Ako presvedčiť rodičov na zvieratko, najmä na psa

Každé dieťa by si prialo mať vlastného domáceho miláčika, o ktorého by sa mohlo starať a s ktorým by sa mohlo hrať - a nie každému stačí obyčajná rybička alebo škrečok.

Otázka, ako presvedčiť rodičov, aby si kúpili psa, zamestnáva mysle mnohých detí a nie každé dieťa dokáže okamžite určiť najlepší prístup, ako rodičov presvedčiť. Koniec koncov, nie každý súhlasí so zaobstaraním si šteniatka, bez ohľadu na to, aké argumenty dieťa predloží.

Najprv zisti, prečo rodičia zvieratko odmietajú

Predtým, ako sa budeme zaoberať tým, ako presvedčiť matku, aby si zaobstarala psa, je vhodné zvážiť dôvody jej odmietnutia.

Máte príliš malý obytný priestor

Obytný priestor je príliš malý. Ak je to tak, oplatí sa opýtať rodičov, či sa rodina plánuje presťahovať. Ak takéto plány neexistujú a sen o sťahovaní zostáva nereálny, kompromisom by sa mohol stať malý pes.

Ak máte malý byt a dieťa túži po psíkovi, zamerajte sa na plemená menšieho vzrastu, prípadne mačku.

Pes môže žiť v byte, ak rodina zabezpečí pravidelnú dennú výchovu, dostatok fyzickej a mentálnej aktivity a riešenia pre starostlivosť počas dovolenky, napr. dogfriendly hotely alebo opatera u príbuzných.

Plemená majú rozdielne nároky: diskusia uviedla, že border kólia potrebuje intenzívnu dennú mentálnu a fyzickú aktivitu (~4 hodiny), zatiaľ čo vipet a toy pudl boli spomenuté ako vhodnejšie do bytu kvôli nižšiemu pĺznutiu.

Rodičia sa boja, že sa o psa prestaneš starať

Po pár mesiacoch sa pes začne nudiť a rodičia sa oňho budú musieť starať. Čiastočne majú dospelí pravdu, pretože veľa detí sa takto správa.

Je to ešte malé dieťa a jediné čo za psom vidí, je len zábava, potešenie, hranie sa, hladkanie a mojkanie. To, že so psom prichádza ruka v ruke kopec zodpovednosti a vynaloženého času a energie si dieťa neuvedomuje.

Iba naivne verí, že sa oň bude vzorovo starať, no nie je tomu tak.

Pes žije 10 - 15 rokov a vaše životné podmienky a okolnosti sa môžu zmeniť.

Alergia alebo obavy zo zdravia

Alergie. Toto je veľmi vážny faktor, ale aj keď niekto trpí takýmto stavom, môže si nájsť alternatívu k psovi.

Prítomnosť zvieratka pomáha budovať pasívnu imunitu. U detí, ktoré v prenatálnom období a v útlom veku boli v prítomnosti zdravých zvierat, je nižšia pravdepodobnosť vzniku alergie.

Ak však niekto v domácnosti trpí alergiou, rozhodnutie musí vychádzať zo skutočných zdravotných rizík a z odporúčania odborníka.

Rodičia sa obávajú peňazí

Nedostatok peňazí. Aj toto je vážne. Na prvý pohľad by ste si mohli myslieť, že pes je drahý. Musíte si ho kúpiť, minúť peniaze na krmivo, veterinárnu starostlivosť a vybavenie.

Hlavné prekážky schválenia psa sú obavy rodičov o časovú dostupnosť, finančné náklady (očkovanie, granule, veterinárne zákroky) a dlhodobý záväzok 10-15 rokov, pričom diskutované riešenia zahŕňajú adopciu z útulku, dočasnú starostlivosť (dočaska) alebo dobrovoľníctvo v útulku.

Ak rodina nemá dostatok peňazí na starostlivosť o psíka, ktorý potrebuje napríklad krmivo, vybavenie a veterinárnu starostlivosť, nejde o obyčajnú výhovorku, ale o vážny dôvod.

