Ako chovať afrického ježka bielobruchého

Africký ježko bielobruchý je čoraz obľúbenejším netradičným domácim maznáčikom. Cez deň väčšinou spí a aktívny býva najmä za súmraku a v noci, preto môže vyhovovať aj ľuďom, ktorí sú väčšinu dňa v práci.

Hoci je jeho chov v niektorých ohľadoch menej náročný než starostlivosť o psa alebo mačku, nejde o zviera bez potrieb. Ježko vyžaduje vhodné ubytovanie, stabilnú teplotu, kvalitnú potravu, každodenný pohyb, pravidelný kontakt a pozorné sledovanie zdravotného stavu.

Ježko bielobruchý ako domáce zviera

Najznámejší ježko na domáci chov sa nazýva Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris) a pochádza z Afriky.

Nie je to ten istý ježko, s ktorým sa môžeme stretnúť u nás vo voľnej prírode a od svojho slovenského menovca sa odlišuje aj tým, že v zime neupadá do spánku.

Prirodzeným prostredím ježka bielobruchého sú savany a suché travnaté oblasti strednej Afriky.

Okrem Ježka afrického bielobruchého sa v domácnostiach zvykne chovať aj Ježko alžírsky (Atelerix algirus) alebo ich kombinácia.

Stretnúť sa však môžete tiež s ďalšími druhmi, ako je Egyptský ušatý ježko (Hemiechinus auritus auritus) a Indický ušatý ježko (Hemiechinus collaris).

Krížením Ježka bielobruchého s Ježkom alžírskym vznikol Ježko africký bielobruchý, no pri chove sa z času na čas objaví ešte pôvodná forma Ježka alžírskeho alebo bielobruchého.

Ježko je čoraz viac vnímaný ako domáce zviera.

Roztomilé videá s ježkami, ktoré kolujú na video platformách, prispievajú mimo iné k tomu, že sa v našich domácnostiach objavuje tento malý hmyzožravec stále častejšie.

Je to populárne zviera, ktoré nie je ľahké chovať, pretože nerád komunikuje so svojím druhom.

Vo voľnej prírode sú ježkovia samotári, avšak v zajatí majú radi aj kontakt s inými ježkami.

Vo voľnej prírode sú ježkovia samotári, preto im nebude prekážať, ak ich budete chovať samostatne a nebudú mať spoločnosť.

Niektorí ježkovia žijúci v domácnosti však majú radi aj prítomnosť iných ježkov.

Pri samičkách chov viacerých ježkov väčšinou nebýva problém, pretože samičky si spolu rozumejú.

Pri samčekoch to však nie je také isté.

Ak sa rozhodnete chovať stádo ježkov, musí mať každé zviera svoju vlastnú ubikáciu.

Vzhľad a veľkosť afrického ježka

Ježko bielobruchý má pichliače, ktoré sa rozprestierajú po celom chrbáte.

Pichliače sú dlhé 15 až 20 mm a majú rôzne farby.

Brucho malých hmyzožravcov je načuchrané a biele, ako napovedá názov.

Majú guľaté, malé uši a malé labky.

Na zadných labkách majú ježkovia bielobruchí, na rozdiel od iných druhov ježkov, štyri prsty namiesto piatich.

Ježko bielobruchý je v dospelosti približne o 5 cm menší, ako jeho európsky menovec.

Dorastá do veľkosti 14 až 21 cm a váži 300 až 500 g.

Ide o roztomilé zvieratko dorastajúce do dĺžky 18 - 25 cm a v dospelosti dosahujúce hmotnosť až 0,5 kg.

Na chrbte sa mu vynímajú rôznofarebné pichliače v odtieňoch čiernej, bielej a hnedej.

Od zdomácnenia ježkov v 80. rokoch 20. storočia sa postupom času vyšľachtilo niekoľko desiatok farebných kombinácií.

Dnes existuje 92 farebných variant, medzi ktoré patria i albíni či fľakatí ježkovia, tzv. pinto.

Správanie, aktivita a povaha

Ježko bielobruchý je aktívny za súmraku a v noci, počas dňa sa ukrýva.

Po zotmení sa vydáva hľadať potravu.

Ježkovia, podobne ako škrečky, sú nočné zvieratá.

Cez deň spia a odpočívajú a ich aktivita začína večer.

V noci sú veľmi aktívni a cez deň pokojne spia.

Ježko je nočný tvor a vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže celý deň prespí.

Sú však ideálnym domácim miláčikom pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov chodia neskoro.

Ježko je totiž nočný tvor a vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže celý deň prespí.

