Jazdenie na koni má pre mnohých veľké a nezameniteľné čaro. Prvý kontakt s koňom je veľmi dôležitý a pre vzájomnú komunikáciu je dobré, aby jazdec strávil s koňom viac času než len v jeho sedle.
Pozorujte svojho koňa a nachádzajte spôsoby, ako s ním komunikovať tak, aby vám rozumel. Návody tu nečakajte, je ich na internete dosť, a je treba vziať v potaz, že každý kôň chápe inak rýchlo a každý kôň bude potrebovať danú vec trochu inak vysvetliť.
Základné pravidlá výcviku koňa
Každý mierny náznak správneho odmeňujte nadšeným hlasom, za nesprávne namierenú snahu netrestajte - to je základ úspechu.
Ak koňa potrestáte za nepochopenie, likvidujete jeho snahu spolupracovať.
Snažte sa vyhýbať konfliktným situáciám - napríklad koňa nepruďte požiadavkami dlho, neunavte ho.
Stačí desať minút učenia a kôň, ktorý nie je zvyknutý sústrediť sa, toho bude mať dosť.
Naučte sa pozorovať známky, kedy situácia pre koňa už nie je príjemná.
Končite vždy tak, aby to pre koňa príjemné bolo.
To znamená ideálne ešte vo chvíli, keď ho to baví, a ešte nie je otrávený, aj keď už môže byť trochu unavený.
A zároveň vždy končite niečím, čo kôň hravo splní, za čo môžete pochváliť a zanechať celkový príjemný dojem z cvičenia.
Vždy musíte podmienky pri cvičení prispôsobiť tak, aby vykonanie požadovaného bolo pre koňa tou čo možno najľahšou, alebo aspoň nie nepríjemnou cestou.
Musíte mu pripraviť podmienky, v ktorých môže uspieť.
Keď už jazdec ovláda, ako si pripraviť koňa na jazdenie, musí sa naučiť, ako na koňa vysadnúť a neskôr aj bezpečne zosadnúť.
Prvé kroky na koni by mali byť vždy so skúseným jazdcom či inštruktorom na ohradenej jazdiarni.
Až budete vedieť dobre komunikovať so svojím koňom a odhadovať jeho reakcie, budete mať už predstavu, ako ho začať učiť nové veci.
Jednoduché triky pre začiatok
Úsmev
Úsmev je vlastne flémovanie, ktoré kone robia, keď sa stretnú s nejakou zvláštnou vôňou.
Napríklad s vôňou moču, robia to najmä žrebce, keď očuchávajú miesta, kam močili kobyly.
Spočíva v tom, že kôň natiahne hlavu dopredu a ohrnie horný pysk.
Tento trik obvykle ľudí rozosmeje a najmä malé deti milujú pohľad na smejúceho sa koňa.
Pokiaľ chcete koňa naučiť úsmev, musíte nájsť niečo, čo spôsobuje u vášho koňa ohrnutie pysku.
Môže to byť napríklad kúsok cibule, ocot, zapáchajúci syr, alkohol, citrón a podobne, je treba to vyskúšať.
Držte koňa za vodiace lano a stojte priamo pred ním.
Potom mu dajte pred nozdry zdroj silnej vône a povedzte napríklad: ÚSMEV, alebo iný príkaz, ktorý budete používať.
Táto vôňa by mala spôsobiť, že váš kôň ohrnie pysk.
Keď sa tak stane, zo začiatku bude možno ohrnutie len mierne, pochváľte ho.
Niekoľkokrát zopakujte celý postup a nezabúdajte, že lekcia by mala byť krátka.
Tento cvik môžete opakovať často, hocikedy, keď idete do stajne alebo do výbehu.
V žiadnom prípade ale koňa neodmeňujte, pokiaľ tento kúsok spravil aj bez toho, že by sme ho o to požiadali.
Po niekoľkých lekciách by váš kôň mal reagovať len na priblíženie vašich prstov k jeho papuli a slovný príkaz.
Hranie zahanbeného
Hranie zahanbeného je jednoduchý trik vhodný na začiatok výcviku cirkusových kúskov.
Majte koňa na vodiacom lane a postavte ho pozdĺž steny.
Stojte pred ním a maškrtu v ľavej ruke, ktorú máte za chrbtom.
Otočte sa mierne tak, aby to kôň videl, zároveň zdvihnite pravú ruku do výšky ramena a vyčítavým tónom hlasu povedzte napríklad: HANBI SA, alebo iný príkaz, ktorý chcete.
Keď siahne pod vašou pravou rukou za maškrtou, je nútený hlavu znížiť.
Pokiaľ je treba, môžete mu pomôcť jemným zatlačením pravou rukou.