Rodičia sa boja hluku, zápachu a neporiadku

Rodičia maju vela výhovoriek a to aj také ako napríklad : to zviera smrdí, robí hluk je hlúpe a robí neporiadok !!

Takéto obavy sa nedajú vyriešiť iba sľubom. Pes môže potrebovať pravidelné upratovanie, výcvik, starostlivosť o srsť a riešenie správania, ktoré môže domácnosť zaťažovať.

Ukáž rodičom zodpovednosť ešte pred rozhovorom

Ak premýšľate, ako presvedčiť mamu, aby vám kúpila psa, odložte všetky detské rozmary a nesnažte sa na ňu tlačiť slzami alebo záchvatmi hnevu.

Niektoré deti sú touto výzvou zaskočené - ako môžu dospelým dokázať svoju samostatnosť?

Oplatí sa začať aspoň so školskými úlohami - brať ich vážne, zlepšiť si známky a zlepšiť si zlé známky.

Tiež nezanedbávajte svoju izbu - udržiavajte ju upratanú, upratujte po sebe, poumývajte podlahy a povysávajte, upratujte a umývajte riad.

Ukážte dospelým, že ste schopní postarať sa o seba - a niekedy aj o nich - tým, že prestriete stôl, keď sa vaši rodičia vrátia z práce.

Starostlivosť o nového „člena rodiny“ pokojne zverte dieťaťu. Spočiatku je potrebné mu pri plnení povinností pomáhať, časom by však malo takmer všetko zvládnuť samé.

Rodičia musia dohliadať na starostlivosť o domáce zviera, aj keď sa domnievajú, že dieťa je dosť staré na to, aby sa o domáceho miláčika mohlo starať.

Ak sú deti v starostlivosti o domáceho miláčika nedbanlivé, musia rodičia prevziať túto zodpovednosť na seba.

Priprav konkrétny plán starostlivosti

Najlepší spôsob, ako rodičom ukázať vážnosť svojho záujmu, je pripraviť konkrétny plán.

Navrhnite konkrétny plán starostlivosti vrátane rozdelenia povinností medzi členov domácnosti, ponúknite skúšobnú dočasnú starostlivosť na mesiac až dva (dočaska) a preukážte zodpovednosť výsledkami v škole a pravidelnou starostlivosťou o babkinho psa alebo dobrovoľníctvom v útulku.

Čo môže plán obsahovať

  • kto bude psa venčiť ráno, po škole a večer;
  • kto bude pripravovať krmivo a vodu;
  • kto bude upratovať po psovi;
  • kto zabezpečí starostlivosť počas dovolenky;
  • ako bude rodina riešiť návštevy veterinára;
  • čo sa stane, ak budeš chorá, budeš mať veľa učenia alebo odídeš na výlet;
  • aký typ psa zodpovedá priestoru, času a možnostiam rodiny.

Spoločná činnosť a záujmy upevnia aj rodinné vzťahy. Dieťa sa tiež naučí zodpovednosti, empatii, disciplíne, no najmä získa nenahraditeľného priateľa.

Dokáž, že povinnosti zvládneš dlhodobo

Naša dcéra si priala psíka azda odvtedy, čo prvýkrát videla Maxipsa Fíka, alebo nejaký podobný večerníček so šteniatkom v hlavnej úlohe.

Stále sme sa to snažili odkladať a hľadali dôvody: keď budeme mať väčší byt, keď začne chodiť do školy, keď sa jej prestanú hnusiť psie kôpky v tráve apod.

Kým sme ale úplne pristúpili na šteňa, urobili sme s dcérou dohodu. Musela nás presvedčiť, že starostlivosť o psa naozaj zvládne.

Postupne si nabrala domáce povinnosti, dokonca sme jej požičali od známych psa.

Samozrejme v tejto výzve obstála, najdôležitejšie ale bolo to, že sme sa s tým sami ako rodičia zmierili.

Pretože nech sa malá snaží, ako chce, psa mám teraz samozrejme hlavne ja. Starostlivosť našej dcérky o psa je sekundárna.

