Chov včelích matiek umožňuje včelárovi cielene rozmnožovať včelstvá s vlastnosťami, ktoré sú pre jeho chov dôležité. Môže ísť o miernosť, nerojivosť, usilovnosť, čistiaci pud, vitalitu alebo dobrú znáškovú výkonnosť.
Aj hobby včelári majú matky, z ktorých si chcú odchovať potomstvo. Včelár môže prenechať rozmnožovanie a chov matiek včelám. Včely si samy odchovajú novú matku z vlastného plodu.
Čo rozhoduje o vývoji včelej matky
Embryo sa vyvíja 3 dni vo vajíčku. Z vajíčka sa môže vyliahnuť matka, alebo robotnica. O tom, aká včela sa vyvinie, rozhoduje predovšetkým spôsob ošetrovania larvy a množstvo materskej kašičky.
Normálne bunky sú pre vývoj matky malé. Budúca matka sa vyvíja v materskej bunke a je kŕmená materskou kašičkou (Gelee Royale), ktorú produkujú mladé včely.
Pri vývoji robotnice bude postupne podávaná zmes medu a peľu. Ak larva nedostane potrebné množstvo materskej kašičky, vyliahne sa robotnica. Množstvo a zloženie materskej kašičky ovplyvňuje budúcnosť larvy.
Budúca matka je v zaviečkovanej bunke 8 dní. Robotnica potrebuje 13 dní. Mladé matky sa môžu vyliahnuť aj jeden deň skôr, alebo neskôr.
Po vyliahnutí často ostane len jedna matka. Tá prvá zapichne ostatné matky, ktoré sú ešte v materskej bunke. Preto treba pri škôlkovaní a liahnutí matiek postupovať opatrne.
Larvy sú vhodné na prelarvovanie medzi 10. a 13. dňom vývoja podľa zvoleného postupu a veku chovného materiálu.
Výber chovného materiálu
Dobré matky sa odchovávajú z mladých matiek a z najlepších rodín, t. j. 3, 5 a 8, ak tieto rodiny vynikajú požadovanými vlastnosťami.
Chovné včelstvo musí mať dostatok peľových a cukrových (medových) zásob, byť zdravé a obsadzovať všetky plásty. Chovné včelstvo by malo byť tak silné, aby svojou veľkosťou bolo zrelé na rojenie.
Pri výbere treba sledovať najmä:
- miernosť;
- nerojivosť;
- usilovnosť;
- čistiaci pud;
- dobrú vitalitu;
- zdravotný stav;
- spoľahlivé plodovanie;
- dobrú znáškovú výkonnosť.
Jedno, z akej línie a rodiny pochádza chovný materiál, pretože vlastnosti rodičov ovplyvňujú vlastnosti budúcich matiek a ich potomstva.
Kedy začať s chovom matiek
Pekné počasie a znáška podporujú chuť včiel starať sa o plod. Nezačínať s chovom matiek pred 1. májom a po 15. júli.
Vhodné podmienky podporujú ošetrovanie lariev a pomáhajú dosiahnuť kvalitné, telesne zdatné a vitálne včelie matky. Pri nevhodnom počasí môže byť prijímanie lariev slabšie a môžu sa vyliahnuť menšie matky.
Spôsoby získania lariev a vajíčok
Je viac spôsobov, ako dostať mladé larvy. Včelár môže vyhľadať čerstvo nakladený plod. Vajíčka sú takmer priehľadné a plávajú v čistej materskej kašičke.
Jednou z možností je použiť plást, ktorý je bez plodu a z oboch strán má materskú mriežku. Matka môže klásť len na tomto pláste, lebo pre materskú mriežku nemôže plást opustiť.
Takto možno získať vajíčka rovnakého veku a následne ich preniesť do materských misiek.
Prelarvovanie do materských misiek
Na chovnom rámiku sú upevnené materské misky. Larvy sa do nich prenášajú prelarvovacou lyžičkou. Dôležité je, aby lyžička nepoškodzovala larvy.
Ešte nedávno sa používalo na prelarvovanie husacie brko a išlo to s ním vynikajúco. Brko sa zasunulo pod vajíčko a tým istým spôsobom sa potom vajíčko umiestnilo do materskej misky.
Podstatne jednoduchšie možno prelarvovať nejakou prelarvovacou lyžičkou. Lyžička má jeden koniec zalomený a na dne tohto zalomenia sa prenáša vajíčko.
Na dno materskej misky možno kvapnúť kvapku vody, aby vajíčko neobschlo. Jemným ťuknutím na dno materskej misky sa prenesie akurátna kvapka vody.
Možno použiť aj zmes materskej kašičky a vody. Treba však dávať pozor, aby sa plod neutopil.