Nechajte ho maškrtu zjesť, spustite pravú ruku dolu okolo jeho hlavy, pohlaďte ho a pochváľte.
Niekoľkokrát to zopakujte, približne päťkrát až desaťkrát, nie viackrát, aby to vášho koňa neprestalo baviť.
Znovu opakujte v ďalších lekciách.
Po čase by váš kôň mal po začutí príkazu okamžite spustiť hlavu dolu popod vašu pravú ruku.
Podávanie nohy a potrasenie
Keď váš kôň vie zdvihnúť nohu, keď sa jej dotknete, ste pripravení začať ho učiť triasť nohou.
Dotknete sa jeho nohy a keď ju zdvihne, uchopte ju a potraste s ňou.
Ešte predtým mu dajte znamenie alebo slovný príkaz, aby poznal, že mu chcete potriasť nohou.
Povedzte napríklad: POTRAS.
Dotknete sa jeho nohy, vezmete ju a potrasiete s ňou.
Neprestávajte opakovať túto procedúru, ale buďte opatrní a necvičte príliš dlho, aby to vášho koníka neunavilo.
Skôr alebo neskôr zdvihne nohu na prvý povel „potras“.
Nezabúdajte ho chváliť a odmeňovať za každý nepatrný pokrok, ktorý urobí.
Buďte trpezliví, malo by to pre neho byť zábavné a nikdy stresujúce.
Keď mu trasiete nohou, vždy stojte trochu zboku pre prípad, že by sebou trhol.
Pokladanie nohy na predmet
Miesto hrabania naučte koňa radšej pokladať nohu na rôzne predmety, napríklad na podkúvačskú stoličku.
To bude aj užitočné.
My na to máme povel „na stoličku“, zároveň kôň vidí stoličku, tak už nohu natiahne dopredu pri podávaní.
Dotýkanie sa predmetu a ďalšie užitočné povely
Miesto pusinky zase dotknúť sa predmetu, na povel žrať, na povel sa napiť.
Kompliment a kľaknutie
Tento cvik nie je rozhodne určený pre každého koňa.
Niektoré kone môžu mať určité zdravotné indispozície, kvôli ktorým môže byť kľakanie bolestivé.
Kľakanie učíme koňa tak, že ho najprv naučíme reagovať pokrčením nohy na pobádanie bičíkom na zadnú šľachu.
V okamihu, keď kôň vie takto zdvihnúť nohu, snažíme sa, aby znížil hlavu a ľahko posunul telo dozadu, súčasne zdvihol nohu a kľakol si na jedno koleno.
Toto nazývame komplimentom.
Samozrejme, nie každý na uvedenú pomôcku zareaguje na prvýkrát.
Tento kúsok spočíva v prenesení váhy a pokľaknutí koňa na jedno koleno.
Dôležitý je pri tom východiskový postoj.
Keď kôň pekne súmerne stojí, necháme ho o pol kroka cúvnuť, aby ostala jedna noha viac vpredu.
Potom zdvihneme prednú nohu, ktorú má kôň v postoji viac vzadu, akoby sme išli čistiť kopyto, ale stojíme otočení dopredu a pomaly, jemne ťaháme zohnutú nohu koňa viac dozadu.
Môžeme si cúvnuť malý krôčik, až oprie kôň koleno o zem.
Dávame pozor, aby nám kôň nezačal cúvať, ale aby pomaly a postupne prenášal váhu tela.
Pre tento cvik je naozaj dôležitý východiskový postoj.
Predné a zadné nohy by mali byť súbežné a predné nohy by nemali stáť príliš blízko vedľa seba, aby medzi nimi mohol kôň pretiahnuť hlavu a skloniť chrbát.
Je lepšie tento cvik robiť bez vodiaceho lana.
To by nám zbytočne zavadzalo a kôň by ho mohol prišliapnuť a ublížiť si, alebo by mu mohlo vadiť brnkanie vodiaceho lana do nôh a nevedel by, čo od neho vlastne chcete.
Postavíme sa teda vedľa koňa a ruku s maškrtou mu ponúkneme tak, aby musel skloniť hlavu medzi predné nohy.
Predné nohy by mali zostať natiahnuté, ale spočiatku to bude zrejme vyzerať približne ako vtedy, keď sa váš kôň pokúša urobiť kotrmelec.
Nezúfajte, je to len začiatok.
Opakujte to a počas ďalších lekcií sa bude výsledok zlepšovať.
Horská koza ako príprava na ľahnutie
Tento cvik je gymnastické cvičenie, pri ktorom sa posilňuje a preťahuje svalstvo chrbta a krížov a zároveň tým zvyšujete ohybnosť a zlepšujete rovnováhu vášho koňa.
Spočíva v podsunutí zadných končatín pod telo so súčasným znížením hlavy.
