Pavúky sú fascinujúce tvory na pozorovanie, ale pred kúpou jedného pre seba je najlepšie si poriadne premyslieť či je vlastníctvo pavúka vhodné pre vás a ostatných členov Vašej domácnosti.
Mnoho ľudí si zvieratá kupuje impulzívne a keď sa novota stratí, prestanú sa o ne starať. To sa často deje aj s pavúkmi. Chov pavúkov si vyžaduje znalosti, odhodlanie a zabezpečenie správnych podmienok v teráriu.
Prečo chovať pavúka ako domáce zviera
Pavúky sú tiché a čisté. Pavúky môžu žiť celkom pohodlne v malom teráriu, zaberajúc veľmi málo miesta. Domáce pavúky sú fascinujúce na pozorovanie. Pavúky sú lacné na údržbu.
Pavúk nevyžaduje takmer žiadnu socializáciu, takže nebude osamelý, ak vlastníte len jedného. Pavúky su exkluzívne zvieratá a veľmi fascinujúce na pozorovanie. Každý druh je výnimočný a má svoju povahu a svojský spôsob života, ktorý stojí za to vidieť na živo doma!
Chov pavúkov stále nepatrí k najobľúbenejším činnostiam, ale má svoje pomerne široké spektrum nadšencov. Teráriá s pavúkmi sa stále tešia veľkému záujmu a môžu byť výbornou, veľmi exotickou, dekoráciou do domácnosti.
Vtáčkare sú však živočíchy, ktoré sú určené najmä na pozorovanie a nie na manipuláciu. Ak hľadáte kontaktné zvieratko, vtáčkar pre vás nebude tým pravým. Ak vás však dokáže uchvátiť pozorovanie pavúka pri hĺbení nory v teráriu, love cvrčkov či sarančiat, či jeho postupný rast, bude pre vás toto zvieratko zaujímavým „spoločníkom“ a okrasou vášho terária.
Veľkým benefitom je to, že pavúky sú podobne ako veľa terarijných zvierat absolútne tichými živočíchmi. Ako každé jedno zviera aj vtáčkare vyžadujú náš čas a to najmä vtedy, ak im ideme rosiť terárium, dolievať vodu alebo pravidelne kŕmiť, týždenne to však nezaberie viac ako pol hodinku (samozrejme, ak nemáte veľkú zbierku pavúkov).
Na čo myslieť pred zaobstaraním pavúka
Pred výberom pavúka ako domáceho zvieraťa musíte zvážiť, že niektoré pavúky majú silnejší jed ako iné. Pavúky nemajú v obľube manipuláciu na rukách alebo vyrušovanie v teritóriu.
Väčšina pavúkov, (záleži aj od konkretného druhu) v ideálnych podmienkach žijú niekedy viac ako 20 rokov pri správnej starostlivosti. Skontrolujte dĺžku života druhu, ktorý ste si vybrali.
Pavúky nereagujú dobre ani na iné domáce zvieratá. Ak máte psa, mačku alebo iné zviera, terárium musí byť umiestnené tak, aby sa k nemu nemohli dostať a aby pavúka nerušili.
Niektoré štáty dokonca zakazujú kúpu alebo vlastníctvo pavúkov. Absencia plošného povolenia ale neznamená, že si domov môžete zaobstarať absolútne čokoľvek.
Tarantula alebo vtáčkar?
Zatiaľ čo pri slove tarantula mnohým z nás nabehne husia koža, slovo vtáčkar nás nechá relatívne kľudnými, aj keď z praktického hľadiska je tarantula chybný názov stále bežne používaný pre veľké druhy pavúkov, ktoré si čoraz častejšie nachádzajú cestu do našich domácností, správne je však reč o vtáčkaroch.
Najčastejšou voľbou sú vtáčie pavúky - sú síce jedovaté, ale tento pojem sa vzťahuje prakticky na všetky pavúky. Jed vtáčích pavúkov však nie je smrteľný, hoci ich uhryznutie môže byť veľmi bolestivé.
