Čičmianska psia búda: základná téma, slovenská definícia a história Čičmian

Čičmianska psia búda sa v kontexte miestnej ľudovej architektúry chápe ako malý objekt alebo doplnková stavba, ktorá môže nadväzovať na tradičný vzhľad čičmianskych dreveníc. Pre Čičmany sú však oveľa typickejšie maľované zrubové domy, geometrické ornamenty, ľudový kroj, výšivky a zachované tradície.

Čičmany sú rázovitá obec na Slovensku v okrese Žilina. Známe sú svojou zachovalou ľudovou architektúrou. Obec leží v kotline Strážovských vrchov, takmer pri prameni rieky Rajčianky. Je najvyššie položenou obcou v Žilinskom okrese.

Na samom konci žilinského regiónu, uprostred Strážovských vrchov, leží svojrázna obec Čičmany, jedna z najkrajších na Slovensku. Dedinka je známa najmä maľovanými drevenými domčekmi - ako z rozprávky.

Čo znamená pojem čičmianska psia búda

Pojem čičmianska psia búda možno vysvetliť ako tematickú malú stavbu inšpirovanú tradičnou architektúrou obce Čičmany. Jej základom môže byť drevená konštrukcia, sedlová strecha a jednoduchá ornamentálna výzdoba nadväzujúca na miestne geometrické vzory.

Čičmianske domy predstavovali klasické prízemné trojpriestorové zrubové domy so šindľovou strechou. Domy mali ukryté komory v podstreší, v ktorých spávali členovia rodiny.

V bežnom význame však čičmianska psia búda neoznačuje samostatný historický typ ľudového domu ani oficiálne pomenovanú pamiatku. Čičmany nepatria medzi slovenské skanzeny. V obci sa nachádzajú dva objekty ľudovej architektúry, ktoré spravuje Považské múzeum. Ostatné objekty patria súkromným osobám.

Ak má byť psia búda vizuálne spätá s Čičmanmi, mala by používať tradičné materiály a rešpektovať charakter miestnej architektúry. Dôležitá je najmä drevená konštrukcia, primeraná veľkosť, šindľová alebo jej napodobenina sedlovej strechy a striedma ornamentálna výzdoba.

Čičmany ako centrum ľudovej architektúry

Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou - maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola jej dolná časť v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

V roku 1977 vyhlásili dolnú časť obce Čičmany za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Do pamiatkovej rezervácie v Čičmanoch je zapísaných 110 objektov, z toho 36 národných kultúrnych pamiatok.

Domčeky vyrobené z dreva sú zdobené pravidelnou ornamentálnou výzdobou. Tá má zväčša geometrické tvary a postupne sa strieda niekoľko radov, ktoré majú vždy zaujímavý vzor.

Po prvýkrát sa v Čičmanoch začali stavať takéto domy pred dvesto rokmi. Odvtedy sa tieto vzory rozšírili a vytvorili skutočne zaujímavý kúsok slovenskej histórie, na ktorý by sme mali byť patrične hrdí.

Architektúra obce Čičmany, najmä jej dolnej časti, pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi.

Vývoj čičmianskej ornamentálnej výzdoby

Pôvodné čičmianske ornamenty boli úplne jednoduché. Maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohy domov tam, kde sa drevo spájalo.

Výzdoba domov má pravdepodobne korene vo funkčnej ochrane dreva vápenným náterom pred nepriaznivými prírodnými vplyvmi. Pôvodné drevenice boli asi do polovice výšky natreté na bielo a samotné ornamenty boli pomerne jednoduché. Išlo o vlnovky, čiarky, krížiky a kolieska.

Maľby sa robili bez predkresľovania, spočiatku bielou hlinkou, neskôr vápnom. Maľba na domoch mala jednak úžitkovú funkciu, teda ochranu proti vlhkosti, ale takisto plnila aj ochrannú funkciu. Niektoré geometrické prvky mali funkciu ochranných znakov a neskôr sa význam posunul do dekoratívnej a reprezentatívnej roviny.

Ornamenty, aké poznáme dnes, sa objavili v obci až po ničivom požiari v roku 1921. Súčasná výzdoba čičmianskych domov nemá s výzdobou z 19. storočia veľa spoločného.

Výzdoba, ktorá sa však od roku 1921 v obci používa, je viac inšpirovaná výšivkami a až na jeden dom v dedine sú všetky pomaľované práve novším štýlom, o niečo viac detailnejším.