Cvik je vhodný ako príprava pre ďalšie náročnejšie cviky, napríklad ľahnutie.
Keď si kôň chce ľahnúť, je toto pre neho východisková poloha a pre niektoré kone je vtedy postavenie do tejto pozície impulzom k ľahnutiu.
Spočiatočne je treba tento cvik skúšať s pomocníkom.
K tomuto cviku môžete pristúpiť až vtedy, keď váš kôň bezpečne ovláda kompliment a horskú kozu, je pri cvičení pokojný a aspoň čiastočne ste si získali jeho dôveru.
Ako naučiť koňa ľahnúť si
Ďalším z obľúbených kúskov, ktoré je možné niektoré kone naučiť, je ľahanie.
V prvom rade je treba povedať, že tento zdanlivo bezpečný trik nie je zďaleka vhodný pre každého koňa a pri jeho učení treba dbať na veľkú opatrnosť.
Ľahanie nie je vhodné učiť kone zdravotne indisponované, ktoré napríklad trpia problémami s chrbtom alebo artrózou, a z týchto dôvodov si ani samy často a ľahko nelíhajú.
Základom je, aby si kôň vedel kľaknúť na jedno a potom na obe predné kolená.
Snažte sa od začiatku učiť koňa ľahnúť si chrbtom k vám.
Nebezpečné je ocitnúť sa pred ležiacim koňom alebo na tej strane, kde má pod sebou zložené nohy.
Vyberáme vždy čo najmäkšie miesto a nenútime ho ľahnúť si na tvrdom povrchu.
Poznáme dva druhy ležania.
Ľahnutím sa nazýva poloha, pri ktorej kôň leží na bruchu a nohy má zložené pod sebou, a pokiaľ kôň leží na boku, je cvik nazývaný hranie mŕtveho.
Kôň by sa mal najprv naučiť pokojne ležať, než prejdete k hraniu mŕtveho.
Nepredpokladajte, že zložiť koňa pôjde tak ľahko.
Pri tomto cviku treba byť veľmi opatrný, či už sa to týka bezpečnosti alebo postupu.
Buďte pripravení na to, že kôň môže byť spočiatku vystrašený a že pokiaľ si ľahne, bude zrejme chcieť zase rýchlo vstať.
Než sa naučí pokojne ostať ležať, bude to nejaký čas trvať.
Treba stále myslieť na to, že pokiaľ kôň leží, je v podstate bezbranný.
Pokiaľ sa položí na váš pokyn, len tak, bez toho, aby ste ho pritom nejako zväzovali a strhávali dole, je to od neho prejav veľkej dôvery vo vás.
Postupujte preto pokojne a s rozvahou, aby ste jeho dôveru nesklamali.
Bezpečné miesto a vhodný povrch
Cvičte výhradne na mäkkom, nie príliš hlbokom povrchu.
Vhodná je napríklad vrstva hoblín.
Pokiaľ sa budete pokúšať tento postup aplikovať aj na svojho koňa, treba si zvoliť také miesto, aby nedošlo k zraneniu koňa.
Ideálna je napríklad kyprá piesková alebo pilinová jazdiareň, hala a podobne s dostatočne veľkým priestorom.
Vhodné miesto je základom úspechu, preto musí byť zvolené veľmi zodpovedne tak, aby sa tam kôň cítil bezpečne a uvoľnene.
Používanie rovnakého miesta pri výcviku je dobrou pomôckou.
Ak kôň pochopí, čo od neho chcete, môžete ho skúšať aj inde.
Postup učenia ľahnutia
Existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako koňa naučiť ľahnúť.
Niektoré sú rýchlejšie, napríklad rôzne zväzovanie a vyväzovanie, a niektoré pomalšie, napríklad nácvik z horskej kozy, vedenie do malého krúžku alebo pochvala pri váľaní.
Nie každý spôsob je vhodný a účinný na každého koňa.
Ja som zásadne za druhý.
Tento spôsob je založený na prirodzenom postoji líhajúceho si koňa.
Tušírovacím bičíkom si postavíme koňa do pozície horskej kozy a požiadame koňa o zníženie hlavy, až bude nútený vzhľadom na svoje ťažisko zložiť sa na zem.
Prípadne mu môžeme nadvihnúť zohnutú jednu prednú nohu.
Nezúfajte, pokiaľ sa vám nebude dariť koňa položiť hneď, treba niekoľko lekcií.
Buďte trpezliví a zachovávajte pokoj.
Pomôckou môže byť nejaká krátka lekcia ihneď po jazdení, keď váš kôň bude sám túžiť po tom, aby sa vyváľal.
Pokiaľ sa vám podarí koňa položiť, dlho ho chváľte.
Dávajte pozor, aby vás nezranil, keby sa začal váľať.
