Jedni ich milujú, iní sa ich boja. Bojové plemená psov nie sú monštrá. Ani nevinné plyšáky. Sú to psy - silné, energické, citlivé na to, kto ich vedie a najmä ako.
Pojmy ako „bojové psy“ alebo „bojové plemená psov“ sa v médiách a bežnej reči používajú často - najmä pri plemenách, ktoré boli v minulosti šľachtené na zápasy, stráženie alebo majú výraznú fyzickú silu.
Označenie „bojové plemeno" nemá oporu vo vede ani v kynologických štandardoch. Pojem „bojový pes" nemá žiadnu oporu v oficiálnych kynologických štandardoch. Ide v podstate o umelo vytvorený pojem.
Čo znamená pojem „bojové plemeno“
Na ich zaradenie existuje veľmi známa medzinárodná kynologická klasifikácia FCI. Ide o to, že pojem “bojový pes” nefiguruje v žiadnej skupine medzinárodnej kynologickej klasifikácie.
Vo všeobecnosti “bojové plemená psov” je označenie pre psie plemená, ktoré sú vyšľachtené priamo za účelom psích zápasov alebo sa postupom času začali v týchto zápasoch používať.
„Bojový pes“ - nie. „Nebezpečný pes“ - áno. Tieto názvy však nie sú automaticky právna kategória.
Slovenská legislatíva nestavia do centra pozornosti plemeno psa, ale jeho správanie a mieru zodpovednosti majiteľa. Rozhodujúcim právnym pojmom je „nebezpečný pes“, ktorý je definovaný konkrétnym skutkom - teda útokom alebo poranením človeka bez vyprovokovania - a nie názvom či pôvodom plemena.
Na Slovensku celonárodný zoznam nebezpečných plemien neexistuje. Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a zákon č. 282/2002 Z. z. definujú „nebezpečného psa" výhradne na základe konkrétneho správania - nie plemena.
Za "nebezpečného psa" sa považuje taký pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka, bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, alebo pes, ktorý napadol človeka bez toho, aby bol použitý v nutnej obrane alebo inej krajnej núdzi.
Čo rieši zákon č. 282/2002 Z. z. pravidlá pohybu na verejnosti, pričom držiteľ dodržiava miestne VZN, teda všeobecne záväzné nariadenia obcí.
Prečo označenie nie je presným opisom povahy psa
Správanie psa nie je dané „nálepkou" jeho plemena - formuje ho prostredie, socializácia, výchova a vzťah k človeku.
Označenie „bojové plemeno" redukuje zložité plemenné znaky na jedinú vlastnosť: potenciál pre agresiu. Problémom týchto zoznamov je, že nereflektujú individuálnu povahu psov, ich výchovu ani mieru socializácie.
Žiadny pes sa nenarodí ako bojový, ale je tak vychovaný človekom. Aj z jazvečíka môžete vychovať „bojového“ psa.
Bojovým plemenom sa môže stať takmer každý pes, v ktorom nie je zvládnutá výchova.
Povaha psa je výsledkom zložitej mozaiky - genetických predispozícií, skúseností z raného veku, prostredia a spôsobu vedenia.
Štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports (MacLean et al., 2022) zistila, že plemeno psa vysvetľuje len približne 9 % rozdielov v správaní. Oveľa väčší vplyv majú výchovné metódy, skúsenosti psa a prostredie, v ktorom vyrastá.
AVMA (American Veterinary Medical Association) v roku 2014 konštatovala, že plemeno je slabým prediktorom správania - dôležitejšími faktormi sú prostredie, výcvik a spôsob chovu.
Genetika hrá rolu - ale nie je osudom.
Historické korene silných a bojových psov
Psy boli po stáročia využívané ako nástroje moci, ochrany aj násilia.
Už v staroveku slúžili silné a húževnaté psy ako spojenci vojakov a lovcov - v Mezopotámii aj Perzii boli cvičení k boju so šelmami aj medzi sebou.