Ježko ako domáce zviera má úplne inú povahu ako vták, či hlodavec.

Mohli by sme povedať, že ježko je osobnosť a viac sa podobá mačke alebo psovi.

Vie sa pritúliť, ale aj nahnevať či uraziť sa.

Ježkovia majú náročnú povahu, bývajú tvrdohlaví a hlavne plachí, preto sa im musí človek dostatočne venovať, aby si zvykli, že sú doma.

Niektorí ježkovia môžu byť spoločenskejší a ochotnejší nadviazať vzťah so svojím majiteľom, zatiaľ čo iní budú individualistickí.

Všetko závisí od dispozície domáceho maznáčika.

Ježkovia sú miernej povahy.

Aj keď, ako u každého zvieratka je každý jedinec osobnosť, dá sa povedať, že ježkovia nie sú problémové zvieratká.

Nie sú hryzavé.

Iste, môže sa stať, že vás ježko omylom chytí za prst, ale je to skôr dané jeho neveľkým zrakom, zato extrémne dobre vyvinutým čuchom.

Ak ste ježka kŕmili z ruky lákavou dobrotou, môže sa ľahko pomýliť a „ochutnať“ váš prst v túžbe po jedle.

Ježkovia samozrejme majú zvukový repertoár, ale nijako výrazne sa v tomto smere neprejavujú.

Nemusíte sa teda báť, že by svojimi hlasovými prejavmi rušil váš maznáčik susedov.

Ježko nedisponuje pachovými žľazami a ani jeho moč nemá takú „silu zápachu“ ako napríklad u hlodavcov.

Ježkovia sú od prírody samotári.

Hoci ježko z druhého bodlináča veľmi nadšený nebýva, s inými živočíšnymi druhmi nemá napodiv zásadné problémy.

V spoločnej domácnosti so psom alebo mačkou môže ježko v pohode bývať.

Je ježko vhodný pre deti?

Ježko bielobruchý nie je veľmi vhodným maznáčikom pre vaše malé ratolesti.

Ježko je nočný tvor, ktorý potrebuje svoj priestor.

To znamená, že vaše deti si ho cez deň veľmi neužijú.

Budenie počas dňa, aby s ním vaši najmenší mohli tráviť viac času, je pre neho pomerne stresujúce.

Ježko nie je vhodným maznáčikom pre deti.

Vďaka jeho súmračnej až nočnej aktivite si s ním príliš zábavy vaše ratolesti neužijú.

Ako u kúpania - budenie ježka počas dňa je pre neho silne nepríjemné a stresujúce.

Každé zvieratko potrebuje dostatočný životný priestor, vašu pozornosť a čas.

Skrotenie a kontakt s človekom

Vzťah medzi ježkom a jeho ošetrovateľom závisí od mnohých faktorov, ako je individuálny temperament ježka, spôsob a frekvencia interakcie a trpezlivosť ošetrovateľa.

Skrotenie pygmy ježka môže chvíľu trvať.

To si vyžaduje pravidelné, jemné interakcie.

Ježkovia belobriší sú prirodzene opatrní a potrebujú čas, aby dôverovali svojmu ošetrovateľovi.

Je dôležité pristupovať k ježkovi pomaly a jemne.

Rýchle pohyby a hlasné zvuky ho môžu vystrašiť.

Držanie tohto ježka v náručí každý deň na niekoľko minút môže pomôcť vybudovať dôveru.

Ak sa ježko stočí do klbka alebo reaguje úzkostlivo, odložte ho a odmeňte maškrtou.

Ježci rozpoznávajú svojich majiteľov podľa vône a hlasu.

Pre nadviazanie lepšieho vzťahu s vašim ježkom sa oplatí venovať mu veľa času, najmä na začiatku adopcie.

Je dobré dávať svojmu ježkovi maškrty ručne, napríklad suché krmivo pre mačky alebo zeleninu nakrájanú na malé kúsky.

Ježko si tak bude môcť zvyknúť na ľudskú vôňu a vytvorí si hlbšie puto.

Ježkovia sú inteligentní a časom sa môžu naučiť triky alebo používať hračky.

Ak budete s vaším ježkom pravidelne manipulovať, pomerne rýchlo si na vás zvykne.

Dá sa teda ľahko skrotiť.

Ježkova prirodzená reakcia na akúkoľvek manipuláciu s ním je schúlenie sa do klbka a naježenie pichliačikov ako obranná reakcia.

Ak sa však ježkovi venujete a beriete si ho pravidelne na ruky, odvďačí sa vám svojim pokojným správaním.