Tarantuly majú viac ako jeden spôsob ochrany. Okrem miernoprudkého jedu môžu vykopávať svoje chĺpky, ak sa cítia ohrozené. Okrem toho majú zemné tarantuly špeciálne jemné chĺpky na svojej brušnej časti, ktoré vypustia, ak sa cítia ohrozené. Tieto chĺpky vedia mierne podráždiď pokožku a vyvolať pocit svrbenia.
Pochopte, že aj mierne jedovatá tarantula môže spôsobiť bolesť uhryznutím. Padnutie tarantuly z výšky môže spôsobiť jej prasknutie, čo zvyčajne vedie k smrti.
Akého pavúka si vybrať
Na výber je v dnešnej dobe z obrovského množstva druhov a často človeka uchvátia rozličné farby a veľkosti jednotlivých pavúkov. Aj tu by sme však mali byť rozvážni a o daných druhoch si zistiť ich základné nároky.
Keby sme mohli pavúky základne rozdeliť, tak jednoduchým spôsobom je to:
- pavúky Starého sveta - pochádzajúce z Afriky, Ázie a Austrálie
- pavúky Nového sveta - pochádzajúce z Ameriky
Ak ste nováčik a s chovom pavúkov len začínate, odporúčame sa skôr zamerať na pavúky „Nového sveta“, vo všeobecnosti sú pokojnejšie a toxicky nepatria k významným druhom, napriek tomu dokážu dorásť do impozantných rozmerov (z Južnej Ameriky pochádza aj najväčší vtáčkar planéty - Theraphosa blondi).
Pavúky „Starého sveta" sú skôr pre skúsenejších chovateľov. V prvom rade sa sústredím na druh. Tu, pokiaľ s chovom nemáte nijaké alebo len slabé skúsenosti, by som určite uvažoval nad pokojnými, málo jedovatými druhmi.
V žiadnom prípade by som nikomu z vás na začiatok neodporúčal pavúkov z rodov Heteroscodra, Poecilotheria, Ceratogyrus, Haplopelma, Stromatopelma, Hysterocrates, Chilobrachys. Ich jed patrí totiž k najsilnejším zo všetkých vtáčkarov a takisto bývajú veľmi rýchle a agresívne.
Skôr by som sa zameral na rody zemných vtáčkarov ako sú Brachypelma, Grammostola, Nhandu, Aphonopelma alebo stromových Avicularia.
Vhodné rody pre začiatočníkov
- Brachypelmy sú väčšinou nádherne sfarbené a pokojné vtáčkare, ktoré sa bránia väčšinou vyčesávaním obranných chĺpkov a únikom ako uhryznutím.
- Grammostoly sú horské pavúky, ktorým vyhovuje nižšia teplota. Sú väčšinou pokojné a pasívne.
- Aphonopelmy sú stredoamerické vtáčkare, správanie aj doba dospievania je niečo medzi Brachypelmami a Grammostolami.
- Avicularie sú stromové pavúky, väčšinou nedorastajú do veľkých rozmerov, sú však zaujímavé spôsobom života a neuveriteľným sfarbením.
Brachypelmy sa bránia väčšinou vyčesávaním obranných chĺpkov a únikom ako uhryznutím. Nedisponujú silným jedom. Dal by sa prirovnať k jedu osy alebo včely. Väčšina druhov je cenovo dostupná.
Grammostoly sa bránia vyčesávaním chĺpkov, ale povedal by som že ešte zriedkavejšie ako Brachypelmy. Aphonopelmy obsahujú krásne sfarbené druhy.
Avicularie sú však veľmi háklivé na vlhkosť a takisto známe bezdôvodnými úmrtiami a takisto sú drahšie.
Zemné, norové a stromové druhy
Podľa spôsobu života by sme pavúky mohli rozdeliť do 3 základných skupín a to:
- zemné (rod Brachypelma, Acanthoscuria, Grammostola...)
- norové (rod Hysterocrates...)
- stomové (rod Avicularia, Psalmopoeus, Poecilotheria...)
Pre nováčikov sú zaujímavé najmä zemné druhy - teda najmä aspoň pre ľudí, ktorí preferujú pavúka v teráriu čo najčastejšie vidieť.
