Frazeologická jednotka „pes“ v slovenskom jazyku

Hoci je pes v slovenskej kultúre obľúbeným spoločníkom, jeho obraz v jazyku, najmä vo frazeológii, nie je vždy lichotivý. Zatiaľ čo v realite si psy užívajú výsostné postavenie ako domáci miláčikovia, v slovných spojeniach a prísloviach sa často objavujú v negatívnom svetle. Táto dichotomia odráža historické vnímanie psa a jeho postavenia v spoločnosti.

Frazeologická jednotka je ustálené slovné spojenie, ktoré má viacslovnú podobu, ustálenosť, obraznosť, figuratívnosť a expresívnosť. Frazeologická jednotka nie je novo produkovaná, je to hotová jednotka, ktorá pomenúva situáciu a zároveň vyjadruje hodnotiace stanovisko.

Čo je frazeologická jednotka

Frazeológia je lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním frazeologických jednotiek, teda ustálených slovných spojení. Tieto jednotky sú charakteristické viacslovnosťou, ustálenosťou, sémantickou transformovanosťou (obraznosťou, figuratívnosťou) a expresívnosťou.

Proces vzniku frazémy sa nazýva frazeologizácia. Vzniká z voľného alebo ustáleného spojenia slov, pričom jednotlivé slová v tomto procese čiastočne alebo úplne strácajú svoj pôvodný význam (desémantizujú sa).

Vo frazeologickej jednotke preto nemožno význam vždy odvodiť jednoduchým sčítaním významov jednotlivých slov. Význam frazémy je nositeľom frazéma ako celok.

Frazeologické jednotky sa delia na rôzne typy, vrátane frazém so stavbou vety, frazém so stavbou súvetia, minimálnych frazém, napríklad „bez debaty“, a jednoslovných frazém, napríklad „podkúriť niekomu“ v zmysle trápiť.

Zvláštnu kategóriu tvoria subfrazémy, ktoré sa do frazeológie zaradili neskôr a často sú tvorené neplnovýznamovými slovami.

Význam slova „pes“

Slovo „pes“ má starobylý pôvod, pravdepodobne odvodený od citoslovca „ps, ps!“, ktorým ľudia psa lákali. Je to všeslovanské slovo, z ktorého sa v slovenčine vyvinulo viacero odvodenín.

Pes je šelma chovaná ako domáce zviera najmä na stráženie; zoologicky patrí do rodu Canis. Jeho samec môže byť poľovný alebo ovčiarsky, pes breše a zavýja.

Niektoré odvodeniny, ako „psík“ či „psíček“, majú zdrobnený charakter, zatiaľ čo „psica“ označuje samicu. Názov miesta chovu „psinec“ a prídavné mená „psí“, „psovský“ či „psovitý“ by samy osebe nenaznačovali negatívny význam. Avšak, existuje aj zhrubnuté a hanlivé označenie „psisko“.

Negatívne odvodeniny od slova „pes“

Jazyk si z pojmu „pes“ vytvoril aj viacero pomenovaní, ktoré označujú niečo negatívne: nepríjemné, podradné, protivné či bezcenné.

• psota - nečas, nesnáze;
• psotník - kŕče u dojčiat;
• psárka - menej hodnotná tráva;
• peskovať - stíhať výtkami;
• zepsúť - kritikou ponížiť;
• psina - v hovorovom prejave zábava a legracia.

Reputáciu psa čiastočne zachraňuje slovo „psina“, ktoré v hovorovom prejave znamená zábavu a legraciu, hoci v nárečiach mohlo označovať zimnicu alebo nezrelé ovocie.

Pes ako obraz človeka

V prenesenom význame môže slovo „pes“ označovať bezohľadného, krutého alebo zlého človeka. Takéto použitie je pejoratívne a vyjadruje silné negatívne hodnotenie.

Frazeologické jednotky so slovom „pes“ často prenášajú vlastnosti pripisované zvieraťu na človeka. Ide najmä o hlad, únavu, opustenosť, agresivitu, podriadenosť, dotieravosť alebo bezvýznamnosť.

Jedinou pozitívnou vlastnosťou psa, ktorá sa v slovenských frazémach objavuje, je vernosť. Prirovnanie „byť verný ako pes“ však môžeme ľahko oslabiť pomocou „byť poslušný ako pejsek“ alebo „chodiť za niekým ako pejsek“.