Keď je ježko pokojný, zloží si pichliačiky a vy ho môžete kľudne pohladiť bez toho, aby vás popichal.

Ježka treba brať na ruky VŽDY v kľude, pomaly, aby sa nevyľakal.

Musí si zvyknúť, že kontakt s vami je príjemný a bez prudkých pohybov a stresu.

Dobré je brať ho spredu, tak aby Vás najprv ovoňal a akonáhle sa roztvorí, zdvihneme ho podložením prstov pod bruško.

Nebojte sa, ak sa aj najprv schúli do klbka a trošku vás popichá, hlavne sa nesmiete zľaknúť a spraviť prudký pohyb, čo by ho vystrašilo.

On sa po chvíľke na rukách ukľudní.

Ježkovia si môžu užívať čas mimo svojej klietky a objavovať nové prostredie pod dohľadom svojho ošetrovateľa.

Ježka je možné umiestniť do špeciálneho koterca pre hlodavce a malé zvieratá, alebo môžete zavrieť miestnosť a pozorovať jeho správanie.

Ježko vyžaduje priestor.

Pravidelné výlety za dobrodružstvom po byte ježko určite ocení.

Držať ho iba v jeho obydlí nie je dobrý nápad.

Ubytovanie: terárium, box alebo klietka

Ježka môžete chovať v sklenenom teráriu s vetraním alebo v klietke s umelohmotným dnom.

Ježko by sa mal chovať v klietke alebo teráriu s minimálnou veľkosťou 1 m².

Odborníci radia, že najlepšie je zariadiť miesto s rozmermi 120 x 40 x 35 cm.

Väčšie bude vždy lepšie, pretože ježkovia sú v noci veľmi aktívni.

Terárium pre ježka by malo byť veľké najmenej 150x60x60cm.

Pre tohto ježka dobre poslúži klietka aj terárium.

Potrebuje priestranné terárium alebo klietku s minimálnymi rozmermi 100x50x50 cm.

Základňa ubikácie pre jedného ježka je minimálne 90 x 45 cm.

Čím väčší rozmer box bude mať, tým lepšie, avšak minimálne by mal mať aspoň 90 cm na dĺžku.

Priestor musí byť dostatočne veľký, pretože ježko potrebuje veľa miesta.

Ježko je veľmi citlivý na prievan, v klietke, kde sú mriežky, by mohol rýchlo prechladnúť.

Klietka s drôteným pletivom alebo mrežami nie je pre ježka vhodná, pretože riziko zranenia je príliš veľké a nechráni ježka pred prievanom.

Ježko je majster útekov, neodporúčajú sa tak klasické klietky, kde by mohol medzi mriežkami utiecť alebo sa zachytiť a zraniť.

Klietka by mala byť umiestnená na tichom mieste, kde bude môcť ježko počas dňa nerušene odpočívať.

Ježko s klietkou nesmie byť umiestnený v prievane.

Terárium alebo box udržiava stabilnejšiu teplotu a lepšie chráni pred prievanom, no musí mať dostatočné vetranie.

Je dôležité zabezpečiť dobré vetranie.

Terárium by sa nikdy nemalo zatvárať zhora!

Terárium by tiež malo mať vzduchové otvory, aby bol zaistený dostatok kyslíka.

Pri výbere správneho terária je treba dbať na to, aby nebolo celé vyrobené zo skla, pretože ježkovia počas dňa radi odpočívajú, skrývajú sa a nechcú byť pozorovaní zo všetkých strán.

Pri viacposchodových teráriách je treba dbať na to, aby schody boli prispôsobené potrebám ježka.

Pichľaví miláčikovia nie sú dobrí lezci, takže schody by nemali byť príliš strmé, ale ani nie príliš plytké.

Teplota a umiestnenie

Keďže ježko bielobruchý pochádza z Afriky, je dôležité, aby mal v teráriu zodpovedajúcu teplotu.

Optimálna teplota prostredia by sa mala pohybovať v rozmedzí 24 - 30 °C, v noci môže teplota poklesnúť až na 22 °C.

Optimálna teplota pre pygmy ježka je 22-26°C.

Ježkovia by sa mali chovať pri teplote 22 - 24 ° C, kde sa cítia najlepšie.

Cez deň by sa teplota mala pohybovať okolo 23-28°C.

V noci môže teplota klesnúť na 18-22°C.

Teplota v ubikácií nikdy nesmie klesnúť pod 18 stupňov.

Nikdy nesmie klesnúť pod 18 °C!

