Sliepky sú sociálne vtáky a žijú v skupinách. Sliepka domáca sa rozšírila prakticky po celom svete. Jeho pôvodným biotopom je Ázia.
Pri pozorovaní sliepok si možno všimnúť, že svoje okolie skúmajú najmä zrakom, sluchom a čuchom. Keďže sliepka nemá dobré priestorové videnie, je nútená pri chôdzi hýbať hlavou dopredu a dozadu a mapovať tak svoje okolie, ako väčšina vtákov.
Čuch sliepky
Sliepka má čuch a dokáže vnímať pachy vo svojom okolí, hoci jej čuchové schopnosti nepatria medzi najvýraznejšie zmysly. Pri orientácii a vyhľadávaní potravy sa spolieha najmä na zrak a na skúmanie predmetov zobákom.
Sliepka domáca odjakživa obľubuje obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica. Okrem obilného krmiva veľmi rád zbiera zelené časti rastlín, vyhrabáva zo zeme dážďovky, slimáky, hmyz, a živí sa aj menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady a myši.
Sliepky dokážu vnímať slanú chuť, no sladkú nerozoznávajú. Táto špecifická chuťová schopnosť im pomáha vybrať si správnu potravu.
Čuch teda nemožno oddeliť od ďalších zmyslov. Sliepka pri hľadaní potravy pozoruje okolie, pohybuje hlavou, zobákom skúma predmety a reaguje na ich vlastnosti.

Sliepka má mimoriadne dobrý zrak
Sliepky majú tri viečka a vidia viac farieb ako ľudia, vrátane ultrafialového svetla, čo im pomáha odhaliť predátorov a nájsť potravu.
Omnoho lepší ako človek. Vidia totiž štyri vlnové dĺžky: modrú, zelenú, červenú a ultra-fialové žiarenie. Ľudia vidia len červenú, modrú a zelenú vlnovú dĺžku.
Sliepky majú úžasnú schopnosť rozpoznať a zapamätať si až 100 rôznych tvárí, či už ide o ľudí alebo iné zvieratá. Túto schopnosť využívajú na rozlišovanie členov svojho kŕdľa a na rozpoznanie svojich ľudských ošetrovateľov.
Sliepky sú inteligentné! Sliepočky napríklad vedia, kedy je čas na večeru či raňajky, a môžu byť podráždené, ak sa ľudia, ktorí ich kŕmia, oneskoria. Vedia prísť na zavolanie či naučiť sa mnoho trikov - napr. ťukať do klávesnice alebo na klavír.
Ako sliepka počuje a komunikuje
Sliepky používajú množstvo zvukov. Kohúty sú známe svojím hlasom. Toto volanie slúži nielen na oznámenie príchodu nového dňa, ale aj na vytvorenie hierarchie v kŕdli.
Sliepky po znesení vajíčka často vydávajú hlasný „spev“, ktorý slúži nielen na oslavu ich úspechu, ale aj na odvrátenie pozornosti predátorov od hniezda.
Keď sa sliepky cítia šťastné a v bezpečí, často vydávajú zvuk podobný pradeniu mačky. Tento zvuk je znakom ich spokojnosti.
Pri hladkaní vám z vďaky zapradú podobne ako mačka (áno, sliepočky pradú!).
Spoločenský život a vnímanie kŕdľa
Vrámci skupiny si vytvárajú hierarchiu, kde dominantní jedinci majú prednosť pri prístupe k jedlu a hniezdam. Sliepky majú spoločenskú hierarchiu, ktorá určuje postavenie jednotlivcov v skupine. Dominantné sliepky majú prístup k najlepšiemu jedlu a miestam na sedenie.
Akékoľvek odstránenie sliepok alebo kohútov zo skupiny dočasne naruší tento spoločenský poriadok, kým sa nevytvorí nová hierarchia.
Empatia je jedným z najzaujímavejších faktov o sliepkach. Ak je niektorá zo skupiny vystresovaná, smutná alebo dokonca šťastná, ostatné sliepky tieto pocity nielen pochopia, ale aj zdieľajú.
Podobne ako keď si ľudia odovzdávajú recepty či tradície z generácie na generáciu, aj sliepky odovzdávajú svoje skúsenosti ďalším generáciam.

Čo prezrádza pohyb sliepky
Kostra končatín vtákov, v našom prípade sliepok, je silne modifikovaná. Avšak sliepka má rovnako ako každý iný tvor prednej aj zadnej končatiny. Tie predné sú však uspôsobené na let a spolu s perím tvoria krídlo.
