bajka pes a tien

Pes sa jedného dňa rozhodol, že sa vyberie do džungle a zistí, čo tam je.

Ešte nikdy v džungli nebol a nevedel, aké zvieratá tam žijú.

Ani mu na um nezišlo, že by mal byt opatrný.

V jeho domove ho pokladali za skvelého lovca.

Uštval a zabil veľa všelijakých zvierat.

Onedlho uvidel pred sebou leva.

Ešte nikdy nijakého leva nevidel a tak sa ani trošku nezľakol.

Pomyslel si, že aj toto veľké zviera sa stane jeho korisťou.

Pes chvíľu kráčal za levom.

Potom sa rozbehol, a keď bol tesne za ním, pripravil sa na skok.

Vtedy sa majestátne zviera obrátilo a uprelo na svojho protivníka pohľad.

Psa čosi varovalo, že zver, ktorý stojí pred ním, je oveľa silnejší a neľútostnejší ako zvieratá, ktoré doposiaľ stretol.

Obe zvieratá sa chvíľu premeriavali očami.

Potom lev otvoril papuľu a zareval.

Pes ešte nikdy nepočul taký hrozný zvuk.

Rev leva sa niesol pomedzi stromy.

Pes sa od strachu nevládal ani pohnúť, nemohol odtrhnúť zrak od krvilačných tesákov.

Uvedomil si tiež, akú má lev mohutnú hruď.

Vtedy sa otočil a dal sa na útek.

Bežal džungľou, ako najrýchlejšie vládal, srdce mu divo bilo.

Mal iba jedno želanie - aby bol čo najďalej od zvera, ktorý tak hrôzostrašne reve a má také strašné zuby.

Pes Herkules býval v domčeku neďaleko divočiny.

Jedného dňa si uvedomil, že napriek tomu, že je divočina na dosah, ešte nikdy v nej nebol.

Už o nej čo-to počul, no sám sa tam nikdy neodhodlal ísť.

Zaumienil si teda, že je načase, aby aj on na vlastnej koži zažil, čo to tá divočina vlastne je, a najmä, čo všetko sa tam nachádza.

Nevedel síce, aké tam žijú zvieratá, no vôbec neuvažoval o tom, že by sa mal kohosi obávať a byť opatrný.

Tam, kde žil doteraz, bol považovaný za výborného lovca.

Bol rýchly, silný a s hocikým si vedel poľahky poradiť.

Bol si viac než istý, že aj v divočine bude budiť rešpekt a nič mu nehrozí.

A tak sa Herkules zavčas rána vybral na výlet spoznávať divočinu.

Nebojácne sa rozbehol a už zanedlho sa ocitol pred jej bránami.

Vykračoval si smelo po divočine, obzeral sa vôkol seba a objavoval krásy divočiny, do ktorej vstúpil.

Všetko okolo bolo sýtozelené a tráva bola taká vysoká, že by sa v nej ukryl aj medveď.

Každú chvíľu sa odniekiaľ ozýval šuchot, ktorý mu prezrádzal, že v divočine nie je sám.

Zakrátko sa len kúsok od neho objavil lev s veľkou huňatou hrivou.

Pomaly prechádzal pozdĺž vysokej trávy a nikoho naokolo si nevšímal.

Herkules ešte nikdy takéto zviera nevidel a ani o ňom nič nepočul.

Lev bol síce veľký, no Herkules sa ho vôbec nezľakol.

Dokonca si zmyslel, že by ho mohol uloviť a dať si na večeru.

Zvierat už chytil toľko, že sa nebál ani väčších protivníkov a vedel, že aj s týmto tu si poradí ľavou zadnou.

Herkules chvíľu ticho za levom kráčal, potom pridal a rozbehol sa k útoku.

Keď už bol lev na dosah, pes Herkules sa odrazil na skok.

Bájky s ponaučením

Bájka o vlkovi a psovi

V jeden deň gazda vzal svojho psa do lesa a pustil ho, aby si dosýta zabehal.

Pes vbehol do húštiny a ocitol sa zoči-voči vlkovi.

„Zdravím ťa milý bratranec!“ prihovoril sa mu pes, veď psi a vlci sú blízki príbuzní.

„Buď pozdravený aj ty, bratranček!“ chladne mu odzdravil vlk.

Pes si ho chvíľu obzeral.

Bolo vidieť, že nad niečím tuho rozmýšľa.

Napokon sa ozval: „Zle sa na teba pozerá, taký si chudý. To ja som sýty stále, vždy dostanem od gazdu najesť. Prečo sa len nepridáš k ľuďom?“

„To nech robia psi!“ zavrčal vlk opovržlivo.

„Čo to vravíš priateľu? Ver mi, mám sa veľmi dobre!“ presviedčal ho pes.

