Gajdošov vojna-kôň – obsah, postavy a literárny rozbor

Gajdošov vojna-kôň je jedna z najpôsobivejších próz Jozefa Cígera Hronského zo zbierky Podpolianske rozprávky. Rozprávanie sa sústreďuje na život Demetera Gajdoša po návrate z prvej svetovej vojny, na jeho narušenú psychiku, ťažké začleňovanie do dedinského prostredia a postupnú premenu pod vplyvom vzťahu k Zuze.

Ide o príbeh človeka, ktorého vojna neopustila ani po návrate domov. Vojnové zážitky sa premietli do jeho správania, vzťahov k ľuďom i do spôsobu, akým vnímal vlastný domov. Jediným živým putom medzi Gajdošom a vojnou zostal jeho kôň.

Základná charakteristika diela

Autor a literárny kontext

Jozef Cíger Hronský patrí k najvšestrannejším, najplodnejším a štýlovo najprínosnejším slovenským spisovateľom 20. storočia.

Zbierke noviel Podpolianske rozprávky J. C. Hronského, ktorá vyšla roku 1932, predchádzali juvenílne poviedky z dedinského prostredia z dvadsiatych rokov a román Chlieb (1931).

V Podpolianskych rozprávkach sa Hronský vrátil k žánru krátkej prózy, dedinskú tematiku však už prehodnotil cez skúsenosť svojej zrelej tvorby.

Časť próz ladí humorne či humoristicky, v iných prevláda tragický tón (Šimčík a jeho mať, Gajdošov vojna-kôň).

Jednou z najlepších je Gajdošov vojna-kôň, ktorá spolu s rozprávkou Šimčík a jeho mať patrí k najpôsobivejším prózam o 1. svetovej vojne.

Téma a idea

Téma

Hlavnou témou je život Demetera Gajdoša po návrate z vojny. Poviedka zachytáva jeho návrat do dediny, stratu pôvodných istôt, odcudzenie od rodiny a susedov, agresivitu, alkoholizmus a postupnú premenu vďaka vzťahu k Zuze.

Vojna je v diele predstavená nielen ako historická udalosť, ale aj ako sila, ktorá preniká do psychiky človeka a pokračuje v ňom po návrate domov.

Idea

Vojna ničí človeka aj vtedy, keď sa už skončila. Človek sa môže postupne meniť k lepšiemu, ak nájde blízkosť, porozumenie a lásku.

Láska „dvíha“ vzťahy medzi postavami, zmierňuje hriechy. Inde postavy vedie túžba konať dobro, alebo je láska podnetom k náprave (Gajdošov vojna-kôň).

Hronský v Podpolianskych rozprávkach naznačil tému, ktorú rozpracoval v nasledujúcich románoch - jeho predstava lásky sa neobmedzuje na ľúbostný vzťah medzi mužom a ženou, je to láska k blížnemu v kresťanskom zmysle.

Obsah poviedky

Demeterov návrat z vojny

Demeterovi Gajdošovi nikto nepovedal, že sa skončila vojna, tak zobral svojho koňa a vybral sa domov.

Vojna sa za ním tiahla: „Lenže vojna bola dlhá, že sa všade rozváľala okolo človeka bola ťažká, že vsiakla až po samu kosť, a nik nepovedal, či má koniec, nuž nechala zhynúť a vliekla sa za Demetrom, i keď kráčal domov.“

Gajdoš sa teda nevracia ako človek, ktorý sa jednoducho vracia zo služby do svojho pôvodného života. Domov prichádza poznačený tým, čo prežil. Jeho návrat je fyzickým presunom, nie však skutočným návratom k pôvodnému spôsobu života.

Ťažkosť návratu vystihuje veta: „Tak sa vrátil domov guľometčík Demeter Gajdoš. Teraz už tvrdo zaprel nohou do dlážky, keď vykročil, nalial do seba mnoho neznámej tupoty a ľahostajne šiel obzerať, ako mu vojna vyrabovala dom.“

Kôň ako posledné puto s vojnou

Ten kôň bolo to posledné, čo ho s vojnou spájalo - bol vychudnutý, no Gajdoš si ho zobral aj tak.

Gajdošov kôň nie je obyčajným zvieraťom. Stáva sa symbolom vojny, ktorá ho sprevádza na ceste domov a zostáva súčasťou jeho života aj v dedine.