Motívy na domoch sú inšpirované ornamentom čičmianskej výšivky. Gazdinky väčšinou zdobia domy podľa vzorov, ktoré sú vyšité na miestnych krojoch. Ornamenty premaľujú vždy, keď začínajú blednúť. Väčšinou už nepoužívajú vápno, ale trvácnejšie latexové farby.

Domáci obyvatelia sa k jednoduchším ornamentom nechcú vrátiť. K jednoduchším ornamentom sa starousadlíci nechcú vrátiť.

Čičmianske výšivky a vzory

Čičmany sú zaujímavé aj typickou miestnou geometricky presnou výšivkou, prípadne miestnym krojom, ktorý možno vidieť počas kultúrnych predstavení alebo v Radenovom dome.

Najstaršie výšivky v Čičmanoch pochádzajú z 19. storočia. Najstaršie výšivky v Čičmanoch sa nazývali staroverské a boli pravdepodobne dovezené.

Využívali najmä bielené a nebielené nite, doplnené červenou a oranžovou, neskôr pribudla žltá a iné farby. Farebnosť výšivky využíva najmä odtiene bielej, žltej, oranžovej a okrovej farby.

Čičmianske ženy používali geometricky štylizovaný ornament s motívmi, z ktorých každý dostal svoje pomenovanie. Zvlášť obľúbený bol motív srdca, ale aj cestičky, záhorských kvietkov a pod.

Okrem ornamentálnych motívov bol pre obec typický zoomorfný motív, ktorý sami obyvatelia nazývali kohútiky. Toto domáce zviera bolo zobrazené geometricky.

Podoba kohúta sa používala najmä na plachtách, údajne pre svoju magickú a ochrannú funkciu. Motívy boli často vsádzané do kosoštvorca, ktorý sa zvyčajne používal pri mužskom odeve.

Obec bola v minulosti typická prelamovanou výšivkou, nazývanou aj vyrezávanie či žilinská robota. Výzdoba čičmianskych domov sa inšpirovala práve bohatou tradíciou čičmianskej výšivky s geometrickým vzorom.

Čičmiansky ornament je od roku 2013 súčasťou nehmotného dedičstva UNESCO. Častým omylom šíriacim sa v spoločnosti a na sociálnych sieťach je informácia, že obec Čičmany je zapísaná v UNESCO. Omyl pravdepodobne vznikol pri informácii, že čičmanské ornamenty boli zapísané v roku 2013 na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Čičmiansky ľudový kroj

Obec je zaujímavá aj miestnym ľudovým krojom a výšivkami s geometrickou ornamentikou.

Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho ľanového plátna a súkna. Čičmiansky odev predstavuje bohato zdobený výšivkou, čipkami a aplikáciou vlnených šnúr.

Sviatočný odev mladej ženy z Čičmian z druhej štvrtiny 20. storočia tvoril rubáš, riasené rukávce, riasená sukňa, červený vlnený pás a široká zástera, čepiec, na čepci bola uviazaná podvika, súkenné papuče a biele pančuchy.

Uvedený odev predstavoval najsviatočnejšiu, slávnostnú podobu tradičného odevu žien v Čičmanoch. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou.

Pôvod názvu a vznik obce

Čičmany presne nevedia, čomu vďačia za svoj názov. O pôvode a vzniku obce existuje niekoľko teórií.

Predpokladá sa pôvod v nemčine, ale pravdepodobnejšie sú bulharské, alebo celkovo balkánske korene. Jednou z nich je teória o nemeckom pôvode, ale rozšírenejšia je teória o balkánskom, konkrétne o bulharskom vplyve.

Balkánsky pôvod sa predpokladá aj z miestneho kroja, ktorý vyniká veľmi precíznou výšivkou vo vzoroch podobných na bulharské. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian.

Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch - Vrchovany“. Tak sa dodnes nazýva miesto za kopcom Javorinka, kde sa nachádzajú zvyšky zrubových domov z osady Malé Čičmany.

Prvé zmienky o obci Čičmany pochádzajú z roku 1272. V listine sa spomínajú ako Cziczman. Obec sa v roku 1272 spomína ako osada Cziczman, cez ktorú prechádza nová cesta.