V chladnejších dňoch sa oplatí použiť vyhrievacie rohože alebo podložky.

Ježkovia potrebujú denný a nočný cyklus, preto je dôležité, aby bolo terárium cez deň dobre osvetlené a v noci tmavé.

Klietka by mala byť umiestnená na tichom mieste, kde bude môcť ježko počas dňa nerušene odpočívať.

Ježko s klietkou nesmie byť umiestnený v prievane.

Podstielka a vybavenie ubikácie

Na dno klietky môžeme použiť rôzny materiál, musí byť však prírodný a bezprašný.

Dobre sa osvedčili drevené piliny, vhodné je vyberať väčšie, hlavne bezprašné.

Na dno boxu dáme podstielku, najlepšie bezprašné piliny, či ekologické papierové stelivo Asan.

Je potrebné sa vyhnúť pilinám z ihličnatého dreva, pretože môžu podráždiť dýchacie cesty ježka.

Peletiek a ostatných tvrdších podstielok sa vyvarujeme, a to kvôli možným otlakom na labkách ježkov.

Pri výbere piesku sa uistite, že sa ježko nezraní o ostré zrnká piesku.

Podstielku by ste mali samozrejme pravidelne vymieňať.

Nevhodné je v tomto prípade použitie sena ako podstielky.

Seno do terária nepatrí, pretože steblá sa môžu omotať okolo malých nožičiek a môžu spôsobiť vážne zranenie.

V žiadnom prípade ježkovi nepodstieľame senom.

Do dlhých vlákien sa môže zamotať.

Často sa vytvorí z pevného stebla slučka a ježkovi môže zaškrtiť nožičku.

Takáto nehoda môže končiť až amputáciou končatiny.

Ježko potrebuje miesto pre odpočinok.

Do boxu vložíme miesto na odpočinok.

Môže sa jednať o domček dostatočných rozmerov alebo niektoré z látkových pelechov a tulipytlíkov.

V teráriu by určite nemali chýbať rôzne úkryty, pretože ježko bielobruchý je aktívny v noci a počas dňa sa skrýva.

Môžete použiť napríklad domčeky pre hlodavcov a rôzne trubice.

Nezabudnite, že každý ježko musí mať k dispozícii svoj domček.

Ježkovia belobriší sa radi schovávajú, preto by klietka mala mať rôzne skrýše, tunely a žuvacie hračky.

Ježko sa veľmi rád skrýva, preto určite ocení aj rôzne provizórne skrýše z roliek od toaletného papiera či tuli vaky.

Do terária umiestnite drevený domček pre ježka alebo plyšový či látkový úkryt a hračky, aby mal ježko potrebné rozptýlenie.

Ježkovia bielobruchí sú veľmi zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť.

Preto odporúčame z času na čas vymeniť predmety, ako sú trubky, drevo alebo kamene a umiestniť ich na nové miesta.

Kolotoč a každodenný pohyb

Je potrebné, aby ježko mohol denne behať.

Optimálne je dať ježkovi do klietky kolotoč na behanie, v ktorom dokáže behať celé hodiny.

Ježko vo voľnej prírode nabehá dlhé trate, potrebuje preto priestor pre dostatočný pohyb.

Preto veľmi odporúčame kolotoč, v ktorom dokáže behať celú noc.

Ježkovia radi športujú, preto tomu svojmu nezabudnite pripraviť aj koleso na behanie, inak by mohol začať nežiaduco priberať.

Priemer kolesa by mal byť aspoň 28 cm a malo by mať plnú plochu alebo hustú mriežku, pretože ježko sa bežne vyprázdňuje počas behania v kolese.

Pri výbere kolotoča vyberáme taký, ktorý má v behacej časti mriežky, keďže ježko sa počas behania vybrázdňuje.

Rozmerovo vyberajte taký, aby sa do ňho zmestil aj v dospelosti, optimálny priemer je 28 cm.

Ak nebude mať kolotoč, bude vám behať po klietke a hľadať ako by sa zabavil, často krát aj utečie.

Samozrejme je na to treba myslieť pri umiestňovaní klietky s ježkom v byte, aby vás svojím nočným behaním nebudil.

Ježkovi bielobruchému by ste mali dopriať voľný výbeh každý deň, pretože sa jedná o veľmi aktívne zviera, ktoré miluje pohyb.

Ak necháte ježka voľne behať doma po miestnosti, uistite sa, že v dosahu nie sú žiadne nebezpečné predmety ani jedovaté rastliny.