Význam koňa vyjadruje obraz: „Kôň bol vojna, čo mala právo všetko hltať (i cudziu slamu i Helenu)...“

Kôň predstavuje poslednú viditeľnú stopu Gajdošovej minulosti. Gajdoš sa ho nechce vzdať, pretože by tým stratil nielen zviera, ale aj časť vlastnej identity a spomienku na svet, v ktorom prežil vojnu.

Príchod do vyrabovaného domova

Doma chcel ublížiť jeho žene Helene a bratovi Štefanovi, pretože počas vojny spolu bývali.

Keď sa dostal domov, zistil, že jeho žena umrela a Štefan odišiel do služby.

Gajdoš očakával, že sa bude musieť vyrovnať s konkrétnymi ľuďmi, ktorých vnímal ako vinníkov svojho nešťastia. Realita však bola iná. Helena bola mŕtva a Štefan preč. Jeho hnev preto nemal priameho adresáta a zostával v ňom ako neovládateľná sila.

Domov, do ktorého sa vracia, už nie je tým domovom, ktorý opustil. Čas, vojna a smrť zmenili jeho rodinu i celé prostredie.

Strach syna Ondreja

Vlastný syn Ondrej sa ho zľakol a utiekol.

Ondrejov útek ukazuje, že Gajdoš sa po návrate stal cudzím dokonca aj vlastnému dieťaťu. Namiesto bezpečia prináša do domu strach. Jeho vojnová skúsenosť sa tak prenáša aj na ďalšiu generáciu.

Gajdoš neprišiel iba o manželku a starý spôsob života. Stráca aj prirodzenú autoritu otca, pretože syn ho nevníma ako ochrancu, ale ako hrozbu.

Ťažké zvykane si na domov

Doma si zvykal ťažko, na pomoc mu chodila Zuza.

Koňa nechával v stajni.

S dedinčanmi nemal veľmi vrelé vzťahy, mal chuť stále piť, začal rozvážať rum.

Gajdoš nedokáže obnoviť normálne vzťahy s dedinčanmi. Dedina funguje podľa pravidiel, ktoré mu po návrate pripadajú cudzie a nezrozumiteľné. Ľudia okolo neho pokračovali v každodennom živote, zatiaľ čo on zostal psychicky uviaznutý vo vojne.

Alkohol sa stáva spôsobom úniku. Namiesto toho, aby spracoval svoju minulosť, otupuje sa pitím a rum začína aj rozvážať. Jeho správanie zároveň ukazuje, ako vojna narušila jeho vzťah k práci, domovu a ľuďom.

Gajdošova agresivita

Gajdoš je po návrate nahnevaný na celý svet. Má pocit, že mu čas a ľudia vyrabovali život, ktorý mu patril.

Jeho telesný i duševný stav zachytáva expresívny opis: „Úzky žilnatý krk opálal sa mu v špinavej blúze, ktorá zdala sa vnútri prázdna. Slová sa mu kde-tu zatrhli, sťaby sa mu čkalo, zo zreníc vyletúvali mu rozpajedené sršne, z úst fŕkali jedovaté sliny. Strašný bol, keď dvíhal poloprázdne rukávy s veľkými päsťami, keď vyratúval veľké obvinenie, že čas a v čase ktosi vyraboval mu dom. Kuchyňu, komoru, izbu. Že niekto na jeho poli sial, niekto tam žal, niekto skosil lúku, i jeho lúku, aby mal viac. Susedia sa tu azda smiali. A umyslel si, videl pred sebou iba tých, čo z vojny niečo mali, a všetkých teraz nenávidel, i tých, čo mali iba biedu, biedu doma, a ramená také suché a staré ako Agáta.“

Opis nepodáva iba vonkajší vzhľad postavy. Zobrazuje človeka rozvráteného hnevom, podozrievavosťou a pocitom krivdy. Gajdoš nedokáže rozlišovať medzi vinníkmi a nevinnými. Nenávidí tých, ktorí podľa neho z vojny niečo získali, ale aj tých, ktorí zostali v biede.

Jeho nenávisť sa tak stáva všeobecnou. Nevyplýva iba z jednej udalosti, ale z dlhodobého pocitu, že mu svet vzal všetko, čo mal.

Stretnutie so žandármi

Raz mu prišli aj žandári prehľadávať dom, on na nich vytiahol sekeru, ale Zuza ho zastavila.

