Austrálsky ovčiak, ktorého často prezývajú „australák“ alebo „Aussie“, je stredne veľký, atletický a mimoriadne vnímavý pes, ktorý si získal obľubu nielen medzi milovníkmi psích športov, ale aj v aktívnych rodinách. Je bystrý, učenlivý, veľmi oddaný svojmu človeku a rád má prácu.
Austrálsky ovčiak je skrz-naskrz pracovný pes, ktorý sa ani ako rodinný pes nevzdá svojho vrodeného pastierskeho a strážneho inštinktu. Práca je pre tohto aktívneho psa vášňou. Život s austrálskym ovčiakom je jedna veľká výprava: od východu slnka do západu pracuje aj sa hrá a svojou vernou a láskavou osobnosťou si získava srdcia.

Pre koho je austrálsky ovčiak vhodný
Austrálsky ovčiak je vhodný pre majiteľov, ktorí žijú aktívnym životom, sú živí a energickí. Plemeno sa hodí pre ľudí, ktorí chcú so psom naozaj žiť, trénovať a tráviť čas. Austrálsky ovčiak je výnimočný spoločník pre ľudí, ktorí majú radi aktívny život a chcú so psom skutočne pracovať.
Ideálnym majiteľom je človek, ktorý má dostatok času, dokáže byť dôsledný a chce psa zapojiť do každodenného života. Austrálsky ovčiak chce svojich ľudí potešiť a rád s nimi pracuje. Nevyhľadáva iba pohodlné miesto v domácnosti, ale potrebuje spoločné aktivity, pravidelný tréning, duševnú stimuláciu aj čas na spoločné chvíle.
- Pre aktívnych ľudí, ktorí radi chodia na dlhé prechádzky, túry alebo beh.
- Pre majiteľov, ktorí chcú so psom trénovať a venovať sa psím športom.
- Pre rodiny, ktoré chcú psa zapojiť do spoločných hier a výletov.
- Pre ľudí, ktorí chápu potreby pracovného a pastierskeho plemena.
- Pre majiteľov, ktorí dokážu nastaviť jasné pravidlá bez neprimerane tvrdej výchovy.
- Pre ľudí, ktorí majú záujem o poslušnosť, agility, dogfrisbee, flyball, canicross, stopovanie, nosework alebo pasenie.
Pre koho vhodný nie je
Austrálsky ovčiak rozhodne nie je pes pre domasedov a zápecníkov. Nie je to pes, ktorý by sa uspokojil s niekoľkými 15-minútovými prechádzkami denne. Nestačí mu iba krátke venčenie.
Čisto kondičný tréning, ako je niekoľkohodinová chôdza, beh popri bicykli alebo aportovanie loptičiek, nie je pre tohto náročného čistokrvného psa dostatočný. Inteligentný a učenlivý austrálsky ovčiak potrebuje možnosti zábavy, ktoré ho budú rozvíjať po duševnej aj fyzickej stránke.
Pre úplných začiatočníkov je austrálsky ovčiak náročnou voľbou. Vyžaduje konzistentný výcvik od šteniatka, veľa pohybu a mentálnej stimulácie, a majiteľa, ktorý rozumie potrebám pracovného psa.
Ak sa nudí, môže byť nervózny, podráždený, ťažšie ovládateľný a potenciálne deštruktívny. Fyzicky a duševne zdatní psi sa určite lepšie začlenia do rodiny ako nevyťažené a znudené zvieratá, ktoré si rýchlo vypestujú zlé návyky.
Koľko pohybu potrebuje austrálsky ovčiak
Austrálsky ovčiak potrebuje pravidelný, niekoľkohodinový pohyb. Minimálna denná pohybová potreba: 2 hodiny aktívneho pohybu. Nejde o prechádzku na vôdzke, ale o skutočnú fyzickú záťaž - beh, frisbee, agility, flyball, herding alebo hiking.
Iné odporúčania uvádzajú, že potrebujú zhruba 30 až 60 minút cvičenia denne alebo že fyzická aktivita by mala v ideálnom prípade trvať hodinu denne. Takýto rozsah môže byť postačujúci iba pri pokojnejšom jedincovi, vhodnom veku, zdravotnom stave a dostatočnom zapojení mentálnej aktivity. Pracovne alebo športovo vedený austrálsky ovčiak potrebuje podstatne viac pravidelnej a zmysluplnej záťaže.