Medzi jedovaté rastliny pre ježka patrí napríklad aloe, brečtan a cyklámen.

Predstava roztomilého ježka na prechádzke alebo v ohrádke na záhrade je skôr z ríše snov.

Ježkovia bielobruchý sú veľmi náchylní na parazity, prechladnutie a iné choroby.

Ich pobyt vonku sa výrazne neodporúča.

Toaleta, voda a čistenie

V teráriu sa musí nachádzať miska s vodou a miska na jedlo.

Ježkovia radi všetko rozhadzujú, preto je dobré, aby tieto misky boli dostatočne ťažké, aby ich ježko pri svojej prechádzke neprevrhol.

Dobré sú keramické misky, na vodu najlepšie so zahnutou vrchnou časťou misky.

Dôležité však je, aby mal ježko vždy k dispozícii čistú vodu.

Ježko by mal mať každý deň k dispozícii čerstvú vodu.

Niektorí ježkovia pijú radi aj z napájačky.

Pre ježkov nie sú vhodné napájadlá s kovovou tyčkou, pretože by im mohli poškodiť zuby.

Zviera by malo byť vybavené pitnou vodou, ktorá môže byť podaná iba v miske, napájačky môžu poškodiť ježkom zuby.

Mal by byť tiež k dispozícii toaletný kútik.

Na tento účel možno použiť toalety pre drobné zvieratá s kočkolitom.

Môžete sledovať ježka, kam chodí vykonávať svoju potrebu a do tohto priestoru dať „záchodík“.

Do záchodíka môžeme dať podstielku, ktorá saje moč.

Vhodné sú napríklad drevené pelety, ale aj iné podstielky, znovu ale volíme prírodné bez pridaných aróm.

Záchodík je samozrejme nutné pravidelne čistiť.

Aj keď sa môže ježko naučiť vykonávať potrebu na jedno miesto v ubikácií, je to skôr výnimka a rozhodne nie pravidlo.

Ježkovia sú tak trošku čuniatka a sú schopní výkaly rozniesť všade možne.

Ježko bielobruchý sa kúpe v piesku, aby sa očistil.

Naplňte preto vaničku alebo misku pieskom pre činčily.

Nezabudnite na každodenné upratanie toaletného kútika a pieskového kúpeľa!

Každý deň odstraňujte z terária zvyšky potravy, výkaly a moč.

Denne čistíme misky na vodu a na jedlo.

Denne aj podávame čerstvú vodu a jedlo.

Raz za týždeň sa vyberie celé zariadenie klietky, aby sa klietka mohla vyčistiť.

Peletky v záchodíku je nutné vymeniť komplet, piliny resp. inú podstielku vymeniť za nové.

Pri čistení klietky je dôležité myslieť na to, aby neboli použité žiadne chemické prípravky.

Kúpanie a hygiena

Ježkovia sa väčšinou neradi kúpu a hlavne treba myslieť na to, aby ježko neprechladol.

Ježek vodu nemá v obľube a nerád sa kúpe.

Takým konaním by ste ježkovi spôsobili zbytočný stres a mohlo by dôjsť až k úhynu zvieratká.

Ak by mal špinavé labky, tieto mu môžeme umyť teplou vodou.

Pichliačiky v prípade že sa zašpinia, môžeme jemne očistiť mokrým štetcom alebo kefkou.

Ježkom rastú pomerne rýchlo pazúriky na zadných nohách, preto sa skracujú špeciálnymi klieštikmi.

Čím kŕmiť afrického ježka

Africký ježko bielobruchý je ako všetci ježkovia mäsožravec a hmyzožravec.

Ježko nie je hlodavec, ale hmyzožravec.

Vo voľnej prírode sa živí červíkmi, slimákmi, malými cicavcami, a všetkým, čo mu práve príde pod nos.

Ježko je predovšetkým hmyzožravec a jeho prirodzená strava je hlavne hmyz v rôznych vývojových štádiách.

Vo svojom prirodzenom prostredí sa živí červami, slimákmi, larvami, vtačími vajcami a občas ovocím.

V zajatí by mal byť hmyz hlavnou zložkou potravy.

Môžete ježkovi ponúknuť napríklad úžovky, múčne červy, chrobáky, slimáky alebo cvrčky.

Vhodné je ježkovi do jedálneho lístka dopĺňať živý hmyz, ako cvrčky, kobylky, dážďovky, šváby, zoophobasy a podobne.

Hmyz radšej kupujte v špecializovanom obchode s chovateľskými potrebami, pretože hmyz z voľnej prírody môže byť zdrojom patogénov.