Územie Čičmian bolo pravdepodobne osídlené na základe tzv. valašského práva v období, kedy sa tak dialo aj na území Zliechova a Valašskej Belej. Pôvodní obyvatelia sem prišli pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia, hoci je možné i staršie prechodné osídlenie, zodpovedajúce záznamu „o novej ceste, ktorá vedie k osade Cziczman“ v listine z roku 1272.

Život obyvateľov a tradičné zamestnania

Obyvatelia Čičmian sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou papúč, výrobou a predajom bryndze. Čičmanci pracovali aj ako lesní robotníci či sklenári.

O tom, kto bol zakladateľom obce a prvým feudálnym vlastníkom pôdy, neexistujú konkrétne správy. Počas storočí sa tu vystriedalo niekoľko vlastníkov - Mikuláš z Turca, rod Rakovských, Záblatskí a rod Serényiovcov.

Do začiatku 20. storočia vlastnili Čičmany rody Telekyovcov a Bertcholdovcov.

Nepriaznivé životné podmienky, živelné pohromy a nerovné spory so zemepánmi spôsobili odchody na sezónne práce do vzdialených miest a postupný úbytok obyvateľstva.

Najväčší odliv ľudí prebiehal v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ľud hľadal lepší začiatok v Amerike, vo Francúzsku, v Belgicku, Rakúsku, Dalmácii, ale aj v iných krajinách vtedajšieho vyspelého sveta.

Z pôvodných viac ako 1200 ľudí žije v obci len niečo viac ako 200. Viacero domov je skôr využívaných na víkendy a ako chalupy ľudí, ktorí bývajú buď v blízkych, ale aj vzdialenejších mestách.

Veľkorodina a tradičné bývanie

Archaická forma rodiny - veľkorodina sa v Čičmanoch udržala až do začiatku 20. storočia.

Veľkorodina predstavovala spolužitie v jednotlivých domoch, kde bývali a spoločne gazdovali gazda s gazdinou, ich ženatí synovia a nevesty s deťmi. Majetok rodiny bol spoločný.

Veľkú časť izby, jediného vykurovaného priestoru v dome, zaberala hlinená pec s dvoma až troma ohniskami. Interiéru domov dominovala hlinená pec s dvoma alebo troma ohniskami.

Vnútorné zariadenie izby bolo jednoduché - lavice okolo stien, police na riady, stôl a posteľ. Mladé rodiny spávali v komôrkach v hornej časti poschodového domu.

Požiare a obnova obce

Obec zasiahli tri veľké požiare. Prvý zdokumentovaný bol v roku 1907, ďalší v roku 1921 a tretí, spôsobený Nemcami, v roku 1945.

V rokoch 1907, 1921 a 1945 postihli obec veľké požiare. Požiare zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov.

Drevené stavby, hospodárske budovy so sušeným senom a krmivom pre dobytok boli vždy magnetom na oheň. V roku 1921 bolo zničených mnoho budov a pôvodných domov.

Počas posledného ničivého požiaru zhorelo v Čičmanoch až 49 dreveníc a hospodárskych objektov, čo bola trištvrtina celej obce. Zachovalo sa len asi tridsať pôvodných domčekov.

Celá spodná časť obce sa postavila nanovo z pôvodného materiálu, teda dreva. Významný architekt a nadšenec miestnej kultúry Dušan Jurkovič pomohol znovu vybudovať obec projektom domov s typickou výzdobou.

Jurkoviča táto architektúra tak fascinovala, že dokonca v roku 1895 postavil celý takýto veľký dom na výstave v Prahe. Miestne domy zaujali aj popredného slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý vypracoval projekt čičmianskeho gazdovstva pre národopisnú výstavu v Prahe v roku 1895.

Jurkovič vypracoval aj projekty zrubových domov, ktoré postavili po veľkom požiari v roku 1921, kedy vyhorel celý dolný koniec obce. Zásluhou toho možno niektoré typy týchto stavieb vidieť v Čičmanoch aj v súčasnosti.

V roku 1937 bol poschodový dom Jokľovce - bachna rozobraný a prevezený do Národného múzea v Prahe, kde sa však stal obeťou požiaru a do tla zhorel.

V roku 1974 vznikol návrh pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Čičmanoch. Ničenie vzácnych stavieb podnietilo v roku 1974 vznik návrhu pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Čičmanoch.

Považské múzeum a Radenov dom

Považské múzeum so sídlom v Žiline má pod svojimi krídlami všetky pamiatky. Považské múzeum vlastní v Čičmanoch dva objekty ľudovej architektúry, kde je návštevníkovi predstavené dobové bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie.

