Činčila: chov a dôvody, prečo si trhá srsť

Činčily sú malé a roztomilé juhoamerické prisťahovalce. Vďaka hebkej srsti, dlhým ušiam a huňatému chvostu si tieto zvieratká rýchle získali ľudské srdcia. Nie je však hlodavec ako hlodavec.

Hlavne pred kúpou činčily by ste sa mali dostatočne informovať o výžive, chove a zvykoch týchto zvierat, aby ste sa uistili, či zvláštne potreby a správanie činčíl zodpovedá Vašim predstavám.

Prečo si činčila trhá alebo vyhrýzava srsť

Vyhryzávanie srsti môže mať niekoľko dôvodov. Zviera sa necíti dobre, je mu smutno, nudí sa alebo je neurotické.

Činčila vytrháva svoje vlastné chlpy, alebo ich trhá iná činčila. Ak máte viac činčíl, je potrebné zistiť, ktorá z nich je agresívna.

K okusovaniu srsti dochádza buď zo strany iných jedincov, alebo samotným zvieraťom.

Činčile môže srsť vypadávať aj samovoľne, pretože činčily majú schopnosť „púšťať“ srsť, ak sú napadnuté dravcom, bojujú medzi sebou alebo ak ich niečo vystraší.

Vo svojej domovine je činčila obľúbenou korisťou predátorov. Je pomerne plachá a kvôli prežitiu si vyvinula pomerne účinnú stratégiu. Pri pocite ohrozenia, napadnutia alebo zľaknutia púšťa činčila chlpy.

Najčastejšie príčiny vyhryzávania srsti

• Nuda: činčila má málo pohybu, malý priestor alebo nedostatok podnetov.
• Stres: zviera ruší nadmerný hluk, nevhodné zaobchádzanie, zmena prostredia alebo nevhodný denný režim.
• Samota: činčila je spoločenské zviera a človek jej nedokáže úplne nahradiť partnera rovnakého druhu.
• Agresia medzi činčilami: jedna činčila môže druhej vytrhávať srsť.
• Zlozvyk alebo neurotické správanie: odvykanie býva náročné.
• Nevhodná strava: problém môže súvisieť aj s poruchou vstrebávania aminokyselín s obsahom síry.
• Hormonálne zmeny: ďalšou možnou príčinou môžu byť hormonálne zmeny.
• Kožné ochorenie: pri plesni alebo inom probléme môže činčilu koža svrbieť a zviera si môže srsť poškodzovať škrabaním alebo hryzením.

Ako vyzerá problém

Činčila má na tele stopy po vytrhanej alebo vypადanej srsti. Koža na týchto miestach nemusí javiť žiadne známky zápalu.

Ak sú však prítomné začervenanie, chrasty, mokvanie, výrazné svrbenie, vypadávanie srsti okolo očí a nosa alebo sa stav rýchlo zhoršuje, môže ísť o kožné ochorenie a treba vyhľadať zverolekára.

Čo urobiť, keď si činčila vyhrýzava srsť

Najskôr odstráňte možné príčiny stresu. Skontrolujte veľkosť klietky, možnosti pohybu, vybavenie, kvalitu podstielky, denný režim, hlučnosť prostredia aj vzťahy medzi zvieratami.

Skúste obmeniť stravu a vyrobte pre zvieratko zaujímavé hračky z dreva alebo papiera, aby zahnalo nudu.

Poskytnite jej dostatočne veľkú voliéru a dostatok zábavy.

Niekedy pomôže aj kúpa partnera. To zvieratko rozveselí.

Ak máte podozrenie, že si činčily srsť vytrhávajú navzájom, treba zistiť, ktorá z nich je agresívna, a zvieratá podľa potreby oddeliť.

Na krátku dobu je možné použiť límec v tvare lievika, ktorý zabráni činčile okusovať si srsť, podobný tomu, ktorý sa dáva psom, aby si nepretrhali stehy po chirurgickom zákroku.

Pri zdravotných príznakoch alebo pretrvávajúcom vyhryzávaní srsti vyhľadajte zverolekára. Barbering, teda okusovanie srsti, môže súvisieť so správaním, stresom, výživou aj kožným ochorením, preto je dôležité posúdiť celý chovný režim.