Najznámejšie slovenské frazémy so slovom „pes“

Frazémy vyjadrujúce ťažkú alebo nepríjemnú situáciu

• psí život - ťažký, nepríjemný život;
• je to pod psa - je to nevyhovujúce;
• hladný ako pes - veľmi hladný;
• ustatý ako pes - veľmi unavený;
• lenivý ako pes - veľmi lenivý;
• hanbiť sa ako pes - veľmi sa hanbiť;
• cítiť sa pod psa - cítiť sa zle alebo skľúčene;
• byť ako pes opustený - byť veľmi osamelý.

Prirovnania „byť ako pes hubený, opustený, utahaný, vzteklý, zlý, hladový“ tiež nenaznačujú nič pozitívne.

Frazémy súvisiace s počasím

• psie počasie - zlé, daždivé počasie;
• nehodno ani psa von vyhnať - je škaredé počasie;
• počasie, že by človek ani psa nevyhnal - veľmi zlé počasie.

Výraz „nehodno ani psa von vyhnať“ patrí medzi ustálené hodnotiace vyjadrenia, ktorými sa zdôrazňuje nepríjemnosť počasia.

Frazémy vyjadrujúce nezáujem alebo opovrhnutie

• ani pes sa oň neobzrie - nik si ho nevšíma;
• človek tak opovrhovaný, že by si od neho ani pes kôrku chleba nevzal - veľmi nepopulárny človek;
• je to ako psovi mucha málo - je toho veľmi málo alebo je to nedostatočné;
• pochutina taká nechutná, že by ju ani pes nežral - veľmi nechutné jedlo.

Frazémy vyjadrujúce ohováranie a očierňovanie

• nasadzovať psiu hlavu - očierňovať niekoho, šíriť o ňom zlé reči;
• štekať na niekoho ako pes - prudko alebo nepríjemne na niekoho hovoriť;
• pes, ktorý breše, nehryzie - nie vždy je zlý ten, čo nadáva.

Príslovie „pes, ktorý breše, nehryzie“ vyjadruje myšlienku, že hlasné sľuby alebo vyhrážky sa nemusia naplniť. V slovníku sa uvádza aj podoba „pes, čo breše, nehryzie“ s významom, že sľuby alebo vyhrážky sa nenaplnia.

Frazémy vyjadrujúce správanie človeka

• robiť psie oči - pôsobiť prosebne alebo sa snažiť vzbudiť súcit;
• chodiť okolo niečoho ako mlsný pes - prejavovať veľký záujem a nevedieť sa od niečoho odpútať;
• byť studený ako psí ňufák - byť veľmi chladný alebo necitlivý;
• otrasať sa ako pes - prudko sa triasť alebo zbavovať nepríjemného pocitu;
• klepať ako ratlík - veľmi sa triasť;
• naťahovať sa ako pes na pazderí - dlho sa namáhať alebo zápasiť;
• otr-iasť sa ako pes - prejaviť prudké telesné alebo citové rozrušenie.

Ďalšie prirovnania, ako „byť verný ako pes“, „byť poslušný ako pejsek“ alebo „chodiť za niekým ako pejsek“, ukazujú, že psí obraz nemusí byť vždy záporný, hoci aj v nich môže byť prítomný odtieň podriadenosti alebo nadmernej závislosti.

Frazémy o vzťahoch a spoločenskom postavení

• žiť na psí knižku - žiť v nelegálnom zväzku bez sobáša;
• kto so psami ľahne, s blchami vstáva - v zlej spoločnosti preberáme zlé návyky;
• príde na psa mráz - aj prešibanca stihne trest;
• nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina - zlé sa nezmení na dobré.

Spojenie „žiť na psí knižku“ pravdepodobne vzniklo ako kontrast k oficiálnej sobášnej knihe.

Frazémy o márnej alebo oneskorenej činnosti

• nech psom tráva rastie, keď kone podochnú - oneskorená pomoc alebo práca je zbytočná;
• keď pán poručil psovi, pes chvostu, chvost si ľahol, ani sa nehol - opisuje presúvanie zodpovednosti až do stratena;
• tu je pes zakopaný - v tom je podstata veci alebo v tom je hlavná ťažkosť.

Frazéma „tu je pes zakopaný“ má dva základné významy. Môže označovať podstatu veci, ale aj miesto, v ktorom sa nachádza hlavná ťažkosť.