V obci sa nachádzajú dva verejnosti prístupné objekty ľudovej architektúry, v ktorých sa nachádzajú stále expozície venované ľudovým tradíciám Čičmian.

V Čičmanoch môžete nájsť dva objekty ľudovej architektúry, ktoré spravuje Považské múzeum v Žiline - Radenov dom a Dom č. 42, nazývaný Gregorov dom.

Radenov dom

Radenov dom postavili v roku 1924 ako repliku požiarom zničeného objektu. Poschodový trojpriestorový ľudový zrubový dom vychádzal z prízemného trojpriestorového domu s radením miestností izba - pitvor - komora.

Priestorovo nadväzoval na domy z 18. storočia s podstrešnými komorami, ktoré sú charakteristické pre Čičmany. Ukryté komory v podstreší sú priznané ako poschodie, ktoré je zdôraznené pozdĺž štítovej a dvorovej steny domu prebiehajúcou drevenou pavlačou.

Celú plochu zvonku pokrýva ornamentálna vápenná výzdoba. Poschodový pavlačový Radenov dom prešiel rekonštrukciou v roku 1966.

Nachádza sa v ňom expozícia Čičmany a Čičmany, chimérna dedina. Expozície prezentujú návštevníkom zvyky, pracovné činnosti a zamestnania, čičmiansku architektúru či odevy a textil.

Poschodový pavlačový „Radenov dom“ bol rekonštruovaný v roku 1966 a sú v ňom nainštalované expozície „Zo života a práce čičmianskeho ľudu“ a „Z rodinného zvykoslovia“.

Dom č. 42 - Gregorov dom

Dom číslo 42 v Čičmanoch je prízemný trojpriestorový zrubový dom s hornými podstrešnými komorami.

Považské múzeum ho zakúpilo v roku 1986 a následne zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie.

Dom pôvodne slúžil spoločne žijúcim rodinám Štefana Gregora a Petra Pupáka. V interiéri domu sa nachádza expozícia Bývanie spoločníkov, ktorá zachytáva bývanie tzv. veľkorodiny typické pre Čičmany do začiatku 20. storočia.

Moderná expozícia je vytvorená formou diorámy. Expozícia „Ľudové obydlie“ predstavuje bývanie tzv. veľkorodiny v 20. rokoch 20. storočia.

Koncom roka 2011 oba domy, Radenov dom aj dom č. 42, opäť nadobudli podobu, akú mali na začiatku minulého storočia.

Pri obnove sa použili tradičné techniky a materiály typické pre ľudovú architektúru. Boli opravené podlahy a steny, sfunkčnila sa tradičná pec. Na strechu Radenovho domu bol položený ručne štiepaný šindeľ. Pri maľovaní ornamentov sa postupovalo podľa pôvodných vzorov z dobových fotografií.

Ďalšie pamiatky v Čičmanoch

V Čičmanoch si okrem krásnej ľudovej tradície v podobe dreveníc môžete pozrieť aj ďalšie pamiatky.

Z murovanej architektúry stojí za pozornosť barokový kostol zasvätený Nájdeniu sv. Kríža a zrekonštruovaný barokovo-klasicistický kaštieľ z konca 18. storočia.

Barokový kostol zasvätený Nájdeniu sv. Kríža bol postavený na základoch staršej stavby - pravdepodobne zvonice s modlitebňou, o čom svedčí správa o zvone z roku 1588.

Z pôvodného zariadenia sa zachoval hlavný oltár postavený okolo roku 1798. Pôvodný obetný stôl bol v roku 1810 nahradený stolom z tvrdého materiálu. Kazateľnica bola obstaraná z Tužiny v roku 1802 a bočný oltár Panny Márie bol vybudovaný v roku 1803.

Organ z roku 1738 je v klasicistickom štýle a má jeden manuál a 6 registrov.

V hornej časti obce sa zachoval zemepanský kaštieľ v barokovo-klasicistickom štýle z konca 18. storočia, ktorý slúžil pre potreby správcu, majerských úradníkov a zemepána.

Súčasťou kaštieľa bola stodola, ovčiareň, stajňa a krčma. Dnes je tu hotel, reštaurácia a hostinec.

Miesto naľavo od kaštieľa, kde je murovaná prevádzková budova, sa dodnes nazýva „Pánske humná“ podľa pôvodných stavieb.