Stretnutie so žandármi predstavuje konflikt medzi Gajdošom a vonkajšou mocou. Žandári sú preňho symbolom štátu, rozkazov a násilia, ktoré poznal z vojny.

Hrozbou pre postavu, proti ktorej sa zomknú aj protivníci, je vonkajší svet reprezentovaný štátnymi inštitúciami (povrchné súdy a pisári, úrady, páni, žandári), ktorý chcú sedliaci prekabátiť.

Gajdošova reakcia je prudká a nebezpečná. Zuza však dokáže jeho výbuch zastaviť. Je jednou z mála postáv, ktorá mu rozumie a dokáže naňho pôsobiť pokojne.

Zuza ako opora

Zuza je mocná a milá, pomáha Demeterovi odkedy sa vrátil, jediná si ako-tak rozumela s Gajdošom, nakoniec sa do nej zaľúbil.

Tak mu plynie život, so Zuzou si čoraz lepšie rozumejú.

Zuza mu pomáha v praktických situáciách, ale jej význam je väčší. Predstavuje ľudskú blízkosť, trpezlivosť a schopnosť prijať človeka aj s jeho zraneniami.

Gajdoš pri nej postupne prestáva byť iba nahnevaným a uzavretým mužom. Vzťah k Zuze mu umožňuje znovu nadviazať kontakt s človekom a objaviť v sebe city, ktoré vojna potlačila.

Zuzin život zachytáva veta: „Pokým vošla do dvora, v duchu pozhrabúvala si na hŕbku celý svoj život.“

Táto veta ukazuje, že aj Zuza si nesie vlastné skúsenosti, starosti a spomienky. Nie je iba pomocníčkou hlavnej postavy, ale človekom s vlastným vnútorným svetom.

Zima a list o odovzdaní koňa

Prišla zima, prišiel list, že Gajdoš má koňa odovzdať, no on ani za svet nechcel toho koňa dať.

Požiadavka odovzdať koňa znamená zásah vonkajšieho sveta do Gajdošovej poslednej istoty. Kôň je preňho pripomienkou vojny, ale zároveň aj predmetom, ku ktorému sa môže pripútať.

Gajdošov odpor vyjadrujú slová: „Nikde nejdem a nič nedám! Iba keď ma zabijú! A prskal okolo seba ako posadnutý.“

Jeho reakcia je prehnaná, pretože nejde iba o vlastníctvo koňa. Gajdoš cíti, že mu chcú vziať posledné spojenie s minulosťou, ktorú síce nenávidí, ale bez ktorej už nevie existovať.

Návrat Štefana

Na koniec sa do chalupy vrátil Štefan.

Gajdoš mu v konečnom dôsledku nič nespravil.

Táto chvíľa ukazuje posun v Gajdošovom správaní. Na začiatku sa vracia s úmyslom ublížiť žene Helene a bratovi Štefanovi. Keď sa však Štefan napokon vráti, Gajdoš mu nič neurobí.

Gajdoš teda postupne prestáva byť človekom ovládaným iba pomstou. Vplyvom času a Zuzinej blízkosti sa v ňom začína obnovovať schopnosť ovládať vlastné konanie.

Odovzdanie koňa

Vojna - koňa nakoniec odovzdal.

Odovzdanie koňa možno chápať ako bolestivé, ale významné zavŕšenie Gajdošovej premeny. Kôň bol posledným putom s vojnou a jeho odovzdaním Gajdoš stráca posledný predmet, ktorý ho k nej viazal.

Zároveň sa tým symbolicky otvára možnosť, aby sa pokúsil žiť bez priameho spojenia s minulosťou. Neznamená to, že vojna z jeho vnútra zmizla, ale jeho život už nemusí byť určovaný iba tým, čo sa stalo na fronte.

Charakteristika hlavných postáv

Demeter Gajdoš

Demeter Gajdoš je chlap z dediny, ktorý bojoval v prvej svetovej vojne. Po návrate sa z neho stáva iný človek.

• vojna ho zmenila k horšiemu;
• je uzavretý, nahnevaný a agresívny;
• má narušené vzťahy s dedinčanmi;
• ťažko sa vracia k bežnému životu;
• má sklon k alkoholu;
• nedôveruje ľuďom a vidí v nich pôvodcov vlastného nešťastia;
• jediné, čo ho ešte s vojnou spája, je kôň;
• postupne sa vďaka Zuze mení k lepšiemu;
• zaľúbi sa do Zuzy;
• napokon nedokáže zostať úplne ovládaný nenávisťou a Štefanovi neublíži.