V starovekom Ríme používali legionári takzvané molosoidné psy, ťažké, mohutné plemená pôvodom z Epiru, ktorí zastrašovali nepriateľov, chránili vojenské tábory a zúčastňovali sa priamych stretov.
V stredoveku a novoveku sa silné plemená uplatnili pri ochrane majetku, poľovníckych honoch a obrane panstiev.
V 18. a 19. storočí prišiel nový fenomén: organizované psie zápasy v arénach anglických miest. Psy nasadzované do týchto zápasov boli najčastejšie kríženci buldogov a teriérov.
Šľachtení boli pre odolnosť a silu - ale aj, a to je jeden z najviac prehliadaných faktov, pre absolútnu ovládateľnosť voči človeku. Rozhodca musel byť schopný zápas kedykoľvek zastaviť bez rizika napadnutia. Pes agresívny voči človeku bol z chovu okamžite vyradený.
Psie zápasy tu boli, sú a bohužiaľ aj budú - najmä čo sa týka zaostalejších krajín. Avšak v modernom civilizovanom svete už dávno miesto nemajú.
Netreba zabúdať, že plemená, ktorým prischla táto nálepka za toto označenie nemôžu. Je to krutý, nelegálny šport so zvieracou krvou, pri ktorom sú psy držané na prísnych diétach a výcvikových režimoch a víťazný pes vyhráva majiteľovi peniaze.
Po zákaze zápasov sa časť týchto plemien - najmä v USA - presunula do úplne inej roly. Stali sa z nich pracovné plemená na farmách, strážcovia dobytka a majetku. A postupne aj rodinní spoločníci.

Top 25 plemien označovaných ako bojové alebo nebezpečné
Nižšie uvedené plemená sa v médiách a legislatívnych zoznamoch často objavujú ako „bojové“, „nebezpečné“ alebo fyzicky mimoriadne silné. Samotné zaradenie do tohto prehľadu neznamená, že každý jedinec je agresívny alebo nevhodný do rodiny.
| Poradie | Plemeno | Najčastejšie uvádzaná úloha alebo vlastnosť |
|---|---|---|
| 1. | Americký pitbulteriér | bojové dedičstvo, vysoká energia a sila |
| 2. | Americký stafordšírsky teriér | pracovné nasadenie, oddanosť a vnímavosť |
| 3. | Stafordšírsky bulteriér | pôvodne používaný v psích zápasoch |
| 4. | Americký buldog | robustný strážny a pracovný pes |
| 5. | Bulteriér | bojová história a výrazná fyzická odolnosť |
| 6. | Tosa Inu | japonský bojový pes |
| 7. | Rotvajler | stráženie a hnaníe dobytka |
| 8. | Cane Corso | strážca s vysokým loveckým pudom |
| 9. | Kangal | ochrana stád pred vlkmi |
| 10. | Dogo Argentino | lov veľkej koristi |
| 11. | Fila Brasileiro | oddanosť rodine a nedôvera k cudzím |
| 12. | Presa Canario | sebavedomý strážny pes |
| 13. | Boerboel | ochrana farmy a rodiny |
| 14. | Bandog | silný a teritoriálny kríženec |
| 15. | Bully Kutta | dominantná povaha a strážny inštinkt |
| 16. | Stredoázijský ovčiak | ochrana stád v drsných podmienkach |
| 17. | Kaukazský ovčiak | teritorialita a nedôvera k cudzím |
| 18. | Akita Inu | ochrana rodiny, sila a samostatnosť |
| 19. | Doberman | stráženie a pracovné využitie |
| 20. | Nemecký ovčiak | policajné, vojenské a strážne využitie |
| 21. | Československý vlčiak | výrazná samostatnosť a pracovné nároky |
| 22. | Rodézsky ridgeback | poľovnícke a ochranné vlohy |
| 23. | Čau-čau | nezávislosť a rezervovanosť |
| 24. | Basenji | samostatná a osobitá povaha |
| 25. | Bernardín | veľkosť a fyzická sila |
1. Americký pitbulteriér
Americký pitbulteriér - jedno z najčastejšie skloňovaných plemien v médiách aj poistných podmienkach.