Austrálsky ovčiak miluje psie športy. Vyniká v agility, flyballe, má rád frisbee a je skvelý v stopovaní. Vďaka svojej učenlivosti vyniká v mnohých disciplínach - od poslušnosti a agility cez hoopers, dogfrisbee a canicross až po pasenie.
- agility;
- flyball;
- dogfrisbee;
- canicross;
- hoopers;
- stopovanie;
- nosework;
- výcvik poslušnosti;
- pasenie;
- turistika a beh.
Odporúča sa účasť na rôznych psích športoch alebo výcvik na záchranárskeho, terapeutického alebo vodiaceho psa. Austrálsky ovčiak môže byť aj záchranárskym psom, vodiacim psom pre nevidiacich alebo asistenčným psom pre telesne postihnutých.
Duševná stimulácia je rovnako dôležitá ako pohyb
Austrálsky ovčiak je veľmi inteligentný a učenlivý a teší sa z každej novej výzvy. Bol vyšľachtený tak, aby používal rozum a robil rozhodnutia. Chce sa zúčastňovať na všetkom, čo sa okolo neho deje, a potrebuje aktívny životný štýl, aby bol šťastný.
Duševná aktivita je činnosť, pri ktorej je pes nútený premýšľať a zamestnávať svoje zmysly. Ide napríklad o tréning povelov, interaktívne hračky alebo rôzne cviky a hry.
- pravidelný tréning povelov;
- učenie nových cvikov;
- nosework a vyhľadávanie predmetov;
- interaktívne a hlavolamové hračky;
- poslušnosť;
- práca s pachmi;
- riešenie jednoduchých úloh;
- striedanie fyzických a mentálnych aktivít.
Odporúča sa, aby ste austrálskemu ovčiakovi ponúkli kvalitný pohyb, pravidelný tréning, duševnú stimuláciu aj čas na spoločné chvíle. Dobre začlenené, vycvičené a vyťažené austrálske ovčiaky prijmú aj to, keď z času na čas nie je čo robiť.
Je austrálsky ovčiak vhodný do bytu?
Veľkosť bytu nie je limitom sama osebe - aussie, ktorý dostane dostatok pohybu a mentálnej stimulácie, môže spokojne žiť aj v meste.
Austrálsky ovčiak sa dokáže výborne prispôsobiť akémukoľvek prostrediu. Hoci je vhodnejší do domu so záhradou, možno ho chovať aj v byte, ak mu viete zabezpečiť dostatočný denný pohyb.
Austrálsky ovčiak nie je typom psa, ktorý bude spokojný iba na záhrade. Potrebuje byť súčasťou rodiny a mať možnosť niečo robiť. Austrálsky ovčiak je pes, ktorý miluje pobyt vonku, ale nie je typom, ktorý by zostával vonku cez noc.
Ak bývate v byte, austrálsky psík bude úplne spokojný, ale len vtedy, ak mu budete venovať dostatok času a budete s ním chodiť na dlhé prechádzky. Záhrada sama osebe nenahradí výcvik, spoločný čas ani aktívny program.
Povaha a správanie
Austrálsky ovčiak si vás získa predovšetkým svojím neskrotným temperamentom, závideniahodnou vytrvalosťou a silným ochranárskym inštinktom. Je inteligentný, cieľavedomý a veľmi sa viaže na svoju rodinu.
Je úplne verný svojim ľuďom a je k nim pevne pripútaný. Vďaka svojej odvahe je spoľahlivým ochrancom svojho majiteľa a jeho rodiny. Ako spoločenský pes je úplne spoľahlivý, vyrovnaný, dobromyseľný, veľmi inteligentný, bystrý a ľahko ovládateľný.
Austrálsky ovčiak je učenlivý, všestranný a bystrý. V rodine býva priateľský, maznaný a zábavný, zároveň však potrebuje jasné pravidlá a dostatok podnetov. Ochotne sa však podriadi a bude verne stáť po boku ľuďom, ktorí ho podporujú podľa jeho schopností.
Voči cudzím ľuďom je spočiatku zdržanlivý. Vďaka jeho priateľskej a dobromyseľnej povahe sa však ľady rýchlo prelomia. Pri prvom stretnutí s neznámym človekom môže byť trochu rezervovaný, ale táto povahová črta sa dá systematickou ranou socializáciou zmierniť alebo dokonca odstrániť.