Vyhryzávanie srsti môže byť dedičné

Vyhryzávanie srsti je dedičné. Takéto jedince by nemali mať potomstvo a mali by byť oddelené od ostatných, pretože sa to môžu od nich naučiť.

Ak sa správanie opakuje aj po odstránení stresu, nudy, nevhodnej stravy alebo zdravotných problémov, treba počítať aj s možnosťou dedičnej predispozície.

Pleseň a iné kožné problémy

Problémy s kožou alebo srsťou sa u činčíl vyskytujú pomerne často. Možno to súvisí s veľmi hustou srsťou.

Dermatofytózy - ochorenia spôsobené kožnými plesňami - sú v chovoch činčíl pomerne časté.

Príčinou plesne je často nákaza od iného zvieraťa alebo príliš vlhké prostredie. Činčila musí byť v suchu.

Pleseň sa v prvotnom štádiu prejavuje vypadanou srsťou okolo očí a nosa. Srsť neskôr začne vypadávať aj zo zvyšnej časti tela.

Pleseň sa dá účinne vyliečiť pridaním fungicídneho prípravku do jej piesočného kúpeľa. Lieči sa pridávaním liečivého prášku FUNGISTOP do pieskového kúpeľa činčily, prípadne ho môžete aplikovať štetcom priamo na postihnuté miesto.

Ak má jedna činčila pleseň, použite Fungistop aj u ostatných. Pleseň sa totiž extrémne rýchlo šíri a je prenosná aj na človeka. Spôsobuje nepríjemné svrbenie. Dodržujte teda prísnu hygienu.

Prirodzené správanie a životné potreby činčily

Činčila patrí medzi hlodavce z čeľade činčilovitých (Chinchillidae). Sú známe 2 druhy, činčila krátkochvostá (Chinchilla brevicaudata) a činčila vlnitá (Chinchilla lanigera), z ktorých sa v zajatí chová výlučne druhý menovaný druh.

Existujú dva druhy činčíl: činčily krátkochvosté a dlhochvosté. Všetky pokusy o domestikovanie krátkochvostých činčíl zlyhali. Činčily dlhochvosté sú teda predkami našich domácich miláčikov.

Pôvodne žili činčily len v pustých andských oblastiach Južnej Ameriky, dlho pred začiatkom ich chovu v Európe.

Zatiaľ čo činčily krátkochvosté žijú vo vyšších polohách v Andách vo výške 3500 až 4500 metrov nad morom, činčily dlhochvosté možno nájsť len vo výške 1 000 až 2 500 metrov.

V Andách je suchá, púštna klíma s veľmi malým množstvom zrážok a nízkou vlhkosťou. Zvieratá tam sú vystavené veľkým teplotným výkyvom.

Počas dňa spia činčily medzi štrbinami, v jaskyniach, v zemných priehlbinách alebo pod silným krovím. Živia sa za súmraku alebo v noci.

Činčily sú zvieratá aktívne v súmraku a uprednostňujú chov skôr v skupinách. Sú to divoké, aktívne zvieratá, ktoré sa však voči svojmu majiteľovi spravidla dosť silno viažu.

Činčila je nočný tvor a pomerne plaché zviera. Činčily sú aktívne v noci a sú veľmi plaché, preto sú nevhodné pre deti.

Ochočená činčila je rodený komik a prieskumník. Nebude maznáčikom, ktorý by si užíval hodiny maznania a hladkania, ale keď bude mať náladu, príde sa aj pomaznať.

Činčila nemá typický pach hlodavcov. Z jedného vlasového vačku vyrastá až 85 jemných chlpov, preto je jej kožúšok mimoriadne hustý.

Vhodné bývanie a dostatok priestoru

Prv, ako sa rozhodnete priniesť si domov činčilu, bude nutné jej pripraviť adekvátne bývanie.

Činčila v zajatí žije v klietke alebo vo voliére, ktorá je vzdušná a ľahko sa čistí.

Činčila nesmie byť umiestnená v akváriu. Akvária a terária sú z dôvodu zlej vetrateľnosti nevhodné na chov činčily.

Najnevhodnejším ubytovaním pre činčilu je akvárium, pretože v ňom kondenzuje voda a činčiliu srsť veľmi rýchlo napadnú plesne a srsť vypadá. Veľmi ťažko sa to potom lieči.