Väčšina plemien splepic má na nohách štyri prsty. Tri z nich sú roztvorené a smerujú dopredu, štvrtý prst, ktorý býva označovaný aj ako pazúr, smeruje naopak dozadu a poskytuje sliepkam oporu. Skrátka drží sliepky pevne nohami na zemi.
Spodná časť nôh nazývaná aj ako beháky, je neoperená, útla a farebne sa líši v závislosti na plemene. Beháky sú pokryté rohovitými šupinami rôzneho tvaru a farby. U kohútov sa stretávame u behákov s ostrohou.
- Chôdza - základnou funkciou je bez pochýb chôdze.
- Beh - mnoho sliepok behá rýchlejšie, než by ste čaklali.
- Hrabanie - niektoré sliepky majú nohy silné a vypracované.
Dokážu bohať až 9 kilometrov za hodinu. A keď nebehajú alebo nehľadajú potravu, rady sa popolia či vysedávajú na bidielku.
Popolenie ako prirodzená starostlivosť o telo
Popolenie je proces, pri ktorom sa sliepky vyváľajú v popole, hlinenom prachu alebo jemnom piesku.
Aj keď sa môže zdať, že váľanie sa v popole nie je najlepším spôsobom umývania, sliepky týmto spôsobom efektívne čistia a ošetrujú svoje perie a pomáha to udržiavať ich perie čisté a zdravé.
Popolenie im umožňuje odstrániť parazity, ktoré sa usádzajú v ich perí.
Popolisko je špeciálne vyhradené miesto alebo nádoba, ktorá obsahuje zmes popola a jemného piesku. Vykonávajú tu svoju "popolovú kúpeľ" a slúži najmä pre udržanie ich zdravia.
Ako súvisí správanie sliepky s jej zdravím
Zdravie sliepok je kľúčové pre každého správneho chovateľa a preto je dôležité vedieť, ako rozpoznať príznaky ochorení sliepok a ako zabezpečiť, aby boli Vaše sliepky zdravé.
Znaky zdravej sliepky
Najprv sa pozrime, ako vyzerá zdravá a spokojná sliepka. Jej perie je krásne, lesklé a priliehavé, bez známok poškodenia alebo rozstrapatenia.
Ich hrebienok a laloky sú pevné a červené, obvykle majú fyziologickú teplotu, bez akýchkoľvek opuchov alebo útvarov.
Zdravé oči sliepok sa vyznačujú lesklým vzhľadom, bez výtokov alebo slzenia. Slepačí zobák by mal byť čistý a tiež bez výtoku.
Znaky chorej sliepky
Chorú sliepku spoznáte podľa matného, rozstrapateného alebo dokonca až žiadneho peria.
Hrebienok a laloky môžu byť opuchnuté, sfarbené (napríklad sčernenie znamená nekrózu) a môžu sa na nich tvoriť rany.
Oči chorej sliepky sú matné, zakalené alebo zlepené výtokom. Zobák je často špinavý a sliepka dýcha s otvoreným zobákom.
Správanie chorej sliepky je apatickejšie, môže prestať znášať vajcia, posedávať a lapá po dychu.
Zdravím všetkých a chcem poprosiť o radu.Jedna z našich sliepok je taká sklesnutá,taká akoby "pokrčená",zhrbená. Viem, že už sme raz takú sliepku mali,že bola ako ostatné,zdravá a potom začala byť takáto a nakoniec skapala.
Ak zistíte, že je niektorá sliepka chorá, je nevyhnutné ju okamžite izolovať od zvyšku hejna, aby sa zabránilo šíreniu nákazy.
Veterinár zvyčajne odporučí podávanie liekov alebo antibiotík pre sliepky, ktoré sa predpisujú na základe konkrétneho ochorenia.
Najčastejšie ochorenia sliepok
Rôzne choroby sliepok možno rozdeliť na infekčné a neinfekčné. Medzi neinfekčné patria napríklad edémová choroba, nutričná myopatia, stresová myopatia a dokonca aj kanibalizmus.
Vírusové ochorenia zahŕňajú napríklad aviárnu influenzu, Newcastleskú chorobu a infekčnú bronchitídu.
Bakteriálne choroby zahŕňajú kolicibacilózu, salmonelózu a nekrotickú enteritídu.
- Vtáčia chrípka - je vírusová infekcia, ktorá môže spôsobiť vážne ochorenie.
- Newcastleská choroba - je vírusové ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém, svaly a centrálny nervový systém.
- Ovčie kiahne - je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje červené hrbolčeky na koži.
