Gekončík nočný: charakteristika, správanie a podmienky chovu

Gekončík nočný (Eublepharis macularius), známy aj ako gekón leopardí, patrí medzi najobľúbenejšie druhy plazov chovaných v zajatí. Vďaka pokojnej povahe, atraktívnemu škvrnitému vzoru, pohyblivým očným viečkam a pomerne nenáročnej starostlivosti sa často označuje za ideálneho plaza pre začínajúcich teraristov.

Dorastá približne do 20-25 cm a pri správnej starostlivosti sa môže dožiť aj viac než 20 rokov. Je to dlhodobý záväzok, preto je dôležité ešte pred jeho zaobstaraním zvážiť priestorové, finančné a časové možnosti, ako aj ochotu manipulovať so živým kŕmnym hmyzom.

Základná charakteristika gekončíka nočného

Gekončík nočný patrí do čeľade gekončíkovité (Eublepharidae). Najčastejšie chovaným druhom je Eublepharis macularius. Jeden exemplár z rodu gekončíkov nočných (Eublepharis) prvýkrát popísal v roku 1827 britský zoológ John Edward Gray.

Gekončík nočný nie je typický gekón. Nemá zrastené očné viečka, takže môže zavrieť oči. Od toho je odvodený jeho rodový názov, ktorý v preklade znamená „pravé očné viečko“.

Na rozdiel od väčšiny gekónov nedisponuje ani prísavnými orgánmi na prstoch, preto nedokáže šplhať po vertikálnych povrchoch. Prsty viečkových gekónov nie sú na končekoch rozšírené a nemajú ani priľnavé lamelky. Končia sa ostrými, zahnutými pazúrmi, ktoré sa nemôžu zaťahovať.

Gekončíky nočné majú valcovité, zavalité telo, ktoré je na hornej strane mierne sploštené. Mohutná hlava nesie nápadne veľké oči umiestnené po stranách. Prirodzená farba očí je žltohnedá až zlatá a zrenica sa až na úzku medzeru dá zatvárať.

Koža gekončíka nočného je pokrytá jemnými šupinami a na dotyk je mierne zamatová. Šupinatá koža pokrytá početnými hrboľčekmi sa vyznačuje charakteristickým škvrnitým vzorom, v angličtine sa mu preto hovorí „leopard gecko“, čiže leopardí gekón.

Alternatívny názov gekončíka nočného - gekončík škvrnitý - vychádza z výrazného sfarbenia: svetlá hnedasto-béžová základná farba je posiata čiernymi škvrnami. Chovatelia však v uplynulých desaťročiach vyšľachtili viaceré formy s rôznorodými farbami a vzormi.

V súčasnosti existujú aj atraktívne chovné varianty s čiernookými zvieratami, označované ako Eclipses, alebo s farebne rozpolenými očami, označované ako Snake Eyes. Pri albínskych druhoch vykazujú oči červenkastý lesk.

Pozdĺžny chvost slúži gekončíkovi na koordináciu pohybu pri behu, lezení a skákaní. Zároveň sa v ňom ukladajú tukové zásoby. Gekončíky nočné môžu dosahovať hmotnosť približne 40 až 70 gramov.

Pôvod a prirodzené prostredie

Gekončík nočný obýva suché oblasti Afganistanu, Iránu, Pakistanu, Indie a Nepálu. Pôvodne pochádza zo suchých a kamenistých polopúští Afganistanu, Pakistanu a severnej Indie.

V prírode obýva kamenisté polopúšte a suché oblasti juhovýchodného Afganistanu, Pakistanu, severozápadnej Indie a časti Iránu. Ako biotop uprednostňuje polosuché až suché stepné oblasti krajiny.

Vyskytuje sa prevažne na tropických a subtropických púšťach, respektíve polopúšťach s pieskovo-zemitou, skôr pevnou pôdou. Čistým piesočným púšťam sa títo pôdni obyvatelia, ktorí sa radi odoberajú pod kamene alebo do podzemných jaskýň, vyhýbajú.

Vo voľnej prírode sa gekončíky ukrývajú pod zemou, pod kameňmi, v skalných štrbinách a v podzemných jaskyniach. Niekedy do zeme vyhrabávajú hlboké chodby, ktoré slúžia ako úkryty. Počas dňa sa zvyčajne ukrývajú v úkrytoch a odpočívajú.

Vo svojom prirodzenom biotope vyhľadávajú gekončíky nočné v lete mierne vlhké a veľmi teplé prostredie, s dennými teplotami až do 40 °C. Naopak, v zimných mesiacoch sú tieto adaptabilné jaštery zvyknuté na skôr suché a chladné prostredie. V zime klesajú teploty cez deň pod 20 °C. V noci môže čiastočne mrznúť.

Spoločný predok druhov rodu Eublepharis sa do Indie dostal zo severnej Afriky alebo Arabského polostrova. Jednotlivé druhy rodu Eublepharis vznikali v treťohorách počas geologických epoch oligocén až miocén, čiže v rozmedzí pred 34 až 5 miliónmi rokov.

Výskum ukázal, že hoci v súčasnosti vedci rozoznávajú iba šesť druhov gekončíkov rodu Eublepharis, ich skutočný počet je vyšší. V prírode sa môže vyskytovať až desať rôznych druhov, z ktorých štyri stále čakajú na vedecký opis.

