Hlodavce môžu prenášať rôzne infekcie na človeka aj zvieratá. Medzi najnebezpečnejšie patria besnota, týfus, tularémia, črevné choroby, leptospiróza, hantavírusové infekcie a lymfocytová choriomeningitída.
Riziko nepredstavuje iba priamy kontakt s potkanom alebo myšou. Nebezpečný môže byť aj ich moč, trus, sliny, kontaminovaná voda, potraviny, pôda, prach či parazity, ktoré hlodavce prenášajú.
Prečo hlodavce prenášajú choroby
Existuje veľké množstvo zvieracích chorôb, u ktorých je možný prenos aj na človeka - tieto choroby sa nazývajú zoonózy.
Hlodavce môžu vylučovať pôvodcov ochorení močom, stolicou a slinami. Niektoré infekcie prebiehajú u zvieraťa bez zjavných príznakov, takže prítomnosť chorého jedinca nemusí byť na prvý pohľad rozpoznateľná.
Viete, že hlodavce prenášajú viac ako 40 druhov chorôb?
Niektoré patogény môžu v sekrétoch a výkaloch prežívať až niekoľko mesiacov.
Najčastejšie spôsoby prenosu chorôb
Vdýchnutie kontaminovaného prachu
Vstupnou bránou sú najčastejšie dýchacie cesty.
Človek sa môže nakaziť vdýchnutím prachu alebo prachových častíc kontaminovaných slinami, močom alebo výkalmi hlodavcov.
Riziko vzniká napríklad pri upratovaní domu, garáže alebo pivničných či podkrovných priestorov. Nebezpečný môže byť aj prach zo sena či slamy, ktoré sú znečistené trusom nakazených zvierat.
K infekcii môže dôjsť aj vdýchnutím aerosólu pri čistení zvieracích príbytkov.
Kontakt moču, trusu a slín s pokožkou alebo sliznicami
Človek sa môže nakaziť kontaktom výlučkov hlodavcov s poškodenou pokožkou alebo sliznicami.
Riziko je vyššie pri odreninách, drobných ranách alebo poraneniach, ktoré nemusia byť na prvý pohľad výrazné.
Nákaza môže vzniknúť aj vtedy, keď sa kontaminovaný materiál dostane do očí, nosa alebo úst.
Požitie kontaminovanej vody a potravín
Infikované zvieratá môžu kontaminovať vodu, pôdu alebo aj potravu a tak sa môže nakaziť aj človek.
K prenosu môže dôjsť po požití kontaminovaných potravín alebo vody.
Hlodavce sa často zdržujú na zásobách potravín, obilia, ovocia a zeleniny.
V prírode by sme nemali piť vodu z prírodných zdrojov a mali by sme tiež dodržiavať základnú hygienu a umývanie potravín.
Uhryznutie a poškriabanie
Menej často dôjde k nákaze pohryzením.
Infekcia môže vzniknúť aj po uhryznutí zvieraťom prenášajúcim vírus.
Niektoré infekcie sa môžu preniesť aj vtedy, keď nakazené zviera človeka poškriabe.
Ak vás pohryzú, môžete sa nakaziť besnotou.
Parazity žijúce na hlodavcoch
Hlodavce môžu prenášať aj parazity, napríklad kliešte, blchy alebo iné článkonožce. Tie môžu následne preniesť infekciu na človeka.
Myš zamorená nakazenými kliešťami prenáša zápal mozgových blán.
Zviera môže byť infikované kliešťom alebo komárom, ktorý je prenášačom.
Hantavírusy: nákaza najmä cez kontaminovaný prach
Hantavírusy sú patogény zo skupiny RNA vírusov, ktoré prenášajú predovšetkým hlodavce.
Hantavírus je RNA vírus z čeľade Bunyaviridae, ktorý sa prenáša najmä hlodavcami.
Vyskytuje sa po celom svete, predovšetkým však v Ázii a Európe; prípady infekcie hantavírusom sa zaznamenávajú aj v Európe.
Ochorenie má charakter nákazy s prírodnou ohniskovosťou a vyskytuje sa na celom svete, aj na Slovensku.