Tak ako ste asi očakávali, jedným z prvých na zozname je najznámejší bojový pes - americký pitbulteriér.
Toto plemeno nefunguje vždy dobre s inými zvieratami, čo z neho robí silného konkurenta v boji.
Pitbulteriéri napríklad museli byť počas zápasov plne ovládateľní aj v extrémnom strese.
Pri správnej výchove, socializácii a dôslednom vedení je pitbul lojálny, priateľský a mimoriadne vnímavý spoločník.
2. Americký stafordšírsky teriér
Americký stafordšírsky teriér - zdieľa bojové dedičstvo s pitbulom, ale pri správnom vedení patrí k lojálnym a vyrovnaným psom.
Agilný, atletický, rýchly a neúnavný americký stafordšírsky teriér je ďalším známym plemenom, ktoré sa dnes používa v nelegálnych športoch.
Plemená ako americký stafordšírsky teriér, americký pitbulteriér alebo bulteriér sú pri správnom prístupe výnimočne oddané a vnímavé.
3. Stafordšírsky bulteriér
Ďalší teriér na zozname, „originálny“ stafordšírsky bulteriér z Anglicka, je rovnako populárny v psích zápasoch.
Staffy, ako sa im často hovorí, budú bojovať na život.
Toto plemeno psa je jedným z mála pôvodne vyšľachtených špeciálne ako bojový pes a bez iného dôvodu.
4. Americký buldog
Americký buldog - robustné a svalnaté plemeno, ktoré mnohých prekvapí svojou prispôsobivosťou a ochotou spolupracovať.
Americké buldogy nikdy neustúpia z konfrontácie.
Americký buldog, ktorého chov je zakázaný v Dánsku či Singapure, pochádza z južnej Ameriky a pôvodne bol využívaný k lovu divokých prasiat.
5. Bulteriér
V skutočnosti, ešte viac ako pitbully, plemeno bullteriér bolo pôvodne vyšľachtené na boj psov už za čias Rimanov.
Plemená ako americký stafordšírsky teriér, americký pitbulteriér alebo bulteriér sú pri správnom prístupe výnimočne oddané a vnímavé.
6. Tosa Inu
Tosa Inu - japonský bojový pes pôvodne vyšľachtený pre zápasy.
Výsledkom je, že Tosa Inu sú zručné v boji s inými psami a sú mimoriadne silné.
K charakteristickým vlastnostiam tohto plemena patrí odvážnosť, bojovnosť, húževnatosť a ostražitosť.
Na druhú stranu je to pes nadmieru inteligentný, poslušný a oddaný.
V Európe sa japonské tosy chovajú výhradne ako rodinné psy a spoločníci.
7. Rotvajler
Rotvajler - silné, teritoriálne a prirodzene dominantné plemeno s hlbokou oddanosťou rodine.
Rovnako ako stafordšírsky teriér, tak aj napríklad rotvajler patria svojou podstatou skôr medzi priateľské a mierumilovné jedince.
V rukách skúseného jedinca pôsobí rotvajler skôr uvoľnene než útočne.
Napriek tomu získalo toto plemeno zlú povesť kvôli útokom na ľudí a mimo iné aj na deti.
V 19. storočí bol však rotvajler veľmi obľúbený, predovšetkým u šľachty. Jeho úlohou bolo hlavne strážiť a hnať dobytok.
Od roku 1910 sa však tento pes využíva skôr pre policajné a vojenské účely.
8. Cane Corso
Cane Corso - taliansky mastin s hmotnosťou až 50 kg.
Prirodzený strážca s vysokým loveckým pudom a silnou teritorialitou.
9. Kangal
Kangal - turecký pastiersky pes s hmotnosťou až 65 kg a jedným z najvyšších nameraných tlakov čeľustí u psov.