Má vrodený ochranný inštinkt, preto je voči cudzím ľuďom opatrný. Neprihrá sa s každým, koho stretne, dokonca ani pri bohatej socializácii. Zvyčajne si však vyberá osoby, s ktorými sa spriatelí.
Výcvik: rýchlo sa učí správne aj nesprávne veci
Vďaka svojej učenlivosti a ochote podriadiť sa a poslúchať človeka je čoraz obľúbenejší ako rodinný pes. Jeho túžba vyhovieť „vodcom svorky“ však neznamená, že slepo poslúcha všetky povely a príkazy svojho pána.
Ako pôvodne pastiersky pes si austrálsky ovčiak rozhodne zachoval svoju vlastnú hlavu, a tým aj určitú nezávislosť. To, že sa austrálsky ovčiak chce zavďačiť a že je veľmi učenlivý, ešte neznamená, že je ľahké ho vychovať.
Učí sa síce veľmi rýchlo, ale rovnako rýchlo sa učí aj nesprávne veci. Preto k výcviku musíte pristupovať s obozretnosťou, trpezlivosťou a empatiou, ale aj s dôslednosťou a priamočiarosťou.
Tento inteligentný a pozorný pes okamžite vycíti slabé miesta a vie ich využiť. Stačí len chvíľkové pobláznenie psovoda a tieto psy to čoskoro využijú. Austrálsky ovčiak je veľmi inteligentný, preto je kľúčová dôsledná a sebavedomá výchova, inak vám rýchlo prerastie cez hlavu.
Ak budete sebaistí a dôslední, ale zároveň svojmu australákovi doprajete veľa lásky a pozornosti, bude váš spoločný život veľmi harmonický a bezproblémový. Učí sa ľahko a rýchlo, preto mu výchova, ak je láskavo dôsledná, nespôsobuje väčšie problémy.
Austrálsky ovčiak je mimoriadne vďačný na výcvik - rýchlo sa učí, pracuje rád s majiteľom a miluje odmeny. Motivácia a odmeňovanie vášho psíka je dôležitou súčasťou každodenného vzťahu.
Pastiersky inštinkt a jeho prejavy
V krvi má pasenie - atletickým pohybom, poštuchávaním a štekaním usmerňuje svoje stádo a dáva svetu najavo svoje vodcovské kvality. Jeho pastiersky inštinkt však môžu prebudiť aj iné zvieratá, deti, bežci alebo dokonca autá.
Podobne ako ostatné ovčiarske psy uprednostňuje sprevádzanie skupiny ľudí na prechádzke, pokiaľ sa všetci držia pekne pohromade. Ak sa niekto oddelí, snaží sa ho čo najskôr dostať späť a na zdôraznenie svojej požiadavky používa zuby na stlačenie Achillovej šľachy.
Nie je správne ho za to trestať, pretože je to vrodená reakcia. Dá sa účinne a nenásilne potlačiť včasnou socializáciou a systematickou výchovou. Preto je nutné, aby ste tomuto horlivému a všestrannému plemenu nastavili jasné hranice.
Austrálsky ovčiak a deti
Austrálsky ovčiak je trpezlivý a dobre sa znáša s deťmi. Má dobrý vzťah k deťom, ale treba ho na ne zvykať od útleho veku. Úplne najviac zbožňuje svojich blízkych vrátane detí.
Uprednostňuje deti, ktoré sú aktívne a ochotné sa s ním hrať, pretože je veľmi hravý a táto vlastnosť mu vydrží až do vysokého veku. Dospelí však musia dohliadať na spoločné hry a učiť deti, ako sa k psovi správať.
Austrálsky ovčiak musí mať jasné hranice aj pri kontakte s deťmi. Jeho pastiersky inštinkt môžu prebudiť pohybujúce sa deti, beh alebo krik. Správna socializácia a systematická výchova pomáhajú predchádzať nežiaducemu postrkovaniu, naháňaniu či štípaniu do lýtok.
Vzťah k iným zvieratám
Austrálsky ovčiak sa dobre znáša s inými domácimi zvieratami. Keďže je spoločenský, dobre vychádza s inými psami a inými malými voľne žijúcimi zvieratami.
Pri malých zvieratách však treba postupovať opatrne. Jeho vrodený pastiersky alebo lovecký záujem môže byť pre malé zvieratá nebezpečný a môže skončiť tragicky. Spoločné spolužitie preto vyžaduje postupné zoznamovanie, dohľad a výchovu.