- Infekcie červami - sliepky sa môžu ľahko nakaziť červami, ako sú napríklad črevné červy, ktoré môžu poškodiť tráviaci kanál a znížiť príjem krmiva.
- Apendicitída - je bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje zápal slepého čreva a chorá sliepka môže rýchlo zomrieť.
- Salmonelóza - je bakteriálna infekcia a môže sa prejaviť napr. hnačkou, zníženou chuťou do jedla, zápalom.
Infekcia sa často vyskytuje v preplnených a nehygienických podmienkach, kde sú sliepky vystavené stresu a zlým hygienickým praktikám.
Môžu sa objaviť aj ďalšie ochorenia, ako sú choroby spôsobené morom hydiny, vši, svrab na nohách, plesne a rôzne ďalšie infekcie.
Môžu sa vyskytnúť aj dedičné problémy, ako deformácie alebo chýbajúce krídlo.
Prevencia chorôb v chove
Hygiena je kľúčom k prevencii chorôb. Pravidelné čistenie kurníkov, napájačiek a kŕmidiel je preto nevyhnutnosťou.
Okrem toho je nutné kurník a dôkladne vydezinfokovať kurník a výbeh, pretože choré sliepky sa nedajú vyliečiť, ak sa stále nachádzajú v kontaminovanom prostredí.
Je dôležité zabrániť vniknutiu iných vtákov do výbehu, pretože môžu prenášať choroby.
Aj nové sliepky by mali byť prejsť minimálne 14-dňovou karanténou, aby sa predišlo šíreniu infekcií.
Sliepky sa zároveň musia tiež pravidelne odčervovať a očkovať.
V nepriaznivých klimatických podmienkach im zaistite suchý, čistý a vetraný prístrešok s dostatkom svetla a čerstvého vzduchu.
Výživa sliepok
Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek.
Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo.
Sliepka domáca odjakživa obľubuje obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica.
Ozobávanie peria a kanibalizmus
Chovateľom hydiny sa niekedy stáva, že sa im hydina, najmä sliepky začnú ozobávať a vytŕhať si perie, obvykle v zadnej časti tela.
Tento zlozvyk môže prepuknúť až do kanibalizmu, keď sa jednotlivé kusy navzájom pozabíjajú. Vyskytuje sa to u každého druhu hydiny, no u sliepok najčastejšie.
Hydina takto reaguje na stres, ktorý prežila napríklad počas prepravy, zmeny ustajňovacích priestorov, zmeny krmiva, alebo ktorý práve prežíva.
Tu sa najčastejšie vyskytuje stres z prehustenia chovateľských priestorov, vplyv iných hlučných okolností v okolí tejto hydiny, príliš veľa svetla v odchovnom zariadení, príliš teplo alebo veľká zima, rovnako aj zmena klimatických podmienok v počasí.
Neexistuje jednoznačný dôvod prečo sa hydina zrazu začne takto správať a prejavia sa u nej sklony ku kanibalizmu, no záleží na každom chovateľovi, ako si dokáže odsledovať správanie svojej hydiny a prípadné problémy ihneď riešiť.
Čo robiť pri ozobávaní
V prvom rade treba hydinu umiestniť do chovateľských priestorov tak, aby sa ukľudnila.
To znamená vytvoriť v odchovni šero až tmu a podať im vitamíny, napr. B vitamín, alebo nejaký komplex vitamínov.
V takejto tme s minimálnym svetlom ich udržujte niekoľko dní. Počas týchto dní ich vypustite len na 2-3 hodiny von do výbehu a znova ich zatvorte.
Podávajte originálnu kŕmnu zmes určenú pre ten druh hydiny, ktorý chováte.
Na rany, ktoré týmto vznikli použite spray KUBATOL a zasypte ich zásypom na rany, môže byť aj detský zásyp.
Treba si uvedomiť, že vo výbehu treba počítať na jednu sliepku s priestorom ideálne 10 metrov štvorcových, resp. čím viac tým lepšie.
Nezabudnite na čistú vodu s prídavkom vitamínov, napr. Multivitamín.
Niekedy tento stres vznikne aj z nudy zvierat a vtedy stačí zabaviť ich napríklad rozhádzaním obilia po zemi, preseknúť repu, alebo zavesiť nad ich hlavu trs ďateliny, aby ju dočahovali a zobali do nej, čím sa vlastne budú zabávať.
Pokiaľ by nepomohli ani tieto opatrenia, treba prikročiť k drastickejším, a to skrátiť vrchnú časť zobáka.
