Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat, ktoré sa môže preniesť aj na človeka. Napáda centrálny nervový systém a po objavení klinických príznakov takmer vždy končí smrťou.
Besnota patrí medzi najnebezpečnejšie infekčné ochorenia psov, mačiek, voľne žijúcich zvierat a ľudí. Aj keď je vďaka očkovaniu zriedkavejšia, úplne nezmizla. Pri podozrení na besnotu preto netreba čakať na potvrdenie všetkých príznakov, ale okamžite kontaktovať veterinárneho lekára a pri možnom kontakte človeka so slinami alebo uhryznutím aj lekára.
Čo je besnota a ako sa prenáša
Pôvodcom ochorenia je vírus z rodu Lyssavirus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám. Po vniknutí do organizmu sa šíri z miesta infekcie pozdĺž nervových dráh do centrálnej nervovej sústavy, kde sa množí a vyvoláva zápal mozgu.
Besnota sa prenáša predovšetkým uhryznutím infikovaným zvieraťom, pretože vírus sa vo veľkom množstve nachádza v slinách chorého zvieraťa. K infekcii môže dôjsť aj vtedy, keď sa infikované sliny dostanú do otvorenej rany alebo na sliznicu.
Vírus sa nevyskytuje v krvi infikovaného zvieraťa a nemôže preniknúť cez neporušenú kožu. V prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Besnota môže postihnúť prakticky všetky druhy cicavcov, teda aj psy, mačky, hospodárske zvieratá a človeka.
Inkubačná doba besnoty u psa
Typická inkubačná doba u psov je 3-8 týždňov, môže však byť aj kratšia alebo dlhšia. V niektorých prípadoch môže trvať približne 14 dní, v iných až 6 mesiacov a viac.
Samotné ochorenie môže zostať určitý čas skryté. Dĺžka inkubačnej doby závisí napríklad od miesta uhryznutia, množstva vírusu, vzdialenosti rany od mozgu a individuálnej vnímavosti zvieraťa.
Vírus sa z tela nakazeného jedinca vylučuje slinami už 3-5 dní pred prejavením prvých klinických príznakov. Preto nemožno bezpečnosť zvieraťa posudzovať iba podľa jeho vzhľadu v deň, keď došlo k uhryznutiu.
Prvé príznaky besnoty u psa
V začiatočnej fáze, ktorá zvyčajne trvá 1-3 dni, sa pes stáva apatický, neposlušný a schováva sa na tmavé miesta.
- neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje,
- prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych,
- podráždene reaguje na vonkajšie podnety,
- je nepokojný, opakovane si líha alebo vstáva,
- môže pôsobiť nezvyčajne bojazlivo alebo naopak neprirodzene priateľsky,
- môže sa skrývať pred ľuďmi alebo vyhľadávať samotu,
- lapá akoby po vzduchu,
- niekedy sa objavuje svrbenie pohryzeného miesta.
Prvé zmeny nemusia vyzerať dramaticky. Energický a hravý psík môže náhle pôsobiť letargicky, strácať záujem o hry a uzatvárať sa do seba. Zrazu môže byť podráždený, vrčať alebo odmietať kontakt.
Naopak, niektorí psi, ktorí sú zvyčajne samostatní, môžu byť neobyčajne prítulní alebo úzkostliví, keď sa necítia dobre. Zmeny správania preto treba hodnotiť v porovnaní s tým, ako sa pes správa bežne.
Zúrivá forma besnoty
Pri zúrivej forme sa po úvodnej fáze prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť.
- záchvaty zúrivosti a agresívneho správania,
- nadmerné rozrušenie,
- bezdôvodné útoky na ľudí, zvieratá alebo prekážky,
- štekanie alebo iné nezvyčajné hlasové prejavy,
- hryzenie vlastného tela,
- pokusy o útek,
- bezcieľny beh na veľké vzdialenosti,
- požieranie nejedlých predmetov.
Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť. Zviera môže požierať rôzne predmety, ako napríklad drevo, zem, kamene alebo sklo.
Ak sa zvieraťu podarí utiecť, môže bežať bezcieľne na veľké vzdialenosti. Psy, ktoré zostanú v uzatvorenom priestore alebo v klietke, môžu narážať do stien, vylamovať si zuby a poraniť si papuľu.
Meningoencefalomyelitída u psov: Príčiny, príznaky a možnosti liečby
Slintanie, problémy s prehĺtaním a pena pri papuli
V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať. V ďalšom priebehu možno pozorovať nápadné slinenie a jazyk vyčnievajúci z papule.