Stromové druhy si obyčajne robia „hniezda“ v ktorých sa skrývajú väčšinu dňa a naopak norové druhy si hĺbia nory, z ktorých často vylezú len vo večerných hodinách (a aj to nemusí byť pravidlo).
Takže ak sa neplánujete pozerať len na kus korkovej kôry, alebo kameň v teráriu, odporúčame najmä zemné druhy.

Malý alebo dospelý pavúk
Ďalšou otázkou je, či je lepšie si kúpiť malého pavúka, alebo rovno dospelého jedinca a umiestniť ho do veľkého terária.
Tu, pokiaľ začínate by som jednoznačne zvolil možnosť kúpiť si malého pavúka. Je to hlavne z toho dôvodu, že budete vidieť ako rastie, ako sa zvlieka a ako sa každým zvlekom mení jeho sfarbenie a správanie. Pomôže vám to lepšie pochopiť jeho vývoj a spôsob života.
Napríklad keby ste si kúpili dospelú samicu, môžete očakávať jeden zvlek za rok a minimálny prírastok vo veľkosti.
Pri výbere prvého pavúka veľa záleží aj od toho, koľko peňazí chcete investovať. V každom z rodov okrem Avicularií, ktorý som vám odporučil, je aspoň jeden druh, ktorý sa za 1.zvlek vmestí do 100sk za kus.
Poslednou vecou, ktorú spomeniem je rozhodnutie medzi kúpou jedného, alebo viacerých kusov. Ja osobne som začínal so siedmymi kusmi, kamarát s tromi, iný s jedným. Podľa mňa je to vec každého ako sa rozhodne a koľko má priestoru, ktorý je ochotný pre svoj nový koníček obetovať.
Výber chovnej nádoby a terária
Zaobstarajte si správne veľké terárium, vnútorné prostredie a kvalitnú stravu, ktorá je potrebná pre pavúka, ktorého si chcete zaobstarať.
Nároky sa líšia druh od druhu, čo však všetky pavúky spája a čo potrebujú, je bezpečný priestor pre život.
Ak si zaobstaráme maličkého pavúka, rozmer tela ktorého má 1-2 cm, bezpečným prostredím mu bude dostatočne priestranný fauna box, alebo plastová krabička.
Pre odrastenejšie kusy je však vhodné už zvoliť dostatočne priestranné terárium, aj keď nás možno prekvapí, že pavúky majú v porovnaní s inými živočíchmi často zanedbateľné nároky na priestor a pre väčšinu druhov postačuje terárium s veľkosťou 30x25x25 cm.
Samozrejme pri norových a stromových druhoch by sme mali voliť terárium orientované najmä na výšku (aspoň 30cm).
| Typ pavúka | Vhodná chovná nádoba | Hlavná požiadavka |
|---|---|---|
| Malý pavúk s telom 1-2 cm | fauna box alebo plastová krabička | bezpečný priestor a vetranie |
| Väčšina odrastenejších druhov | terárium s veľkosťou 30x25x25 cm | dostatočný priestor a odvetrávanie |
| Norové a stromové druhy | vyššie terárium | orientácia najmä na výšku, aspoň 30cm |
Hneď na začiatku si treba uvedomiť, že pokiaľ chceme našim chovancom poskytnúť čo najlepšie životné podmienky, čo by malo byť výsostným cieľom každého chovateľa, musíme im zabezpečiť potrebný životný priestor.
Pokiaľ bude väčší ako treba, nič také hrozné sa nedeje. Preto by zvolená veľkosť nádoby mala byť optimálna.
Ja osobne nepoužívam filmovky. Predsa pokiaľ si kúpim nejakého pavúka, budem ho chcieť aj vidieť, hoci je malý a budem sa snažiť zminimalizovať riziko jeho vyrušenia počas zvliekania sa.
Vo väčšine prípadov používam plastové krabičky, hlavne preto, že sú ľahké, dajú sa do nich bez problémov robiť vetracie otvory a dajú sa ľahko zohnať + sú lacné.
Často vám ich dajú aj zadarmo v predajni. Konkrétne hovorím o klasických šalátovkách, či už hranatých alebo s kruhovou podstavou.