Gajdoš je postavou človeka, ktorého vojna pripravila o schopnosť prirodzene žiť medzi ľuďmi. Jeho násilnosť nevychádza iba z osobnej zlomyseľnosti. Je dôsledkom dlhodobého utrpenia, vojnového násilia a neschopnosti vrátiť sa do sveta, ktorý sa medzičasom zmenil.

Zuza

Zuza je mocná a milá žena, ktorá Gajdošovi pomáha od jeho návratu.

• je praktická a odolná;
• dokáže Gajdošovi porozumieť;
• zastaví ho, keď chce zaútočiť na žandárov;
• pomáha mu prekonať osamelosť;
• predstavuje pokoj a ľudskosť;
• postupne si s ním vytvára blízky vzťah.

Zuza je jedinou postavou, ktorá si s Gajdošom ako-tak rozumela. Jej prítomnosť má naňho liečivý účinok, pretože mu umožňuje znovu nadviazať vzťah založený na dôvere.

Helena

Helena bola Gajdošovou ženou. Počas jeho neprítomnosti žila v dome spolu so Štefanom.

Keď sa Gajdoš vráti, zistí, že Helena umrela. Jej smrť predstavuje jednu z najväčších strát, s ktorými sa musí vyrovnať. Gajdoš sa vracia s hnevom a podozrením, no nemôže už konfrontovať človeka, ktorého považoval za súčasť svojho nešťastia.

Ondrej

Ondrej je Gajdošov syn. Po návrate otca sa ho zľakne a utečie.

Jeho reakcia zvýrazňuje, ako veľmi sa Gajdoš po vojne zmenil. Otec, ktorý by mal byť pre dieťa prirodzenou oporou, sa stáva zdrojom strachu.

Štefan

Štefan je Gajdošov brat. Počas vojny býval spolu s Helenou, preto ho Gajdoš vníma ako človeka, ktorý mohol zasiahnuť do jeho rodinného života.

Štefan odišiel do služby a neskôr sa do chalupy vrátil. Gajdoš mu napokon nič nespravil, čo dokazuje jeho postupný odklon od slepej pomsty.

Vzťah človeka a vojny

V poviedke vojna nepredstavuje iba minulé boje. Je to vnútorná sila, ktorá pokračuje v človeku aj po návrate.

Vojna zmenila Gajdošovo správanie, jeho vzťahy aj vnímanie domova. Domov už nevníma ako bezpečné miesto, ale ako priestor, ktorý mu niekto vyraboval.

Vojna je dlhá, rozvaľuje sa okolo človeka, vsiakne až po kosť a necháva za sebou človeka, ktorý nedokáže ľahko rozlíšiť minulosť od prítomnosti.

Gajdoš nepochopil, že vojna sa skončila, rovnako ako mu nikto nepovedal, že sa skončila. Jeho cesta domov preto pôsobí ako pokračovanie vojnového putovania.

Symbolika koňa

Kôň je ústredným symbolom poviedky.

• je posledným spojením Gajdoša s vojnou;
• predstavuje vojnovú minulosť;
• je dôkazom toho, čo si Gajdoš priniesol z frontu;
• je zároveň živou bytosťou, o ktorú sa musí starať;
• spája Gajdoša s jeho identitou vojaka;
• je predmetom jeho najväčšej obrany;
• jeho odovzdanie predstavuje bolestivé prerušenie väzby s vojnou.

Význam symbolu zosilňuje skutočnosť, že kôň je vychudnutý. Rovnako ako Gajdoš, aj on je poznačený vojnou. Obaja sa vracajú zoslabnutí, vyčerpaní a neschopní okamžite zapadnúť do pokojného dedinského života.

Dedina po prvej svetovej vojne

Hlavná dejová línia sa odohráva v jednoduchom stredoslovenskom dedinskom prostredí, medzi jednoduchými ľuďmi.

Pokojný charakter dediny narúša vo vážnych novelách prvá svetová vojna, stanovujúca minulostný charakter pokojného vidieckeho sveta, ktorý jej predchádzal.