„Možno sa nemáš zle“ nedal sa vlk, „ale stále si iba sluha. Le čo tvoj gazda zahvízda, okamžite utekáš k jeho nohám. Pravda, dá ti najesť, ale doma ti hneď uviaže okolo krku reťaz, aby si sa nezatúlal.

Pes si myslel, že je najsilnejší tvor, pretože vo svojej domovine zabil veľa zvierat a všetci sa ho tam báli.

Jedného dňa sa vydal do džungle, aby zistil, čo v nej je.

Zrazu uvidel leva a chcel na neho zaútočiť.

Myš zahryzla býkovi do nozdier a utekala preč.

Býk zakričal a vydal sa za ňou.

Myš sa ale schovala do diery v stene a býk narážal hlavou do nej.

Rozbolela ho však hlava, zatmelo sa mu pred očami a padol na kolená.

Pes našiel kus mäsa a niesol ho v zuboch, pripravený ho zjesť.

Keď ale prechádzal lávku potoka, zbadal svoj obraz v hladine, ale nevedel, že je to on.

Myslel si, že "ten druhý pes" má väčší kus a chcel ho mať.

Na skale sa pásla koza.

Vlk ju zbadal a maškrtne sa oblízal.

Vedel, že by ju nechytil, a tak jej povedal, aby na seba dávala pozor a nespadla.

Vraj tráva u neho dole je zelenšia.

Dva voly ťahali po ceste voz so senom.

Museli napínať všetky svoje sily, ale voz sa sťažoval a vrzali mu kolesá.

Jeden človek kočíroval plne naložený voz.

Kolesá sa mu zaborili v blate, a tak musel zostúpiť a tlačiť.

Pritom sa sťažoval na Herkula (najsilnejšieho muža), kde je, keď ho niekto potrebuje.

Herkules ho počul a šiel sa pozrieť, čo sa deje.

Mesiac chcel ušiť šaty.

Matka mu to však nemôže nikdy splniť, pretože je zakaždým iný.

Pútnik si najal osla, aby ho dopravil do susedného mesta.

Išiel aj s tým, kto mu ho predal.

Keď si chceli oddýchnuť, začali sa hádať, kto si ľahne do jeho tieňa, pretože iný nebol.

Bol sparný deň.

Cestovateľ sa všade chválil, kde bol a čo vykonal.

Napríklad že bol v Afrike a skočil 2x viac, než je rekord.

A či niekto neverí, nech sa tam ide presvedčiť.

Mačka zabila všetky myši, ktoré chytila.

Myši preto zvolali snem a napadlo im, že jej priviažu zvonček na krk, aby ju počuli prichádzať a stihli utiecť.

Myš prebehla levovi cez tvár.

Ten ju chcel zabiť.

Myš mu povedala, že ak ju pustí, niekedy mu pomôže.

Lev sa však zasmial - kedy by mu mohlo asi tak pomôcť také malé stvorenie?

Raz leva chytili pytliaci do siete a odišli.

Lev reval, ale nikto mu nepomohol.

Páv sa vychvaľoval a predvádzal sa so svojím perím.

Vtáky sa hnevali a chceli mu zraziť hrebienok.

Jastrab k nemu pristúpil a povedal, že jeho perá sú moc ťažká a že nevie lietať.

Matka bola pyšná na svojho syna a chcela, aby bol stále lepší.

Raz si všimla, že beží po morskom dne bokom a chcela, aby chodil rovno.

Ten odvetil, že bude, ale až mu to ukáže.

Jupiter pozval všetky zvieratá na hostinu.

Jediná korytnačka však nedorazila.

Išiel sa pozrieť, čo s ňou je.

Ona ale bola doma a vyhovárala sa, že sa jej nechcelo.

Preto Jupiter povedal, že si svoj domček bude nosiť stále so sebou.

V lete kobylka spievala, hrala sa a smiala sa mravcom, že v taký pekný deň pracujú.

Tí však zhromažďovali potravu na zimu.

Keď prišla zima, kobylka mala hlad a išla prosiť mravca o omrvinku jedla.

Bývali spolu na jednej chalupe.

V zime si človek zahrieval ruky svojim dychom, pretože bola zima.

Satyr sa ho pýta, prečo to robí.

Človek mu to vysvetlil.

Keď jedli polievku, fúkal si ju, pretože bola horúca.

Satyr sa opäť pýtal.

Rybár chytil malú rybku.

Prosila, aby ju pustil, beztak na nič nie je; ale ak ju pustí, raz z nej bude veľká ryba.

Jeleň bol pyšný na svoje parohy a chcel mať aj pekné, menej tenké nohy.

Keď ho prenasledoval lev, utiekol mu, ale zasekol sa v korune stromov kvôli parohom.

Lev ho chytil.