Pri tejto metóde sa prelarvuje do materských misiek, chovný rámik sa vloží na 24 hodín do chovného včelstva a potom sa nalarvuje opäť čerstvými vajíčkami.
Niektorí včelári používajú kvapku kŕmnej kašičky na dno bunky pod vajíčko. Cieľom je, aby larva získala vhodné podmienky hneď po prenesení a aby včely mohli pokračovať v jej ošetrovaní.
Pomôcky pri prelarvovaní
Dobrý zrak a dostatok svetla sú pri prelarvovaní potrebné. Aby sa chovný materiál nehrial, treba používať studené svetelné zdroje.
Lupa je dobrý pomocník, pri prvých pokusoch určite. Na trhu sú prelarvovacie lyžičky s lupou a osvetlením.
Chovný materiál sa nesmie nikdy vystaviť priamemu slnečnému svetlu.
Materské misky, chovné boxy a rámiky
V minulosti sa vyrábali materské misky z vosku. Ich príprava bola časovo náročná.
Materské misky z umelej hmoty spolu s držadlom sú na tento cieľ veľmi vhodné. Do chovného rámika sa upevňujú materské misky, v ktorých sa vyvíjajú budúce matky.
Pri niektorých metódach sa používajú valcové klietky. Larva alebo mladá matka sa uväzní na umelom pláste v chovnom boxe a box sa nasadí do chovného rámika.
Do chovného boxu sa vložia hnedé materské misky a ten sa upevní v rámiku. Pri práci treba vyhľadať a uväzniť matku v chovnom boxe.
Po odchove sa misky preložia do béžového držiaka. Pri manipulácii si treba dávať pozor, aby sa mladá matka mechanicky nepoškodila.
Príprava chovného včelstva
Chovné včelstvo je včelstvo, ktoré vychová nové matky.
Včely sa musia cítiť osirelé, teda bez možnosti vychovať si novú matku. Ak majú k dispozícii vlastný vhodný plod alebo materské bunky, môžu uprednostniť vlastný odchov a prijatie dodaných lariev bude slabšie.
Pri príprave treba skontrolovať zásoby, zdravotný stav, množstvo včiel a plodových plástov. Chovné včelstvo musí mať dostatok peľových a cukrových zásob a musí byť dostatočne silné.
Nie je vhodné vkladať chovný rámik priskoro. Včely potrebujú čas, aby si uvedomili osirenie a začali sa o vložené larvy starať.
Odloženec ako chovné včelstvo
Odloženec vytvoríme z dvoch plných zásobných plástov s medom a peľom a minimálne z plodových plástov, na ktorých je prevažne zaviečkovaný plod.
Odloženec umiestnime na iné miesto, minimálne 3 km vzdialené.
Po 9 dňoch vylámeme všetky materské bunky. Netreba prehliadnuť ani jednu. Včely z plástu strasieme alebo ometieme.
Chovný rámik vložíme do nádstavku medzi plodiskové plásty. Možno im na 24 hodín vložiť jeden plást s čerstvo nakladeným plodom, ktorý potom po 2 hodinách vyberieme.
Následne môžeme chovnému včelstvu vložiť nový nalarvovaný chovný rámik. Po odobratí rámika možno postup opakovať podľa sily včelstva a dostupnosti chovného materiálu.
Chov v produkčnej rodine
Produkčnú rodinu možno pripraviť tak, že jej odoberieme matku. Najskôr skontrolujeme, či sa náhodou niekde nenachádzajú rojové materské bunky.
Rodine odoberieme matku a necháme ju 2 až 4 hodiny osirelú. Potom vložíme medzi plodové plásty chovný rámik.
Počas tohto času včely už začali ošetrovať plod a po vložení nalarvovaného rámika môžu začať prijímať nové larvy.
Pri tejto metóde môže rodina odchovať 2 až 3 série mladých matiek.
Výhodou je okamžitý začiatok s chovom matiek, pričom matka kladie v rodine naďalej po ukončení jednotlivých sérií. Ide o viacnásobne opakovateľnú metódu.
Štartér na chov väčšieho množstva matiek
Ak včelár potrebuje odchovať veľa matiek, vyberie si postup so štartérom.
Stranou od úľa si pripravíme nové dno, na ktoré preložíme plodiskové nádstavky aj s matkou. Včely z nich ometieme do medníka, ale bez matky.
Medník musí byť oddelený od plodiska materskou mriežkou. Na vrch rozdelenej rodiny nasadíme úľové veko.
O 2 až 4 hodiny vložíme chovný rámik do medníka medzi prevesené plásty s plodom. O 24 hodín môžeme skontrolovať prijatie lariev a pokračovať v ďalšom postupe.
Štartér môže byť vytvorený aj z mladých včiel. Do štartéra získame 12 000 až 14 000 mladých včiel.