Pre väčšie jedince sa dá dobre použiť napr. krabička z nanukovej torty, drene, alebo rôzne typy a veľkosti kýblikov z nakladaných rýb, šalátov a podobne.
Na druhej strane sklo používam najmä pre norové druhy vtáčkarov ako napríklad Hysterocrates hercules alebo Ceratogyrus bechuanicus, kde postačí zabezpečiť vetranie zhora a kde dávame vysokú vrstvu podkladu.
Keď totiž zatienime niektorú stranu pohára (alebo celý), pavúk si často v tomto zatienenom mieste urobí noru a mi ho môžeme cez priehľadné sklo krásne pozorovať.
Najlepšie je používať poháre so šróbovateľným vrchnákom. Alternatívou je tiež používať poháre pre všetky pavúky od najmenšieho zvleku.
Používam aj sklenné poháre pre stromové pavúky (Avicularia sp.), kde sa viečko pohára vyreže a nechajú sa len asi 1cm široké okraje, ktoré sa prekryjú gázou alebo inou sieťovinou pre zabezpečenie dobrého vetrania, ktoré tak rod Avicularia potrebuje.
Veľkosť nádoby podľa rastu
Toto je veľmi sporná otázka, pretože málokto vie presne určiť presné rozmedzie, keby by sa ktorý druh mal dať do akej nádoby.
Poradil by som vám použiť pri väčšine klasických rodov, ktoré nie sú vzrastom veľmi veľké (20 a viac cm v nohách) umiestniť medzi prvým a štvrtým zvlekom do malej šalátovky, potom medzi cca 4-7 do strednej šalátovky a potom napr. medzi 7-9 do nejakého kýblika a potom, keď už bude dostatočne veľký, dať ho do klasického terária.
Toto berte iba ako tip, pretože je to dosť individuálne a na rozhodnutí chovateľa. Ja to beriem tak, že sa snažím aby mal pavúčik aspoň toľko miesta, ako je dvojnásobok jeho rozpätia nôh. Ak to klesne pod, pavúka premiestnim.
Vetranie terária
V teráriu by malo byť zabezpečené dostatočné odvetrávanie, aby sme sa vyvarovali vzniku plesní, ktoré môžu byť pre pavúky nebezpečné.
Vetranie je veľmi chúlostivá vec a často práve opomenutie jeho dôležitosti vedie k úmrtiu našich chovancov.
Pokiaľ používate sklo, máte len jednu možnosť kam umiestiť otvory a to do viečka. Tí z vás, ktorý máte doma vŕtačku si isto poradíte. Ak ju však nemáte, postačia vám pokojne aj ostré nožnice, alebo skrutkovač a kladivo.
Plech, z ktorého sú viečka zhotovené je totiž pomerne tenký. Do plastových krabičiek máme veľa možností, kam otvory umiestniť.
Výhodou je, že ak ich umiestnime vhodne, môžeme tieto krabičky skladať na seba. Takisto dávajte pozor na veľkosť.
Substrát a zariadenie terária
Ako substrát do terária môžeme využiť lignocel zmiešaný s pieskom no tiež je vhodné využiť rašelinu - podstatné je, aby nám v substráte nevznikla pleseň, tá je dôsledkom najmä zabudnutej potravy.
Máte niekoľko možností. Za vhodný substrát považujem rašelinu, lignocel, ktoré spolu zmiešame, alebo použijeme v čistej forme. Ja osobne som spokojný s čistým lignocelom.
Za nevhodný substrát považujem štrk, piesok, veľké kamene a klasickú zem spred domu alebo z lesa. Sú ideálnym prostredím pre množenie baktérií a iných mikroorganizmov a často sú veľmi znečistené. Pri veľkých kameňoch hrozí riziko zavalenia.
Substrát by sme mali dať v dostatočnej výške (minimálne 5 cm, pri norových druhoch aj 15-20cm).
V teráriu môžeme využiť rôzne druhy dekorácií, pavúky ich nezničia, ale je treba rátať s tým, že niekedy zvyknú prekopať celé terárium.