Frazémy založené na zvukovej alebo expresívnej predstave

• mlieť hubou ako pes chvostom - vulgárnejšie vyjadrenie pre nezmyselné alebo neúčinné rozprávanie;
• je to rovné ako keď pes čúra - vulgárne prirovnanie vyjadrujúce nerovnosť alebo nepresnosť;
• je to krivé ako keď pes čúra - vulgárne prirovnanie vyjadrujúce krivosť.

Vulgárnejšie spojenia ako „mlieť hubou ako pes chvostom“ alebo „je to (rovné/krivé), ako keď pes čúra“ len dokresľujú tento spôsob využitia psa v jazyku.

Pes v slovenských prísloviach a porekadlách

Ani v slovenských prísloviach si pes nežije o nič lepšie. Mnohé výčitky sa dajú ľahko vymyslieť, pretože „kto chce psa biť, palicu si vždy nájde“.

• kto chce psa biť, palicu si vždy nájde - kto chce niekoho potrestať alebo obviniť, vždy si nájde dôvod;
• kto so psami ľahne, s blchami vstáva - človek preberá zlé návyky od zlej spoločnosti;
• pes, čo breše, nehryzie - vyhrážky alebo slová sa nemusia uskutočniť;
• psy brešú, ale karavána ide ďalej - netreba sa dať ovplyvniť postojom, rečami alebo činmi nežičlivcov;
• nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina - zlé sa nezmení na dobré;
• príde na psa mráz - aj prešibanca napokon stihne trest;
• nech psom tráva rastie, keď kone podochnú - oneskorená pomoc alebo práca je zbytočná.

Príslovie „psy brešú, ale karavána ide ďalej“ nabáda človeka, aby sa nenechal ovplyvniť postojom, rečami alebo činmi nežičlivcov.

Príslovie „kto so psami ľahne, s blchami vstáva“ využíva psa ako obraz prostredia, ktoré môže človeka negatívne ovplyvniť. Jeho význam sa týka spoločenského správania a preberania zlých návykov.

Obraz psa v slovenskej frazeológii

Hlbší pohľad do slovenskej frazeológie odhaľuje, že obraz psa je často nelichotivý. Tendencia označiť niečo ako „psie“ kvôli jeho negatívnym vlastnostiam sa prejavuje v mnohých ustálených slovných spojeniach.

Negatívne asociácie súvisia najmä s predstavou psa ako zvieraťa nízkeho spoločenského postavenia, ktoré môže byť hladné, špinavé, unavené, opustené, agresívne alebo podriadené.

Niektoré frazémy používajú psa ako najnižšie postavené stvorenie na zdôraznenie negatívneho významu. Počasie je také zlé, že by človek ani psa nevyhnal, jedlo je také nechutné, že by ho ani pes nežral, a opovrhovaný človek je predstavený tak, že by si od neho ani pes kôrku chleba nevzal.

Ďalšie psie charakteristiky, ktoré sú u zvieraťa bežné, sa vo frazémach používajú na negatívne hodnotenie ľudského správania. Ide o štekanie, trasenie, mlsnosť, chlad, prosebný pohľad alebo neustále sledovanie.

Reálny pes a jeho sociálne správanie

Napriek tomu, že jazyk často zobrazuje psa negatívne, v skutočnosti je to zviera s bohatým sociálnym životom a komplexnými prejavmi.

Psy patria do rodu psovitých šeliem (Canis) a žijú v pomerne zložito organizovaných spoločenstvách - svorkách. Majú výrazné sociálne cítenie a vzťahy v svorke sa riadia určitými pravidlami a hierarchiou.

Schopnosť komunikácie je u nich vysoko vyvinutá a umožňuje im spoluprácu pri love, obrane teritória a starostlivosti o mláďatá.

• Teritoriálne správanie - obrana územia, najmä domova;
• udržiavanie individuálnej vzdialenosti - rešpektovanie osobného priestoru iných členov svorky;
• hierarchické usporiadanie - pevne stanovené postavenie v svorke, ktoré sa upevňuje rituálmi;
• agresívne chovanie - reakcia na ohrozenie alebo konflikt;
• imponovanie - prejav sily a sebavedomia, najmä pri stretnutí s jedincami s neistým sociálnym postavením;
• protestné chovanie - reakcia podriadených jedincov na nevhodné správanie nadriadeného;
• podriadené chovanie - prejavy pokory a úcty voči nadriadeným, ktoré pomáhajú tlmiť agresivitu;
• priateľský kontakt - prejavy náklonnosti a upevňovanie vzťahov, napríklad vzájomná starostlivosť o srsť;
• neutrálny kontakt - krátke očuchávanie, bežné pri stretnutí známych psov.