Treba uchopiť zobák, otvoriť ho a vrchnú časť opilníkovať, alebo odstrihnúť či zrezať, ostrým nožíkom alebo nožnicami zhruba 2-4 milimetre, ale len po živú nezrohovatenú časť zobáka, aby nedošlo k veľkému krvácaniu.
Hydina na niekoľko dní obmedzí spotrebu krmiva, ale za pár dní je po problémoch.
Na 5 litrov vody pridajte 1 polievkovú lyžicu Magi. Pomiešajte a podávajte sliepkam niekoľko dní.
Magi je vlastne výťažok z kostí a kopýt zvierat, takže obsahuje potrebné látky, ktoré môžu znížiť prejavy kanibalizmu.
Taktiež môžete v kuríne, pokiaľ má okná natrieť ich na modro, čím vznikne modré svetlo, ktoré sliepky vnímajú ako tmu. V tejto sa obvykle zvyknú ukľudniť.
Tiež sa niekedy pridáva do vody kuchynská soľ na niekoľko dní.
Chovné podmienky a priestor
Kura domáca je náchylné na niektoré ochorenia, najmä v zlých podmienkach, ako sú malé, špinavé alebo preplnené chovné priestory.
Kŕdeľ so stovkami až s desaťtisícmi vtákov predstavuje pre sliepky stres a môže dochádzať aj k vzájomnému nápádaniu sa až ku kanibalizmu.
Akýkoľvek chov sliepok, v ktorom sú vtáky vnímané len ako komodity či stroje, nie je správny.
Po tom, čo ľudia šľachtením spravili z kurčiat a sliepok doslova mrzákov, si zaslúžia skutočne dobrý život. Taký, v ktorom nebudú strojmi, ale oslobodené od zneužívania.
Plemená a rozdiely vo vzhľade
V súčasnosti existuje najmenej 1000 rôznych plemien sliepok, z ktorých mnohé sú dekoratívne a boli vyšľachtené pre svoje atraktívne perie a vzhľad.
Vzhľad a vlastnosti sa výrazne líšia v závislosti od plemena. Vo všeobecnosti ide o stredne veľké, silné vtáky s krátkymi nohami a dlhým, valcovitým telom.
Farba peria sa môže meniť od čiernej, červenej, žltej, zelenej, modrej až po bielu.
Niektoré plemená môžu mať aj kombinácie týchto farieb, ako aj rôzne vzory, škvrny alebo pruhy.
Sliepky sa dajú ľahko rozdeliť podľa hmotnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké, a podľa pôvodu na európske alebo ázijské plemená.
- Nosnice - Obľúbené plemeno medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môže zniesť viac ako 300 vajec ročne.
- Mäsové sliepky - Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa.
- Okrasné sliepky - Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku.
- Bojové sliepky - Sú vyšľachtené na súťaže v boji.
- Kombinované - Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa.
- Trpasličie sliepky - Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi.
Vietnamské plemeno „Dong Tao“ je uctievané pre svoje mäso. Sú známe svojimi nezvyčajne hrubými a masívnymi nohami.
Znáška vajec a úloha kohúta
Kohút má veľmi významnú úlohu v chove hydiny. Ich osobitným znakom je aj hrebienok, ktorý je zvyčajne väčší a nápadnejší ako u sliepok.
Predovšetkým sú zodpovedné za ochranu kŕdľa. Ich prirodzený inštinkt ich vedie k tomu, aby strážili sliepky pred predátormi a upozorňujú na akékoľvek nebezpečenstvo.
Kohút je jediný samček v skupine sliepok a jeho hlavnou úlohou je oplodniť ich vajíčka. Na tento proces využíva špeciálny orgán známy ako kloaka.
Kohúty sú veľmi plodné a môžu oplodniť až 100 vajec za týždeň.
Kapacita produkcie vajec sa líši podľa plemena, no priemerne dokážu sliepky zniesť 10-15 vajec za mesiac. Niektoré plemená ročne dokážu zniesť 250 až 300 vajec, pokiaľ sa ich vajcia denne zbierajú.
Ak sa vajcia neodoberú, väčšina druhov sa začne liahnúť.
| Oblasť | Údaj |
|---|---|
| Rýchlosť behu | 9 kilometrov za hodinu |
| Zapamätanie tvárí | až 100 rôznych tvárí |
| Karanténa nových sliepok | minimálne 14-dňovou karanténou |
| Priestor vo výbehu | ideálne 10 metrov štvorcových na jednu sliepku |
| Produkcia niektorých plemien | 250 až 300 vajec ročne |