Chápeme, že ak čítate tieto riadky, pravdepodobne prechádzate veľmi náročným obdobím. Pes je člen rodiny a rozhodovanie o jeho posledných dňoch, eutanázii či rozlúčke je emocionálne veľmi náročné.
Smrť sa stala témou, ktorá je v našej spoločnosti tabu, a to aj napriek tomu, že je prirodzenou súčasťou kolobehu života. Žal, smútok, plač a zúfalstvo patria k našim životom rovnako ako radosť a smiech. K najsmutnejšiemu obdobiu nášho života jednoznačne patrí strata našich milovaných ľudí, ale aj zvieracích parťákov.
Ako spoznať, že pes zomiera
Každý pes je iný. Krátkodobé zhoršenie stavu ešte nemusí znamenať, že sa váš pes s vami lúči. V tejto fáze sa často objavujú pochybnosti: či pes trpí, či nerobíte málo, alebo naopak - príliš. Tieto otázky sú prirodzené.
Stav predchádzajúci smrti zvieraťa sa nazýva agónia. Počas nej postupne zanikajú vitálne funkcie organizmu. Fungovanie všetkých systémov a strata vedomia časom postupuje. Počas tejto doby by mali opatrovníci poskytnúť zvieraťu vhodné podmienky - pokojné, tiché a pohodlné miesto.
Najčastejšie telesné a behaviorálne prejavy
- Chuť do jedla a pitia - nejde len o to, že pes neje. Sledujte ťažkosti s prehĺtaním alebo situáciu, keď pes prejaví záujem o jedlo, no po pričuchnutí sa odvráti.
- Energia a záujem o okolie - prevaha hlbokého spánku, z ktorého je ťažké psa prebudiť. Všímame si tzv. „emocionálne odpojenie“ - pes nereaguje na zvuk kľúčov alebo otvorenie dverí.
- Dýchanie - zrýchlené, plytké alebo naopak veľmi namáhavé dýchanie v pokoji. Varovným signálom je tzv. brušné dýchanie, keď si pes pri nádychu a výdychu viditeľne pomáha pohybmi brucha namiesto prirodzeného pohybu hrudníka.
- Bolesť a nepohodlie - pes len zriedkavo kňučí. Bolesť spoznáte podľa jemných signálov: časté olizovanie labiek či konkrétneho miesta, zrýchlený tep, rozšírené zrenice alebo svalový tras.
- Mobilita - okrem pádov a neistoty sledujte aj tzv. „podlamovanie zadných nôh“ alebo situáciu, keď pes zostane stáť na jednom mieste a pôsobí, akoby zabudol, ako sa pohnúť ďalej.
- Hygiena a návyky - inkontinencia, teda únik moču či stolice, nie je prejavom neposlušnosti, ale straty kontroly nad zvieračmi.
- Kognitívne zmeny - najmä u seniorov dochádza k dezorientácii, keď sa pes „zasekne“ v rohu alebo pod stolom. Typický je nočný nepokoj, keď pes bezcieľne prechádza po byte, hoci cez deň iba prespal.
- Upieraný pohľad do prázdna - môže sprevádzať výrazné zmeny vnímania a orientácie.
Tieto prejavy sú bežne opisované naprieč veterinárnou praxou aj sprievodcami starostlivosti o psy v závere života. Samy osebe však nemusia dokazovať, že pes bezprostredne zomiera. Môžu súvisieť aj s ochorením, bolesťou, vyčerpaním alebo stavom, ktorý sa dá liečiť.
Trpí pes počas umierania?
Jednou z najčastejších obáv v závere života psa je strach, aby netrpel. U mnohých psov sa v posledných dňoch objavuje skôr výrazný útlm a únava než ostrá bolesť. Telo sa postupne spomaľuje, pes viac spí a šetrí zvyšnú energiu.
Bolesť síce môže byť súčasťou niektorých ochorení, no moderná medicína ju dokáže účinne tlmiť. Ak máte pocit, že je váš priateľ nepokojný, stoná alebo sa nedokáže uvoľniť, je vždy namieste konzultovať medikáciu s veterinárom.