Pes s besnotou môže mať ťažkosti s prehĺtaním, ktoré vedú k vzniku peny na pysku zvieraťa. Zvyčajne sa vyskytuje aj pokles čeľuste a paréza končatiny.
Samotné slintanie alebo pena pri papuli však automaticky neznamenajú besnotu. Podobné prejavy môžu mať aj iné ochorenia, cudzie teleso v ústach, otrava, poranenie alebo silná nevoľnosť. V kombinácii s náhlou zmenou správania, agresivitou, poruchami pohybu a problémami s prehĺtaním však ide o naliehavý dôvod na odbornú pomoc.
Paralytické štádium
V poslednom štádiu ochrnú ďalšie svalové skupiny. Zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie.
Dochádza k postupnému ochrnutiu a paralýze celého tela. Ochorenie je smrteľné v dôsledku zlyhania dýchania.
Nie všetky infikované zvieratá prejdú všetkými fázami. Pri tichej forme je stredná fáza, ktorej najcharakteristickejším prvkom sú záchvaty zúrivosti, vynechaná.
Tichá forma besnoty
Tichá forma, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov, sa prejavuje takmer zhodne s prvou fázou zúrivej formy, po ktorej prichádza fáza otupenia.
Táto forma je oveľa ťažšie rozpoznateľná, pretože jej môže chýbať nápadná agresivita. Pes môže byť predovšetkým apatický, slabý, môže mať problémy s pohybom, prehĺtaním a neskôr môže ochrnúť.
Prehľad typických príznakov
| Štádium alebo forma | Možné príznaky |
|---|---|
| Začiatočná fáza | Apatia, ukrývanie sa, nepokoj, zmena vzťahu k ľuďom, podráždenosť, svrbenie pohryzeného miesta |
| Zúrivá forma | Záchvaty zúrivosti, agresivita, útoky na prekážky, pokusy o útek, požieranie nejedlých predmetov |
| Pokročilé štádium | Slintanie, vyčnievajúci jazyk, problémy s prehĺtaním, pena pri papuli, pokles čeľuste |
| Paralytické štádium | Ochrnutie svalových skupín, poruchy pohybu, pokles telesnej teploty, zlyhanie dýchania |
| Tichá forma | Zmena správania, apatia, otupenie a následné ochrnutie bez výraznej fázy zúrivosti |
Čo robiť pri podozrení na besnotu
Pri podozrení na besnotu sa k psovi nepribližujte, nedotýkajte sa jeho papule ani slín a nepokúšajte sa ho upokojovať rukami. Zabráňte kontaktu s deťmi, ďalšími zvieratami a osobami, ktoré by mohli byť uhryznuté.
- Udržujte bezpečný odstup a neprovokujte zviera.
- Ak je to možné bez ohrozenia, zabráňte jeho úniku.
- Okamžite kontaktujte súkromného veterinárneho lekára alebo príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu.
- Ak došlo k uhryznutiu alebo kontaktu slín s ranou či sliznicou človeka, okamžite vyhľadajte lekára.
- Zapíšte si čas a okolnosti kontaktu, miesto poranenia a údaje o zvierati, ak sú známe.
Besnotu nemožno bezpečne potvrdiť iba podľa správania. Ochorenie sa vyšetruje zo vzoriek mozgového tkaniva špeciálnym testom, ktorý preukazuje antigény priamo v tkanive nakazeného jedinca. Besnotu možno potvrdiť len laboratórne, po smrti zvieraťa - skúma sa mozgové tkanivo.
Ak pes pohrýzol človeka
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka.
Vlastník psa, ktorý človeka pohrýzol, musí upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu alebo súkromného veterinárneho lekára o situácii a podozrení na besnotu, aby sa mohli začať realizovať všetky nevyhnutné opatrenia.
Pes musí byť vyšetrený v deň, keď pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva na 5. deň a 14. deň. V inom uvedenom postupe sa uvádza vyšetrenie v deň pohryzenia a 5. deň po príhode, preto treba vždy dodržať aktuálne pokyny veterinárneho lekára a príslušných orgánov veterinárnej starostlivosti.
Zviera musí byť po stanovenú dobu držané v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené.
Ak zviera nebolo očkované proti besnote, môže byť podrobené až 15-dňovej karanténe. Uhryznutá osoba dostane sériu preventívnych injekcií podľa rozhodnutia lekára.
Ak človeka alebo psa uhryzlo podozrivé zviera
Ak vás alebo vášho psa uhryzne podozrivé zviera, okamžite vyhľadajte lekára alebo veterinárneho lekára. Výnimočne sa môže besnota preniesť aj bez uhryznutia, napríklad ak sa sliny dostanú do otvorenej rany alebo na sliznicu.