Čím je klietka či voliéra väčšia a vyššia, tým lepšie. Dajte jej čo najviac priestoru na vybláznenie, bude Vám za to vďačná.

Činčily sa rady šplhajú a sedia na vyvýšených miestach, preto veľmi odporúčame klietku s viacerými poschodiami.

Mali by ste však brať na vedomie, že medzera medzi poličkami nad sebou by nemala byť väčšia ako 90 cm. Vtedy hrozí úraz, ak činčila z vrchu spadne.

Klietka nemusí mať veľkú plochu - činčila ocení skôr výšku.

Pred kúpou činčily by ste mali zvážiť, či Vám domov vojde dostatočne veľká klietka, pretože malí skokani a lezci potrebujú veľa pohybu.

Výroba klietky

Pri výrobe obydlia a preliezačok popusťte uzdu fantázii. Nemusíte kupovať klietku za 300 €.

Ak máte doma starú skriňu, komodu alebo dosky zo starého nábytku, urobte klietku z nich. Stačí, ak ošmirgľujete farbu alebo použijete nemorené drevo.

Dávajte však pozor na pletivo. Použite silnejšie druhy, tenšie činčila hravo prehryzne.

Klietka by mala byť vybavená vetvami, ktoré slúžia činčilám na šplhanie a hlodanie.

Vetvičky môžu byť len z listnatých stromov a z jablone alebo hrušky. Z kôstkových ovocných a ihličnatých stromov nie.

Hračky môžu byť vyrobené z dreva ovocných stromov okrem kôstkovín a z listnatých stromov okrem javora-platan, orecha, cesmíny-illex a okrasných drevín z parkov.

Vybavenie klietky

• Poličky alebo poschodia: činčile umožnia šplhanie a pohyb do výšky.
• Domček: poskytne miesto, kde sa môže ukryť a odpočívať.
• Napájačka: najlepšie plastová.
• Miska na krmivo: mala by obsahovať kvalitné granulované krmivo určené pre činčily.
• Hračky: drevené alebo papierové predmety pomáhajú zahnať nudu.
• Vetvičky: slúžia na šplhanie a obhrýzanie.
• Pieskový kúpeľ: je nevyhnutný na čistenie srsti a zníženie stresu.

Teplota, vlhkosť a umiestnenie klietky

Činčily uprednostňujú skôr nižšie teploty (18-22 °C) a nízku vlhkosť vzduchu.

V opačnom prípade im hrozí prehriatie a v krajnom prípade až úhyn.

Neumiestňujte klietku či voliéru na priame teplé svetlo vrátane slnka. Skôr do tieňa a ak svetlo, tak neónku.

Dbajte na to, aby zvieratko nebolo vystavené prievanu alebo teplote pod 18 °C.

V miestnosti, kde budú títo hlodavci pobývať, by nemali byť príliš nízke teploty (15-20 °C) a vlhkosť by nemala byť príliš vysoká.

Pretože sú činčily aktívne v noci, odporúčame umiestniť klietku do miestnosti, kde bude cez deň pokoj.

Vďaka hustej srsti zvláda činčila skvelo zimu, ale s teplom má problém. Pri vysokých teplotách ju treba presťahovať do chladnej miestnosti.

Pieskový kúpeľ a starostlivosť o srsť

Činčila sa na rozdiel od iných zvierat kúpe v piesku. Jej podkožná vrstva neobsahuje tuk, a preto nedokáže produkovať maz na premasťovanie srsti.

Tým pádom srsť nie je odolná vode. Ak sa činčila namočí, srsť nasiakne vodu ako špongia.

Činčilu musíme okamžite osušiť, inak srsť splesnivie. Použijeme uterák a udržiavame zviera v teple pri zvýšenej teplote, aby vyschlo a neprechladlo.

Vzhľadom na svoju veľmi hustú srsť sa činčily nemôžu kúpať bežne vo vode, zároveň sú však veľmi čistotné a pravidelné kúpele sú pre ne nevyhnutnosťou.

Mali by sme im dopriať kúpeľ aspoň na 15-30 minút každý deň.

Pre vynikajúcich skokanov a lezcov je každodenný pieskový kúpeľ nevyhnutný pre ich starostlivosť o srsť.

Pieskový kúpeľ slúži na čistenie srsti a na zníženie stresu. Je dôležité pravidelne čistiť vaňu a vymieňať piesok pre činčily.

