Situácia, keď pes zje niečo, čo nemal, vyvolá paniku u nejedného majiteľa: stačí chvíľka nepozornosti a váš štvornohý miláčik už s chuťou prežúva potenciálne nebezpečnú vec. Naši psí spoločníci sú zvedaví a radi ochutnávajú svet okolo seba.
Nezvyčajné jedenie môže mať rôzne príčiny - od zdravotných problémov až po nudu. Pes môže konzumovať jedlo, rastliny, cudzie predmety, trávu, výkaly alebo iné veci, ktoré preňho nemusia byť bezpečné.
Prečo pes zje niečo, čo nemá?
U psov sa môže objaviť pažravosť, hltanie krmiva alebo konzumácia zvláštnych predmetov. Dôvodom môže byť prirodzená zvedavosť, nedostatok živín, zdravotný problém, stres, úzkosť, nuda alebo vrodený inštinkt.
Nedostatok živín a krmiva
Pes vždy spozná, že mu v tele chýbajú dôležité živiny. Nedostatok živín v strave potom vedie k hľadaniu ďalších zdrojov, ktoré by doplnili chýbajúce látky, ako sú minerály a vitamíny pre psa.
S týmto problémom býva spojená taktiež podvýživa a nedostatok krmiva. V tomto prípade sa zamerajte na kvalitnú stravu pre psa, ktorá je doplnená o krmné doplnky.
Parazity a zdravotné problémy
Konzumácia zvláštnych vecí môže signalizovať aj parazitárnu infekciu. Ak máte podozrenie, že toto môže vášho psa trápiť, vyhľadajte veterinára.
Rôzne zdravotné problémy ako sú zápaly v tráviacom trakte vášho psa, problémy s pečeňou či vnútorné parazity dokážu ovplyvniť psa pri jedení.
Zápaly a iné choroby narúšajú psiu chuť do jedla a môžu meniť jeho stravovacie návyky.
Stres, úzkosť a nuda
Rovnako ako je tomu u ľudí, aj u psa sa môžu vyskytnúť psychické problémy, ktoré následne vedú k podivnému správaniu.
Stres, úzkosť a nuda môžu byť príčinami konzumácie divných vecí. Tieto stavy sa objavujú, keď sú psy dlho sami alebo nemajú dostatok stimulujúcich aktivít.
Správanie psa môže ovplyvniť aj základný výcvik a prostredie, v ktorom žije. Psy žijúce v nebezpečnom a odpadkami zanesenom prostredí sú viac náchylné na konzumáciu rôznych vecí.
Prirodzené inštinkty a skúmanie sveta
Šteniatka chcú preskúmať všetko okolo seba, a tak sa stane, že sa dostanú aj k tomuto. Toto správanie je normálne, ale je potrebné ich všetko včas odnaučiť, aby to nepokračovalo v dospelosti.
Psi v sebe majú skryté základné inštinkty, ktoré sa môžu prejaviť práve v tomto prípade.
Keď pes hltá krmivo
Pažravosť psov, známa aj ako hltanie žrádla, je správanie sa psa pri kŕmení tak, že rýchlo hltá krmivo bez riadneho rozkúsania a dostatočného žuvania.
Pažravosť má aj svoj medicínsky názov - hyperfágia. Takéto jedenie je zlé a môže psovi spôsobiť zdravotné komplikácie, ako sú tráviace ťažkosti, vracanie a podobne.
Najčastejšie príčiny pažravosti
- Genetická predispozícia: niektoré plemená majú vo svojej genetickej výbave zakódované hltanie.
- Nedostatok socializácie: psy, u ktorých bola z akéhokoľvek dôvodu zanedbaná socializácia alebo tréning, majú tendenciu pažravo hltať jedlo, hlavne v prípade, že je v okolí iný pes.
- Stres a úzkosť: nutkanie hltať krmivo môže byť následkom stresu u psa.
- Nevhodná veľkosť granúl: najmä väčšie plemená môžu malé granule hltať vcelku.
- Zdravotné problémy: zápaly v tráviacom trakte, problémy s pečeňou či vnútorné parazity môžu meniť stravovacie návyky psa.
Ako spomaliť jedenie
Pažravé hltanie krmiva u psa dokážeme zmierniť až eliminovať viacerými spôsobmi.
- Tréning a socializácia: táto metóda pomáha najmä vtedy, ak pes trpí pažravosťou z nedostatku socializácie či disciplíny.
