrené ovocie a zelenina,
• nedostatočne zabezpečené veko a únik cvrčkov,
• nevhodná alebo plesnivá rašelina v kladisku.

Pri vysokej vlhkosti môže potrava nasať vodu a cvrčky sa v nej môžu topiť. Preto je lepšie udržiavať terárium suché a vodu dodávať bezpečnou napájačkou alebo čerstvou potravou.

Škodcovia a ochorenia

Zo škodcov, ktorí zamorujú chovy, možno spomenúť roztoče rodu Glyciphagus. Ich výskyt možno obmedziť radikálnym znížením vlhkosti.

Dravé roztoče Blattisocius tarsalis a Blattisocius keegani vysávajú vajíčka cvrčkov.

Rickettsiózu u cvrčkov spôsobuje Rickettsiella grylli a nedokonalá huba Entomophora grylli napáda priamo cvrčky.

Ak sa v chove objaví pleseň alebo silné zamorenie roztočmi, treba odstrániť napadnutý materiál, nádoby dôkladne umyť horúcou vodou a chov obnoviť z nezávadnej násady.

Manipulácia a skrmovanie

Cvrčky domáce sú veľmi čilé a obratné. Riešením môže byť ich ochladenie pred kŕmením, pretože nižšia teplota znižuje ich pohyblivosť.

Cvrčky sú aktívne počas celého dňa, ale najmä po zotmení.

Malé cvrčky s veľkosťou približne 5 mm určené na skŕmenie možno umiestniť na dno chladničky, kde pri teplote 5 °C zastavia rast.

Pri manipulácii pracujte s boxom nad väčšou nádobou alebo vo vani, aby prípadne uniknuté jedince neodišli do celej miestnosti.

Chovná nádoba musí byť po každom otvorení opäť bezpečne uzavretá, pretože cvrčky dokážu skákať a rýchlo sa ukryť.

Časté otázky o chove cvrčkov

Prežijú cvrčky po úteku v byte?

Cvrčky chované po mnoho generácií v ideálnych podmienkach sú citlivé na teplotu a nemusia zniesť výkyvy, ktoré sú v bytoch prirodzené.

Skúsenosť z domácich chovov ukazuje, že uniknuté cvrčky sa síce môžu určitý čas objavovať, ale dospelosti sa nemusia dožiť a v byte ich nemusí byť počuť cvrlikať.

Potrebujú cvrčky svetlo?

Cvrčky svetlo zásadne nepotrebujú a pri chove ich netreba vystavovať priamemu slnečnému žiareniu. Dôležitejšia je stabilná teplota, dostatočné vetranie, suché prostredie a vhodná potrava.

Je lepšie chovať cvrčky v jednej nádobe alebo vo viacerých?

V jednej nádobe možno inkubovať vajíčka, nechať vyliahnuť mladé cvrčky a nechať ich dorásť. Viac boxov však uľahčuje oddelenie vývinových štádií, kontrolu populácie a pravidelné čistenie.

Čo robiť, ak sa cvrčky prestanú množiť?

Najskôr skontrolujte teplotu, vlhkosť, dostupnosť kladiska, množstvo bielkovín a stav potravy. Nedostatočná teplota a prílišná vlhkosť patria medzi hlavné príčiny neúspechu pri chove cvrčkov.

Jednoduchý postup založenia chovu

1. Pripravte plastový box alebo akvárium s bezpečným krytom a jemnou sieťovinou.
2. Zaistite dostatočné vetranie bez možnosti úniku mladých cvrčkov.
3. Na dno nasypte suchý piesok alebo vložte papierové obrúsky.
4. Umiestnite zvislé kartóny od vajec, rolky od toaletného papiera alebo iné bezpečné úkryty.
5. Pripravte plytké krmítko a bezpečnú napájačku s vatou, molitanom alebo pieskom.
6. Zabezpečte teplotu približne 25 - 30 °C podľa účelu chovu.
7. Vložte plytkú nádobku s mierne vlhkou rašelinou, hlinou alebo lignocelom na kladenie vajíčok.
8. Vrchnú časť kladiska prikryte jemným pletivom.
9. Po nakladení vajíčok preneste kladisko do samostatnej nádoby s rovnakou teplotou.
10. Pravidelne kontrolujte vlhkosť substrátu, odstraňujte zvyšky potravy a udržiavajte box suchý a čistý.

Pri správnej teplote, dostatočnom vetraní, vhodnej potrave, bezpečnom prístupe k vode a pravidelnej hygiene možno vytvoriť stabilný chov, ktorý bude poskytovať cvrčky rôznych veľkostí počas celého roka.

tags: #ako #chovat #cvrcky