Využitie živých rastlín je pri dekorovaní terária možné, no pri niektorých druhoch ťažšie udržateľné.
V teráriu by nemal chýbať domček, kus kôry či drevo, pod ktorým sa pavúk môže v priebehu dňa bezpečne skryť.
Pri norových druhoch je vhodná vyššia vrstva substrátu, pretože si v nej pavúk môže vytvoriť noru. Stromové druhy potrebujú skôr priestor na výšku a vhodné drevo alebo kôru.
Príprava lignocelu
Pre malé pavúky používam čistý lignocel, pretože mi vyhovuje. Je to vlastne zlisovaná kokosová drť, ktorá približne osemkrát zväčší svoj objem, keď ju dáme do vody.
Je to veľmi pevná "tehla" a nedá sa len tak jednoducho nalámať ani rozdrobiť. Vezmeme si potrebný kúsok, umiestnime ho do starého hrnčeka alebo vedra a nalejeme naň dostatok vody.
Po nejakom čase substrát nasaje maximum vody stratí svoju pevnosť. Takúto zmes prelejem cez staré sitko alebo jednoducho vylovíme maximum substrátu rukou a poriadne ho v rukách vyžmýkame.
Nezabudnite ich pred použitím vhodne ošetriť.
Teplota, svetlo a vlhkosť
Pavúky sú najmä súmračné a nočné tvory, napriek tomu ak im poskytneme osvetlenie, dokážeme simulovať prirodzené striedanie dňa a noci.
Mnohé osvetlenia (najmä LED) majú zabudovaný aj nočný režim - modré svetlo, ktoré pre pavúky nie je tak rušivé a môžeme ich pozorovať aj v nočných hodinách.
Ohrievanie terária je vhodné zabezpečiť najmä lampou, ktorá je mimo terária (inak hrozí riziko popálenia alebo prehriatia).
Zaujímavou alternatívou je tiež využitie výhrevných podložiek, ktoré nalepíme zo spodnej či bočnej strany terária. V teráriu by sme samozrejme vždy mali mať teplomer a vlhkomer.
Jednou zo základných vecí, ktoré musíte vaším miláčikom zabezpečovať a udržiavať je vlhkosť prostredia. Mali by sme ste sa snažiť, aby vlhkosť v chovnej nádobe bola aspoň približne odpovedajúca vlhkosti prirodzeného prostredia pavúka.
Približné vlhkosti nájdete v podmienkach chovu pre každý druh. Treba si uvedomiť, že pokiaľ máme pavúka z dažďových pralesov, tak bude chcieť aj viac vlhkosti, a teda ho nebudeme chovať na vysušenom substráte.
Pozor ale na zaplavovanie! Stačí keď je dostatočne vlhký substrát, nemajte tam potopu ani nič podobného. A takisto by bola chyba, keby sa vaša Grammostola čľapkala po patelly vo vode.
Keď sa jedná o púštny druh, stačí vlhčiť napríklad pol substrátu a druhú nechať suchú. Takto uvidíte, kde sa bude pavúk zdržiavať a podľa toho prispôsobiť aj rosenie.
Ja osobne na rosenie používam jednoduchý rozprašovač s nastaviteľným rozpraškom, ktorý ma vyšiel asi 40Sk.
Nezabúdajte, že pavúky potrebujú vodu aj pre svoje fungovanie. Do malých krabičiek netreba dávať napájačku, stačí narosiť jej steny.
Kam umiestniť terárium
Terárium umiestňujeme na pokojné miesto v domácnosti - pavúky sú živočíchy, ktoré vnímajú vibrácie, zabuchujúce sa dvere či dupot je pre nich dosť stresujúci.
V prvom rade, nikdy nedávajte terárium alebo krabičku na priame slnko, vo väčšine prípadov sa totiž takýto počin končí smrťou pavúka.
Keďže je nádoba uzavretá a vetranie nestačí odvádzať teplo, vnútro sa prehreje a pavúk uhynie.
Už dlhodobejšie vystavenie pavúka teplote nad 34 stupňov je nebezpečná. U niektorých rodov ako napríklad Grammostola, je kritická teplotu už 28 stupňov.