Socializácia od šteniatka
Austrálsky ovčiak, podobne ako iné plemená psov, potrebuje byť socializovaný od útleho veku. Jedným z dôvodov sú geneticky zabudované inštinkty a sklony k paseniu. Ďalším dôvodom včasnej socializácie je reagovanie na deti a zvyknutie si na prítomnosť cudzích ľudí.
So socializáciou psíka sa odporúča začať už od šteniatka. Šteňa by malo pokojne spoznávať rôzne prostredia, ľudí, zvieratá, zvuky, dopravné situácie, manipuláciu a bežné návštevy veterinára.
Správna socializácia neznamená, že pes musí milovať každého človeka. Cieľom je, aby dokázal nové situácie zvládať pokojne a bezpečne.
Vzhľad, veľkosť a stavba tela
Austrálsky ovčiak je stredne veľký pes vyváženej a pevnej stavby tela, mierne obdĺžnikového rámca, s primerane silnou kostrou. Je čulý a živý, pohyblivý a aktívny, dobre osvalený, ale nikdy nie nemotorný alebo ťažký.
Austrálsky ovčiak má veľmi robustnú stavbu tela, ktorá však nikdy nepôsobí hrubo. Telo je mierne dlhšie než vyššie, hrudník je dobre vyvinutý, chrbát pevný a končatiny silné, ale nie ťažkopádne.
| Vlastnosť | Charakteristika |
|---|---|
| Výška samcov | 51 až 58 cm |
| Výška samíc | 46 až 53 cm |
| Typ postavy | Atletická, pevná a pohyblivá |
| Srsť | Stredne dlhá, rovná až mierne zvlnená, s podsadou |
| Farby | Blue merle, čierna, red merle, hnedá |
| Oči | Hnedé, modré, jantárové alebo ich kombinácie |
S výškou v kohútiku 51 až 58 cm u samcov a 46 až 53 cm u samíc a maximálnou hmotnosťou 22 kg je austrálsky ovčiak stredne veľký, ale stále pomerne ľahký pes. Iné údaje uvádzajú hmotnosť dospelého psa približne 16 až 32 kg, pričom hmotnosť sa líši v závislosti od pohlavia, stavby tela, línie a individuálnych predispozícií.
Pohybuje sa voľne a bez námahy a preukazuje skvelé schopnosti v mnohých psích športoch. Pohyb je plynulý, voľný a ľahký, agilný, vyvážený a priestranný.
Hlava, oči, uši a chrup
Jeho mierne klenutá až plochá hlava s výrazným stopom a približne rovnako dlhou papuľou je v dobrom pomere k jeho harmonickému telu. Hlava má čisté kontúry, je silná a suchá. Jej celková veľkosť by mala zodpovedať veľkosti tela.
Uši majú trojuholníkový tvar, primeranú veľkosť a hrúbku, sú vysoko nasadené a v afekte naklonené dopredu alebo do strany. Oči musia mať mandľový tvar a nesmú byť vpadnuté ani vypuklé.
Farby očí sú pestré ako srsť: povolenými farbami sú modrá, hnedá, jantárová a akékoľvek iné variácie alebo kombinácie týchto farieb vrátane škvŕn a mramorovania dúhovky. Výraz očí je pozorný, inteligentný a dychtivý; pohľad by mal byť ostražitý, ale priateľský.
Chrup musí byť úplný, pozostávajúci zo silných bielych zubov. Skus môže byť nožnicový alebo kliešťový. V inom opise štandardu sa uvádza silný nožnicový skus.
Chvost a končatiny
Chvost môže byť prirodzene dlhý alebo prirodzene skrátený. Pre niektoré psy tohto plemena je charakteristický krátky pahýľovitý chvost, ktorému sa v angličtine hovorí „natural bobtail“ (NBT).
Ak je kupírovaný, čo je možné len v krajinách, kde tento úkon nezakazujú právne predpisy na ochranu zvierat, alebo prirodzene krátky, nemal by byť dlhší ako 10 cm.
Hrudník nie je veľmi široký, ale je hlboký, takže siaha až po lakte. Dlhé rebrá, ktoré ho tvoria, sú primerane klenuté, takže nie je ani súdkovitý, ani plochý. Tlapy sú oválne, s pevne zovretými, dobre klenutými prstami a silnými a pružnými nožnými vankúšikmi.