Pod pojmom “strážny pes” sa rozumie, na rozdiel od psa bojového, jedinec so silne vyvinutým ochranárskym citom a teritoriálnym správaním.
K strážnym psom patrí napríklad turecký kangal. Jeho pôvodnou úlohou bolo chrániť veľké stáda oviec pred vlkmi.
Vníma „svojich“ ľudí ako členov svorky a chráni ich, ak im hrozí nebezpečie.
10. Dogo Argentino
Dogo Argentino - poľovnícky pes na veľkú korisť, vyšľachtený pre prácu v náročnom teréne.
Dogo Argentino, alebo argentínska doga bola vyšľachtená z cordobského bojového psa a ďalších bojových plemien, ako je nemecká doga.
Plemeno bolo využívané k lovu veľkých divokých zvierat, ako sú žirafy alebo pumy.
11. Fila Brasileiro
Fila Brasileiro - brazílsky mastin s povesťou oddanosti rodine a rovnako povesťou nedôvery k cudzím.
Toto plemeno si vás buď vyberie - alebo nie.
12. Presa Canario
Presa Canario - španielsky strážny pes s pokojným, ale sebavedomým vystupovaním.
Dogo Canario, známa ako kanárska doga, pochádza, ako napovie názov, z Kanárskych ostrovov.
13. Boerboel
Boerboel - juhoafrický mastif šľachtený k ochrane farmy a rodiny.
Búrsky buldog, označovaný ako farmársky pes, pochádza z južnej Afriky, kde bol chovaný ako strážny pes.
Túto funkciu plní vynikajúco a nie je agresívny, dokonca miluje deti.
14. Bandog
Bandog - kríženec mastinov a perro de presa, pôvodne šľachtený ako strážny pes.
Silný, dominantný a veľmi teritoriálny.
Termín “Bandog” označoval v stredoveku veľkého psa, ktorý v noci chránil osobný majetok obyvateľov.
Dnes označuje „Bandog“ kríženca amerického pitbulského teriéra a mastiffa.
15. Bully Kutta
Bully Kutta - pakistanský mastin s výrazne dominantnou povahou a silným strážnym inštinktom.
16. Stredoázijský ovčiak
Stredoázijský ovčiak - mohutné, starobylé plemeno používané k ochrane stád v drsných podmienkach Strednej Ázie.
Jeho samostatnosť a sila si vyžadujú skúseného majiteľa, jasné pravidlá a dôslednú socializáciu.
17. Kaukazský ovčiak
Kaukazský ovčiak - jeden z najväčších a najsilnejších psov vôbec.
Je teritoriálny, nezávislý a prirodzene nedôverčivý k cudzím.
18. Akita Inu
Akita Inu je starobylé plemeno z ďalekého východu a znázorňuje majestátnosť, silu a oddanosť.
Silná vôľa a dominantná povaha vyžadujú vaše pevné vedenie a socializáciu už od malička.
Je však dôležité zmieniť, že správna socializácia s inými psami od útleho veku je nevyhnutná.
Má silne vyvinuté ochranárske pudy voči svojej rodine, ktoré bez správneho výcviku môžu predstavovať potiaže pre okolie.
Nicméně, vám a vaší rodině bude vždy věrný.
Na rozdíl od svého amerického protějšku je Akita Inu méně kontaktní, méně mazlivá a na první pohled možná méně veselá.
Je ideální pro klidnou rodinu, ve které si může odpočinout.
Vaše trpělivost, sebeovládání a klid budou nezbytné, abyste z ní udělali to přátelské a rodinné plemeno, o kterém se tolik mluví.
19. Doberman
V médiách a legislatívnych zoznamoch sa okrem vyššie uvedených často objavujú aj plemená ako doberman.
Doberman môže byť pri správnom vedení spoľahlivým pracovným a rodinným psom, no vyžaduje socializáciu, výcvik a pravidelnú aktivitu.