- Zvýšená starostlivosť o zdravie psa: buďte si istí, že pes nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť k zmenám stravovacích návykov.
- Rozdelenie porcií: pokiaľ pes pažravo hltá krmivo a stáva sa, že časť alebo až všetko dokáže vyvracať, rozdeľte dennú dávku na viac častí a kŕmte psa menšími porciami.
- Misky na pomalé podávanie: neumožňujú psom tak rýchlo naberať a hltať krmivo, čím spomaľujú proces kŕmenia a nútia psa žuť.
- Interaktívne hračky a hlavolamy: špeciálne navrhnuté pomôcky, kam rozmiestnite granule, nútia psa hľadať krmivo a predlžujú čas medzi jednotlivými sústami.
Interaktívne hračky a hlavolamy zároveň psa zabavia, čím mu odbúravajú stres.
Čo môže pes zjesť náhodou
Medzi časté nebezpečenstvá patria čokoláda, xylitol, jedovaté rastliny, lieky, alkohol, kofeín, cudzie predmety, kosti, orechy, hrozno a hrozienka.
| Riziková vec | Možné následky |
|---|---|
| Xylitol | prudký pokles hladiny cukru v krvi a poškodenie pečene |
| Čokoláda | otrava teobromínom, neurologické ťažkosti a v závažných prípadoch smrť |
| Hrozno a hrozienka | zlyhanie obličiek |
| Cibuľa, cesnak, pažítka a pór | bolesti brucha, vracanie, hnačka a poškodenie červených krviniek |
| Makadamové orechy | vracanie, trasenie, horúčka a neschopnosť stáť |
| Alkohol | vážne zdravotné problémy a poškodenie pečene |
| Kofeín | hyperaktivita, triaška a v závislosti od množstva aj smrteľná otrava |
| Cudzie predmety | poranenie alebo upchatie tráviaceho traktu |
Čokoláda a kakao
Čokoláda je pre psov jedovatá, hoci niektoré z nich vyložene láka.
Teobromín obsiahnutý v kakau môže byť pre vašich chlpatých priateľov smrteľným jedom. Hoci niektoré psy ho znášajú dobre, experimentovanie je ako ruská ruleta: citlivejšie psy môžu na teobromín zomrieť.
Ak máte podozrenie, že váš pes zjedol čokoládu, je potrebná 24-hodinová pozornosť, pretože polčas rozpadu teobromínu je 20 hodín.
Xylitol
Pozor! Xylitol je pre psov mimoriadne nebezpečný!
Spôsobuje extrémnu inzulínovú reakciu, pri ktorej hladina cukru v krvi prudko klesá, a navyše poškodzuje pečeň.
Aj ak pes prežije, hrozí trvalé poškodenie pečene. Xylitol sa dnes nachádza v mnohých potravinách, napríklad v žuvačkách a diabetických dezertoch, preto vždy skontrolujte zloženie a potraviny s xylitolom uchovávajte mimo dosahu psa.
Hrozno a hrozienka
Hrozno môže u zvieraťa spôsobiť smrteľné zlyhanie obličiek. A niekedy stačí aj málo.
Menším psom môžu zlyhať obličky už po 4 až 5 bobuliach hroznového vína. Platí to aj pri hrozienkach.
Hrozno a hrozienka sú absolútne zakázané, pretože sú pre psov natoľko jedovaté, že už malé množstvo môže spôsobiť vracanie.
Cibuľoviny
Tiosulfát obsiahnutý v cibuľovinách je pre psov jedovatý. Už malé množstvo môže spôsobiť bolesti brucha, vracanie a hnačku, väčšie množstvo môže zničiť červené krvinky psa.
Do rodiny cibuľovín patrí aj cesnak, pažítka a jarná cibuľka.
Orechy
Najhoršie sú makadamové a vlašské orechy, ktoré môžu spôsobiť záchvaty, tras, vracanie a neurologické ťažkosti.
Makadamové orechy sú pre psov vysoko jedovaté, ich konzumácia spôsobuje vracanie, trasenie, horúčku a pes nie je schopný stáť.
Lieskové orechy môžu u menších psov spôsobiť zadusenie, šupky vlašských orechov sa pri lámaní môžu stať ostrými a spôsobiť črevnú nepriechodnosť alebo poranenie črevnej steny.