Srsť, farby a línanie
Srsť austrálskeho ovčiaka je stredne dlhá, rovná až mierne zvlnená, na dotyk stredne hrubá a odolná voči extrémnym poveternostným podmienkam. Vďaka silnej podsade je veľmi odolná voči poveternostným vplyvom.
Na hlave, vonkajšej strane uší, prednej strane predných končatín a pod členkovými kĺbmi je srsť u oboch pohlaví krátka a hladká. Na krku a hrudníku sa vyníma dlhá, hustá srsť. Srsť a golier sú u samcov o niečo viac ochlpené ako u samíc.
Farba srsti môže byť blue merle, čierna, red merle alebo hnedá, s bielymi škvrnami alebo bez nich a s pálením. Vo všetkých farbách prevládajú iné ako biele farby očí a uší. Biele znaky sú povolené, ale biela by nikdy nemala byť prevládajúcou farbou.
Biela farba môže byť na krku, kde tvorí čiastočný alebo úplný golier, na prednej strane hrudníka, na nohách, pod ňufákom, na hlave a na spodnej strane hrudníka. Biely golier nesmie presahovať kohútik. Na hlave by biela farba nemala prevládať a srsť by mala byť pigmentovaná okolo očí.
Najväčšou zvláštnosťou tohto plemena, ktorá je jedným z dôvodov jeho veľkej popularity, je veľká rozmanitosť farieb srsti. V zásade existujú štyri základné farby, ktoré v kombináciách a s rôznymi znakmi ponúkajú 16 možných farebných variácií.
Dvojitá srsť austrálskeho ovčiaka je funkčná - chráni pred chladom, teplom aj vlhkosťou. Austrálskeho ovčiaka nehoľte a nestrihajte na krátko. Dvojitá srsť funguje ako izolácia v oboch smeroch - chráni pred chladom aj pred prehriatím.
Starostlivosť o srsť
Pre starostlivosť o austrálskeho ovčiaka je dôležité, aby ste mu pravidelne kefovali srsť. Pravidelné česanie odstraňuje uvoľnené chlpy a nečistoty a pomáha predísť splsteniu.
- 2-3-krát týždenne mimo obdobia línania;
- každý deň počas jarného a jesenného línania;
- na vrchnú srsť použite slicker brush;
- na podsadu použite undercoat rake;
- na rozčesanie uzlov pomôže vyčesávací hrebeň so široko rozmiestnenými, najlepšie kovovými zubami;
- kúpanie približne raz za 4-6 týždňov alebo podľa potreby.
Dvojitá srsť líná dvakrát ročne intenzívne, na jar a na jeseň, a mierne po zvyšok roka. Línanie je fyziologicky normálne a nedá sa eliminovať, iba zvládnuť.
Približne raz týždenne by ste mali skontrolovať aj uši, zuby, labky a pazúry a vyčistiť alebo zastrihnúť ich. Týmto pravidelným programom starostlivosti nielenže udržiavate krásny vzhľad a zdravie svojho psa, ale zároveň posilňujete puto medzi vami a vaším štvornohým miláčikom.
Výživa aktívneho austrálskeho ovčiaka
Pre fyzické zdravie vášho australáka je rovnako dôležitá aj jeho strava. Kŕmenie austrálskeho ovčiaka musí pokrývať vysoké energetické nároky aktívneho pracovného psa a zároveň podporovať kĺby, kožu a srsť zaťažované každodennou intenzívnou pohybovou aktivitou.
Tak ako u väčšiny psích plemien, aj austrálskemu ovčiakovi sa odporúča podávať stravu pozostávajúcu z veľkého množstva mäsa, najmenej 70 %, ako aj zeleniny a ovocia, približne 20-30 %. Obilnín potrebuje skôr málo a cukru by ste sa mali vyhnúť úplne.
Austrálsky ovčiak je svalnatý, atletický pes. Živočíšne bielkoviny z mäsa obsahujú kompletný profil esenciálnych aminokyselín vrátane leucínu, izoleucínu a valínu, ktoré sú priamo zodpovedné za svalovú syntézu a obnovu po záťaži.
Ak mu dávate suché alebo mokré krmivo, mali by ste sa uistiť, že je naozaj kvalitné. Zoznam zložiek na obale vám napovie, či je zloženie správne a či krmivo obsahuje všetky dôležité živiny, ktoré váš pes potrebuje.
Zbytočné plnidlá, sladidlá, umelé zvýrazňovače chuti a chemické konzervačné látky, takisto ako veľa obilnín, nemajú v krmive čo robiť a zvyčajne to znamená, že ide o nekvalitné krmivo.