Poranené miesto treba čo najskôr dôkladne umyť a vyhľadať odbornú pomoc. O ďalšom postupe, potrebe očkovania alebo ďalšej postexpozičnej ochrany rozhoduje lekár.
U ľudí sa po expozícii podáva antirabická vakcína. Ak sa s liečbou začne včas, prognóza je relatívne priaznivá, pretože si telo na základe očkovania vytvorí protilátky a vírus môže byť zlikvidovaný ešte predtým, než sa dostane do mozgu.
Po prepuknutí klinických príznakov má však besnota takmer 100 % úmrtnosť. Pre zvieratá s príznakmi besnoty neexistuje účinná liečba.
Nález mŕtveho alebo podozrivého zvieraťa
Pri náleze uhynutého vnímavého zvieraťa treba vždy postupovať tak, akoby išlo o zviera besné. Ani zviera, ktoré zrazilo auto, nemuselo uhynúť iba v dôsledku zrážky, pretože mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby.
Mŕtveho zvieraťa sa nedotýkajte a nepremiestňujte ho. Vždy treba upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v mieste nálezu, ktorá podnikne všetky nevyhnutné opatrenia.
Besnota na Slovensku
Od roku 1994 sa v Slovenskej republike úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote.
V auguste 2006 bol v Slovenskej republike potvrdený prípad besnoty u líšky. Od augusta 2006 do 8. januára 2013 nebol na území Slovenskej republiky potvrdený žiadny prípad besnoty.
Od januára 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 8 nových prípadov besnoty. V inom uvedenom zázname sa za obdobie od januára 2013 do júna 2013 uvádza 7 nových prípadov besnoty a v januári 2015 ďalší prípad u uhynutej líšky.
V roku 2015 bolo diagnostikovaných 5 prípadov besnoty u líšok v tesnej blízkosti poľskej hranice. V rokoch 2016-2021 nebol v SR diagnostikovaný prípad besnoty.
V septembri 2022 sa potvrdil pozitívny výsledok u jazveca, voľne žijúceho zvieraťa, v okrese Humenné v blízkej vzdialenosti hranice s Poľskom a Ukrajinou. Zviera bolo infikované vírusom, ktorý v súčasnosti cirkuluje práve v Poľsku a na Ukrajine.
Napriek všetkým opatreniam došlo v septembri 2022 k reintrodukcii besnoty. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj situácie vo výskyte besnoty v rokoch 2022 a 2023 došlo k úprave štatútu Slovenskej republiky z pohľadu Európskej komisie a príslušnej legislatíve.
Celé územie Slovenska s výnimkou okresov Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou, Michalovce, Sobrance a Trebišov je bez výskytu besnoty s plnením eradikačného programu.
Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách, najmä v Poľsku a na Ukrajine, bude na území Slovenskej republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok proti besnote.
Očkovanie psa proti besnote
Jedinou spoľahlivou metódou špecifickej prevencie besnoty je imunizácia kvalitnou inaktivovanou vakcínou proti besnote.
Na Slovensku je očkovanie proti besnote povinné pre psov starších ako 3 mesiace. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca, teda psa, mačky, fretky alebo kožušinového zvieraťa, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny.
Podľa použitej vakcíny môže ísť o očkovanie 1-krát ročne, 1-krát za 2 roky alebo 1-krát za 3 roky. Očkovanie vykonávajú súkromní veterinárni lekári.
Šteňatá musia dostať prvú dávku preparátu najneskôr vo štvrtom mesiaci života, hoci je možné zaočkovať už dvojmesačného psa. Vakcinácia sa musí opakovať podľa schémy použitej registrovanej vakcíny a zakaždým zdokumentovať v očkovacom preukaze.
V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roka.
Titer protilátok proti besnote
Na ochranu proti ochoreniu je nevyhnutný vývoj primeranej hladiny protilátok, vyššej alebo rovnej 0,5 IU/ml séra.
Jedným z ukazovateľov účinnosti použitej vakcíny je výška titra neutralizačných protilátok u očkovaných zvierat. Titer protilátok proti besnote je očakávaná imunitná odpoveď proti vírusu besnoty prostredníctvom expozície alebo očkovania.
Ak je hladina protilátok nižšia ako 0,50 IU/ml, zviera sa musí preočkovať proti besnote a 30 dní po vakcinácii znova skontrolovať zvýšenie titra protilátok.