Hudobný folklór a kultúrne tradície

Čičmany preslávili píšťalkári aj fujaristi. Čičmiansky folklór, architektúra a miestny ornament vytvárajú neopakovateľný zážitok z návštevy tejto rázovitej slovenskej obce.

Hudobný folklór Čičmian je charakteristický najmä viachlasnými, ťahavými dievčenskými a ženskými spevmi. Piesňový repertoár je bohatý na rôzne piesne.

Hudbu tvorilo dvojo huslí a basa, neskôr pôvodnú trojčlennú kapelu vystriedali cigánski muzikanti. V starších záznamoch o muzikantoch v Čičmanoch sa spomína i sprievod gajdoša.

Neskôr pribudli okrem sláčikových aj iné hudobné nástroje. Po zániku čičmianskej folklórnej skupiny v 60-tych rokoch sa už žiaľ kapela neobnovila a spievalo sa bez hudby.

V blízkosti Radenovho domu sa už nejaký čas konajú kultúrne predstavenia na pódiu medzi domom a humnom Ondreja Gregora.

Čičmianske fašiangy a povesť o Turoňovi

Obec každoročne pripravuje rôzne podujatia. K najznámejším a najobľúbenejším patria Čičmianske fašiangy.

Obľúbené podujatie domácich, ale i cezpoľných, sa tradične koná vo februári. Fašiangový sprievod, ktorý prechádza celou dedinou, tvoria hudobníci, tanečníci v tradičných čičmianskych krojoch, ale aj fašiangový symbol turoň.

Turoňa zobrazujú Čičmanci ako masku volskej hlavy s rohami a veľkým jazykom, na bokoch s uviazanými zvoncami, ktorými dával najavo svoj príchod.

Na základe povesti o Turoňovi vznikol tradičný fašiangový zvyk - chodenie s Turoňom. Fašiangový sprievod tradične vítajú ľudia pred Radenovým domom, kde sprievod obdaria slaninkou, pálenkou a vajíčkami. Mládenci tu tiež predvedú tradičný šabľový tanec.

Miestna povesť o Turoňovi pochádza z dôb tureckých nájazdov, kedy sa podarilo dedinčanom za pomoci masiek zhotovených z ovčej kože a zvoncov, ktoré pripomínali tura, zahnať poverčivých tureckých nájazdníkov a zabrániť tak vyrabovaniu a vypáleniu obce.

Príroda, turistika a zimné aktivity

Obec leží v kotline Strážovských vrchov v blízkosti známej Rajeckej Lesnej. Rázovitá slovenská obec Čičmany leží uprostred krásnej fatranskej prírody.

Príroda v okolí je príťažlivá pre turistov, vhodná na oddych, zber húb a liečivých rastlín.

Podľa vašej výkonnosti sa môžete vybrať napríklad na Kľak, Strážov, Pružinu, do Nitrianskeho Pravna alebo do Fačkovského sedla.

V lete sú využívané turistické a cyklistické trasy a z vrchu Javorinka je možný paragliding a závesné lietanie.

V zime je v obci veľmi významný turizmus iného druhu než v lete. Blízky svah Čičmany Javorinka láka lyžiarov.

Pretože vtedy priamo pri dedinke funguje vlek s troma zjazdovkami, kde si pokojne zalyžuje celá rodinka. Denný lístok stojí 15 eur.

Úžasný pohľad sa vám naskytne na dreveničky pokryté snehovou pokrývkou. V zime využívané lyžiarske stredisko dodáva lokalite život aj práve vtedy, keď je všetko zasnežené.

Tipy na výlet v okolí

Ak by ste prišli do tejto dedinky iba kvôli domčekom, rýchlo by sa minuli vaše dôvody zotrvať na dlhšej návšteve. V okolí sa nachádza viacero atrakcií, vďaka ktorým budete mať program na celý víkend.

Keď si vezmete okruh do päťdesiat kilometrov, nájdete naozaj mnoho možností pre kultúrne využitie.

V tomto okruhu sa nachádzajú napríklad zrúcaniny hradov Lietava a Starého hradu. V ich blízkosti je aj Žilina s novootvoreným Budatínskym zámkom a zájsť môžete aj na Strečno.

V ich blízkosti sa nachádzajú aj Bojnice, Považský hrad, viaceré zaujímavé múzeá a z kúpeľnej oblasti to sú opäť Trenčianske a Turčianske Teplice. A to všetko máte na dosah, menej ako hodinu jazdy autom.