Kúpalisko vysypeme jemným kremičitým pieskom pre činčily asi do výšky 3 cm. Nepoužívame piesok z pieskoviska, stavebný alebo riečny.

Strava, ktorá podporuje zdravú srsť a trávenie

Činčily sú prísni bylinožravci, ktorí potrebujú suché krmivo s dostatočným obsahom vlákniny.

Prirodzená strava je kvôli životným podmienkam bohatá na vlákninu s nízkym obsahom živín.

V prírode sa títo chlpáči živia koreňmi niektorých druhov kaktusov a ich opadanými plodmi, semenami určitých krov, kvetinami a rôznymi trávami.

Činčilí jedálniček musí byť jednoduchý a chudobný na živiny.

Vzhľadom na jej veľmi dlhý tráviaci trakt a krvné hodnoty pripomínajúce tie u diabetikov sa činčila musí vyhýbať tučnej strave a strave bohatej na proteíny a karbohydráty.

Základom správnej a zdravej činčilej stravy je seno. Malo by byť zvieratám voľne dostupné.

Na jednej strane je dôležité pre obrusovanie zubov hlodavcov, na druhej strane krmivo bohaté na vlákninu zaisťuje zdravé trávenie.

Vzhľadom k tomu, že seno je hlavnou potravou činčíl, je treba dbať na jeho dobrú kvalitu. Uistite sa, že seno nebolo skladované príliš dlho a je čerstvé.

Plesnivé alebo navlhnuté seno nikdy neskrmujeme.

Mimo sena činčily kŕmime špeciálnymi peletami pre činčily. Aj keď na niektorých výrobkoch býva uvedené, že plne postačia k správnej výžive činčíl, vždy dávame každý deň aj seno.

Činčila si pri jeho konzumácii obrusuje stoličky.

Základným prvkom sú granule, voda a seno. K týmto trom zložkám musí mať činčila neobmedzený prístup.

Granule by nemali obsahovať olejnaté semená, orechy a veľké množstvo sušeného ovocia a zeleniny alebo živočíšnu zložku, napríklad vajce, med alebo živočíšnu múčku.

V prípade suchého krmiva a peliet by ste mali dbať na vysokú kvalitu, pretože krmivá pre činčily často obsahujú nezdravé prísady, ako napríklad cukor, obilniny alebo melasu.

Uistite sa, že nepodávate príliš veľké množstvo granúl, inak bude činčila rýchlo trpieť nadváhou.

Granule majú vyzerať ako malé zelené alebo zelenohnedé valčeky. Ak vaše krmivo obsahuje aj niečo iné ako zelené valčeky, vyhoďte to.

Tieto kúsky obsahujú závratné množstvo cukru a chemikálií, ktoré postupne ničia činčilám zuby a tráviaci trakt.

Vyhýbajte sa akýmkoľvek produktom od značky PRESTIGE. Tie sú pre činčilu nevhodné.

Ostatné veci sú pochúťky. Doprajte ich svojmu zvieratku s mierou a obmieňajte ich. Nemusia mať každý deň niečo dobré. Použite pochúťky ako odmenu.

Aby strava činčily zodpovedala tej prirodzenej, mali by sa v jej jedálničku objaviť tiež kvety, byliny a trávy v sušenej a čerstvej forme.

Vzhľadom k citlivému zažívaciemu systému treba činčily, ktoré nikdy neboli kŕmené zeleným krmivom, pomaly navykať na nové zložky stravy.

Čerstvé zelené krmivo by malo byť ponúkané v malom množstve, ktoré sa postupom času zvyšuje.

Ovocie a zeleninu podávajte skôr striedmo. Nemali by byť príliš sladké alebo kyslé.

Voda je pre činčily životne dôležitá a musí im byť vždy k dispozícii. Voda by mala byť každý deň vymenená za čerstvú.

Činčila by mala mať v klietke zavesený minerálny alebo vápnikový kameň. Vápnik potrebuje na pevné kosti a zuby, hlavne v období tehotenstva.

Spoločnosť a prevencia stresu

Činčily sú spoločenské zvieratá a vo voľnej prírode žijú vo veľkých rodinných skupinách.

Činčily by mali byť chované aspoň po dvoch.