Štartér umiestnime na 2 až 4 hodiny do tmy a chladu. Následne vložíme chovný rámik s materskými miskami.
Za chladnejšieho počasia môžeme štartér využiť ešte raz.
Štartér musí mať zasieťované dno s veľkosťou ôk menej ako 2 mm a musí byť umiestnený v tieni. Nevytvárajte štartér z väčšieho množstva včiel, ako je uvedené.
Výhody a nevýhody štartéra
- Výhodou je chov matiek vo väčších sériách.
- Nevýhodou je, že sú potrebné malé úliky.
- Práca so štartérom si vyžaduje skúsenosti.
- Pri nevhodnej manipulácii môže dôjsť k poškodeniu materských buniek alebo mladých matiek.
Ošetrovanie materských buniek
Po prijatí lariev treba chovný rámik vložiť do vhodného včelstva, ktoré zabezpečí ďalšiu starostlivosť.
Pri vkladaní materských buniek treba dbať na to, aby ich včely nepoškodili. Prudké pohyby a otrasy môžu vývoj matiek narušiť.
Ak sa materské bunky vyberajú pred vyliahnutím, možno ich vložiť do inkubátora. Po vyliahnutí však chýba konečná starostlivosť včiel.
Pri liahnutí v inkubátore môžu včely normálne vyliahnuť matky, ale pri nedostatočnej starostlivosti sa môžu liahnúť aj malé a tmavé matky.
Ak sa mladé matky liahnu naraz, treba klietky častejšie kontrolovať. Treba dávať pozor, aby prvá vyliahnutá matka nezapichla svoje sestry.
Pri manipulácii treba rámik držať tak, aby sa náhodou mladá matka neprimáčkla medzi bunku a klietku.
Oplodňovacie jednotky a oplodniačiky
Po vyliahnutí možno mladú matku pridať do oplodňovacej jednotky, takzvaného oplodniačika, alebo do pripraveného odloženca.
Oplodniačik slúži na bezpečné udržanie mladej matky do času, kým absolvuje svadobný let a začne klásť.
Predaj oplodniačikov a vybavenia umožňuje jednoducho integrovať chov matiek do vlastného, aj keď malého chovu.
Na trhu sú dostupné aj rámikové oplodňováky. Dvojopl odňovák na chov matiek môže mať rámikovú mieru B, pričom v každom oddielku sú tri rámiky. Oba oddielky sa dajú spojiť aj do jedného celku.
Oplodňovacia jednotka musí byť pripravená tak, aby mala dostatok mladých včiel, zásob a vhodné podmienky na prijatie matky.
Svadobný let a oplodnenie
Mladá matka vyletí na svadobný let, počas ktorého sa spári približne s 20 trúdmi.
Po úspešnom návrate začne klásť. Až po návrate zo svadobného letu sa matka zvyčajne značí.
Značenie matky ušetrí včelárovi neskorší čas pri jej hľadaní. Označenú matku možno rýchlo zbadať a ľahšie kontrolovať jej prítomnosť vo včelstve.
Matku je vhodné značiť v oplodňovacej jednotke, kde ju možno rýchlo nájsť.
Na značenie si treba zadovážiť nejakú pomôcku, pretože na trhu je ich od výmyslu sveta. Pri značení treba postupovať šetrne, aby sa matka neporanila a včely ju následne nenapadli.
Prijatie mladej oplodnenej matky
Prijatie matiek je problematické najmä vtedy, ak je v úli nezaviečkovaný plod. Včelstvo si môže z vlastného plodu odchovať novú matku.
Ak včelstvo nemá vlastnú matku a nemá možnosť vychovať si novú matku z vlastného plodu, prijatie mladej oplodnenej matky je úspešnejšie.
Od jari do jesene nie sú včely veľmi priateľské k cudzím matkám. Pri pridávaní novej matky sa preto používa klietka.
Novú mladú matku možno umiestniť v klietke do uličky medzi plásty. Včely sa s ňou postupne oboznámia a po odstránení uzáveru ju môžu prijať.
Pri príprave včelstva treba vylámať všetky materské bunky. V opačnom prípade môže včelstvo uprednostniť vlastnú matku.
Praktický sled práce
- Vybrať zdravé a silné chovné včelstvo.
- Vybrať vhodnú matku a chovný materiál.
- Pripraviť materské misky a chovný rámik.
- Prelarvovať mladé larvy alebo vajíčka.
- Pripraviť chovné včelstvo, odloženec alebo štartér.
- Vložiť chovný rámik medzi plodové plásty.
- Po 24 hodinách skontrolovať prijatie lariev.
- Nechať včely dokončiť vývoj materských buniek.
- Ochrániť mladé matky pred vzájomným napadnutím.
- Po vyliahnutí pridať matku do oplodniačika alebo pripraveného odloženca.