V poslednom čase je čoraz populárnejšie aj takzvané BARFovanie, teda biologicky vhodná surová strava. Rovnako ako pri varení vlastného jedla, máte pri tejto metóde najväčšiu možnú kontrolu nad kvalitou krmiva.
Kŕmiť austrálskeho ovčiaka vyváženou a zdravou stravou a dodávať mu tak všetky dôležité živiny je v podstate jednoduché. Ak neviete, ako začať s touto stravou, odporúča sa vyhľadať výživového poradcu pre psov alebo veterinárneho lekára.
Dávkovanie podľa veku a aktivity
Austrálsky ovčiak vo všeobecnosti nie je náchylný na obezitu ani na alergie. Aj napriek tomu by ste mali krmivo individuálne prispôsobiť potrebám vášho psa.
Šteňatá austrálskeho ovčiaka, ktoré ešte rastú, potrebujú iné krmivo ako dospelé psy. Pokojnejší seniori zasa potrebujú iné zložky ako dospelý pes, ktorý sa hýbe niekoľko hodín denne.
Okrem veku zohrávajú pri výbere správnej stravy úlohu aj hmotnosť, pohlavie, úroveň aktivity a zdravotný stav. Týmto faktorom by sa mali prispôsobiť nielen zložky v krmive, ale aj množstvo a frekvencia denného kŕmenia.
Šteňatám sa odporúča dávať menšie množstvo štyrikrát denne, zatiaľ čo dospelému australákovi by ste mali naplniť misku dvakrát denne. Všetky psy potrebujú pevný čas na jedlo a odpočinok po jedle - bez ohľadu na vek.
Dospelý aussie s priemerom 22 kg pri stredne aktívnom životnom štýle, teda pri 1-2 hodinách pohybu denne, potrebuje orientačne 1 300-1 600 kcal denne. Celková potreba môže byť podľa hmotnosti a aktivity 1 300-2 000 kcal denne.
Počas intenzívnej tréningovej sezóny, napríklad pri agility, flyballe alebo súťažiach v pasení, zvýšte kalorický príjem o 20-30 %. V zimnom období pri outdoor aktivitách sa energetická potreba zvyšuje o 20-30 %, pretože termoregulácia spotrebúva dodatočné kalórie.
Pokrm podávajte minimálne 2 hodiny pred výkonom. Gastrickú dilatáciu, teda krútenie žalúdka, môže spustiť kŕmenie tesne pred fyzickou záťažou, čo je u aktívnych psov reálne riziko.
Zdravie a genetické riziká
Austrálske ovčiaky sú všeobecne zdravé, no môžu sa u nich objaviť niektoré problémy. Priemerný vek dožitia je 13-15 rokov, no môže sa stať, že v dôsledku dedičných ochorení alebo nesprávneho chovu sa tohto veku nedožijú.
Medzi typické ochorenia, ktoré postihujú austrálskych ovčiakov, patria problémy s kĺbmi, ako je dysplázia bedrových a lakťových kĺbov, očné ochorenia, ako je katarakta a PRA, epilepsia a chyby chrupu a zubov.
- Collie Eye Anomaly (CEA);
- dedičná katarakta;
- progresívna retinálna atrofia (PRA);
- iris coloboma;
- dysplázia bedrových a lakťových kĺbov;
- epilepsia;
- hypotyreóza;
- osteochondróza;
- hluchota;
- mutácia ABCB1/MDR1.
Mutácia ABCB1/MDR1
Podobne ako u kólií, aj u mnohých zástupcov tohto plemena sa vyskytuje takzvaný defekt MDR1, ktorý vedie k precitlivenosti na rôzne liečivá.
Mutácia génu ABCB1, pôvodne označovaná ako MDR1 - Multi-Drug Resistance 1, je najzásadnejším zdravotným špecifikom austrálskeho ovčiaka. Kóduje P-glykoproteínovú pumpu, ktorá za normálnych okolností aktívne transportuje cudzie látky vrátane liekov z mozgu a iných orgánov späť do krvi.
Mutácia ABCB1/MDR1 postihuje približne 50 % austrálskych ovčiakov. Psy s touto mutáciou môžu mať ťažké neurologické reakcie na látky bezpečné pre ostatné plemená - najmä ivermektín v antiparazitárnych prípravkoch, loperamid a niektoré anestetiká.