V Čičmanoch si teda môžete urobiť akúsi základňu, z ktorej budete počas celého týždňa alebo víkendu vyrážať na zaujímavé miesta a vracať sa do tunajšieho pokoja.

Ak plánujete len jednodňový výlet, odporúčame Čičmany spojiť s návštevou okolia Žiliny.

Doprava a parkovanie

Obec Čičmany leží v Žilinskom kraji. Od okresného mesta je vzdialená 40 km. Do obce premáva len autobusová doprava.

Prístup do obce je zo smerov Žilina - Rajec, Prievidza - Nitrianske Pravno, Prievidza - Nitrianske Rudno, alebo Trenčín - Ilava - Košeca.

Z kúpeľov Rajecké Teplice pokračujte po ceste č. 64 smerom na Kľače, cez Rajec a Fačkov pokračovať až do obce Čičmany. Ideálne spojenie bez prestupu do Čičmian trvá 44 minút.

Z bojnických kúpeľov budete pokračovať smerom na obec Šútovce až do Nitrianskeho Rudna, odkiaľ budete pokračovať po ceste č. 574 smerom na Liešťany. Pred Zliechovom odbošte na cestu č. 2112 a pokračovať až do Čičmian. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom.

Z Trenčianskych Teplíc pokračujte výjazdom smer Žilina na D1. Po niekoľkých kilometroch použite výjazd Ladce/Ilava. Prejdete cez mesto a pokračujte smerom na obec Košeca, ďalej cez Košecké podhradie, Zliechov až do Čičmian.

Z kúpeľov smerujte do Púchova, tu pokračujte po ceste č. 49 hlavnou cestou. Z diaľnice použite výjazd Ladce/Ilava. Prejdite cez mesto a pokračujte smerom na obec Košeca, ďalej cez Košecké Podhradie, Zliechov až do Čičmian.

Z kúpeľov pokračujte cez Turčianske Teplice, následne odbočte na Prievidzskú cestu, ktorou cez obec Budiš a Jasenovo, do Nitrianskeho Pravna. Tu následne pokračujte po ceste č. 64 do Kľačna a následne až do Čičmian.

Parkovať môžete v obci na vyhradených miestach na parkovanie. Parkovisko sa nachádza niekoľko metrov od Radenovho domu.

Severne, pri okraji obce, je k dispozícii širšia plocha na parkovanie a pešo je to k Radenovmu domu asi 5 minút pešo.

Návšteva múzea a praktické informácie

Radenov dom je prístupný celoročne.

Múzeum OĽA Čičmany - Radenov dom a Gregorov dom sú otvorené v priebehu sezóny počas pracovného týždňa a víkendu v doobedných a poobedných hodinách - okrem pondelka.

Vstupné sa pohybuje v rozpätí od 2,00 - 4,00 €. Aktuálne otváracie hodiny a cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Turisticko-informačného centra v Čičmanoch a OĽA Čičmany.

Ubytovacie a stravovacie služby poskytuje hotel a niekoľko penziónov. Občerstvenie poskytuje pohostinstvo, v zime aj bufet v lyžiarskom stredisku.

Nachádza sa tu aj predajňa suvenírov, výšiviek a malého občerstvenia v Humne Ondreja Gregora pri múzeu.

V obci sa nachádza exercízne a rekreačné stredisko Nitrianskej diecézy, Dom svätého Bystríka.

Čičmany v súčasnosti

V súčasnosti obec žije pokojným životom. Čičmany patria medzi posledné bašty ľudovej tvorivosti, zachovalej architektúry a nekomerčnej ľudovej zábavy spolu s prekrásnou prírodou v okolí v objatí hôr.

Ľudové tradície Čičmian sa aj vďaka múzeu a propagácii čičmianskeho vzoru dostali do širokého povedomia ľudí nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia.

Čičmiansky ľudový ornament, tradičná architektúra maľovaných domov, ale i folklór vytvárajú neopakovateľný zážitok z návštevy tejto rázovitej slovenskej obce.

Čičmany sú pýchou našej ľudovej kultúry a pre dizajnéra studnicou inšpirácie. Ich vzor sa objavil aj na oblečení slovenských olympionikov, čím sa z miestnej tradície stal široko rozpoznateľný symbol.

tags: #cicmianska #psia #buda