Avokádo a ovocné kôstky
Avokádo si v poslednom čase získalo veľkú popularitu medzi zástancami zdravej výživy. Je však veľmi dôležité vedieť, že hoci je avokádo pre ľudí prospešné, pre vášho psa je jedovaté kvôli obsahu persínu.
Jeho konzumácia môže spôsobiť vážne hnačky a vracanie, čo vedie k dehydratácii.
Hoci dužina niektorých plodov nie je pre psov jedovatá, ich kôstky môžu spôsobiť problémy z dvoch dôvodov.
Po prvé, pažravé psy často zjedia ovocie aj s kôstkami, ktoré alebo ich úlomky môžu v tenkom čreve spôsobiť poranenie čreva alebo v horšom prípade črevnú nepriechodnosť, čo môže byť smrteľné.
Alkohol, káva a energetické nápoje
V žiadnom prípade nedávajte psovi ochutnať alkohol. Psie obličky na rozdiel od ľudských ho nedokážu efektívne spracovať.
Alkohol je pre chlpatých priateľov oveľa škodlivejší ako pre nás. Už malé množstvo môže spôsobiť vážne poškodenie pečene.
Neexperimentujte ani s kávou. Kofeín síce nie je pre psy toxický, ale vplýva na nich rovnako ako na ľudí, len s tým rozdielom, že psy naň reagujú oveľa citlivejšie.
Kávu, energetické nápoje, čierny či zelený čaj nikdy nedávajte svojmu psovi. V závislosti od veľkosti psa, skonzumovaného množstva a individuálnej citlivosti môže vzniknúť až smrteľná otrava.
Sladkosti, pečivo a mastné jedlá
Psy vôbec nepotrebujú cukor, ich potreba sacharidov je oveľa nižšia ako u ľudí.
Konzumácia cukru vyvoláva silnú inzulínovú reakciu, po ktorej rýchly pokles hladiny cukru v krvi spôsobuje slabosť.
Tak ako pre ľudí, aj pre psov je nezdravý kysnutý chlieb z bielej múky. Obsahuje zbytočné, prázdne kalórie bez výživných látok.
Nesmie sa podávať surové kysnuté cesto, pretože v žalúdku začne kvasiť a zväčšovať svoj objem.
Jedlá určené pre ľudí sú zvyčajne príliš korenené a často aj príliš mastné.
Jedlá s veľkým množstvom tuku môžu psovi spôsobiť žalúdočné ťažkosti, u niektorých psov môžu viesť až k zápalu pankreasu.
Kosti, huby a surové mäso
Stále je zvykom dávať psom kosti z pečeného mäsa. To je veľká chyba, pretože varené kosti strácajú pružnosť a pri žuvaní sa lámu na ostré kúsky.
Počas prechádzky v lese sa môže stať, že pažravé psy ochutnajú huby, ktoré nájdu. To môže spôsobiť veľké problémy, pretože jedovaté huby môžu vážne poškodiť pečeň.
Kŕmenie surovým mäsom je čoraz populárnejšie, no je dôležité vedieť, že ide o riskantnú metódu.
Surové mäso môže prenášať parazity a baktérie, ktoré sú nebezpečné nielen pre vášho psa, ale aj pre vás a ostatných členov rodiny.
Absolútne zakázané! Surové bravčové mäso spôsobuje smrteľnú vírusovú chorobu Aujeszkyho.
Mlieko a mliečne výrobky
Laktózu v kravskom mlieku väčšina dospelých psov nedokáže stráviť.
Nestrávený mliečny cukor spôsobuje hnačku a dlhodobá konzumácia môže viesť k zápalu čriev.
Čistá voda je preto pre psa vždy tá najlepšia voľba.
Lieky, nikotín a marihuana
Hoci niektoré lieky pre ľudí môžu byť pre psov prospešné, mnohé sú pre nich jedovaté!
Paracetamol a ibuprofén, obľúbené lieky proti bolesti a zápalom, sú pre psov toxické. Pred podaním akéhokoľvek lieku vždy kontaktujte veterinára!
Nikotín v tabakových listoch je pre psov oveľa toxickejší ako pre ľudí.
Veľké množstvo nikotínu spôsobuje podráždenosť, rozšírené zrenice, vracanie a bez liečby môže viesť k paralýze a smrti.
Psy sú oveľa citlivejšie na psychoaktívne THC v marihuane, už pasívne vdychovanie dymu môže spôsobiť vážne problémy.