20. Nemecký ovčiak
Nemecký ovčiak sa v zoznamoch objavuje najmä pre svoju silu, pracovné využitie a ochranárske vlohy.
V minulosti sa používal na policajné a vojenské účely, no jeho správanie vždy závisí od konkrétneho jedinca, chovu a vedenia.
21. Československý vlčiak
Československý vlčiak patrí medzi plemená, ktoré sa v médiách a legislatívnych zoznamoch občas označujú ako nebezpečné.
Jeho samostatnosť, energia a špecifické správanie však neznamenajú automatickú agresivitu.
22. Rodézsky ridgeback
Rodézsky ridgeback sa objavuje v niektorých zoznamoch pre svoje poľovnícke a ochranné vlohy.
Aj pri tomto plemene je rozhodujúca skorá socializácia, zvládnutie loveckých inštinktov a schopnosť majiteľa čítať jeho správanie.
23. Čau-čau
Čau-čau sa v médiách a legislatívnych zoznamoch objavuje napriek tomu, že jeho rezervovanosť a samostatnosť nemožno automaticky zamieňať za agresivitu.
Vyžaduje pokojné, dôsledné a rešpektujúce vedenie.
24. Basenji
Basenji patrí medzi plemená, ktoré sa v niektorých zoznamoch objavujú bez toho, aby to samo osebe dokazovalo zvýšenú nebezpečnosť.
Ide o osobité a samostatné plemeno, pri ktorom je dôležité rozumieť jeho potrebám a temperamentu.
25. Bernardín
Bernardín môže byť označovaný za potenciálne nebezpečného najmä pre svoju veľkosť a fyzickú silu.
Samotná veľkosť však neurčuje povahu psa ani jeho vzťah k ľuďom.
Ďalšie plemená, ktoré sa objavujú v zoznamoch
V médiách a legislatívnych zoznamoch sa okrem vyššie uvedených často objavujú aj plemená ako doberman, nemecký ovčiak, akita inu, československý vlčiak, bulteriér, rodézsky ridgeback, čau-čau, basenji alebo bernardín. Nie vždy oprávnene.
Niektoré prehľady uvádzajú aj mastina napoletana, amerického buldoga, argentínsku dogu, kanársku dogu, boerboela, kangala, stredoázijského ovčiaka alebo kaukazského ovčiaka.
Strážny pes nie je to isté ako bojový pes
Pod pojmom “strážny pes” sa rozumie, na rozdiel od psa bojového, jedinec so silne vyvinutým ochranárskym citom a teritoriálnym správaním.
Strážny pes môže byť vyšľachtený na ochranu stáda, farmy, majetku alebo rodiny bez toho, aby bol určený na psie zápasy.
Kangal je príkladom psa, ktorého pôvodnou úlohou bolo chrániť veľké stáda oviec pred vlkmi.
Podobne bol boerboel šľachtený na ochranu farmy a rodiny a búrsky buldog bol chovaný ako strážny pes.
Rovnako sa rotvajler používal najmä na stráženie a hnanie dobytka, neskôr na policajné a vojenské účely.
Čo hovoria zákony v rôznych krajinách
Čo je považované za „bojové" alebo „nebezpečné" plemeno v jednej krajine, môže byť v inej úplne legálnym a bežne chovaným rodinným psom.
Dánsko zakazuje 13 plemien - pitbull teriéra, tosa inu, amerického stafordšírskeho teriéra, fila brasileiro, argentínsku dogu, amerického buldoga, boerboel, kangala, stredoázijského ovčiaka, kaukazského ovčiaka, juhoruského pastierskeho psa, tornjaka a šarplaninaka.
Francúzsko delí regulované plemená do dvoch kategórií.
Kategória 1, teda útočné psy, podlieha zákazu dovozu, predaja aj vlastníctva, povinnej sterilizácii a prísnym pravidlám pohybu - postihy dosahujú až 15 000 €.
Veľká Británia od roku 2024 úplne zakázala American Bully XL.