Dôležité je, že má najlepšieho kamoša aj do dažďa - psie trávenie na počasie nepozerá.

Rozprávaj sa s rodičmi pokojne a vecne

Presviedčanie zriedka prináša okamžité výsledky - pri nastoľovaní takýchto tém je nevyhnutná trpezlivosť.

Dospelí môžu dlho premýšľať, kým sa rozhodnú. Neponáhľajte sa na nich ani ich netlačte, môže sa vám to vypomstiť.

Stojí za to, aby si rodičom čo najčastejšie hovoril o svojej túžbe mať psa, ako sa budeš s budúcim šteniatkom hrať a starať sa oň, ako ho naučíš povely atď.

Ak premýšľate, ako presvedčiť otca, aby si zaobstaral psa, môžete vyskúšať túto radu. Vysvetlite, že so psom budete častejšie vonku, budete chodiť na viac prechádzok a nebudete tráviť všetok svoj voľný čas pri počítači a internete.

Môžete tiež povedať rodičom, že sa cítite osamelí, že sa vám vaši priatelia otáčajú chrbtom a chceli by ste si zaobstarať domáceho miláčika pre spoločnosť a priateľstvo.

Vždy však hovorte pravdu a nesľubujte to, čo nedokážete splniť.

Argumenty, ktoré môžu rodičov zaujať

Všetci rodičia chcú, aby boli ich deti šťastné.

Medzi jednoznačné “za” patrí to, čo dieťa prežije a čo sa naučí práve vďaka psiemu parťákovi.

Prítomnosť psa v rodine podporuje vývoj dieťaťa v mnohých oblastiach: emocionálnej, rozumovej, sociálnej a motorickej.

Dieťa po boku psa cíti bezpečie, oporu a rastie v sebaistote.

Zažíva k psíkovi blízky a naplňujúci vzťah ako k svojmu priateľovi a „dôverníkovi“.

So psom deti zažívajú veľa zábavy, ale zároveň sa učia, aké má pes potreby, ako s ním komunikovať a ako sa o neho dobre postarať.

V neposlednom rade sa pes stane novým členom rodiny, pričom je dokázané, že súžitie s ním rodinu zbližuje a upevňuje vzťahy aj komunikáciu.

Prítomnosť zvierat je v živote každého dieťaťa dôležitá. Nestačia mu iba tie, ktoré občas vidí v ZOO.

Domáce zvieratko je často prvým „najlepším kamarátom“ dieťaťa a podľa odborníkov pomáha rozvíjať dieťa sociálne, emocionálne, kognitívne aj fyzicky.

Vďaka nim netrpia pocitmi osamelosti, stúpne im sebavedomie, vedia sa rýchlejšie zaradiť do kolektívu a komunikovať s ľuďmi.

Práve preto sa odporúča zadovážiť domáce zvieratko hlavne jedináčikom.

Pes nie je darček iba pre dieťa

Psa de facto nikdy nekupujete “dieťaťu”, ale celej rodine.

S príchodom psa musia súhlasiť všetci členovia domácnosti, ktorí sa následne budú o psíka spoločne starať.

Je dôležité myslieť na ekonomickú a sociálnu situáciu rodiny.

Na to, či je vo vašom byte dosť priestoru pre nového člena a hlavne, či na neho budete mať dosť času.

Pes je ďalšie zviera a člen domácnosti, o ktorého potreby sa musí rodina starať aj vtedy, keď prví nadšení členovia domácnosti stratia záujem.

Vyberte vhodné zviera a plemeno

Zhodnotiť treba aj schopnosti dieťaťa. Ak máte pocit, že vysnívané zviera je nad jeho sily, vyberte nejaké menej náročné.

Ak by to bol nenáročný bytový pes ktorého je naozaj možné chovať za pár korún a nezdemoluje pol domu tak nevidím dôvod prečo nie.

Je to pes.

Ak uvažujete o zlatom retrieverovi, border kólii, austrálskom ovčiakovi alebo inom aktívnom plemene, treba počítať s výrazne vyššími mentálnymi a pohybovými nárokmi.