Dedinské prostredie v poviedke nie je idealizované. Žijú v ňom ľudia s vlastnými konfliktmi, podozreniami, slabosťami a túžbami. Dedina však zároveň predstavuje svet bezprostredných a dôverne známych situácií oproti situáciám vo veľkých cudzích societach, sveta spontánneho proti inštitucionálne stanoveným normám správania.

V súvislosti s lyrizovanou prózou sa zvykne hovoriť o opozícii dedinského sveta a sveta mesta.

Napriek tomu, že cudzie - naše funguje ako východiskový hodnotový protiklad, nejde o evokáciu pozitívnej rurálnosti.

Konflikty v poviedke

Gajdoš proti vlastnej minulosti

Najdôležitejším konfliktom je konflikt človeka s vlastnou vojnovou skúsenosťou. Gajdoš chce začať žiť doma, ale nedokáže sa od vojny odpútať.

Gajdoš proti dedine

Gajdoš nemá s dedinčanmi vrelé vzťahy. Vníma ich ako ľudí, ktorí počas vojny zostali doma, hospodárili a žili ďalej, zatiaľ čo on trpel.

Gajdoš proti štátnej moci

Konflikt so žandármi ukazuje jeho odpor k inštitúciám. Žandári predstavujú vonkajšiu moc a príkazy, ktoré zasahujú do jeho života.

Gajdoš proti Štefanovi

Gajdoš sa chce vyrovnať so Štefanom, pretože počas vojny býval spolu s Helenou. Tento konflikt však napokon neprerastie do činu.

Gajdoš proti strate koňa

Požiadavka, aby koňa odovzdal, zasiahne samotné jadro jeho identity. Gajdoš odmieta koňa vydať, pretože odmieta stratiť posledné puto s minulosťou.

Gajdoš a Zuza

Vzťah k Zuze nie je konfliktom v bežnom zmysle slova. Je však vnútornou skúškou, v ktorej sa Gajdoš rozhoduje medzi pokračovaním v nenávisti a možnosťou znovu nadobudnúť ľudskosť.

Kompozícia diela

Poviedka má 12 častí.

Kompozícia nie je založená na množstve dramatických udalostí. Dôraz sa kladie na postavu a nie na dejovosť.

Rozprávanie sleduje najmä Gajdošov vnútorný stav, jeho správanie, vzťah k domovu, ku koňovi a k Zuze. Dejové udalosti slúžia predovšetkým na odhaľovanie jeho psychiky.

V lyrizovanej próze sú dôležité opisy prostredia, nálady a prírodných javov. Prírodné javy u Hronského často hovoria namiesto hrdinov a vyjadrujú ich vnútorné stavy.

Lyrizačné prvky

Výrazným znakom poviedky je lyrizácia prózy. Hronský nevenuje pozornosť iba tomu, čo sa stalo, ale najmä tomu, ako udalosti pôsobia na človeka.

• opis prírody a dedinského prostredia;
• súlad počasia a nálady;
• personifikácia prírodných javov a vecí;
• metaforické pomenovania;
• expresívne opisy tela a tváre;
• spomalenie deja;
• dôraz na vnútorné prežívanie postavy;
• využívanie mlčania a nedopovedanosti.

Živly, predmety a prírodné javy často získavajú ľudské vlastnosti. Tento postup pomáha vyjadriť to, čo postavy nedokážu povedať priamo.

Jazyk a umelecké prostriedky

Autor používa veľa umeleckých prostriedkov, často opisuje prírodu, predmety a zvony.

Využitie expresivity sa vzťahuje k zobrazeniu extrémnej situácie. Zosilnená expresivita súvisí s obrazom drsnej reality, vypätého prežívania postáv aj s citovo zaujatým, premenlivým, patetickým, resp. ironickým postojom rozprávača k téme.

Expresivita výrazu noviel Podpolianskych rozprávok súvisí s vysokou mierou angažovanosti rozprávačského subjektu a s fragmentárnosťou textu.

Metafora a personifikácia

Výrazným prostriedkom je metafora vojny, ktorá sa za človekom „vliekla“ aj po návrate domov.

Kôň sa mení na obraz vojny. Nie je len zvieraťom, ale stelesňuje skúsenosť, ktorú si Gajdoš priniesol z frontu.