Živý hmyz sa v ich prípade neodporúča vzhľadom na možnosť nákazy ježkov parazitmi.

Ježkom domácim sa dáva vysoko kvalitné mačacie krmivo, ktoré je obohatené o červy, múčne červy, dážďovky, cvrčky a larvy hmyzu.

Jednu časť jedálnička tvoria granule.

Kúpiť sa dajú buď priamo pre ježkov, alebo kvalitné granule pre mačiatka.

Ako náhradná potrava pre ježka sú preto ideálne kvalitné konzervy a granule pre mačky.

Majú vhodnú veľkosť a minimum tuku, takže je to výborná alternatíva.

Obsah mäsa by mal byť najmenej 60%.

Nemalo by sa však používať ako kompletné krmivo.

To iste platí pre krmivo pre mačky: Krmivo by malo byť podávané len pre väčšiu rozmanitosť a treba dať pozor na jeho kvalitu.

Strava domácich ježkov musí obsahovať vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku.

Je dobré venovať pozornosť tomu, či jedlo neobsahuje zrná, je vysoko kvalitné, bez konzervantov a alergénov (lepok, vajcia) a musí sa podávať pri izbovej teplote.

Hoci je špeciálne krmivo pre ježkov stále skôr výnimočnou záležitosťou v bežných chovateľských potrebách, rozdiely sú priepastné ako v kvalite, tak v cenách.

V domácich podmienkach môžete dať prednosť kompletným granulovaným krmivám alebo zmesiam pripraveným špeciálne pre ježkov.

Pozor, dbajte na to, aby bolo kŕmenie určené pre afrických ježkov a nie pre tie naše európske.

Skladba krmiva je pre ježkov bielobruchých špecifická.

Ježkovia majú pomerne krehké zuby, je preto vhodné im potravu namáčať.

Granule môžete doplniť nakupovaným hmyzom z chovateľských potrieb.

Dávka krmiva je 2-3 polievkové lyžice na dospelého ježka.

Denná dávka pre jedného ježka je 1 - 3 lyžice krmivá jedenkrát denne - ideálne večer.

Množstvo jedla by malo závisieť od toho, ako aktívny je ježko.

Bohužiaľ, ježkovia ľahko priberajú.

Neprekrmujeme, ježkovia v zajatí často trpia sklonom k obezite!

Tehotné samice a samice odchovávajúce mláďatá by mali mať neustály prístup k potrave.

Mláďatá sa kŕmia ad libitum.

Vhodné doplnky a maškrty

Na spestrenie jedálnička je možné ježkovi občas ponúknuť myšie holátka, varené kuracie mäso, varené hovädzie či varenú rybu /samozrejme všetko nekorenené/.

Ježkovi môžete tiež občas ponúknuť ovocie, ale len v malom množstve, inak môže dostať hnačku.

Ako príležitostná pochúťka sa môže podávať vajíčko na tvrdo alebo malé množstvo ovocia (jablko, hruška, jahody alebo melón).

Niektorí ježkovia majú radi aj praženicu (nekorenenú a bez oleja).

Ďalej môžete ježkovi dávať varené kuracie mäso, varené vajíčka a kvalitné masové kapsičky.

Občas môžete podávať aj varenú hydinu nakrájanú na malé kúsky.

Niektorí ježkovia v menšej miere radi prijímajú aj ovocie a zeleninu.

Ako prísady a pochúťky by sme mali používať zeleninu a ovocie ako: jablká, bobuľové ovocie, čučoriedky, banány, melóny, mrkva, paradajky, uhorky, paprika.

Je dôležité aby mali pestrú stravu, preto môžeme do jedálnička zaradiť aj varené kuracie mäso, varené hovädzie mäso, tvaroh, varené vajcia, ovocie, zeleninu.

Asi raz za mesiac podávame kalcium, aby nedošlo k odvápneniu kostí.

Podávať ho môžeme vo forme sépiovej kosti, či prášku, ktorý nasypeme na krmivo.

Zakázané potraviny

Nemôže mu byť podávaná laktóza, pretože ju netoleruje.

Ježko je prirodzene neznášanlivý na laktózu, a preto by mu nemalo byť ponúkané mlieko.

Jeho organizmus nevie spracovať mliečny cukor, ktorý mu často spôsobuje tráviace ťažkosti.

V žiadnom prípade ježkom nedávame korenené jedlá alebo zvyšky z taniera.

Ďalšími zakázanými produktmi sú: cibuľa, mrkva, kukurica, orechy, kapusta a paprika.