Najlepšie bude, ak budete mať činčily dve. Môžu to byť 2 samičky, 2 samčekovia alebo pár.

Človek nikdy nebude činčile rovnocenný partner. Zvieratko tým potom trpí a nudí sa.

Ak sa však rozhodnete pre partnera, musí to byť len druhá činčila. Nikdy neumiestňujte k činčile iné zviera, napríklad škrečka, morča, králika alebo osmáka.

Tieto zvieratá sú úplne odlišné. Majú iný denný režim, inú stravu, iné choroby a iných parazitov.

Ak sa rozhodnete pre dvoch samčekov, bude najlepšie, ak sa v ich blízkosti nebudú nachádzať žiadne činčilie samičky. Mohli by sa pobiť.

Činčily sú mimoriadne náchylné na stres, čo je potrebné mať na pamäti nielen pri manipulácii doma, ale aj pri návšteve veterinárnej ambulancie.

Respektujte prirodzený denný režim činčíl, vyvarujte sa nadmerného hluku a vecí, ktoré im spôsobujú stres.

Ako bezpečne zoznámiť dve činčily

Najlepšie sa osvedčila metóda malého priestoru. Obe činčily, ktoré chcete zoznámiť, vložíte do malého priestoru.

Za normálnych okolností by sa vo väčšom priestore mohli pobiť, ale takto, keď sú na seba natlačené, nezostáva im nič iné než sa tolerovať.

Pri náznaku bitky jemne zatrasiete priestorom. Necháte ich tak sedieť asi 30-60 minút. Proces opakujete nasledujúce dni.

Keď vidíte, že sa začnú jemne hryzkať po hlavičkách, pustíte ich spolu do klietky. Jemné hryzkanie je prejavom priazne.

Pre istotu ich však ešte v klietke chvíľu pozorujete.

Ak dávate dokopy dve zvieratá odlišného pohlavia, vpustite samičku k samčekovi, nie opačne. Samičky sú oveľa viac teritoriálne ako samčekovia a svoju klietku si budú brániť.

Zdravotné problémy, ktoré môžu súvisieť so srsťou

Zápcha

Zápcha sa prejavuje malými a okrúhlymi alebo tenkými a pretiahnutými bobkami.

Bobky majú byť tvrdšie, tmavé, valčekovitého tvaru so zaoblenými hranami. Pripomínajú „burizóny“.

Ak zápcha nepovolí, treba vyhľadať zverolekára.

Hnačka

Bobky sú mazľavé a mäkké. Rozmazávajú sa po poličke.

V tomto prípade treba vybrať granule a kŕmiť po dobu 3 dní len senom a vodou. Nepodávať žiadne pochúťky.

Ak hnačka neprestáva, vyhľadajte zverolekára.

Kožný chrbát

Kožný chrbát, teda hrb, môže znamenať, že zviera je podvyživené. Vyhľadajte zverolekára.

Zápal očí

Zápal očí sa prejavuje zahnisanými očami, ktoré si zviera neustále škriabe.

Príčinou môže byť nevhodná alebo príliš prašná podstielka, seno alebo príliš jemný piesok. Skúste ich zmeniť.

Ak stav neustupuje, vyhľadajte zverolekára.

Zahnisané oči môžu byť začiatkom prerastania zubov do očných kanálikov. Táto choroba je dedičná a nie je vhodné, aby sa takéto zviera párilo a priviedlo na svet potomstvo.

Problémy so zubami

Podobne ako u králikov alebo morčiat dochádza aj u činčíl k neustálemu rastu zubov, ktoré sa musia neustále obrusovať.

Ich chrup je hypsodontný, čeľuste umožňujú pohyb opisujúci pomyselnú osmičku.

Nesprávna strava, nedostatočné žuvanie alebo iné systémové ochorenia môžu spôsobiť nedostatočné brúsenie a následné prerastanie koruniek molárov a premolárov, teda stoličiek.

Medzi príznaky patria nadmerné slinenie, znížený príjem potravy, chudnutie, apatia alebo zhrbený postoj.

Tráviace problémy

Tympanizmus a paralytický ileus sú veľmi časté zdravotné problémy, ktoré sa môžu vyskytovať samostatne alebo ako sekundárny následok iného ochorenia nesúvisiaceho s tráviacim traktom.