- Po svadobnom lete skontrolovať kladenie.
- Označiť matku a viesť záznamy o jej pôvode.
Najčastejšie chyby pri chove matiek
- Vkladanie chovného rámika priskoro po osirení.
- Použitie slabého alebo chorého chovného včelstva.
- Nedostatok medu, peľu alebo vody.
- Prehliadnutie materských buniek v pripravenom včelstve.
- Vystavenie lariev priamemu slnečnému svetlu.
- Prehriatie chovného materiálu pri osvetľovaní.
- Poškodenie larvy pri prelarvovaní.
- Pridanie viacerých mladých matiek bez oddelenia klietkami.
- Prudké pohyby a otrasy pri manipulácii s materskými bunkami.
- Pridanie novej matky do včelstva s nezaviečkovaným plodom.
Chovné systémy a organizácia chovu
Je viacero postupov a je to vec včelára, ktorý postup si vyberie. Menší chov môže využiť odloženec alebo produkčnú rodinu. Pri väčšom počte matiek je vhodnejší štartér, chovný rámik a oplodňovacie jednotky.
Včelár môže využívať aj systém viacmatkového včelárenia. Pokusmi, ktoré robil v rokoch 1923 až 1927, predložil včelárom Ján Natšin metodiku sústavy dvoch matiek nad sebou.
Táto metóda využíva viacbedničkový nadstavkový úľový systém a tvorbu oddielkov, ktoré zimoval nad produkčným včelstvom.
Pri práci sa používa materská mriežka. Po určitom čase sa môže mriežka vymeniť za medzidno.
Ján Natšin sa narodil 20. septembra 1886 v Breze na Orave. Bol podpredsedom Ústredia slovenských včelárov a autorom včelárskej literatúry.
Vybavenie na chov včelích matiek
Na chov možno použiť jednoduché aj špecializované vybavenie:
- chovné rámiky;
- materské misky;
- prelarvovacie lyžičky;
- lupu s osvetlením;
- chovné boxy;
- valcové klietky;
- oplodniačiky;
- oplodňovacie jednotky;
- materské mriežky;
- zasieťované dná;
- klietky na pridávanie matiek;
- pomôcky na značenie matiek.
Na odchov matky bez sprievodných včiel nepotrebujeme žiadne vybavenie navyše, pretože jej na tento čas vystačí kŕmna kašička v bunke. Pri preprave treba dávať pozor, aby sa materské bunky mechanicky nepoškodili.
Nákup plemenného materiálu
Predávajú sa tohtoročné oplodnené včelie matky kranskej včely F1 (Apis mellifera carnica) po inseminovanej matke línie Sklenár. Včelie matky sú voľne párené a už kladúce.
V ponuke sú aj včelie matky carnica Sokol a Šahanka od registrovaného chovateľa matiek Jozefa Orema.
Pri nákupe matky treba zistiť jej pôvod, líniu, vek, spôsob oplodnenia a zdravotný stav. Dôležitá je aj informácia o tom, či matka už kladie a či ide o voľne párenú alebo inseminovanú matku.
Pri plemennej matke je potrebné viesť záznamy o pôvode a vlastnostiach včelstva.
Združenie chovateľov včelích matiek
V sobotu 14. marca 2026 prebehli v Liptovskom Hrádku na výročnej členskej schôdzi Združenia chovateľov včelích matiek Slovenskej kranskej včely voľby.
Predseda ZCHVMSKV: Ing. Stanislav Mlynarčík.
Tajomník ZCHVMSKV: Ing. Ján Vasiľ.
Podpredseda ZCHVMSKV: Karol Mészáros.
Členovia výboru ZCHVMSKV: Marek Števko, Jaroslav Bolček, Mgr. Zoltán Zachar a Jozef Orem.
Predseda revíznej komisie ZCHVMSKV: Ing. Ján Vasiľ, Kmeťka 17, Martin 03601.
Novoprijatí členovia podľa bodu 3 organizačného poriadku v prvom roku svojho členstva v združení nemôžu rozchovávať včelie matky na predaj z dôvodu potrebného zistenia plemennej príslušnosti k plemenu kranskému u nimi chovaných včiel.
Záznamník chovateľa včelích matiek je zverejnený na webe združenia v sekcii dokumenty.
V prípade evidencie plemennej matky treba zaslať aj kópiu evidenčného lístka plemennej matky.

Chov včelích matiek je súčasťou širšieho významu včelárstva. Hlavným poslaním včiel nie je iba produkcia medu, ale aj opeľovacia činnosť.
Opeľovanie predstavuje hodnotu deväťnásobne väčšiu, ako je hodnota vyprodukovaného medu. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri ovocných stromoch, olejninách, krmovinách, technických plodinách a iných rastlinách.