Pravda je taká, že neexistuje jeden univerzálny časový rámec. U niektorých psov prebehne odchod v priebehu dní, inokedy sa zmeny rozvíjajú postupne niekoľko týždňov. Pri postupnom odchádzaní si majitelia často všímajú pomalý úbytok síl - pes viac spí, menej reaguje na podnety, stráca záujem o bežné činnosti a potrebuje viac pokoja.
Tieto zmeny nebývajú každý deň rovnaké. Často bývajú náročnejšie noci, keď sa objavuje nepokoj alebo časté zmeny polôh. Je v poriadku priznať si v týchto chvíľach vlastnú únavu. Ak máte pochybnosti, či situáciu zvládate, nebojte sa požiadať veterinára o vedenie.
Rozumie pes tomu, že odchádza?
Mnohí majitelia si kladú otázku, ako sa správa pes pred smrťou a či si uvedomuje svoj koniec. Tieto myšlienky sú veľmi ľudské a často vychádzajú z našej obavy, aby sme v ňom nevyvolali strach.
Psy však nevnímajú koniec života v pojmoch a súvislostiach ako my. V závere života sa u väčšiny psov prehlbuje únava a potreba pokoja. Vnímanie sa postupne utíši. Nejde o paniku alebo uvedomenie si „konca“, ale skôr o prirodzené spomaľovanie tela aj zmyslov.
Rovnako ako my ľudia máme isté vedomie, tak psie vedomie má aj náš milovaný chlpáč. Jeho inštinkty mu napovedajú zaliezť si do bezpečia, schovať sa do úkrytu, kde mu ako slabému nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo.
Aj keď už pes nereaguje tak, ako ste boli zvyknutí, blízkosť svojich ľudí často vníma až do posledných chvíľ.
Čo robiť, keď pes zomiera doma
Okamih, keď psík odíde doma, býva tichý a hlboko osobný. Môže prísť náhle alebo po dlhšom čase, keď ste cítili, že sa koniec blíži.
- Zostaňte s ním.
- Prikryte ho obľúbenou dekou.
- Pohlaďte ho.
- Povedzte mu pár slov.
- Keď budete pripravení, zavolajte svojmu veterinárovi alebo na pohotovosť.
Nepodliehajte zhonu. Ak to situácia dovolí, nemusíte všetko vybaviť v prvej minúte.
Eutanázia psa
Niektorí psí ochrancovia, ktorí vidia, ako veľmi zviera trpí, sa rozhodnú zviera utratiť. Uspávanie psa ho ušetrí od utrpenia. Veterinár to povoľuje len v situáciách, keď si je istý, že zviera je nevyliečiteľne choré alebo utrpelo veľmi vážne zranenia následkom nehody.
Slovo pochádzajúce z gréckeho jazyka, keď eú znamená správny alebo dobrý a thanatos vyjadruje smrť. Pojem eutanázia teda označuje usmrtenie psa veterinárom na žiadosť jeho pána.
V žiadnom prípade nie je eutanázia vražda zvieraťa, ale posledný prejav nekonečnej lásky k psovi, ktorý bol celý svoj život verný svojmu pánovi.
Toto rozhodnutie patrí k najťažším v živote. Nejde o nájdenie jedného „správneho okamihu“, ale o posúdenie celkového stavu. Prevažujú ešte tie dobré dni nad tými zlými?
Ak sa rozhodnete pre eutanáziu, neznamená to, že ste boj vzdali.
Ako zvieratá prežívajú smrť iných zvierat
Smútok si zvykneme spájať výlučne s ľuďmi. Dlhodobé vedecké pozorovania však ukazujú, že pocit straty nepozná len človek. Vedci zdokumentovali zaujímavé prejavy žiaľu spojené so smrťou u viacerých vysokointeligentných zvierat, ktoré dokážu smútiť nielen za členmi vlastného druhu, ale aj za ľuďmi, s ktorými si vytvorili silné puto.
Výskum vzťahu zvierat k smrti má dnes vlastné meno - komparatívna tanatológia. Vedci v jej rámci sledujú, ako rôzne druhy reagujú na zomieranie, prítomnosť mŕtveho tela či na stratu člena skupiny.