Nohy, ktoré mu slúžili, tými pohŕdal.

V tráve sa hral chlapec a zbadal ho vlk.

Bolo neskoro sa schovať.

Vlk však nebol hladný, chcel sa len pohrať.

Dal mu hádanku.

Ak odpovie na 3 otázky, ktoré sú pravdivé a nedajú sa zmeniť, nezožerie ho.

1) chlapcova odpoveď - je škoda, že si ma uvidel.

2) škoda, že som dopustil, aby si ma uvidel.

3) ľudia nemajú radi vlkov preto, že napádajú bez príčiny ovce.

Líška bola unavená a hladná.

Vracala sa domov a cestu si chcela skrátiť preskočením potoka.

Pošmykla sa jej noha a zachytila sa o ostružninu.

Líška si chcela natrhať pár bobuliek hrozna, ale boli príliš vysoko.

Skákala, vrčala, ale nešlo jej to.

Liška bežala pokojným lesom.

Stretla diviaka, ktorý si brúsil kly.

Pýtala sa ho, prečo to robí.

V lese je dnes mier.

Ten ju však odvetil, že keď sa ocitne v nebezpečenstve, musí byť pripravený.

Zajac sa hral na poli.

Pribehol pes a zajac čakal to najhoršie.

Ale pes sa chcel len hrať.

Prasa utieklo z chlieva a pripojilo sa k stádu oviec na lúke.

Jedna sa s ním spriatelila.

Keď to uvidel hospodár, schmatol ho a odniesol preč.

Prasa sebou hádzalo a snažilo sa utiecť.

Ovce sa pýtali, prečo tak vyvádza.

Ony tiež predsa nevyvádzajú, hospodár si len vezme ich vlnu a sú opäť voľné.

Mestská myš strávila niekoľko dní u poľnej.

Teraz išli opäť spolu do mesta.

Užívali si v špajze, ale keď niekto prišiel, museli sa ukryť.

To sa poľnej myši nepáčilo.

Nemohla sa v pokoji najesť a v diere bolo tesno.

Vtáky a cicavce vyhlásili vojnu.

Netopier vždy bojoval na tej strane, ktorá víťazila.

Myslel si, že ho zvolia kráľom, ale opak sa stal pravdou.

Dvaja pocestní odpočívali pod stromom v tieni, keď bol parný deň.

Jeden z nich hovoril, že tento strom je vlastne zbytočný, keď nedáva plody.

Neskúsený jazdec sa vydal na prechádzku na svojom novom koni.

Len čo dosadol, kôň sa splašil a uháňal preč.

Jednému človeku vypadali vlasy, a tak si kúpil parochňu.

Vyšiel si s priateľmi na lov.

Keď zafúkal vietor, parochňa uletela.

Lovec kráčal lesom a hlasno opakoval, že hľadá leva.

Narazil na drevorubača.

Pýtal sa, či nevidel levie stopy.

Líška bola hladná a chcela syr.

Uvidela na strome vranu a lichotila jej.

Zlodej polámal plásty, vybral med a utiekol.

Keď to zistil včelár, chcel to dať rýchlo do poriadku, než sa včely vrátia.

Chlapec uvidel na stole pohár s lieskovými orieškami.

Strčil dovnútra ruku a nabral plnú hrsť.

Lenže ju nemohol vytiahnuť.

Džbán hlinený a z mosadze plávali na rozvodnenej rieke.

Džbán z mosadze chcel hlinenému pomôcť, aby sa nerozbil, že je krehkejší.

Škovránok sa rozhodol postaviť si hniezdo na zemi.

Prišiel sedliak a povedal, že musí poprosiť susedov, aby mu pomohli.

Prišiel za niekoľko dní a povedal, že pokosí sám.

Vták spieval cez deň.

Chytil ho človek a zavrel do klietky.

Odvtedy vták spieval v noci.

Zvieratá požiadali netopiera, aby zistil, prečo to tak je.

Vtáčik mu povedal, že spieval cez deň, keď bol na slobode.

Chlapec sa chcel ísť kúpať do rieky.

Kamaráti ho však varovali, že je hlboká.

Sotva sa ponoril, začal sa topiť.

Okolo išiel človek so psom.

Začal mu nadávať, že je to nebezpečné.

Drevorubač upustil sekeru do riečky.

Povolal Merkúra, aby mu pomohol.

Merkúr mu však vytiahol zlatú sekeru, ale drevorubač ju nechcel, chcel svoju drevenú.

Potom vytiahol striebornú.

Tú opäť nechcel.

Tretíkrát vytiahol drevenú a tú si drevorubač vzal a poďakoval.

O tomto sa dozvedel iný drevorubač.

Hodil sekeru do potoka a keď prišiel Merkúr, dal mu zlatú.

On si ju vzal.