Rakúsko obmedzuje vo Viedni chov niekoľkých plemien - okrem iného bulteriéra, amerického stafordšírskeho teriéra, amerického pitbulteriéra, neapolskej dogy, rotvajlera a argentínskej dogy.
V niektorých krajinách EÚ skutočne existujú breed-specific zákazy.
Zákazy konkrétnych plemien nemusia vždy prinášať očakávaný efekt v oblasti bezpečnosti.
Čo ovplyvňuje správanie psa
Ich spoločným znakom je vysoká energia, sila a pracovné nasadenie. Práve preto sú náročné na vedenie, výcvik a každodennú rutinu.
Behaviorálni odborníci sa zhodujú, že kľúčovým faktorom pre vznik problémového správania je nedostatok socializácie, frustrácia, nevhodné prostredie a chronický stres.
Pes, ktorý hryzie, nie je vždy agresívny. A pes, ktorý nikdy nepohrýzol, nemusí byť nutne neškodný.
Etológia, teda veda o správaní zvierat, rozlišuje medzi agresiou zámernou, napríklad obranou teritória, a reaktívnou, teda strachovou, bolestnou alebo obrannou.
Štatistiky pritom medzi týmito situáciami spravidla nerozlišujú.
Pes, ktorý hryzie veterinára pri bolestivom ošetrení, a pes, ktorý zaútočí bez varovania na ulici, sa v dátach ocitnú v rovnakej kategórii.
Ďalším skreslením je veľkosť psa. Veľké plemená spôsobujú závažnejšie poranenia - a útoky sú preto častejšie hlásené a evidované.
Čivavy, jazvečíky alebo špice hryzú štatisticky častejšie, ale následky sú menej závažné a prípady zostávajú nenahlásené.
Zásadná je aj otázka prevalencie, teda počtu chovaných psov daného plemena.
Bez tohto údaju nemožno skutočné riziko vôbec počítať.
Etológovia dlhodobo upozorňujú na závažné metodologické obmedzenia štúdií o útokoch psov.
Chýba jednotná definícia „útoku" - čo jeden výskum označí za pohryzenie, iný môže klasifikovať ako varovanie alebo obranné správanie.
Štúdia Casey et al. (2014), publikovaná v Applied Animal Behaviour Science, dospela k záveru, že väčšina prípadov pohryzenia nesúvisela s plemenom - ale so strachom, bolestivou stimuláciou alebo teritoriálnou reakciou.
Socializácia a výcvik
Psy, ktoré sú verejnosťou často označované ako bojové plemená, vyžadujú predovšetkým skúsené, dôsledné a konzistentné vedenie.
Kľúčová je včasná socializácia už od šteniatka, pozitívny výcvik založený na spolupráci a jasne nastavených pravidlách, ako aj pravidelná mentálna a fyzická aktivita.
Vhodné sú formy poslušnosti, športovej kynológie či kontrolovaného obranného výcviku pod dohľadom odborníkov, ktoré rozvíjajú sebaovládanie a stabilitu psa.
Výcvik musí byť konzistentný, pozitívny a včasný. Jasné pravidlá bez fyzických trestov, dôslednosť, ktorá platí vždy - nie len vtedy, keď sa chce.
Vyhýbajte sa trestom, drilu a tvrdému zachádzaniu. Pretože výchova zakládajúca sa na trestoch vyvoláva vo zvierati trvalý pocit strachu, čo môže agresívne správanie len priživiť.
Kúzelné slovíčka pri výchove psa znejú: láskyplne a dôsledne.
Láskyplná výchova spočíva skôr v jasných pravidlách, precíznych poveloch a dôslednosti.
Len tak sa u vás bude pes cítiť bezpečne. Bezpečie je tým najlepším predpokladom pre to, aby zviera bolo dobre naladené, mierumilovné a poslušné.
Pri správnom vedení, rešpekte k potrebám plemena a zodpovednom správaní majiteľa môžu byť aj tieto psy vyrovnanými, spoľahlivými a bezpečnými rodinnými spoločníkmi, schopnými fungovať v domácnosti s deťmi.