Záznamy z terénu, dlhodobé pozorovania aj experimentálne štúdie ukazujú, že niektoré zvieratá reagujú na smrť spôsobmi, ktoré nemožno vysvetliť len reflexom či naučeným správaním. Vracajú sa k telám mŕtvych, dotýkajú sa ich, strážia ich, menia správanie, odmietajú potravu, prejavujú známky stresu a sociálneho rozrušenia.
V etológii a behaviorálnej biológii sa preto čoraz častejšie používa pojem animal grief-like behavior, teda správanie zvierat pripomínajúce smútok. Nejde o to zvieratá „poľudštiť“, ale priznať, že silné sociálne väzby majú aj neľudské druhy - a ich prerušenie má následky.
Psy
Psy sú dlhodobo považované za symbol oddanosti, no výskumy aj klinická prax veterinárov ukazujú, že po strate majiteľa u nich môže dôjsť k hlbokým zmenám správania.
Niektoré psy upadajú do apatie, strácajú chuť do jedla, menej reagujú na podnety alebo odmietajú opustiť miesto, kde ich majiteľ zomrel. V extrémnych prípadoch sa objavujú aj symptómy podobné depresii - poruchy spánku, úzkosť či regres v správaní.
Pre psa nie je človek len ten, kto mu dáva jedlo, je to jeho domov, istota a stred celého sveta.
Mačky
Mačky bývajú často vnímané ako samotárske a emocionálne nezávislé, no výskumy správania v domácnostiach hovoria niečo celkom iné.
Po strate iného zvieraťa - psa alebo mačky - môžu meniť spánkový režim, stravovacie návyky či mieru sociálneho kontaktu s ľuďmi. Niektoré sa stávajú výrazne prítulnejšími, iné sa naopak stiahnu do úzadia.
Smútok u mačiek je nenápadný, no pretrvávajúci, a často sa prejavuje práve v drobných, každodenných zmenách.
Kone
Kone si pamätajú viac, než by sme čakali - tváre, hlasy aj rutiny ľudí, s ktorými trávili roky. Práve preto nie je prekvapením, že po smrti majiteľa alebo dlhodobého ošetrovateľa u nich vedci opakovane zaznamenali prejavy smútku.
V niektorých prípadoch boli kone privedené k rakve alebo na miesto rozlúčky, kde zostávali neobyčajne pokojné, spomalené a sústredené. Často odmietali potravu, menej sa pohybovali alebo reagovali tichým erdžaním, a práve to u koní zvyčajne signalizuje sociálne napätie.
Gorily
Jedným z najznámejších príkladov zvieracieho smútku je gorila Koko, ktorá vyrastala v úzkom kontakte s ľuďmi a ovládala viac než tisíc znakov posunkovej reči.
Keď jej zomrela domáca mačka All Ball, Koko pomocou znakov vyjadrila smútok, plač aj pocit straty. Tieto reakcie sa u nej objavovali opakovane a neboli iba jednorazovou reakciou.
Slony
Vedci pozorovali, že slony si vytvárajú silné sociálne väzby a dokážu rozpoznať iných jedincov vo svojej sociálnej skupine.
Pozorovania z Afriky aj Ázie ukázali, že keď v stáde zomrie slon, ostatné zvieratá neodídu. Zostávajú pri tele celé hodiny, niekedy aj dni, dotýkajú sa ho chobotmi a v niektorých prípadoch ho zakrývajú listami či hlinou.
Toto správanie nepôsobí ako chaos ani panika, skôr ako tiché sústredenie sa na udalosť, ktorá narušila poriadok stáda.
Zaujímavé na správaní slonov je, že keď jednotlivec zomrie, ďalšie slony sa budú opakovane približovať, dotýkať sa a vyšetrovať mŕtveho slona.