Vlk stretol koňa.

Nechcel si ho proti sebe poštvať, a tak povedal, že mu nechal všetok ovos.

Drevorubač sa pýtal stromov, či môže jeden malý strom vyrúbať.

Stromy mu to povolili.

Lenže on si z toho malého urobil sekeru a vyrúbal celý les.

Orlica prenasledovala zajaca.

Zajac bežal a volal o pomoc.

Keď orlicu chrobák varoval, neposlúchla ho a zajaca zožrala.

Chrobák sa rozhodol pomstiť.

Vždy, keď nakládla vajcia, skotúľal ich z hniezda a rozbil.

Orlica požiadala o pomoc Jupitera.

Pastierovi sa stratila jedna koza.

Volal, ale ona ho nepočúvala.

Hodil po nej kameň, ale dopadol na jej hlavu a odlomil jej kus rohu.

Chcel, aby hospodárovi nehovorila, čo sa stalo.

Vlk sa chcel dostať nepozorovane medzi ovce.

Obliekol si ovčie rúno a večer sa chystal jednu zjesť.

Vojak sa dobre staral o svojho koňa, keď bola vojna.

Potom, čo skončila, robil na poli a kôň bol ťažný.

Za roky však vojna opäť začala a keď koňa osedlal, ďaleko nedošiel.

Jupiter vyhlásil súťaž o najkrajšie mláďa.

Keď prechádzal medzi nimi, uvidel mláďa opice a povedal, čo tu robí, že nemá najmenšiu šancu zvíťaziť.

Človek prikázal svojim 5 synom, aby zlomili zväzok 5 prútov (z toho dôvodu, že sa chlapci stále hádali, chcel týmto hádkam urobiť raz a navždy koniec).

Všetci si mysleli, že zväzok zlomia.

Nikomu sa to však nepodarilo.

Až otec im ukázal, keď je rozviaže, ľahko ich zlomí jeden po druhom.

Vôl sa prišiel napiť k vode a zadlávil jednu žabu.

Druhá prišla domov a nariekala, že obrovské zviera zadlávilo jej sestru.

Lampa bola na seba pyšná.

Hovorila, že dáva toľko svetla ako mesiac a svieti krásne ako hviezdy.

Za chvíľu zafúkal vietor a lampu zhasol.

Človek sa chcel vydať na ďalekú cestu.

Pripravoval sa mnoho dní.

Keď vyšiel z domu, čakal na neho jeho verný pes.

Pýtal sa, prečo sedí a nič nerobí.

On musí zaobstarať všetko.

Jeden muž prišiel k bohatstvu.

Utratil všetky peniaze a zostal mu len kabát.

Náhle uvidel lastovičku.

Myslel si, že čoskoro príde jar, a že za jednou lastovičkou bude celý kŕdeľ.

Predal kabát, aby si mohol kúpiť jedlo.

Lenže nastala zima.

Marnotratník potom našiel telo zmrznutej lastovičky na zemi.

Žaba sa rozhodla otvoriť stánok a predstierať, že všetko vylieči.

Mala veľa fľaštičiek a mastí a volala zvieratá.

Keď však pristúpila líška, povedala jej, prečo skáče a nechodí, a prečo má škvrny.

Rybár pískal pri mori, a čakal, či mu budú ryby samé skákať na pevninu vedľa neho.

Žiadna však nevyskočila.

Musel teda vytiahnuť svoje siete (starú metódu) a loviť pomocou nich.

Za okamih bola sieť plná.

Severný vietor a slnko sa hádali, kto je silnejší.

Potom si vyhliadli pútnika a dohodli si, že kto ho vyzlečie z jeho kabáta, vyhráva.

Vietor fúkal zo všetkých síl, ale pútnik si kabát ešte viac pridržiaval a priťahoval ku krku.

Prehral.

Myši bojovali s lasicou, ale vždy prehrali.

Určili si 4 generálov, ale v bitke opäť prehrali.

Generáli mali totiž na sebe prilby, chocholy a metále.

Vrana chcela byť ako labute.

Išla bývať k jazeru a pozorovala každý ich pohyb.

Chcela mať biele perie a plávať po hladine.

Jedla rovnakú stravu ako ony.

Veštec vykladá ľuďom budúcnosť.

Raz pribehol chlapec a povedal, že mu vykradli dom.

Strom si myslel, že je najväčší a najmohutnejší.

Neďaleko rástlo rákosie.

Raz fúkal silný vietor a vyvrátil dub aj s koreňmi.

Spadol do rákosia.

To mu povedalo, že bol príliš tvrdohlavý.

Takéto príbehy ukazujú, že prehnaná sebaistota, pýcha aj ľahkomyseľnosť sa môžu rýchlo zmeniť na problém.

tags: #bajka #pes #a #tien