Ak si na to netrúfate, vyberte si radšej dospelého, vychovaného psa zvyknutého na deti.

Prinesie vám rovnakú radosť ako šteniatko, ale bez zaťažkávacieho obdobia jeho rastu.

Šteňa alebo dospelý pes?

Mnoho rodín s deťmi, ktoré uvažujú o psíkovi sa automaticky zameriava na šteniatka.

Dá sa predpokladať, že šteniatko si na rodinu rýchlejšie zvykne a nebude riziko pre deti.

Šteniatko potrebuje veľa vášho času.

Šteniatko vyrastajúce s deťmi je pre ne rozhodne prínos, rodina však musí zvládnuť zvýšené nároky na starostlivosť.

Ak už tak, si zober nejakého z útulku, spravíš aspoň dobrú vec.

Diskusia odporúča zvážiť plemená s nižším pĺznutím ako toy pudl alebo vipet; pri plemenách ako border kólia alebo austrálsky ovčiak treba počítať s výrazne vyššími mentálnymi a pohybovými nárokmi (upozornenie na ~4 hodiny aktivity denne pre border kóliu).

Adopcia, dočasná starostlivosť a útulok

Ak presviedčanie a iné „mierumilovné“ metódy rodičov nepresvedčia, môžete sa uchýliť k extrémnym opatreniam.

Výsledok tohto prístupu je ťažké predvídať, ale ak ste ochotní riskovať, prineste si šteniatko domov sami.

Takýto postup však nie je zodpovedný, pretože o zvierati musí rozhodnúť celá domácnosť.

Ak nenájdete šteniatko na ulici alebo sa vám táto možnosť nepáči, môžete zájsť do útulku a vybrať si tam nejaké.

V každom meste ich je niekoľko, všetky sú plné a adopcia šteniatka je dobrý skutok.

Najlepšie je však vopred prediskutovať možnosť vrátenia zvieraťa s personálom útulku, ak vám ho rodičia odmietnu nechať navždy.

Hlavné prekážky schválenia psa sú obavy rodičov o časovú dostupnosť, finančné náklady (očkovanie, granule, veterinárne zákroky) a dlhodobý záväzok 10-15 rokov, pričom diskutované riešenia zahŕňajú adopciu z útulku, dočasnú starostlivosť (dočaska) alebo dobrovoľníctvo v útulku.

Môžete sa tiež porozprávať s priateľmi a zistiť, či niekomu práve nenarodil pes šteniatka, ktoré potrebujú domov.

Je však dôležité pochopiť, že si pravdepodobne budete môcť adoptovať iba kríženca, nie čistokrvného psa.

Koniec koncov, za čistokrvného psa musíte zaplatiť; takéto šteniatka sú zvyčajne veľmi drahé a jednoducho na ne nebudete mať peniaze.

Skúšobná starostlivosť môže rozhodovanie uľahčiť

Navrhnite skúšobnú dočasnú starostlivosť na mesiac až dva (dočaska) a preukážte zodpovednosť výsledkami v škole a pravidelnou starostlivosťou o babkinho psa alebo dobrovoľníctvom v útulku.

Podobná skúsenosť môže ukázať, či zvládneš venčenie, tréning, upratovanie, kŕmenie a každodennú starostlivosť aj vtedy, keď prší, si unavená alebo máš školské povinnosti.

Ja viem ze to neni hračka mam skusenosti so psom kedze mam psa.

Teraz mi napadlo, že som mala tiež 12 keď som dostala psa.

Ale zase už sme vtedy jedného doma mali, vedela som čo ma čaká a aj rodičia súhlasili.

Pravidlá bezpečného spolužitia so zvieraťom

Pre bezproblémové spolunažívanie so zvieratkom by mali platiť určité pravidlá:

  • Veľmi malé deti (do 3 až 4 rokov) ešte nemajú pod kontrolou svoje impulzy agresivity a hnevu, preto by pri interakcii s domácimi miláčikmi mali byť neustále pod dozorom.
  • Malé deti (do 10 rokov) sa nemôžu samy starať o veľké zviera (ako mačka alebo pes).
  • Rodičia musia dohliadať na starostlivosť o domáce zviera, aj keď sa domnievajú, že dieťa je dosť staré na to, aby sa o domáceho miláčika mohlo starať.
  • Pripomínať deťom, že zvieratá, rovnako ako ľudia, potrebujú jedlo, vodu a pohyb, je nutné jemne, nie nadávkami a výčitkami.
  • Rodičia slúžia ako vzor. Deti sa učia zodpovednému prístupu k domácim zvieratám pozorovaním správania svojich rodičov.