Genetický test na mutáciu ABCB1 je dostupný u veterinárnych laboratórií. Výsledok je trvalý - stačí jeden test na celý život. O vhodnosti liekov a antiparazitárnych prípravkov sa vždy poraďte s veterinárnym lekárom.
Očné ochorenia
Collie Eye Anomaly (CEA) je dedičná vývojová porucha oka. Príčinou je mutácia génu, ktorý určuje vývoj oka, a výsledkom sú chyby viacerých vrstiev oka. Rozsah postihnutia je variabilný - od miernych zmien bez funkčného dopadu po závažné odlúčenie sietnice a slepotu.
Progresívna retinálna atrofia (PRA) je geneticky podmienené ochorenie oka, pri ktorom sa poškodzuje sietnica a svetlocitlivé bunky degenerujú a odumierajú. Zrak sa postupne zhoršuje a môže dôjsť až k úplnej slepote.
Šedý zákal sa často vyvíja spolu s progresívnou atrofiou sietnice a spôsobuje zakalenie očnej šošovky. Dedičná katarakta sa môže objaviť aj u mladých jedincov.
Iris coloboma je vrodený defekt dúhovky a spôsobuje zvýšenú citlivosť na svetlo. Hluchota môže byť vrodená, prípadne je u starých psov časté čiastočné zhoršenie sluchu.
Merle sfarbenie
Merle sfarbenie vzniká mutáciou PMEL génu, teda M lokusu. Jeden exemplár génu, heterozygot Mm, dáva charakteristické strakaté merle sfarbenie bez zdravotných dopadov.
Pri párení dvoch jedincov typu merle potomstvo navyše často trpí hluchotou alebo slepotou. Dvojitý merle, homozygot MM, má dramaticky zvýšené riziko ťažkej hluchoty, slepoty a malformácií oka.
V niektorých krajinách je preto zakázané spojiť dvoch jedincov typu merle a považuje sa to za týranie.
Výber chovateľa a šteniatka
Ak máte záujem o australáka, dobre si rozmyslite, či chcete svoj život prispôsobiť takémuto temperamentnému psovi. Vhodného chovateľa by ste mali začať hľadať až vtedy, keď na túto otázku odpoviete jednoznačne „áno“.
V žiadnom prípade sa nenechajte zlákať nízkymi cenami šteniat. Takéto „výhodné kúsky“ sú väčšinou zvieratá z veľkochovov, ktoré chcú zarobiť na prekvitajúcom obchode so psami, ktorí sú práve v móde, a ktoré neprikladajú žiadny význam povahe alebo zdraviu svojich zvierat.
Takéto psy bez papierov sa nepodrobili príslušným zdravotným kontrolám a bývajú kvôli tomu často choré. To, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie objavujú dedičné choroby špecifické pre toto plemeno, je žiaľ spôsobené aj rastúcou popularitou tohto plemena a s ňou spojeným nekontrolovaným šľachtením.
Teraz, keď viete o typických chorobách tohto plemena, mali by ste sa ako kupujúci určite obrátiť na kompetentného a renomovaného chovateľa. Len tak máte istotu, že vaše šteňa pochádza z kontrolovaného a zdravotne nezávadného chovu.
Pred kúpou šteniatka si vyžiadajte výsledky genetických testov rodičov, najmä CEA, PRA a MDR1. Pre chovné jedince sú štandardom MDR1/ABCB1, CEA, PRA, dedičná katarakta a dysplázia bedrového kĺbu overená RTG vyšetrením.
Chovateľské stanice sú poistkou, že o zvieratá je postarané s láskou a potrebnými znalosťami. V cene je zvyčajne zahrnuté aj prvotné očkovanie a často aj genetické testovanie.
Pôvod plemena
Na rozdiel od toho, čo naznačuje názov, domovom tohto všestranného plemena nie je Austrália, ale Severná Amerika. Austrálsky ovčiak sa formoval najmä v Spojených štátoch amerických.
Najrozšírenejšou teóriou je, že baskickí ovčiari priniesli tieto psy z Austrálie do USA v 19. storočí, najmä v čase zlatej horúčky okolo roku 1840. Baskickí prisťahovalci ich priniesli so sebou ako pastierske psy pre svoje ovce merino, ktoré v Severnej Amerike dostali názov „austrálske ovce“.