Príznaky siahajú od vracania, apatie a zmätenosti až po kómu a smrť v extrémnych prípadoch.
Keď pes konzumuje trávu, výkaly alebo papier
Napríklad trávu konzumujú vtedy, keď potrebujú prečistiť tráviaci trakt.
Tráva vyvoláva zvracanie, a tak pokiaľ zjedli niečo nevhodné, vedia, ako sa s tým vyrovnať.
Taktiež konzumácia výkalov, známa ako koprofágia, môže byť spôsobená inštinktívnym správaním.
Feny po pôrode takto napríklad zakrývajú pach vrhu, ktorý je ohrozený predátormi.
Avšak správnym tréningom možno tomuto správaniu zamedziť.
Dbajte na čistotu a bezpečnosť miesta, kde pes žije.
Rastliny, ktoré môžu psovi uškodiť
Mnoho bežných izbových a záhradných rastlín je pre psy jedovatých.
Obidve rastliny obsahujú kalcium-oxalát, ktorý je pre psov jedovatý a poškodzuje nervový a tráviaci systém.
List Aloe Vera obsahuje jedovatú žltú látku medzi gélovou časťou a vonkajším povrchom listu. Už malé množstvo môže spôsobiť hnačku a vracanie, väčšie množstvo môže viesť k život ohrozujúcemu stavu.
Konvalinka je pre psov mimoriadne jedovatá. Nielen rastlina, ale aj jej cibuľa obsahuje veľké množstvo srdcových glykozidov, ktoré môžu spôsobiť zástavu srdca.
Najmä šteniatka majú tendenciu žuť muškáty. Obsiahnuté geraniol a linalool môžu pri požití spôsobiť vracanie, nechutenstvo alebo apatiu.
Sem patria zlatý dážď, vistéria či vlčí bôb. Závažnosť otravy závisí od viacerých faktorov, no príznaky môžu siahať od vracania po svalové kŕče, poškodenie pečene až po smrť v extrémnych prípadoch.
Pri týchto kvetoch je jedovatá najmä cibuľa, ktorá môže spôsobiť dýchacie problémy, kŕče a zápal žalúdka a čriev.
Foxtails: ostré časti rastlín v srsti a koži
Foxtails môže spôsobiť vážne problémy pre psov.
Termín „liščí chvost“ sa často vzťahuje na časti rastliny divého jačmeňa, najmä na suché, špičaté puzdrá alebo stonky semien, ktoré sa môžu ľahko zapichnúť do srsti alebo kože zvieraťa.
Divoký jačmeň (Hordeum murinum) a iné podobné rastliny, ako napríklad trávy lišajníka (Setaria spp.), majú zvyčajne tieto ostnaté časti určené na šírenie semien prostredníctvom zvierat.
Tento rastlinný prvok je suché, špicaté semienko alebo stonka, ktorá sa ľahko prichytí na srsť zvieraťa a môže dokonca preniknúť do kože alebo hlbších tkanív.
Foxtails sú suché rastlinné zvyšky špeciálne navrhnuté prírodou, aby sa prilepili na srsť zvierat a šírili semená.

Keď líška prenikne do kože psa, môže spôsobiť bolesť, zápal a v závažných prípadoch aj infekciu.
Čo robiť pri podozrení na liščí chvost
Ak máte podozrenie, že váš pes chytil líščí chvost, mali by ste okamžite navštíviť veterinára.
Veterinár má špeciálne nástroje na odstránenie líščích chvostov a poskytnutie potrebnej liečby akýchkoľvek rán alebo infekcií.
V niektorých prípadoch, ak je líška len prilepená na povrchu kožušiny, môžete ju opatrne odstrániť.
Ak však už prenikla do pokožky alebo ak si nie ste istí závažnosťou, je najlepšie nepokúšať sa o domáce odstránenie, pretože by to mohlo spôsobiť väčšie škody.
Prevencia počas prechádzok
Aby ste predišli zraneniam líščím chvostom, je najlepšie vyhnúť sa oblastiam, kde tieto rastliny rastú, najmä v období sucha.
Pravidelná starostlivosť, najmä u dlhosrstých psov, môže pomôcť odhaliť a odstrániť cudzie predmety vrátane líščích chvostov skôr, ako spôsobia problémy.
Odporúča sa tiež pravidelne kontrolovať uši, labky a srsť vášho psa, aby ste si všimli potenciálne nebezpečné cudzie predmety, ako sú líšky alebo dokonca kliešte.