Každodenné potreby silných a energetických plemien
Silové a energické plemená majú vysoké nároky na zamestnanie - nielen fyzické, ale aj mentálne.
Nuda a nečinnosť vedú k frustrácii, frustrácia k problémovému správaniu.
Mnohí sú si vedomí, že bojoví psi disponujú obrovskou silou a výdržou a sú to vodci.
Potrebujú výbeh aj dlhé prechádzky, tiež intenzívnu zábavu.
Pri výchove bojového psa vás podporia miestne psie škôlky. Tamojší odborníci si dokážu poradiť aj s potenciálne nebezpečnými psami a ukážu vám, ako by ste so psom mali zachádzať.
Človek si má udržať so psom taký vzťah, v ktorom rieši situácie vždy pán, nikdy nie pes.
Všetko je o spolupráci medzi psom a človekom. A medzi porozumením medzi nimi dvoma.
Nikto nemôže čakať, že pes sa všetko naučí sám.
Výskum z Viedenskej univerzity (2017) potvrdil, že psy synchronizujú hladinu stresového hormónu kortizolu s emóciami svojho majiteľa.
Úzkostlivý človek má úzkostlivého psa. Stabilný človek má stabilného psa.
Je takéto plemeno vhodné pre začiatočníka?
Väčšinou nie. Tieto plemená vyžadujú dôsledné vedenie, znalosti psej psychológie a čas na každodennú prácu.
Ak zatiaľ nemáte so psami skúsenosti, potom by bolo lepšie nezačínať hneď s bojovým plemenom, ale zvoliť si iné zviera, napríklad labradora alebo zlatého retrívera, prípadne kríženca z útulku.
Majiteľ bez predošlých skúseností sa totiž môže potýkať s rizikom, že v prípade prvého neuposlúchnutia povelu alebo jeho nepochopenia bude jednať so zvieraťom príliš tvrdo.
Veľmi skúsený chovateľ naopak situáciu pochopí a pokúsi sa psa priviesť k poslušnosti pomocou cielenej výchovy a láskyplného prístupu.
Útulky dbajú prísne na to, aby potenciálny majiteľ bojového psa bol schopný výchovu zvládnuť.
Zároveň by malo byť preukázané, že sa pes správa príkladne a že nedošlo k útoku na iného psa alebo človeka - a pes tak príde do nového, pekného domova, kde dlhodobo zostane bez toho, aby sa musel vrátiť späť do útulku.
Bezpečné správanie pri stretnutí s neznámym psom
Podľa kynológa Jána Löwa neexistujú univerzálne pravidlá, ako sa vyvarovať útoku zúrivého psa. Rovnako sa podľa neho ťažko určuje, ako sa zachovať, ak vás aj napadne. Všetko vraj závisí od povahy psa a jeho hmotnosti.
- Nesmiete sa brániť, ak sa na vás rúti zúrivý pes, v žiadnom prípade neutekajte, zapne sa v ňom lovecký inštinkt a bude vás brať ako korisť.
- Ustupujte pomaly a cúvaním, rozhodne sa neotáčajte psovi chrbtom.
- Psovi sa nedívajte do očí, nekričte, vyhýbajte sa prudkým pohybom.
- Ruky majte spustené pri tele alebo si ich dajte pod pazuchy.
- Snažte sa udržať na nohách.
- Ak by ste sa dostali pri útoku na zem, snažte sa schúliť do klbka a chrániť si hlavu a brušnú dutinu.
Pri bezprostrednom ohrození je vhodné vyhľadať pomoc a po prípadnom pohryzení zabezpečiť lekárske ošetrenie.
Prečo médiá skresľujú predstavu o „bojových“ psoch
Až s rozšírením masových médií v 20. storočí sa obraz týchto plemien začal meniť.
Senzačné titulky, dramatické incidenty a zjednodušené spravodajstvo postupne vytlačili desaťročia pozitívnych skúseností.