Zistilo sa, že niekoľko desiatok druhov hantavírusov môže byť zdrojom infekcie u ľudí.
Aké zvieratá sú rezervoárom hantavírusov
Hantavírusy sú patogény prenášané zvieratami, najmä hlodavcami, ako sú hraboš, potkany, domová, poľná či lesná myš, hmyzožravcami, ako sú krt a piskor, ako aj netopiermi.
Tieto zvieratá sú rezervoárom vírusov - samy neochorejú, ale v ich organizmoch sa hantavírusy množia a prostredníctvom nich sa prenášajú na ľudí.
Infikovaný hlodavec z prírody môže byť prameňom nákazy niekoľko mesiacov až 2 roky.
Infikované zviera vylučuje vírus močom, stolicou a slinami.
Ako sa človek nakazí hantavírusom
K infekcii hantavírusom môže dôjsť kvapôčkovou cestou alebo kontaktom s infekčným materiálom.
Ľudia sa môžu nakaziť, ak sa dostanú do kontaktu s prachom, v ktorom sa nachádzajú zvyšky moču hlodavcov.
Človek sa môže nakaziť vdýchnutím prachu alebo prachových častíc kontaminovaných slinami alebo výkalmi hlodavcov.
Kontakt výlučkov hlodavcov s poškodenou pokožkou alebo sliznicami môže viesť k infekcii vrátane požitia kontaminovaných potravín alebo vody.
Infekcia môže vzniknúť aj po uhryznutí zvieraťom prenášajúcim vírus.
Kde je riziko hantavírusovej infekcie najvyššie
Infekcie spôsobené hantavírusmi sa najčastejšie vyskytujú u ľudí, ktorí sa zdržiavajú na miestach obývaných infikovanými hlodavcami.
Vyššie riziko teda majú osoby so zhoršenými bytovými podmienkami, ale aj tí, ktorí využívajú kempingy alebo pracujú na poliach.
Rovnako sú ohrození aj ľudia, ktorí sa profesionálne zaoberajú výskumom hlodavcov alebo vojaci pôsobiaci v náročných podmienkach.
Riziko vzniká aj pri zametaní vonkajších plôch, ak sa do vzduchu uvoľní kontaminovaný prach.
Choroby spôsobené hantavírusmi
Kontakt s týmito patogénmi môže spôsobiť hemoragickú horúčku u ľudí alebo hantavírusový pľúcny syndróm.
Infekcia môže viesť ku krvácavej horúčke s renálnym syndrómom alebo hantavírusovému pľúcnemu syndrómu.
Hantavírusy spôsobujú najmä dva syndrómy - hemoragická horúčka s renálnym syndrómom a hantavírusový pľúcny syndróm.
Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom
Ochorenia na hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom, pri ktorej zlyhávajú obličky, sa objavujú pri infekcii vírusom Puumala, vírusom Hantaan, vírusom Dobrava a vírusom Seoul.
Choroba môže mať formu miernej epidemickej nefropatie, ktorá je častá v Európe a spôsobuje ju vírus PUUV.
Ťažšia forma, teda HFRS, má prudší priebeh a vyššiu úmrtnosť.
Pri epidemickej nefropatii je inkubačná doba v priemere 3 až 6 týždňov.
Počiatočné príznaky NE sú horúčka, bolesti hlavy, bolesti krížov a brucha.
U pacienta sa rozvíja akútna intersticiálna nefritída s opuchom, časom sa objavujú problémy so zrakom, u niektorých sa rozvinie glaukóm.
Pri NE sa len u časti pacientov vyskytujú mierne krvácania z nosa alebo petechie na koži.
Treba však zohľadniť aj riziko komplikácií, keďže u niekoľkých percent pacientov sa objaví pľúcny edém, Guillain-Barrého syndróm a anúria s potrebou dialýzy.
Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom je ochorenie s ťažkým priebehom, spočiatku s vysokou horúčkou nad 40 °C, zimnicou, zápalom hrdla, bolesťami hlavy a svalov, ako aj charakteristickým začervenaním tváre.