Dieťa nesmie psa vyrušovať pri jedle.

Nedovolte psovi kradnúť deťom hračku.

Ťahanie za uši, chvost, branie do náručia a hrubá neopatrná manipulácia so psom je nebezpečná.

Dávajte pozor pri hre.

Psi sa medzi sebou hrajú tvrdšie ako je vhodné pre dieťa.

Psík sa môže rozblázniť a v zápale hry dieťa nechtiac zraniť.

Pozor na hry ako futbal, alebo naháňanie.

Utekajúce dieťa môže v psovi prebudiť lovecký pud a psík môže dieťa prevrátiť alebo rafnúť za ruku či nohu.

Neide o agresivitu voči dieťaťu len o bežnú tvrdosť v hre.

Ak sa pes nechce hrať, hladkať alebo kontaktovať s dieťaťom, nerušte ho.

A naučte to aj dieťa.

Vysvetlite dieťaťu, že psík sa dokáže tešiť, byť smutný, niektoré veci ho bolia a niektoré ho hnevajú.

Zodpovednosť podľa veku dieťaťa

Školáci už majú vedieť ako sa k psíkovi správať, tak aby nedošlo k žiadnej ujme pre dieťa, alebo pre psíka.

Rodičia dieťaťa v školskom veku po posúdení individuálnej zrelosti dieťaťa, už môžu školáka zapojiť do starostlivosti o psíka.

Dieťa sa môže podieľať na príprave kŕmenia, ošetrovania a podobne.

Venčenie psíka deťmi je špeciálnou kapitolou.

Rodičia by mali posúdiť individuálnu zrelosť dieťaťa, jeho schopnosť reagovať na iných psov, ľudí, dopravu a nečakané situácie.

Ak rodičia stále povedia nie

Aj napriek všetkým významným prínosom, ktoré psia prítomnosť vnáša do života dieťaťa aj rodiny, môžete samozrejme dospieť k záveru, že súčasné podmienky nie sú na príchod psa vhodné.

Dieťa sa prirodzene bude cítiť sklamané, môže sa na vás hnevať, alebo sa opakovane bude snažiť vás presvedčiť.

Pokúste sa mať pochopenie pre jeho emócie a túžby a zároveň mu poskytnite vľúdne vysvetlenie.

Malo by byť čo najkonkrétnejšie, najzrozumiteľnejšie a pravdivé.

Naopak pomôže, keď dieťa pochopí, že starostlivosť o psíka nie je len jeho vecou, ale zodpovednosťou celej rodiny, ktorá sa do nej zapája.

Pre dieťa bude zrozumiteľné, keď mu citlivo poviete reálne dôvody, prečo ste sa rozhodli psa nepriviesť do rodiny.

Zároveň myslite aj na budúcnosť a na to, či by za iných podmienok bolo možné psa mať.

Dieťa sa vás na to bude pravdepodobne aj pýtať.

Vždy môžete povedať, že to ešte neviete, ale buďte opatrní so sľubmi typu „keď budeš väčšia, väčší“.

Skúste premyslieť, či by ste nemohli dieťaťu kúpiť zvieratko, ktoré je menej náročné na starostlivosť (napr. škrečok, morča, potkan, korytnačka).

Čomu sa pri presviedčaní vyhnúť

Nepritláčajte na rodičov slzami, záchvatmi hnevu ani neustálym opakovaním tej istej požiadavky.

Neprinášajte zviera domov bez súhlasu celej domácnosti.

Neberte psa ako hračku, darček alebo spôsob, ako vyriešiť nudu.