Na tvorbu špecifických protilátok po očkovaní vplývajú plemeno, druh, vek, frekvencia očkovania proti besnote a ďalšie faktory. Preto je sledovanie titra protilátok u zvieraťa po očkovaní mimoriadne dôležité, najmä pri cestovaní alebo pri splnení konkrétnych administratívnych požiadaviek.
Identifikácia a evidencia psa
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov.
Psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy. Psy, mačky a fretky musia byť pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat.
Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Označovať psy, mačky a fretky schváleným transpondérom môže len veterinárny lekár.
Ohnisko nákazy a obmedzenia
Ak sa potvrdí výskyt besnoty, vyhlasuje sa ohnisko nákazy, ktorým spravidla býva kataster obce. Ak ide o výskyt besnoty vo väčšom meste, za ohnisko nákazy sa vyhlasuje príslušná mestská časť.
Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy mimoriadne veterinárne opatrenia. Ich súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z vyhláseného ohniska nákazy a do neho.
Obyvateľov informujú o výskyte ochorenia a nariadených opatreniach rozhlasom, tlačou alebo výstražnými tabuľami. Nariadené opatrenia je potrebné rešpektovať.
Ako odlíšiť besnotu od iných zmien správania
Nie každá zmena správania znamená besnotu. Mnohé choroby, bolesť, stres, úzkosť alebo otrava môžu spôsobiť, že pes pôsobí nezvyčajne.
Zmeny v správaní psa často odhaľujú, že s ním nie je niečo v poriadku. Energický a hravý psík môže náhle pôsobiť letargicky, strácať záujem o hry a uzatvárať sa do seba.
Medzi všeobecné varovné prejavy choroby patria malátnosť, nedostatok energie, príliš dlhé alebo časté ležanie, vracanie, hnačka, odmietanie potravy, zmeny smädu, zmeny hmotnosti, kašeľ, ťažké dýchanie, výtok z očí alebo nosa, kožné zmeny a krívanie.
Najlepší spôsob, ako zistiť, či niečo nie je v poriadku, je poznať, ako sa váš pes normálne správa, vrátane jeho zvyklostí jedenia, pitia, močenia a vyprázdňovania, ako aj toho, ako vyzerá jeho normálna stolica a aká je jeho normálna úroveň energie.
Pri hladkaní svojho psa mu preskúmajte celé telo a všímajte si všetko nezvyčajné, napríklad vyrážky, hrčky a hrbolčeky.
Suchý nos sám osebe neznamená, že je pes chorý. Vlhkosť nosa sa môže počas dňa meniť. Najdôležitejšie sú celkové zmeny správania, neurologické príznaky a okolnosti možného kontaktu s nakazeným zvieraťom.
Kedy vyhľadať veterinára bez odkladu
Veterinárnu pomoc vyhľadajte bez odkladu pri náhlej agresivite, výraznej dezorientácii, problémoch s prehĺtaním, silnom slintaní, ochrnutí, poruchách chôdze, záchvatoch, neobvyklom hlasovom prejave alebo po kontakte s podozrivým zvieraťom.
Ak sa príznaky zhoršujú alebo pretrvávajú, neodkladajte návštevu veterinára. Pri každom abnormálnom správaní si všímajte, kedy sa príznaky objavili, ako sa vyvíjajú a čo im mohlo predchádzať.
Umiestnite psa do tichého, teplého a čistého prostredia, doprajte mu pohodlný pelech a dobrý prístup k vode. Zachovajte pokoj, pretože psy vnímajú náladu svojich majiteľov.
Pri podozrení na besnotu však so zvieraťom nemanipulujte a nesnažte sa ho ošetrovať bez pokynov odborníka.
Prevencia besnoty
- dodržiavajte povinné očkovanie a revakcináciu podľa schémy veterinárneho lekára,
- majte psa označeného mikročipom a riadne evidovaného,
- počas prechádzok kontrolujte kontakt psa s voľne žijúcimi zvieratami,
- nedovoľte psovi približovať sa k líškam, netopierom ani k uhynutým zvieratám,
- nedotýkajte sa neznámych alebo uhynutých zvierat,
- pri uhryznutí alebo kontakte slín s ranou či sliznicou konajte okamžite,
- uchovávajte aktuálny očkovací preukaz a identifikačné údaje psa.
Očkovanie výrazne znižuje riziko, no aj zaočkované zvieratá by mali byť počas prechádzky pod dohľadom, najmä v oblastiach, kde sa môžu vyskytovať divé zvieratá.
Besnota je ochorenie, ktorému možno účinne predchádzať zodpovedným očkovaním, kontrolou kontaktov a rýchlou reakciou pri možnej expozícii. Pri podozrení na besnotu nikdy nečakajte, či príznaky samy ustúpia.