Pôvodne boli vyšľachtené na to, aby pomáhali farmárom na západe USA a pásli hospodárske zvieratá. Tento snaživý pracovný pes sa rýchlo preslávil na farmách a rančoch v Spojených štátoch.
Farmári boli nadšení jeho všestrannými schopnosťami, ktoré siahali od pastierskych a dobytkárskych povinností až po stráženie, a začali toto plemeno šľachtiť. Austrálski ovčiaci zaujali aj divákov na westernových šou a rodeách a ich popularita sa tak ešte zvýšila.
Popularitu plemena podporili aj rodeo súťaže, ktoré sa odohrávali v Amerike. Hviezda rodea Jay Sisler predvádzala výstupy so svojimi austrálskymi ovčiakmi cez prestávky.
V roku 1957 založil Australian Shepherd Club of America prvú plemennú knihu, ale jednotný štandard bol pre toto plemeno stanovený až o 20 rokov neskôr. Štandard plemena stanovený organizáciou American Kennel Club vstúpil do platnosti v roku 1993. O tri roky neskôr, v roku 1996, FCI uznala austrálskeho ovčiaka za samostatné plemeno.
FCI uvádza australáka pod číslom štandardu 342 v skupine 1, medzi plemenami pastierskymi a dobytkárskymi, a v sekcii 1, medzi plemenami ovčiarskymi. Austrálsky ovčiak patrí do skupiny I - Ovčiarske psy, sekcia 1 - Ovčiarske psy.
Pracovná a rodinná línia
Hoci niektorí predstavitelia tohto plemena sa stále venujú paseniu a honu oviec a iných hospodárskych zvierat, väčšina austrálskych ovčiakov sa dnes chová ako rodinné a asistenčné psy.
Podľa ich použitia sa pri šľachtení vyvinuli dve rôzne línie. Pracovná línia zachováva a podporuje pôvodné pastierske vlastnosti a pastiersky inštinkt.
O niečo pokojnejšia línia kladie väčší dôraz na rovnováhu a tlmenie temperamentu a je vhodnejšia pre život v rodine. Aj tá vyrovnanejšia línia má však v skutočnosti viac energie ako niektoré futbalové tímy.
Pri kúpe rozkošného šteniatka sa na to často zabúda a neraz sa noví majitelia rýchlo cítia preťažení. Rozdiel medzi líniami preto môže byť pri výbere psa dôležitý, no ani pokojnejší rodinný typ nie je nenáročný pes.
Austrálsky ovčiak ako rodinný pes
Vďaka dobrej výchove je austrálsky ovčiak veľmi láskavý a verný pes, ktorý si užíva spoločnosť svojej rodiny a urobil by pre ňu všetko. Je dobrosrdečný, mierumilovný psík so štipkou akčnosti.
Je veľmi orientovaný na ľudí a rád sa im zavďačí. Chce svojich ľudí potešiť a rád s nimi pracuje. Austrálsky ovčiak je spoločenský, kontaktný a vyhľadáva ľudský kontakt a pohladenie.
Austrálsky ovčiak si však vyžaduje majiteľa, ktorý mu venuje veľa času. Nerád trávi veľa času sám. Dlhodobá samota a nedostatok podnetov môžu viesť k frustrácii a problémom so správaním.
Ak mu dokážete poskytnúť dostatok pohybu, tréningu, kontaktu a jasných pravidiel, môže byť výborným rodinným spoločníkom. Ak hľadáte pokojného psa, ktorý bude väčšinu dňa odpočívať a vystačí si s krátkymi vychádzkami, austrálsky ovčiak pre vás pravdepodobne nebude vhodnou voľbou.
Praktický denný režim
- Ranný pohyb alebo aktívna prechádzka.
- Krátky tréning poslušnosti alebo práca s pachmi.
- Odpočinok a pokojový režim.
- Popoludňajšia fyzická aktivita, napríklad beh, turistika alebo psí šport.
- Večerné mentálne zamestnanie, hry alebo opakovanie naučených cvikov.
- Pravidelná starostlivosť o srsť, zuby, uši, labky a pazúry.
Program treba prispôsobiť veku, zdravotnému stavu a individuálnej kondícii psa. Šteňatá až do veku 1 roka nemajú behať po tvrdých povrchoch, napríklad po betóne, ani veľa skákať.
Austrálsky ovčiak je pes, ktorý od vás dostane maximum - jeho výkon, inteligencia a lojalita nemajú páru medzi pracovnými plemenami.