Nebezpečné je aj vystavenie pavúka teplotám nižším ako 15 stupňov. Pavúky nezimujeme!
Takisto by som vám neodporúčal dávať ich pri trieskajúce dvere, do prievanu ani nikde kde sú pravidelné a silné otrasy.
Je veľkou chybou, pokiaľ by ste chceli svoj chov umiestniť do skrinky nad subwoofer a medzi dva 120W reproduktory, ktoré si radi púšťate nahlas.
Výhodou je, ak máte doma presklenú skriňu, takú ktorá prepúšťa aj vzduch a nie je úplne tesná. Mnoho chovateľov rieši umiestňovanie svojej zbierky práve takto, pretože týmto sa zabezpečí dvojitá ochrana pred únikom pavúka do bytu a obmedzí ho to na pohyb iba v rámci chovnej skrine.
Čím sa pavúky živia
Dôležitá je aj správna strava. Pavúky sú od prírody predátori. To tiež znamená, že sa nebudú živiť zdochlinami, ale živou korisťou, ktorú prípadne nedávno zabili.
Každý, kto aspoň raz videl pavučinu, napríklad niekde pri okne, vie, čím sa živia domáce pavúky alebo jednoducho tie, ktoré žijú vo voľnej prírode mimo terária.
To však neznamená, že by ste mali svojho pavúka pustiť von z terária, aby si vytvoril sieť a hľadal si potravu. Svojmu teráriovému pavúkovi musíte poskytnúť potravu, ktorú potrebuje k životu.
Hoci existuje druh bylinožravých pavúkov, je to len výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Pavúky sú od prírody predátori.
Potrava malých pavúkov
Mladé pavúky potrebujú inú potravu ako dospelé. Je to spôsobené ich veľkosťou, ktorá ovplyvňuje ich schopnosť získavať a spracovávať potravu.
Mláďatá pavúkov ešte nemajú také schopnosti zberu potravy ako dospelé pavúky. Nedokážu si poradiť s korisťou, ktorá je väčšia ako oni sami, pretože ju nemusia byť schopné chytiť.
Malé pavúky sa veľmi rady živia vyliahnutými cvrčkami, larvami múch, ktoré si môžete kúpiť napríklad v rybárskom obchode, ako aj muškami, do ktorých sa kuklia larvy, a larvami belorítok.
Ak si pavúk neporadí, môžete mu namiesto živých a príliš pohyblivých lariev podať čerstvo usmrtené larvy alebo larvy rozrezať na polovicu.
Keď váš pavúk trochu podrastie, môžete ho začať kŕmiť motýľmi, celkom dospelými muchami, voskovými moľami, larvami múčnych červov, malými cvrčkami alebo švábmi, napríklad sivými alebo zelenými švábmi.
Môžete ich kŕmiť aj malými moľami, kobylkami alebo kobylkami.
Potrava dospelých pavúkov
Mláďa pavúka nakoniec vyrastie, čím sa rozšíri jeho jedálniček.
Dospelé pavúky sa najčastejšie kŕmia púštnymi kobylkami, larvami drevokazných červov, cvrčkami červenohlavými, kakadu brazílskym alebo kakadu argentínskym.
Niektoré vtáčiky zjedia aj slimáka, ale niektorým to nemusí chutiť.
Tieto dospelé jedince môžete okrem hmyzu kŕmiť aj malými stavovcami. Malé vtáky, hlodavce, žaby alebo jašterice. Dokonca aj malé hady sa niekedy živia vtáčími červami.
Nezabudnite však, že v tomto prípade hovoríme len o chovaných stavovcoch, pretože chytanie žiab, jašteríc alebo hadov vo voľnej prírode je nezákonné - sú chránené.
Pavúka môže vážne zraniť aj myš. Je to preto, že niekedy sú chránené proti vonkajším parazitom vhodnými opatreniami.
Ako často pavúka kŕmiť
Kŕmenie pavúkov nie je problematické - kŕmte ich živou potravou, prípadne - v prípade malých pavúkov, ktoré nemusia zvládnuť príliš pohyblivú potravu, môžete hmyz pred podaním pavúkovi inaktivovať.