Spočiatočne bude veľkým úspechom položiť koňa jedenkrát za lekciu.
Pokiaľ sa vám to podarí, lekciu ukončite.
Možné chyby pri učení ľahnutia
Je istá pravdepodobnosť, že vo chvíli, keď sa váš kôň naučí ľahnúť si, bude si líhať vždy, keď ho požiadate o nejaký podobný cvik, napríklad kompliment alebo úklonu.
Nie je bezpodmienečne nutné ovládať kľaknutie, aby sa kone dokázali položiť.
Naozaj nemá zmysel predbiehať prirodzenú postupnosť cviku.
Jediné, čo tým môžete v lepšom prípade dosiahnuť, je, že váš kôň bude frustrovaný a tým pádom to všetko bude trvať ešte dlhšie.
Hranie mŕtveho a sed
Základným predpokladom úspechu je kôň, ktorý úplne bez problémov zvláda ľahnutie.
To znamená, že si na váš povel ľahne a vydrží dole, pokiaľ mu nedovolíte zdvihnúť sa.
Kôň musí byť pri ležaní pokojný a bez strachu.
Mal by nechať so sebou manipulovať, napríklad nechať sa položiť na bok.
Vtedy inak povedané kôň musí vám dôverovať.
Ďalej treba brať do úvahy fakt, že kôň sa môže kedykoľvek náhle zdvihnúť alebo skotúľať na bok.
Existujú dva rôzne cviky označované ako sadnutie.
Jednak je to cvik, keď sa kôň do sedu dostane z ľahnutia, v angličtine označovaný ako sit-up, a potom klasické sadnutie, keď si kôň sadne zo stoja, označované ako sit-down.
Prvý spôsob, sit-up, je pochopiteľne jednoduchší a aj bezpečnejší.
Pri výučbe druhého spôsobu sadnutia, sit-down, sa využíva napríklad kopec pilín spoločne s pôsobením lana.
V každom prípade treba brať maximálne ohľady na svoju bezpečnosť a zbytočne neprepínať možnosti svojho koňa, prípadne nepredbiehať prirodzenú postupnosť cviku.
Zdvihnutie nohy na povel
Cieľom je naučiť koňa reagovať na pomôcky tušírovacím bičíkom.
Na cvičenie môžete použiť buď ohlávku, alebo uzdečku.
Koňa si postavte rovno ku stene a stojte po jeho ľavej strane.
Ľavou rukou ho pridržujte a stočte mu hlavu mierne od vás.
Tušírovacím bičíkom v pravej ruke jemne ťukajte zozadu na nohu, ktorú chcete, aby kôň zdvihol.
Ľavou rukou musíte koňovi zabrániť v pohybe vpred.
Keby nohu nezdvihol, neprestávajte ťukať, potom siahnite dole, pomôžte mu nohu zdvihnúť a následne ju držte.
Pochváľte ho za každú i nepatrnú reakciu.
Keď kôň správne zareagoval, učíme ho rovnakým spôsobom, aby postupne zdvihol vonkajšiu prednú nohu a potom zadné nohy.
Pri zadných nohách najprv bičíkom zľahka prejdeme cez chrbát na kríže, aby sa kôň nezľakol.
Postupne sa kôň naučí zostať pri tomto cviku pokojne stáť a získa rovnováhu.
Je to veľmi pôsobivý a zároveň veľmi ťažký kúsok.
Tento cvik zlepšuje ohybnosť lopatky.
Vzopínanie
Vzopínanie je veľmi nebezpečný trik.
Je možné ho učiť iba koňa, ktorý nemá sklony k prílišnej dominancii a chová k svojmu majiteľovi, trénerovi alebo jazdcovi dostatočný rešpekt.
Učíme ho za konkrétnym účelom, najčastejšie na účinkovanie v šou alebo na predvedenie určitých plemien.
Vzopínanie neučíme nikdy športového koňa, ktorý by tento trik mohol začať zneužívať aj s jazdcom v sedle.
Pri vzopínaní v sedle hrozí, že kôň neudrží rovnováhu a prevráti sa na chrbát aj s jazdcom.
S vhodným koňom začíname na kruhu s privolaním k sebe.
Vždy je dôležité udržiavať si bezpečný odstup.
Treba si uvedomiť, že kôň pri vzopnutí na zadných nohách vidí pod seba len veľmi obmedzene a aj nechtiac tak môže cvičiteľa kopnúť.
Ak naopak nechceme, aby sa kôň v daný okamih vzpínal, sklopíme zrak k zemi a nerobíme žiadne prudké pohyby smerom nahor.
Za každý dobre vykonaný cvik koňa pochopiteľne chválime.
Koňa nepreťažujeme cvičením a necháme ho vzopínanie vyskúšať iba niekoľkokrát.