Postihnuté zvieratá neprijímajú potravu, prehĺtajú vzduch a rýchlo u nich dochádza k rozťahovaniu žalúdka a následne aj čriev plynom.

Tvorba trusu je znížená až zastavená. Nastupuje apatia a neochota k pohybu v dôsledku bolestivosti brušnej dutiny.

Aj v súvislosti s bežným vyšetrením môže dôjsť k takzvanej paralytickej ileóze, čo je stav, pri ktorom prakticky dôjde k zastaveniu trávenia.

Cukrovka

Diabetes mellitus, teda cukrovka, je u činčíl zatiaľ pomerne málo preskúmaná; za jej vznikom môže stáť aj obezita alebo nevhodná strava s vysokým obsahom cukrov.

Príznaky sú podobné ako u iných druhov zvierat, a to zvýšený príjem tekutín a močenie, prítomnosť glukózy v moči a vznik katarakty, teda šedého zákalu.

Bezpečný pohyb mimo klietky

Činčilu môžete nechať voľne behať po byte. Rátajte však s tým, že všetko ohryzie a môže sa otráviť.

Prechádzka mimo klietky musí prebiehať pod dohľadom. Odstráňte elektrické káble, jedovaté rastliny, chemikálie, drobné predmety a všetko, čo by činčila mohla prehltnúť alebo poškodiť.

Činčila je aktívne zviera, ktoré neposedí a jednu neplechu za druhou môže robiť v celom byte.

Činčila v chove a pri rozmnožovaní

Činčilu je vhodné páriť po dosiahnutí 1 roku. Pohlavne dospelé sú už v niekoľkých mesiacoch, ale tehotenstvo by bolo rizikové a samička aj mláďatá by mohli uhynúť.

Činčily dosahujú pohlavnú dospelosť už okolo 9 mesiacov veku, preto ich treba držať oddelene, aby nedošlo k nechcenému tehotenstvu.

Činčilie tehotenstvo trvá 111 dní. Na jeho konci sa narodí 1-6 mláďat s hmotnosťou 30-50 g.

Samica môže mať mláďatá 4-krát do roka. Jej cyklus je ako u ženy, každých 28 dní.

Neodporúča sa viac ako 2 pôrody do roka. Samičku to veľmi vyčerpáva.

Samica sa nesmie kúpať v piesku 14 dní po pôrode.

Mláďatá sa rodia ochlpené a s otvorenými očami. Sú hneď zvedavé a čulé.

Matka po pôrode zožerie placentu, prípadne aj mŕtvo narodený plod. Zabezpečujú jej proteíny dôležité pre tvorbu mlieka.

Parenie nastáva okamžite po pôrode. Preto ak nechcete mať ďalšie mláďatá, odstráňte samca pred pôrodom.

Ak budete chcieť dať samca späť, riskujete, že samička otehotnie v priebehu ďalšieho mesačného cyklu.

Mláďatá musia zostať u matky 12 týždňov. Minimálna hmotnosť musí byť 200 g.

Ak ani po 12 týždňoch nedosiahnu túto hmotnosť, nechajte ich u mamy ešte ďalšie 2 týždne.

Po tejto dobe sa musia odstaviť, lebo hrozí riziko, že otec oplodní malé samičky a samčekovia sa spária s matkou.

Rozlíšenie pohlavia

Mnoho ľudí má problém rozlíšiť pohlavie činčily, pretože u oboch, samčeka aj samičky, vyzerá takmer rovnako.

Obaja majú viditeľný análny otvor a malý výbežok pripomínajúci penis.

Jediný rozdiel je, že samček má medzi týmto výbežkom a análnym otvorom malú medzierku. U samičky je výbežok hneď vedľa análneho otvoru.

Koľko rokov činčila žije

Dospelé jedince vážia okolo 500 g a dĺžka ich tela je 25-35 cm.

V prírode sa činčily dožívajú 10-15 rokov, domestikované zvieratá môžu dosiahnuť dokonca vek 18 až 22 rokov.

Sú pomerne dlhoveké a bez problémov sa dožívajú aj desať rokov.

Ich krásny hustý kožúšok, milá povaha a inteligentný temperament z nich robia úžasných spoločníkov, ak im zabezpečíte vhodný priestor, správnu stravu, pokojné prostredie a spoločnosť.

tags: #cincila #chov #preco #si #trha #srst