Nezľahčujte náklady, výcvik, venčenie, choroby, cestovanie ani zmeny, ktoré môžu nastať počas 10-15 rokov života psa.

Nezabúdajte, že rodičia pravdepodobne prevezmú časť starostlivosti, aj keď sa pôvodne zaviažeš, že všetko zvládneš sama.

Keď sa rodinné podmienky neskôr zmenia

Ak ste v životnej fáze, keď pomýšľate na psíka, deti zatiaľ nemáte, ale predpokladáte, že v budúcnosti by ste chceli, rátajte s tým, už pri výbere psíka.

Vyhnite sa v útulku psom, ktorý sú citliví na dotyky a pohyby alebo majú zlé skúsenosti s deťmi.

Rozhodne túto požiadavku uveďte pri výbere zvieratka v útulku.

Aby ste sa do budúcnosti pripravili na alternatívu, že k psíkovi pribudnú aj deti musíte zabezpečiť aby bol váš pes baby friendly (priateľský k deťom).

Naučte svojho psíka aby bol priateľsky k deťom.

Snažte sa mu umožniť čo najviac kontaktov s deťmi.

Pes sa musí naučiť, ako reagovať na detské správanie sa, aby aj nešetrnejšiu manipuláciu nepovažoval za ohrozenie.

Musíte mu vysvetliť, že na deti sa neskáče.

Pes sa musí naučiť, že deti občas a bez varovania psa chytajú, že majú nekoordinované pohyby a bez hanby ho chytajú za všetky časti tela, z ničoho nič kričia, a robia množstvo iných vecí, ktorým pes nezvyknutý na deti nerozumie a môže ich považovať za hrozbu, pred ktorou sa musí brániť.

Prítomnosť psa v tehotenstve je považovaná za veľkú nezodpovednosť a riziko pre dieťatko.

Nie je to pravda.

Pri dodržaní bežných hygienických opatrení a opatrnejšej manipulácii so psíkom (treba dávať pozor aby psík na budúcu maminu neskákal a pod.) nehrozí žiadne riziko.

Veľa psíkov sa do útulku dostane práve pre tehotenstvo majiteľky.

Rozmyslite si preto, či si psíka zadovážite.

Príchod malého človiečika je pre rodinu veľká zmena, rovnako je to aj so psíkom.

Bežný režim v rodine sa zmení, ak ste zanedbali výchovu a namiesto vychovaného bezproblémového spoločníka máte neurotickú žiarlivú príšerku,ktorá vládne domácnosti pevnou rukou je najvyšší čas to zmeniť.

Máte na to ešte deväť mesiacov.

Neodkladajte to ani o chvíľu a okamžite kontaktujte špecialistu na správanie sa zvierat.

Informujete sa na internete, u veterinára alebo na cvičisku.

Povedzte im presne aký máte problém a požiadajte o pomoc.

Ak ste to sami nezvládli doteraz, rozhodne to nezvládnete v tehotenstve.

Zásadné zmeny v domácnosti týkajúce sa usporiadania bytu alebo zmeny denného režimu urobte ešte pred narodením bábätka, aby si pes tieto dve udalosti nespájal a dokázal sa zo zmenou situácie vyrovnať ešte predtým, ako si maličké donesiete z pôrodnice.

Kým je maminka s dieťatkom v pôrodnici treba psíka pripraviť na príchod malého.

Je dobré ak má pes možnosť ešte predtým ako bábo naživo uvidí, dostať od neho pozdrav.

Stačí košielka bábätka, alebo plienka, ktorú psíkovi doma ukážeme a dáme do pelíška, aby mal možnosť zvyknúť si na pach dieťatka.

Po príchode mamičky s dieťatkom s pôrodnice je dobré, aby sa s ním nová mamina poriadne zvítala.

Dieťatko treba psíkovi ukázať a umožniť mu aby ho ovoňal.

Nenechávajte ho so psom osamote.

Bábo mu občas dovoľte ovoňať, ale nesmie byť dotieravý.

dieťa venčí psa v parku

tags: #ako #prehovorit #rodicov #na #zvieratko