Metafora - „Nech kašky nariekajú, ako sa zohaví celá lúka a nech ľutujú, že nebudú môcť známym zakývať“ - ukazuje, že aj príroda a neživé predmety môžu v Hronského próze nadobúdať ľudské vlastnosti.

Expresívny opis

Opis Gajdoša v okamihu hnevu využíva prirovnania, personifikácie a výrazné slovesá. Zo zreníc mu „vyletúvajú“ sršne a z úst mu „fŕkajú“ jedovaté sliny.

Takýto jazyk vytvára obraz človeka, ktorého vnútorný hnev preniká do jeho telesného vzhľadu.

Opakovanie a paralelizmus

Popri týchto trópoch a figúrach je výrazným prvkom expresivity opakovanie.

Spôsoby opakovania sú rozmanité - napríklad refrén, návratnosť detailu v charakteristike postavy.

Výrazným postupom založeným na opakovaní je paralelizmus, postup charakteristický pre ľudovú slovesnosť.

Elipsa a nedopovedanosť

Elipsa, resp. paralepsa sa vyskytuje tam, kde postavy nechcú, nemôžu alebo nevedia hovoriť.

Autor pri stvárnení prežívania postáv využíva substitučnú metódu alebo neverbálnu komunikáciu - gesto, efekt mlčania.

Fragmentárnosť jazyka rozprávania je aj prejavom toho, že dedinský svet je videný očami rozprávača, ktorý do neho nepatrí a do ktorého chce preniknúť zvonku.

Ambivalentné, nejednoznačné vyznenie textu umocňuje elipsovitosť, nedopovedanosť, digresie v rozprávaní.

Rozprávač a spôsob rozprávania

Hronský vystupuje v diele ako rozprávač.

Postavám sa prihovára a uvažuje nad ich činmi.

Je to typ rozprávania, v ktorom sa zvlášť zdôrazňuje sprostredkovanosť rozprávania: nie to, aká je postava a jej svet, ale ako ho vníma rozprávač, ide o jeho postoj.

Jeho znakom je zosilnená prítomnosť subjektu narácie a štylizovanosť rozprávania, tematickým cieľom takto štylizovaného rozprávania je empatia rozprávača s postavami.

Rozprávač pritom ostáva na periférii, nie je účastníkom, iba pozorovateľom a svedkom rozprávania.

Vážny príbeh Gajdoša je podaný s emocionálnou zainteresovanosťou. Rozprávač neodsudzuje iba jeho agresivitu, ale zároveň ukazuje utrpenie, ktoré sa za ňou skrýva.

Miesto poviedky v zbierke Podpolianske rozprávky

Zjednocujúcim prvkom kompozície zbierky je Podpoľanie, priestor všetkých próz.

Dôležitosť prostredia a rázovitosť postáv, ktoré z neho pochádzajú, je zvýraznená v názve knižky a aj v úvode prvej novely, kde sa vysvetľuje rozprávačov záujem.

Impulzom k rozprávaniu sú nielen zaujímavé charaktery alebo figúrky, ale aj špecifický, rázovitý charakter Podpoľania.

Vážne novely zbierky sa odlišujú od humorne ladených príbehov sústredením na človeka v krajnej situácii.

Vážne koncentrovanie sa na situáciu postavy v krajnej situácii predstavuje inú polohu Hronského rozprávania než humor a irónia v anekdotických prózach.

Gajdošov príbeh patrí k tragickým prózam, v ktorých vojna narúša pokojný charakter dediny a odhaľuje psychické i sociálne dôsledky násilia.

Paradox a motív premeny

Na princípe paradoxu je často postavený aj dej Podpolianskych rozprávok.

Gajdoš, ktorého zradila žena, sa mení vplyvom lásky.

Paradox spočíva v tom, že človeka, ktorý sa po vojne uzavrel do nenávisti, nepretvára rozkaz, trest ani spoločenský tlak. Premieňa ho až blízkosť človeka, ktorý mu dokáže porozumieť.

Gajdoš sa najprv vracia ako človek, ktorý chce ubližovať, odmieta ľudí a bráni sa všetkému, čo by mohlo narušiť jeho puto s vojnou. Neskôr však Štefanovi nič neurobí a napokon odovzdá koňa.

Jeho premena nie je náhla ani úplná. Vojna zostáva v jeho psychike, ale jeho konanie sa postupne stáva ľudskejším.