Vonkajšie parazity a svrbenie
K nepríjemným sprievodcom psa nepatria len vnútorné, ale aj vonkajšie parazity.
Nielenže psa znepokojujú pobehovaním v srsti, svrbením a odsávaním krvi, ale často sú blchy a všenky medzihostiteľmi pásomnice, ktorú potom prenesú na psa.
Kliešte prenášajú zase vírusy a baktérie, ktorými môžu psa nakaziť.
Preto je potrebné, aby ste psí kožuch pravidelne a starostlivo kontrolovali a pri prvých známkach ektoparazitov vykonali nielen odhmyzenie zvieraťa, ale vo väčšine prípadov aj dôkladnú očistu prostredia, v ktorom sa pes zdržuje.
Blchy
Blcha psia má červenohnedú farbu a skáče na vzdialenosť až 1,5 m.
Pri silnom napadnutí psa alebo príležitostne blchy psie nepohrdnú ani človekom či iným hostiteľom.
Blchy nakladú vajíčka do škár v podlahe, medzi doskami koterca, do pazúrov v búde a do čalúnenia kresiel a psích pelechov.
Za 5 - 12 dní sa z nich vyliahnu larvy, ktoré žijú mimo tela hostiteľa a živia sa organickými čiastočkami prachu.
Po 9 - 11 dňoch sa zakuklia a takto prežívajú 11 - 20 dní, potom sa z nich liahnu blchy, ktoré ihneď vyhľadávajú hostiteľa.
Dospelé jedince žijú 3 - 5 mesiacov.
Preto nestačí zlikvidovať blchy iba na psovi, ale predovšetkým odblšiť pelech a všetky miesta, kde sa pes vyskytuje.
Pes sa škriabe a hryzie, môže si spôsobovať drobné poranenia pokožky, ktoré sa druhotne infikujú baktériami.
Okrem pásomnice blchy spôsobujú u silne napadnutých jedincov aj chudokrvnosť a prenášajú rovnako aj niektoré bakteriálne ochorenia.
Ak psa prezeráme, svižné blchy nemusíme vždy zachytiť pohľadom, samotná prítomnosť blšieho trusu v srsti je však preukazná.
Pri infestácii blchami psa najskôr ošetrite šampónom alebo zásypom, potom aplikujte dlhodobo pôsobiace antiparazitikum.
Zároveň odblešte aj prostredie, vyperte deky a pelechy v horúcej vode a vyčistite miesta, kde sa pes zdržiava.
Vši a všenky
Voš psia na rozdiel od všeniek a bĺch nie je veľmi pohyblivá.
Pri rozhrnutí srsti je vidieť prisatú voš, ktorá sa nesnaží utekať ako všenka ani neodskočí ako blcha.
Na jednotlivé chlpy prilepujú vši hnidy, ktoré na rozdiel od lupín celkom pevne držia.
Psie vši sú menej časté ako blchy a nie sú prenosné na človeka.
Pes sa nakazí iba priamym stykom so zavšiveným iným psom alebo pri používaní cudzích hrebeňov a kief.
Všenka psia saje krv psa len príležitostne, inak sa živí kožným mazom a vrchnými vrstvami zrohovatenej pokožky.
Všenky môžu byť medzihostiteľmi pásomnice psej, rovnako ako blcha.
Roztoče a svrab
Roztočec jesenný, nazývaný aj sametka, spôsobuje trombikulózu.
Pri silnom napadnutí môžeme pozorovať na psovi sýtooranžové bodky, najčastejšie v oblasti očí, uší, na pyskoch, v okolí análneho otvoru, pod chvostom a medzi prstami.
Spôsobujú u psa silné svrbenie.
Zákožka psia, prípadne mačacia, je pôvodcom svrabu u psa.
Zákožka psia môže prechádzať aj na človeka.
U psa sa ochorenie najprv prejaví na riedko osrstených miestach, ako sú uši, brucho a vnútorná strana stehien, a neskôr sa šíri aj na ostatné plochy kože.
Svrab vyvoláva úporné svrbenie, pes si postihnuté miesta škriabe a pokožka sa z nich olupuje v šupinkách.
Dravčík
Dravčík psí vyvoláva ochorenie označované ako cheyletielóza alebo dravčíkovitosť, medzi chovateľmi sa jej niekedy ľudovo hovorí „chodiace lupiny“.