Po prvej fáze ochorenia nasledujú ďalšie - druhá fáza je hypotenzia a šok, čo vedie až k tretine úmrtí spôsobených HFRS.
V tretej fáze ochorenia sa objavuje oligúria, teda znížená produkcia moču, a renálne zlyhanie, teda zlyhanie obličiek.
V tomto období sa prejavuje hemoragická diatéza, teda krvácania na rôznych miestach, a dochádza k najväčšiemu počtu úmrtí.
Predposledná fáza ochorenia je polyúria, teda nadmerná tvorba a vylučovanie moču, a posledná, piata fáza HFRS, je rekonvalescencia, ktorá môže trvať niekoľko mesiacov.
Hantavírusový pľúcny syndróm
Ďalším ochorením spôsobeným hantavírusmi je hantavírusový pľúcny syndróm.
Patogény zodpovedné za toto ochorenie sú hantavírusy ako Sin Nombre, Andes, Oran, Lechiguanas či Hu39694.
Patogény spôsobujúce HPS boli potvrdené na území Severnej aj Južnej Ameriky.
Pacienti s hantavírusovým pľúcnym syndrómom majú spočiatku príznaky podobné HFRS, no po 3-5 dňoch sa objavujú ďalšie pľúcne príznaky, ako dýchavičnosť, plytké dýchanie a kašeľ.
Riziko úmrtia pri pľúcnom syndróme je vysoké, pretože priebeh ochorenia je prudký.
Rýchlo sa objaví alveolárny pľúcny edém, teda opuch pľúc, vedúci k akútnemu srdcovo-pľúcnemu zlyhaniu.
Úmrtnosť pri HPS dosahuje až 50 %.
Ďalšie infekcie prenášané hlodavcami
Leptospiróza
Leptospiróza je ochorenie infekčného pôvodu vyvolané baktériami, ktoré postihuje ľudí i zvieratá.
Choroba sa prenáša z infikovaného zvieraťa na človeka močom a je rozšírená po celom svete, najmä na vidieku.
Ide o bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje zvieratá aj ľudí a spôsobuje ho baktéria Leptospira.
Hlavnými prenášačmi tejto choroby sú hlodavce - presnejšie potkany.
Infikované zvieratá môžu kontaminovať vodu, pôdu alebo potravu a tak sa môže nakaziť aj človek.
K nakazeniu môže dôjsť aj vtedy, keď nás nakazené zviera poškriabe.
Najskôr sa táto choroba nemusí vôbec nijako prejaviť. Ak neskôr prepukne naplno, pozorujeme vysokú horúčku, zimnicu, bolesti brucha a nevoľnosť.
Táto fáza ochorenia väčšinou prebieha 3-5 dní a príznaky vymiznú.
Choroba môže, ale nemusí pokračovať druhou fázou, ktorá sa prejavuje pôvodnými príznakmi spolu s bolesťou na hrudi a dokonca aj poruchou funkcie pečene a obličiek.
Prevencia spočíva v ničení hlodavcov, ktorí sa zdržujú v uzavretých priestoroch.
V prírode by sme nemali piť vodu z prírodných zdrojov a mali by sme tiež dodržiavať základnú hygienu a umývanie potravín.
Lymfocytová choriomeningitída
Z trusu hlodavcov človeku hrozí choriomeningitída podobná chrípke, no s omnoho závažnejšími následkami.
Myš zamorená nakazenými kliešťami prenáša zápal mozgových blán.
Tularémia
Tularémia je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Francisella tularensis.
Táto choroba väčšinou postihuje zajace, krtky, veveričky aj myši.
Zviera je infikované kliešťom alebo komárom, ktorý je prenášačom.
Rovnako sa takto môže nakaziť aj človek.
K nakazeniu môže dôjsť aj vdýchnutím prachu zo sena či slamy, ktoré sú znečistené trusom nakazených zvierat.
Ďalej je možný prenos aj pri sťahovaní kože odlovených zvierat alebo pri konzumácii nedostatočne tepelne upraveného zajačieho mäsa.
V prípade nakazenia človeka záleží na mieste, kde došlo k prenosu choroby.
Medzi spoločné príznaky patrí horúčka a celková slabosť.