Ježko tiež konzumuje mäso, ktoré je potrebné jemne nakrájať, hovädzie mäso je však zakázané.

Pri ponúkaní ovocia a zeleniny treba dbať na malé množstvo a sledovať reakciu trávenia.

Zdravie a najčastejšie problémy

Ježkovia bielobruchí si vyžadujú náležitú starostlivosť, aby si zachovali svoje zdravie a pohodu.

Ježkovia bielobruchí sú veľmi náchylní na parazity, prechladnutie a iné choroby.

Ježkovia bielobruchí sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče.

Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom.

Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých.

Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom.

Jedná sa o ochorenie centrálneho nervového systému a končí smrťou.

Ježkom sa bohužiaľ nevyhýbajú ani genetické ochorenia.

Najznámejšia je asi degeneratívna myelopatia - jedná sa o neurologické ochorenie, ktoré je bohužiaľ neliečiteľné.

Na určité farebné rázy sa tiež viaže hluchota.

U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách.

V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré.

Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.

V prvých mesiacoch života dochádza u ježka bielobruchého k výmene pichliačov (quilling).

Dokonca aj u dospelých jedincov môže občas dôjsť k výmene pichliačov.

Nie je to žiadny dôvod na paniku.

Pozrite si pichliače, aby ste zistili, či sa nejedná o výmenu chorých pichliačov.

Choré pichliače zvyčajne vypadajú ako zlámané.

Poraďte sa s veterinárnym lékarom, aby vylúčil prípadné ochorenie.

POZOR - majitelia začiatočníci občas v údive sledujú ježka, ktorý sa prapodivné krúti a hádže si sliny na chrbát.

Toto nie je žiadna porucha správania alebo príznak choroby.

Ježkovia ťažko znášajú cestovanie a ak už s nimi musíme k veterinárovi a podobne, volíme cestu čo najrýchlejšiu a bez väčších prieťahov.

Na prevoz sa hodia dobre vetrateľné plastové prepravky, alebo papierové krabice kam vložíme vhodnú podstielku.

Životnosť

V zajatí sa dožíva veku 5 až 8 rokov.

Tieto cicavce sa dožívajú až 6 rokov, ale v dobrých podmienkach sa môžu dožiť až 11 rokov.

Bohužiaľ, v prírodných podmienkach prežívajú 2 až 3 roky.

Vplyvom stresu, nesprávneho kŕmenia, vrodených alebo získaných ochorení alebo genetických chýb sa ježkovia v domácnostiach nedožívajú nijako závratného veku.

Každodenná a týždenná starostlivosť

• Denne čistíme misky na vodu a na jedlo.
• Denne aj podávame čerstvú vodu a jedlo.
• Každý deň odstraňujte z terária zvyšky potravy, výkaly a moč.
• Nezabudnite na každodenné upratanie toaletného kútika a pieskového kúpeľa!
• Ježkovi bielobruchému by ste mali dopriať voľný výbeh každý deň.
• Raz za týždeň sa vyberie celé zariadenie klietky, aby sa klietka mohla vyčistiť.
• Peletky v záchodíku je nutné vymeniť komplet, piliny resp. inú podstielku vymeniť za nové.
• Pri čistení klietky nepoužívajte chemické prípravky.

Rozmnožovanie

Chov ježka bielobruchého je spojený s veľkým úsilím.

Ak sa rozhodnete ježkov rozmnožovať, nebudete potrebovať žiadne špeciálne chovateľské zariadenia.

Vytvoriť vhodné podmienky pre chov a rozmnožovanie ježkov nie je nijako náročné.

V zásade musíme dodržať len pár pomerne jednoduchých pravidiel.

Každého ježka držíme v samostatnej ubikácií.

Ježkovia dospievajú pomerne skoro a schopní párenia môžu byť už v dvoch mesiacoch veku.

Odporúča sa pripúšťať samičku medzi šiestym až dvanástym mesiacom veku.

U samčeka od päť mesiacov, ale pokojne aj neskôr.

U samíc je však vek k prvému pripusteniu nutné dodržať.

Príliš skoré alebo naopak neskoré pripustenie môže mať za následok problematické pôrody alebo zle vyvinuté či mŕtve mláďatá.

Ježkovia nemajú žiadnu presnú dobu ruje.

Samička je gravidná 30 - 40 dní.

Obdobie gravidity je u ježka bielobruchého 30 až 40 dní.

Pred pôrodom si samička stavia v domčeku hniezdo - ideálnym materiálom k tomu sú ústrižky bavlnených látok.