„Správanie slonov pri mŕtvych telách najčastejšie zahŕňa prístupy, ako sú dotyky a vyšetrovacie reakcie, a tie sa vyskytovali v rôznych štádiách rozkladu, od čerstvých tiel po roztrúsené a slnkom vybielené kosti.“
„Počas našich vlastných pozorovaní sme boli tiež svedkami toho, ako slony navštevovali a neskôr znovu navštevovali mŕtve telá, počas ktorých sa venovali rozsiahlemu vyšetrovaciemu správaniu, stacionárnemu správaniu, zvýšenej produkcii tekutín.“
Pozoruhodné je, že slony reagujú aj na kosti dávno mŕtvych jedincov, najmä na lebky a kly. Zastavujú sa pri nich, dotýkajú sa ich a venujú im pozornosť, akú iným objektom neprejavujú.
Zároveň však vedia jasne rozlišovať, keďže rovnaký záujem nevenujú pozostatkom iných druhov. Práve táto selektivita naznačuje, že nejde o obyčajnú zvedavosť, ale o pamäť na konkrétnych členov stáda.
Delfíny a kosatky
U delfínov a kosatiek patria reakcie na smrť k najsilnejším, aké vedci u zvierat pozorovali. Matky boli opakovane zaznamenané, ako tlačia mŕtve mláďatá k hladine, akoby sa ich ešte snažili prinútiť nadýchnuť.
Často ich so sebou nesú celé dni, spomaľujú pohyb skupiny a menia migračné trasy.
Toto správanie je fyzicky mimoriadne náročné a neprináša žiadnu praktickú výhodu. Práve preto ho odborníci nepovažujú za obyčajný inštinkt, ale za reakciu na stratu silného sociálneho puta.
Delfíny a kosatky žijú v stabilných skupinách, rozpoznávajú sa podľa hlasu a vytvárajú vzťahy, ktoré trvajú roky.
National Wildlife Federation tiež poukazuje na to, že niektoré zvieratá, ako sú delfíny a veľryby, nesú svojich mŕtvych príbuzných, čo sa interpretuje ako prejav smútku.
Šimpanzy a vtáky
Vedci pozorovali, že niektoré šimpanzy prejavujú starostlivosť o svojich zomierajúcich príbuzných. V jednom prípade šimpanza zostala pri tele svojej zosnulej matky celú noc, čo vedci považujú za „bdenie“.
No samotné spomalenie, mlčanie a koncentrácia naznačujú, že nejde len o to varovať iných, smrť jednoducho aj u vtákov funguje ako sociálna udalosť.
Majú zvieratá dušu?
Základnou otázkou okolo tejto otázky je, či majú psy dušu. V Biblii sa píše, že zvieratá aj ľudia sú duše. Keď bol stvorený prvý človek Adam, nepíše sa, že dostal dušu, ale že „sa stal živou dušou“.
Áno. Podľa Biblie duša môže zomrieť. Po smrti sa zvieratá aj ľudia „vracajú do prachu“.
Nie. Hriech je akýkoľvek skutok, myšlienka alebo cit v rozpore s Božími normami. Zhrešiť môže len bytosť, ktorá je schopná posúdiť svoje správanie z morálneho hľadiska. Zvieratá takúto schopnosť nemajú. Riadia sa väčšinou pudmi.
Idú psy a iné zvieratá po smrti do neba?
Ako hovorí názov známej rozprávky, všetky psy idú do neba. Je to naozaj tak? Je ťažké dať na túto otázku jednoznačnú odpoveď, ale Cirkev a predovšetkým majitelia psov sa snažia nájsť aspoň čiastočnú odpoveď na túto otázku.
Otázku, čo sa stane so psom po smrti, si kladú dospelí aj mladí majitelia psov. Smrť milovaného domáceho maznáčika je veľmi ťažká a niekedy až traumatizujúca skúsenosť.
Názory sa líšia. Niektorí sa snažia pristupovať k tejto otázke veľmi racionálne a považujú psa za bytosť, ktorá cíti, myslí a mení sa, ale po smrti jednoducho navždy ukončí svoj život.
Avšak veriaci, ktorí veria v posmrtný život v nebi alebo na inom mieste, kam by mali ísť všetci ľudia, vidia túto otázku inak. Každé náboženstvo má svoj vlastný pohľad na to, čo nás čaká na onom svete.