Rozdiel medzi skutočným správaním psa a jeho jazykovým obrazom ukazuje, že frazeológia nie je zoologickým opisom. Frazéma zachytáva životné situácie, spôsob ľudského hodnotenia a historicky vytvorenú obraznosť.

Expresívnosť a hodnotenie vo frazémach

Frazeologická jednotka nepomenúva iba predmet, osobu alebo situáciu, ale často zároveň vyjadruje postoj hovoriaceho. Pomenovanie je teda komplexnejšie ako jednoduché slovné pomenovanie.

V slovenskej frazeológii sa pri obraze psa výrazne uplatňuje expresívnosť a hodnotenie. Frazémy môžu vyjadrovať obdiv, výčitku, opovrhnutie, súcit, výsmech, hnev, varovanie alebo odmietnutie.

Frazémy sú ustálené, no v konkrétnom texte sa môžu aktualizovať. Pri situačnom opakovaní tej istej jednotky môže vzniknúť aj obmena, ktorá využíva pôvodnú obraznosť a zároveň ju prispôsobuje novému kontextu.

Do frazeológie patria hovorové aj knižné frazémy. Výnimkou sú vulgárne a obscénne zvraty, ktoré predstavujú osobitnú expresívnu vrstvu jazyka.

Frazeológia uprednostňuje expresívne výrazivo a bežne sa využíva v publicistike, v hovorových prejavoch aj v umeleckom vyjadrovaní. Frazémy obohacujú významovú výstavbu textu a umožňujú pomenovanie aj hodnotenie situácie.

Prečo sa pes vo frazémach objavuje tak často

Pes bol dlhodobo súčasťou každodenného života človeka. Strážil obydlia, sprevádzal poľovníkov, žil v blízkosti ľudí a bol dobre známy svojím hlasovým prejavom, pohybom, správaním aj postavením v domácnosti.

Práve každodenná známosť psa vytvorila vhodnú frazeotvornú bázu. Ľudia mohli jeho správanie ľahko pozorovať a prenášať ho na ľudské konanie, spoločenské vzťahy a životné situácie.

Obraz psa vo frazeológii však neodráža iba jeho vlastnosti. Odkrýva aj historický spôsob vnímania spoločenského postavenia zvieraťa. Pes bol v minulosti často chápaný ako tvor slúžiaci človeku, žijúci na okraji domácnosti a spájaný s hladom, špinou, trestom alebo podriadenosťou.

Hoci je pes v súčasnosti obľúbeným domácim miláčikom, ustálené spojenia si zachovávajú staršiu obraznosť. Jazyk sa mení pomalšie než každodenná realita, a preto môžu byť dnešné frazémy menej lichotivé než súčasný vzťah človeka k psovi.

Význam frazeologickej jednotky „pes“ v komunikácii

Frazémy so slovom „pes“ umožňujú stručne a obrazne vyjadriť zložitú situáciu. Namiesto dlhého opisu možno použiť spojenie „je to pod psa“, „tu je pes zakopaný“ alebo „cítiť sa pod psa“.

Takéto jednotky sú účinné preto, že spájajú obraznosť s hodnotením. Poslucháč alebo čitateľ nevníma iba doslovný obraz psa, ale aj situáciu, ktorú frazéma v danom jazyku ustálene označuje.

Pri používaní frazém je dôležité poznať ich význam, štylistickú platnosť a komunikačné okolnosti. Hovorové, expresívne a vulgárnejšie spojenia nemožno bez rozdielu používať v každom type prejavu.

Frazeologická jednotka „pes“ tak predstavuje výrazný príklad toho, ako jazyk premieňa každodennú skúsenosť na ustálené obrazné pomenovanie. V slovenskom jazyku sa pes objavuje ako symbol ťažkého života, nepriaznivého počasia, opovrhnutia, vernosti, podriadenosti, výstrahy aj spoločenského hodnotenia.

tags: #frazeologicka #jednotka #pes