Tularémia je veľmi ľahko prenosná na človeka a jej pľúcnu formu môžete dostať vdýchnutím kontaminovaného prachu.
Neliečená môže prejsť do chronického štádia.
Mor
Mor - málokto vie, že hlodavce prenášajú mor.
V minulosti práve potkany boli prenášačom moru a jednou z príčin morových epidémií.
Dnes sú však možné ohniská nákazy mimo ľudských sídiel.
Besnota
Ďalším a asi najznámejším zoonóznym ochorením je besnota.
Toto ochorenie sa vyskytuje u divokých aj domácich zvierat.
Vírus napáda centrálnu nervovú sústavu cicavcov vrátane človeka a akonáhle sa jeho príznaky rozvinú, býva u človeka aj zvierat takmer vždy smrteľný.
Prenáša sa slinami, teda v praxi najčastejšie pohryznutím.
Črevné infekcie a kontaminácia potravín
Hlodavce môžu kontaminovať potraviny, vodu a povrchy výlučkami.
Podobne má chrípkové príznaky aj nebezpečná listerióza.
Neliečená môže zasiahnuť niektoré telesné orgány.
Medzi najnebezpečnejšie ochorenia prenášané hlodavcami patria aj črevné choroby.
Čo zvyšuje riziko nákazy v domácnostiach
Niektorí obyvatelia panelákov už majú skúsenosť s potkanom či myšou v byte - tie sa tam totiž dokážu dostať cez poškodené prestupy medzi bytmi v stúpačkách alebo cez kanalizačné potrubie.
Nebezpečný je teda nielen kontakt s nakazenými hlodavcami, ale aj myší trus či moč.
Potkany sa často zdržujú v okolí kontajnerov, kde je dostatok potravy.
Potkany totiž majú často hniezda priamo pod kontajnermi, kde je dostatok potravy.
Potkan je pritom neúnavným hľadačom potravy.
Kým nejakú nájde, nabehá počas noci aj 10-12 kilometrov.
Potkany sú aktívne v noci.
Ak ich je vidieť aj počas dňa, je to znakom premnoženia.
Rozmnožujú sa totiž veľmi rýchlo, pri ideálnych podmienkach až desaťkrát ročne.
Už mesačný potkan môže mať mladé.
Príznaky, ktoré môžu súvisieť s nákazou
Niektoré infekcie môžu prebiehať bezpríznakovo.
Ľahké formy ochorenia sú spojené s horúčkou, triaškou, bolesťami hlavy, bolesťami brucha, s pocitom na zvracanie, s bolesťou svalov a kĺbov, teda typickými chrípkovými príznakmi.
V ťažkých prípadoch sa na koži objavujú takzvané petechie, teda bodkovité krvácanie do kože.
Dochádza ku krvácaniu z nosa a ďasien.
Pri hantavírusových infekciách sa môžu objaviť aj dýchavičnosť, plytké dýchanie, kašeľ, opuchy, poruchy tvorby moču alebo zlyhanie obličiek.
Včasné rozpoznanie HPS sťažuje rýchly priebeh ochorenia.
Diagnostika hantavírusových infekcií
Pri diagnostike ochorení spôsobených hantavírusmi je dôležitý klinický obraz, teda priebeh ochorenia, typ príznakov a ich intenzita.
Rozpoznanie môže sťažovať chrípke podobný začiatok ochorenia.
Pri HFRS sa jednotlivé fázy ochorenia môžu prekrývať a mať nejednoznačný priebeh.
Diagnostika hemoragickej horúčky s renálnym syndrómom je možná vďaka sérologickému testu ELISA, ktorý umožňuje zistenie prítomnosti špecifických protilátok.
Ak sú pochybnosti o diagnóze, používajú sa PCR testy.
Ukazovatele, ktoré môžu naznačovať ochorenie, sú aj laboratórne zistená leukocytóza, zvýšená hladina kreatinínu a dusíka v krvi, trombocytopénia, hematúria a proteinúria.