Biblický pohľad
V Biblii sa píše, že zo všetkých živých tvorov na zemi pôjdu do neba len ľudia, a aj to len malý počet z nich. Pôjdu tam preto, aby vládli ako králi a kňazi spolu s Ježišom. Väčšina ľudí bude vzkriesená na zem, ktorá sa stane rajom.
V Biblii nenájdeme žiaden náznak, že by malo existovať zvieracie alebo psie nebo. A je to logické. Zvieratá nemôžu splniť podmienky stanovené pre tých, ktorí dostali „nebeské povolanie“.
Nedokážu sa napríklad učiť z Biblie o Bohu, veriť v neho ani dodržiavať jeho prikázania. A navyše, iba ľudia boli vytvorení s možnosťou žiť večne. Aby niekto mohol ísť do neba, musí byť vzkriesený.
Niektorí účastníci uviedli, že podľa katolíckeho stanoviska zvieratá po smrti nejdú do neba. Iní veria v posmrtný priestor pre zvieratá.
Katolícke názory
Cirkev dlho obhajovala aj názor, že iba človek ako bytosť úplne jedinečná a stvorená na Božiu podobu má výsadu mať dušu, a teda žiť aj po smrti.
V samotnom cirkevnom prostredí je táto téma dosť kontroverzná. Nasledujúci pápeži si navzájom protirečili a vyjadrovali rôzne názory na túto otázku.
Prvým pápežom, ktorý sa vymanil z konzervatívneho učenia Cirkvi, ktoré obmedzovalo zvieratá len na život na zemi, bol Ján Pavol II. Keďže majú dušu, môžu sa dostať aj do neba, ako si myslia ľudia, ktorí sa o to zaujímajú.
Nadšenie však schladil pápežov nástupca Benedikt XVI. S Benediktom XVI. však nesúhlasí súčasný pápež František, ktorý, čo je príznačné, prevzal svoje meno od svätého Františka z Assisi.
Pápež František utešoval malého chlapca, ktorý sa práve rozlúčil so svojím milovaným domácim miláčikom, a povedal mu, že sa so svojím psom stretne v nebi.
Hoci je pápež uznávaný ako hlava Cirkvi, je ťažké mať stopercentnú istotu, že to tak naozaj je. Neexistujú žiadne dôkazy o existencii duše u psov. Na druhej strane, neexistujú ani dôkazy o existencii ľudskej duše, čo zástancovia psieho neba často uvádzajú ako argument.
Prečo ľudia veria v psie nebo
Ľudia, ktorí veria, že všetky dobré stvorenia sa dostanú do neba, sú presvedčení, že takýto osud čaká všetkých psov.
Na rozdiel od niektorých ľudí sa psy vyznačujú určitým správaním, vďaka ktorému sú vnímané ako dobré bytosti, neschopné spôsobiť škodu. Veľa sa hovorí aj o schopnosti psov vycítiť zlú auru, nebezpečenstvo alebo o pomoci, ktorú tieto zvieratá poskytujú nevidiacim ľuďom.
To všetko dáva dohromady obraz veľmi dobrého domáceho maznáčika, ktorý svojou prítomnosťou dokáže ľuďom dodať pocit bezpečia, väčšej radosti a menšej osamelosti. Takáto činnosť si určite zaslúži nejakú odmenu. Je azda najväčšou z nich nebo?
Hoci otázka, či psy pôjdu do neba, nie je jednoznačná, vždy sa oplatí veriť, že áno. Umožňuje nám to považovať psa za cítiacu bytosť, ktorá v istom zmysle žije tu na zemi s podobnými právami ako ľudia a iné zvieratá.
Ako sa postarať o telo zvieraťa
Posledná rozlúčka s naším milovaným parťákom nám do istej miery určite môže priniesť pokoj a isté zmierenie a vyrovnanie sa s nastalou situáciou. Ale aj tu prichádza čas, kde sa treba postarať o uloženie pozostatkov.