Mladé pavúky môžete kŕmiť každé dva až tri dni. U starších pavúkov intervaly medzi kŕmením predĺžte.
Pavúky sú zvieratá, ktoré nevyžadujú každodenné kŕmenie, pri mladých jedincoch môžeme kŕmiť 2x týždenne cvrčkami adekvátnej veľkosti.
Dospelé kusy stačí kŕmiť 1x za 10 dní.
Čím sa živia vtáčie pavúky - najpopulárnejšie a najobľúbenejšie chované pavúky? Sú to mäsožravce, takže vo voľnej prírode lovia a jedia živú alebo čerstvo zabitú korisť, nie sú to mrchožrúti.
Niekedy nás zvyknú prekvapiť aj hladovkou, ktorá často trvá niekoľko týždňov, čo môže byť signál blížiaceho sa „zvleku“, kedy pavúky neprijímajú potravu.
Kŕmte sa v noci - pavúky sú nočné zvieratá. Ak si všimnete, že váš pavúk začína línať - odstráňte z jeho terária všetky druhy hmyzu.
Manipulácia a bezpečné premiestňovanie
Naučte sa správnu metódu manipulácie so svojím pavúkom. Hoci je to zrejmá potreba pre jedovaté zvieratá, je to rovnako kľúčové aj pre nejedovaté pavúky. Nesprávne zaobchádzanie s nimi môže spôsobiť zranenia.
Nedoporučujeme brať tarantulu na ruky. Vždy používajte pri manipulácii pinzetu alebo iný dostatočne dlhý predmet.
Pavúky nemajú v obľube manipuláciu na rukách alebo vyrušovanie v teritóriu. Púšťanie pavúka na ruky sa neodporúča.
Pri malých pavúkoch treba dávať pri premiestňovaní pozor najmä na útek a na to aby ste mu neublížili.
Preto je premiestňovanie najlepšie robiť v zazádkovanej vani alebo umývadle. Pracujte rozvážne, opatrne a nestradte hlavu hneď ako sa pavúk prudšie pohne.
Ak sa bojíte, použite gumenné rukavice. Tieto malý pavúčik isto iste neprehryzne, hoci pochybujem, že by bol schopný prehryznúť kožu.
Do pavúka nijak nestrkám ani ho pinzetou nechytám za končatiny ani iné časti tela.
Na prvom obrázku vidno ako pinzetu zabáram do substrátu kúsok od pavúka. To postačí na to aby sa pohol smerom ktorým chcem.
Potom sa už pavúka len jemne pinzetou dotknem, aby sa hýbal kam chcem. Nezabudnite, že pavúk nie je cvičená opica a nepôjde presne tak, ako si to vy predstavujete.
Preto treba jeho krabičku otáčať, aby bol stále spoj medzi ňou a novou nádobou. Pavúka nechám vždy samého prejsť do novej nádoby, nikdy ho zbytočne nestresujem.
Len sa ho občas dotknem pinzetou aby sa hýbal. Znie je to jednoducho a často sa mu jednoducho nechce. Vtedy treba mať len veľa trpezlivosti a pevnú vôľu.
Praktické vybavenie pre malého pavúka
Na obrázku vidíte veci, ktoré využijeme pri práci. Téglik od tresky s vrchnákom, hrnček, samolepiaci papier, fixka, pinzeta, nožnice, príborový nožík, lyžička, lignocel a samozrejme pavúka (vľavo dole).
Samozrejme nepotrebujete všetky veci presne tak, ako sú na fotke, je to len príklad. Keď uvidíte na čo sú, určite doma nájdete niečo, čo splní podobný účel.
Ako prvý potrebujeme substrát. Z budúcej chovnej nádoby odstránime všetky etikety a narobíme vetracie otvory, buď hrubou ihlou, nožnicami, skalpelom alebo navŕtame, každý podľa svojich možností.
Lyžičkou ho utlačíme. Na samolepiaci papier napíšte latinské meno druhu a napríklad počet zvlekov. Vystrihnite štítok.
Teraz nám ostáva už len doňho nášho chovanca premiestniť.