Materiál na hniezdo by nemal byť vláknitý, aby sa matka alebo potomkovia neporanili.

Obvyklý počet mláďat býva 4 - 5, le nie sú výnimkou ani dvojčatá alebo desať malých bodlináčov.

Spravidla sa rodia dve až štyri mláďatá.

Mláďatá ježkov sa rodia slepé, hluché a holé.

Mláďatá sú samostatné cca po 40 dňoch.

Samička dojčí mladé zhruba 6 týždňov.

Odporúča sa mať maximálne dva vrhy ročne, aby sa samička zbytočne nevyčerpala pôrodom a starostlivosťou o potomkov.

Na chov potrebujete niekoľko terárií, pre matku, otca a mláďatá.

Samica často mláďatá odmietne alebo zožerie hneď po narodení.

Nie vždy nájdete kupca pre mláďatá.

Budete sa tak musieť starať o niekoľko ježkov, ak by sa žiadny kupec nenašiel.

Kde kúpiť afrického ježka

Ježko je chránený, a preto sa nedá chovať ako domáce zvieratko.

Výnimkou je „Ježko bielobruchý (Atelerix Albiventris)“.

Dôležitá informácia pre vás je, že ježko ktorého všetci poznáme je chránený tj. sa nemôže chovať ako domáce zviera.

Ježko bielobruchý bol prvýkrát dovezený do USA v 90. rokoch, ale o niekoľko rokov neskôr bol jeho chov zakázaný.

Napriek tomu boli ježkovia bielobruchí ďalej chovaní a ako domácich miláčikov ich môžete nájsť prevažne v Spojených štátoch.

Pred kúpou si overte aktuálne právne podmienky platné v mieste svojho bydliska.

Každý ježko by mal mať individuálne číslo chovu a rodokmeň vydaný organizáciou Porcupine Clubom vo Veľkej Británii.

Cena za ježka bielobruchého je zvyčajne najmenej 120 Eur.

Domáci ježko z certifikovanej chovateľskej farmy alebo z obchodu s domácimi zvieratami stojí až 180 EUR.

V prípade nízkej ceny, napríklad okolo 80 EUR, skontrolujte zdroj zvieraťa.

Skôr než sa rozhodnete chovať ježka, mali by ste vedieť, že to nie je lacná záležitosť.

Mesačné náklady na chov jedného ježka sú vzhľadom k veľkosti zvieraťa pomerne vysoké.

Priemerne okolo 20€.

Náklady na údržbu ježka nie sú príliš vysoké - dosahujú niekoľko EUR mesačne.

Do nákladov treba zahrnúť suché alebo mokré krmivo, lahôdky, piliny a podstielku.

Navštívte chovateľa osobne, aby ste si ježkov pozreli a uistili sa, že sa jedná o seriózneho chovateľa.

Získate predstavu o chovných podmienkach a zdraví zvierat.

Ježko s preukazom pôvodu má, rovnako ako pes s PP, niekoľko výhod.

Chovateľ dbá na kvalitnú stravu, nechová na príbuzných alebo chorých jedincoch, mláďatá nie sú predčasne odstavené od matky a sú od malička zvyknuté na kontakt s ľuďmi.

Môže sa stať, že sa ježko bielobruchý ocitne v útulku, pretože je chov ježka nad sily jeho majiteľa.

Ježkov niekedy tiež ponúkajú súkromné osoby prostredníctvom inzerátov.

Kúpu ježka prostredníctvom internetu Vám však neodporúčame.

Preprava je pre zvieratá veľmi stresujúca a Vy nemáte žiadnu predstavu o chovných podmienkach zvieraťa.

Kontrola zdravotného stavu pri kúpe

Ak sa napriek tomu rozhodnete pre obstaranie ježka v obchode alebo cez inzerát, skontrolujte pri odbere v akom je zviera stave, či má zdravé oči, nemá hnačku a má zdravé pichliače bez chrást na koži alebo lysých miest.

Tiež sa uistite, že nie sú mláďatá príliš malé na to, aby šli preč od matky.

Správne sa ježko odstavuje okolo 6. týždňa a do nového domova ide okolo druhého mesiaca života.

V prípade kúpy v obchode sa tiež uistite, že vám bolo predané zviera pohlavia, ktoré si prajete, nie vždy to predavači spoľahlivo spoznajú.

Zodpovedný chovateľ teda umiestňuje nové zvieratá najprv do mesačnej karantény a až potom nového jedinca zaradí do svojho stáda ježkov.

tags: #ako #chovat #jezka #africkeho