Hoci je bežnou praxou pochovať psa na dvore, v záhradke alebo v lese, zákon to zakazuje. Ak pri takomto konaní prichytia psieho opatrovníka alebo ho niekto nahlási, mal by sa pripraviť nielen na pokutu, ale aj na to, že zviera bude musieť vykopať.
Potom budete musieť vykonať likvidáciu. Ak k tomu dôjde, obráťte sa na subjekt, ktorý sa touto činnosťou zaoberá v obci a telo zvieraťa tam doručte. Poplatok je zvyčajne niekoľko desiatok eur.
Prípadne možno tieto povinnosti ponechať na veterinára. Niektoré kliniky majú pece na spopolnenie zvieracích pozostatkov, ale náklady na likvidáciu sú zvyčajne vyššie.
Na Slovensku čoraz častejšie vznikajú cintoríny zvierat. Ak tam chcete umiestniť telo zvieraťa, obráťte sa na prevádzkovateľa, ktorý uvedie miesto pohrebu. Niekedy tieto spoločnosti riešia všetky záležitosti súvisiace s hrobom.
Pokiaľ chcete volať cestu poslednej rozlúčky aj s obradom, môžete požiadať o obrad priamo v krematóriu zvierat, ktoré sa nachádza pomerne už v mnohých mestách po našej republike.
Ako zvládnuť smútok po smrti psa
Smrť psa je veľmi ťažká situácia pre ľudí, ktorí si so svojím miláčikom vytvorili silné puto. Strata psa, ktorý je vnímaný ako plnohodnotný člen rodiny, bude obrovskou ranou, naplnenou silným pocitom straty.
Je to úplne normálne a vychádza to z rovnakého mechanizmu ako v prípade straty blízkej osoby. Nemali by ste sa vyhýbať smútku za svojím psom.
Pocity prežívané počas tohto obdobia - túžba, smútok, hnev, plač - dokazujú, aké dôležité bolo pre nás zviera a že nám bude veľmi chýbať.
Počas tohto obdobia si zvyčajne vybavíte spoločné chvíle, pozriete si fotografie a videá alebo sa porozprávate so svojimi blízkymi o svojom zvieratku.
Strata psa zanecháva prázdno, ktoré bolí. Smútok prichádza v návaloch a neexistuje naň univerzálny liek. Neexistuje ani „správny“ spôsob, ako smútiť.
Niektorí ľudia sa snažia na rozlúčku psychicky pripraviť vopred. Možno to bude užitočné v prípade zvierat umierajúcich na starobu alebo chronické choroby, keď si viac uvedomujete nevyhnutné. To však nie je možné, ak o svojho štvornohého kamaráta prídete v dôsledku náhleho úrazu alebo rýchlo postupujúcej choroby.
Nie každý človek sa dokáže sám vyrovnať so smrťou domáceho maznáčika. Ľudia, ktorí zažívajú traumu po smrti psa alebo v dôsledku toho bojujú s depresiou, by mali vyhľadať pomoc odborníka. Najlepšie je využiť služby psychológa.
Je v poriadku priznať si v týchto chvíľach vlastnú únavu. Ak máte pochybnosti, či situáciu zvládate, nebojte sa požiadať veterinára o vedenie.
Písať o konci života štvornohého parťáka nie je jednoduché. Ale niekde medzi tou bolesťou sa vždy začnú objavovať aj iné obrazy. Tie obyčajné, ľudské. Rozkúsané ponožky. Ukradnuté párky zo stola. Chlpy úplne všade. Radostné mláčky šťastia, aj keď ste boli vonku pred minútou.
Možno práve tieto drobnosti sú tým, čo napokon zostane najdlhšie. Nie samotný koniec, ale život, ktorý ste zdieľali.
Kedy si zaobstarať nového psa
Odpoveď na túto otázku nie je určite jednoznačná. Každý človek prežíva smútok inak, niekto ho dokáže dostatočne prepracovať a pripraviť na nového člena za týždeň, iný za mesiac a ďalší napríklad za rok.
Je to naozaj veľmi individuálne. Nového psíka si preto kúpte jednoducho vo chvíli, keď to chce vaše srdce zo všetkého najviac a je jedno, za aký čas po odchode minulej psej lásky to bude.