Hlavné motívy

Motív návratu

Návrat domov je zároveň návratom do cudzieho priestoru. Gajdoš sa vracia na miesto, ktoré poznal, ale ľudia, vzťahy i domov sa zmenili.

Motív vojny

Vojna je prítomná ako historická udalosť, psychická trauma, zdroj násilia i symbolická sila, ktorá ničí rodinné vzťahy.

Motív koňa

Kôň je vojna, posledné spojenie s minulosťou a predmet, ktorý Gajdoš odmieta vydať.

Motív domova

Domov je priestor, ktorý mal Gajdošovi poskytnúť istotu, ale po návrate nachádza vyrabovaný a prázdny dom.

Motív osamelosti

Gajdoš je osamelý medzi ľuďmi. Nedokáže komunikovať s dedinčanmi, syn sa ho bojí a manželka je mŕtva.

Motív alkoholu

Alkohol je prostriedkom úniku pred spomienkami, hnevom a neschopnosťou zaradiť sa do bežného života.

Motív lásky

Vzťah k Zuze otvára možnosť Gajdošovej nápravy. Láska mu vracia schopnosť dôverovať a pôsobiť menej násilne.

Význam názvu

Názov Gajdošov vojna-kôň spája hlavnú postavu s ústredným symbolom poviedky.

Kôň patrí Gajdošovi, ale zároveň je obrazom vojny, ktorú si priniesol domov. Vzťah medzi Gajdošom a koňom preto vyjadruje vzťah človeka k jeho minulosti.

Gajdoš sa koňa nechce vzdať, pretože v ňom vidí poslednú istotu. Kým koňa drží, drží sa aj sveta, ktorý poznal na fronte. Keď ho napokon odovzdá, vzdáva sa aspoň jedného vonkajšieho znaku vojny.

Otázky a odpovede k dielu

Kto je Demeter Gajdoš?

Demeter Gajdoš je dedinský muž a bývalý vojak, ktorý sa po prvej svetovej vojne vracia domov. Vojna ho zmenila k horšiemu a s návratom do bežného života sa vyrovnáva veľmi ťažko.

Čo bolo posledným spojením Gajdoša s vojnou?

Posledným spojením Gajdoša s vojnou bol jeho kôň.

Prečo sa Gajdoš správal agresívne?

Gajdošovo správanie ovplyvnili vojnové skúsenosti, pocit krivdy, strata domova, smrť Heleny a neschopnosť zaradiť sa späť do dedinského života.

Kto Gajdošovi pomáhal?

Gajdošovi pomáhala Zuza, ktorá bola jedinou osobou, ktorá si s ním ako-tak rozumela.

Čo sa stalo s Helenou?

Keď sa Gajdoš vrátil domov, zistil, že Helena umrela.

Prečo Ondrej utiekol?

Ondrej sa svojho otca po návrate z vojny zľakol.

Čo urobil Gajdoš, keď prišli žandári?

Gajdoš na žandárov vytiahol sekeru, ale Zuza ho zastavila.

Prečo nechcel odovzdať koňa?

Kôň bol posledným putom s vojnou a súčasťou jeho identity. Preto sa ho nechcel vzdať.

Ako sa poviedka končí?

Do chalupy sa vrátil Štefan, ktorému Demeter v konečnom dôsledku nič nespravil. Kôň bol napokon odovzdaný.

Čo si zapamätať

• Gajdošov vojna-kôň je poviedka Jozefa Cígera Hronského.
• Patrí do zbierky Podpolianske rozprávky.
• Dej sa odohráva na slovenskej dedine po prvej svetovej vojne.
• Hlavnou postavou je Demeter Gajdoš, vojak poznačený vojnou.
• Gajdoš sa po návrate nedokáže zaradiť do bežného života.
• Jeho kôň symbolizuje vojnu a posledné spojenie s minulosťou.
• Gajdoš má narušené vzťahy s dedinčanmi, synom Ondrejom i bratom Štefanom.
• Zuza mu pomáha a postupne sa do nej zaľúbi.
• Vplyvom vzťahu k Zuze sa Gajdoš začína meniť k lepšiemu.
• Významnými znakmi prózy sú lyrizácia, expresivita, personifikácia, metaforickosť a dôraz na psychiku postavy.
• Na konci Gajdoš Štefanovi neublíži a koňa odovzdá.

tags: #gajdosov #vojna #kon #obsah