Zvýšená tvorba lupín však automaticky neznamená, že ide o dravčíka.
Dravčík žije na koži svojho hostiteľa, nabodáva jeho pokožku a živí sa tkanivovým mokom, pričom vyvoláva u psa silné svrbenie.
Pri rozhrnutí srsti uvidíte belavé, ku koži priliehajúce šupinky.
Treba počítať s tým, že dravčík je veľmi odolný a liečbu je potrebné opakovať.
Jedna kúpeľ dravčíka nezničí.
Je nutné vykonať dezinsekciu prostredia a chovateľských pomôcok, napríklad hrebeňov a kief.
Kliešte
Kliešte sa v našich podmienkach vyskytujú všade a sú nepríjemnými sprievodcami psa od skorej jari do neskorej jesene.
Zakusnuté kliešte by sme mali vykývaním odstrániť čo najskôr a ranku po odstránení vydezinfikovať jódom.
Kliešte pri silnom napadnutí spôsobujú nemalé straty krvi a slinami sa môžu od nakazeného kliešťa dostať do tela hostiteľa aj vírusy, baktérie a prvoky.
Najvýznamnejšie takto získané ochorenia od kliešťov sú borelióza a kliešťová encefalitída, v poslednej dobe sa objavuje aj babezióza.
Pes môže byť zvýšene unaviteľný, nemá chuť sa hrať ani chodiť na prechádzky a môže mať mierne zvýšenú teplotu.
Neskôr sa často pridruží krívanie a obrny nervov.
Ktorýkoľvek prejav môže však chýbať, preto je potrebné navštíviť veterinára čo najskôr.
Čo robiť, keď pes zje nebezpečnú vec
V prípade podozrenia na otravu alebo požitie nebezpečného predmetu je vždy najlepšie okamžite kontaktovať vášho veterinárneho lekára alebo najbližšiu veterinárnu pohotovosť.
- Zachovajte pokoj: hoci je to ťažké, panika vám ani vášmu psovi nepomôže.
- Identifikujte, čo, kedy a koľko toho pes zjedol: ak je to možné, pozrite sa na obal, zistite názov látky alebo rastliny, prípadne si vezmite vzorku.
- Odhadnite množstvo a čas: tieto informácie pomôžu veterinárovi posúdiť riziko.
- Nečakajte na príznaky: niektoré toxíny môžu pôsobiť oneskorene.
DÔLEŽITÉ: NESNAŽTE SA SAMI VYVOLAŤ VRACANIE BEZ KONZULTÁCIE S VETERINÁROM!
Veterinár môže v niektorých prípadoch, v závislosti od požitej látky a času od požitia, odporučiť vyvolať vracanie.
Najčastejšie sa na to používa 3 % peroxid vodíka v presne stanovenej dávke.
Nikdy nepoužívajte iné metódy bez pokynu veterinára.
V niektorých prípadoch otravy môže veterinár odporučiť podanie aktívneho uhlia, ktoré na seba viaže toxíny v tráviacom trakte a bráni ich vstrebávaniu.
Ak pes preukázateľne zjedol niečo vysoko toxické, okamžite kontaktujte veterinára.
Rovnako postupujte, ak zjedol ostrý predmet, napríklad kúsok skla alebo ihlu, alebo predmet, ktorý by mohol spôsobiť upchatie tráviaceho traktu.
Ako problémom predchádzať
Na bezpečný a šťastný život vášho miláčika je dôležité mať kvalitné chovateľské potreby a bezpečné prostredie.
Počas prechádzky nedovoľte psovi jesť nič zo zeme.
Potraviny, lieky, chemikálie, rastliny, hračky a malé predmety uchovávajte mimo jeho dosahu.
Pravidelne kontrolujte srsť, uši, labky a kožu.
Pri dlhosrstých psoch venujte osobitnú pozornosť miestam medzi prstami, v okolí uší a v hustej srsti.
Venujte pozornosť prevencii, prezerajte zvieraťu srsť a preventívne aplikujte dlhodobo pôsobiace antiparazitiká.
Vhodné prostriedky liečby, ochrany aj očisty prostredia vám poradí váš veterinár.
Dôležité je správne identifikovať dôvod a pristupovať k tomuto problému s trpezlivosťou a porozumením.
Kombinácia viacerých metód a pravidelná starostlivosť o zdravie psa môžu viesť k dlhodobým pozitívnym výsledkom.