V médiách bola pred časom veľký boom téma útokov psa na človeka. Televízia, denníky a týždenníky nás kŕmili týmito správami dennodenne.
Na titulných stranách boli fotky psov prevažne typu bull, v článku sa však písalo o napadnutí úplne iného plemena, prípadne kríženca.
Ľudia tieto články hltali a bez toho, aby sa nad tým všetkým zamysleli, tvorili si svoj názor.
Titulok „Bojový pes zaútočil" často skrýva ľudské zlyhanie - nie genetickú nevyhnutnosť.
Prevencia by mala byť zameraná na konkrétne správanie a okolnosti, nie na nálepky plemien.
Každý incident má svoje obete, ktoré si zaslúžia pochopenie a spravodlivé riešenie.
Príklady útokov ukazujú význam zodpovednosti majiteľa
Za útok psa na človeka je vždy zodpovedný len a len majiteľ.
Podľa odborníkov nie je dobré hádzať vinu na určité plemená psov.
Všetky plemená označované laikmi za bojové potrebujú dôslednú výchovu a ak sa majitelia správajú zodpovedne, žiadny z týchto psov sám od seba agresívny nebude.
Medzi medializované prípady patria útoky pitbula, rotvajlerov, stafordšírskeho teriéra, vlčiaka, túlavého psa, labradora aj zlatého kokeršpaniela.
Samotný zoznam incidentov preto neumožňuje spravodlivo určiť, ktoré plemeno je „najnebezpečnejšie“.
Najčastejšie otázky
Ktoré plemeno psa je najnebezpečnejšie na svete?
Univerzálne „najnebezpečnejšie" plemeno neexistuje. Správanie psa je výsledkom výchovy, prostredia a skúseností - nie genetickej nálepky.
Prečo sú niektoré plemená v Európe zakázané?
Zákazy vznikajú najčastejšie ako reakcia na konkrétne incidenty alebo tlak verejnosti - nie na základe vedeckých dát.
Môže byť pitbul dobrý rodinný pes?
Áno. Pri správnej výchove, socializácii a dôslednom vedení je pitbul lojálny, priateľský a mimoriadne vnímavý spoločník.
Čo robiť, keď sa bojové plemeno správa agresívne?
Prvým krokom je kontaktovať skúseného kynológa alebo behavioristu, teda odborníka na správanie zvierat.
Agresiu nikdy neriešte trestami - zhoršujú situáciu a ničia dôveru.
Dôležité je zistiť príčinu: strach, frustrácia, bolesť alebo nevhodné prostredie.
Sú bojové plemená vhodné pre začiatočníkov?
Väčšinou nie. Tieto plemená vyžadujú dôsledné vedenie, znalosti psej psychológie a čas na každodennú prácu.
Začiatočník by mal voliť menej náročné plemeno - alebo mať od začiatku podporu skúseného odborníka.
Človek si vyberá psa, pes si nevyberá človeka
Človek si vyberá psa, bohužiaľ pes si nevyberá človeka.
Výber psa s odôvodnením „lebo sa mi páči“ nestačí na to, aby človek zvládol výchovu konkrétnej plemennej predispozície.
Majiteľ musí vedieť priamo nasmerovať energiu, ktorú ten ktorý pes potrebuje vydať, na nejakú činnosť, ktorá je pre psa aj pre pána prospešná.
V konečnom dôsledku je najdôležitejšie vedieť čítať svojho štvornohého miláčika.
Bojové plemená nie sú zlom, ktoré treba vytlačiť zo spoločnosti. Sú výzvou - a tú treba uchopiť s rešpektom, odbornosťou a empatiou.
Pes nie je karikatúra násilia. Démonizácia konkrétnych plemien skutočný problém nerieši.
Ten leží v rukách nás ľudí - v nezodpovednom chove, nedostatočnej socializácii a v absencii vzdelania u súčasných aj budúcich majiteľov.