Premiestnenie do väčšej nádoby
Ako vidíte na obrázku, krabička mu začína byť mierne „tesná“.
Na sérií obrázkov vidíte postupný presun pavúka do novej nádoby. Do pavúka nijak nestrkám ani ho pinzetou nechytám za končatiny ani iné časti tela.
Na prvom obrázku vidno ako pinzetu zabáram do substrátu kúsok od pavúka. To postačí na to aby sa pohol smerom ktorým chcem.
Potom sa už pavúka len jemne pinzetou dotknem, aby sa hýbal kam chcem. Nezabudnite, že pavúk nie je cvičená opica a nepôjde presne tak, ako si to vy predstavujete.
Preto treba jeho krabičku otáčať, aby bol stále spoj medzi ňou a novou nádobou. Pavúka nechám vždy samého prejsť do novej nádoby, nikdy ho zbytočne nestresujem.
Vtáčkar po premiestnení.
Označovanie nádoby a vedenie záznamov
Pokiaľ máte jedného pavúka, tak si jeho meno zapamätáte pomerne ľahko. Preto je dôležité si hneď pri premiestňovaní urobiť popisky a prilepiť ich na chovnú nádobu.
Najlepšie je dávať si na ňu latinské meno pavúka, pripadne nejaké rozlišovacie znaky, ak máte viac kusov z jedného druhu.
Ja tu používam označenie +,++,*,**. Viac ako 4ks z jedného druhu si nekupujem.
Dobré je si na štítok dať aj počet zvlekov, ja to robím tak, že za každý zvlek dám vodorovnú čiarku.
Popisky robím buď na klasické oranžové nálepky, na ktoré sa dávajú cenovky v obchode (alebo skôr kedysi dávali) alebo na biely samolepiaci papier, ktorý sa dá kúpiť v každom papiernictve za pár korún.
Každý správny chovateľ by si mal o svojom chove viesť nejakou formou (zošit, dokument v PC) záznamy.
Takto potom môžete sledovať ako sa váš jedinec postupom času vyvíjal, aké mal obdobia medzi jednotlivými zvlekmi, koľko potravy zožral, v akých nádobách ste ho mali, poprípade časom, koľko jedincov bolo v kokóne alebo komu ste ho predali alebo požičali za pol kokónu.
Ja osobne si do záznamov píšem vždy od koho som pavúka kúpil, za akú cenu, v koľkom zvleku bol keď som ho kúpil.
Ďalej si zapisujem každý nový zvlek, nejaké zaujímavosti ako napríklad kedy za začal vyfarbovať, koľko potravy prijal, aké mal problémy, kam som ho umiestnil, ako aj pozorovanie zvlečky, pokusy určiť pohlavie a podobne.
Ďalej si zapisujem prípadne predaje, komu, za koľko, úmrtia (aj to sa niekedy žiaľ stane) poprípade veľkosti v jednotlivých zvlekoch.
Právne a ochranárske otázky
Chov nebezpečných a jedovatých zvierat spadá v Českej republike pod kategóriu zvierat vyžadujúcich osobitnú starostlivosť.
Stavovce vs. Zákon definuje „zviera“ výhradne ako živého stavovca (okrem človeka).
CITES druhy: Medzi medzinárodne chránené živočíchy patria aj niektoré druhy obľúbených vtáčkarov (napr. Brachypelma, Tliltocatl, Poecilotheria), veľškorpiónov alebo motýľov.
Na ich držbu potrebujete doklady preukazujúce legálny pôvod (že pochádzajú z registrovaného odchovu, nie z nelegálneho odchytu v pralese).
Chránené české druhy: Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je prísne zakázané odnášať si z voľnej prírody chránené druhy hmyzu či kôrovcov (roháče, chránené motýle, raky riečne a pod.).
Hoci na jedovaté pavúky či škorpióny nepotrebujete žiadne povolenie, podľa občianskeho zákonníka nesiete plnú právnu aj finančnú zodpovednosť za akékoľvek prípadné škody.
Ak chcete chovať pavúky, vyberte si druh, ktorý vás zaujíma, a zistite, aké podmienky im musíte vytvoriť v teráriu.