Užitočné sú aj histopatologické vyšetrenia, ktoré ukazujú napríklad krvácania do obličkového parenchýmu, zápalové infiltráty v glomeruloch, ako aj nekrotické zmeny v obličkách a iných orgánoch.
Pri diagnostike hantavírusového pľúcneho syndrómu pomáhajú testy ELISA a Western blot.
U pacientov sa pri rádiologických vyšetreniach pozorujú zmeny na pľúcach.
Vyskytuje sa aj trombocytopénia, leukocytóza, zvyšuje sa hematokrit a klesajú albumíny.
Liečba infekcií prenášaných hlodavcami
Konkrétne lieky, ktoré by umožnili liečbu ochorení spôsobených hantavírusmi, chýbajú.
Pri HFRS sa najčastejšie používa symptomatická liečba prispôsobená stavu pacienta.
Monitoruje sa vodno-elektrolytová rovnováha a v prípade potreby sa upravuje.
Dôležité je aj sledovanie diurézy a reakcia na komplikácie ochorenia.
Používa sa aj antivírusová liečba ribavirínom, ktorý má inhibovať syntézu vírusovej RNA.
Pacienti s HPS vyžadujú rýchlu hospitalizáciu, začatie liečby akútneho respiračného zlyhania, oxygenoterapiu alebo podporu ventilácie pľúc, ako aj podanie inotropných a hypotenzívnych liekov.
Je potrebné prijať opatrenia na prevenciu šoku a monitorovať acidobázickú a vodno-elektrolytovú rovnováhu.
U psov sa leptospiróza dá liečiť antibiotikami, dôležitá je však aj včasná hospitalizácia a liečba zlyhania pečene a obličiek.
Ako znížiť riziko nákazy
Jediným spôsobom prevencie hantavírusových infekcií je vyhýbať sa kontaktu s hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tieto patogény prenášať.
Nemenej dôležité je byť opatrný na miestach, kde mohli zanechať infekčný materiál, napríklad výkaly, alebo kontaminovať prach či špinu svojimi výlučkami.
- udržiavať domácnosť, pivnice, garáže a sklady čisté;
- zabraňovať hlodavcom v prístupe k potravinám a odpadkom;
- potraviny uchovávať v uzatvorených nádobách;
- nepiť vodu z neoverených prírodných zdrojov;
- ovocie a zeleninu pred konzumáciou umývať;
- vyhýbať sa kontaktu s výkalmi, močom a uhynutými hlodavcami;
- pri čistení priestorov s možným výskytom hlodavcov postupovať opatrne, aby sa do vzduchu neuvoľnil kontaminovaný prach;
- pri uhryznutí alebo poškriabaní vyhľadať lekárske ošetrenie;
- pri podozrení na infekciu po kontakte s hlodavcami informovať lekára o tejto expozícii.
Význam deratizácie
Preto je dôležitá pravidelná deratizácia.
Najlepšie je naraz deratizovať čo najviac vchodov, domov a ich okolie.
Likvidácia škodcov je totiž skutočne účinná vtedy, ak sa robí celoplošne.
O povinnosti deratizovať hovorí zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Preventívnou deratizáciou sa znižuje populácia myší a potkanov.
Vlastníci bytov by ju nemali podceňovať, aby sa tieto hlodavce nepremnožili.
Deratizácia prebieha v jarných a jesenných mesiacoch.
Pri deratizácii domu sa nástrahy s otravou pre hlodavce kladú do každého vchodu a v okolí, do pivníc, rôznych otvorov na káble a potrubia, do kanalizácie a dier hlodavcov pri kontajneroch.
Domy v správe OSBD Žilina deratizujú profesionáli.
Kedy vyhľadať lekára
Lekárske vyšetrenie je potrebné vyhľadať pri horúčke, zimnici, výraznej slabosti, bolestiach svalov, brucha alebo krížov, krvácaní, dýchavičnosti, zmenách tvorby moču alebo po uhryznutí či poškriabaní zvieraťom.
Pri podozrení na hantavírusový pľúcny syndróm je dôležitá rýchla hospitalizácia, pretože po niekoľkých dňoch počiatočných príznakov môže dôjsť k prudkému zhoršeniu stavu pacienta.