Výsledky odhalili, že gekončíky nočné chované v teráriách a laboratóriách tvoria vlastne jednoliatu populáciu s nízkou genetickou diverzitou. Všetky dnes chované jedince gekončíka nočného sú si blízko príbuzné a pochádzajú z úzko vymedzenej geografickej oblasti.

Pochádzajú z jednej evolučnej línie reprezentujúcej modelový druh E. macularius. V prírode sa vyskytuje v oblasti južného a stredného Pakistanu. Chované línie gekončíkov v zajatí pochádzajú predovšetkým z oblasti okolo rieky Indus.

Význam vo vede a teraristike

Gekončík nočný sa v domácich chovoch prvýkrát objavil v 60. rokoch minulého storočia. Dnes patrí medzi najobľúbenejšie terarijné živočíchy.

Gekončík nočný je obľúbený medzi teraristami, ale aj vedcami ako modelový organizmus. Vďaka gekončíkovi vedci objasnili viaceré všeobecné otázky z biológie plazov, napríklad ohľadom určenia pohlavia podľa teploty prostredia či regenerácie tela.

Pre svoju nenáročnosť a ochotu rozmnožovať sa v zajatí sa stal gekončík nočný mimoriadne populárnym zvieraťom chovaným v teráriách po celom svete. Okrem toho sa často používa ako modelový organizmus v laboratórnych a experimentálnych štúdiách.

Aktivita a denné správanie

Gekončík nočný je tvor s nočnou aktivitou, ktorý obýva suché oblasti Afganistanu, Iránu, Pakistanu, Indie a Nepálu.

Hoci má zviera v názve slovo „nočný“, v skutočnosti je aktívne skôr za súmraku a úsvitu. Napriek slovenskému názvu nejde o striktne nočné zviera. Najväčšiu aktivitu prejavuje počas svitania a súmraku.

V zajatí sa jeho denný rytmus môže prispôsobiť podmienkam chovu a častejšie ho pozorujeme aktívneho v noci. Sotva sa osvetlenie terária zhasne, gekončíky nočné už vychádzajú zo svojho úkrytu, kde väčšinu dňa zostávajú v ústraní.

Mladé jedince bývajú rýchle, plaché a pri vyrušení môžu dokonca vydávať piskľavý zvuk. Dospelé gekončíky sa správajú pokojnejšie. Pomalým, zvedavým pohybom preskúmavajú terárium alebo trpezlivo sledujú dianie zo svojho úkrytu.

To neznamená, že nevedia aj bleskovo zaútočiť alebo utekať. Treba na to dbať pri každej manipulácii alebo otváraní terária.

Povaha a sociálne správanie

Gekončík nočný je neuveriteľne pokojné, nehryzavé a kontaktné zviera, ktoré odpúšťa drobné chovateľské chyby. Vďaka pokojnej a zvedavej povahe možno tento druh plazov považovať za takmer krotké zviera.

Na jednej strane je jeho obľúbenosť spôsobená atraktívnym vzhľadom, na strane druhej mierumilovnou a pozoruhodne krotkou povahou. Kto si zadováži gekončíka nočného, bude žasnúť, ako rýchlo tento druh jaštera stratí plachosť.

Gekončíky sú prirodzene samotárske. Samce si strážia svoje územie a prítomnosť iného samca by v prírode znamenala konflikt. Samci gekončíkov nočných spolu nemôžu žiť v jednom spoločnom teráriu, pretože to môže vyústiť do krutého boja o teritórium.

Najbezpečnejšie je chovať gekončíka nočného samostatne, pretože sa minimalizuje riziko bojov, ktoré môžu vzniknúť pri chove viacerých jedincov.

Gekončíky nočné možno chovať aj v skupinách, no je potrebné rešpektovať ich teritoriálne správanie. Najčastejšie sa chovajú skupiny v pomere jeden samec a niekoľko samíc, napríklad 1.3.

Samice sú zvyčajne menej teritoriálne a môžu spolu žiť v pokoji. Aj medzi samicami sa však môžu objaviť konflikty, najmä ak sú rozdielne veľké. Preto je vhodné kombinovať len jedince podobnej veľkosti a nekombinovať mláďatá s dospelými.

Ak sa objavia boje, je nevyhnutné zvieratá oddeliť. Všetky jedince by mali mať dostatok úkrytov a vlastný priestor na pohyb.

Rozdiely medzi samcom a samicou

S rozlíšením pohlavia nebýva u gekončíkov zložité. Pri správnej výžive a teplote pri výchove mláďat sa dá pohlavie rozoznať už okolo 3-4 mesiacov.

Všeobecne bývajú samci väčší a zavalitejší ako samice. Samec má rad preanálnych pórov a vystúpené púzdra hemipenisu pri koreni chvosta. Sú to dve malé guličky v púzdre za kloakou. Kvôli tomu má zdurený koreň chvosta.

Výber a veľkosť terária

Prvým krokom je výber vhodného terária. Pre jedného dospelého jedinca je absolútne minimum sklenené terárium s rozmermi 60 × 45 × 45 cm (dĺžka × hĺbka × výška), ale ak mu doprajete veľkosť 80 × 40 × 40 cm, bude ešte spokojnejší.

Pre jedného dospelého gekončíka sa odporúča terárium s objemom minimálne 40 litrov. Keďže nejde o výrazne šplhavý druh, dôležitejšia je plocha dna než výška.

Terárium pre dospelého gekončíka nočného by malo mať minimálne rozmery 60 × 30 × 30 cm, avšak čím väčšie terárium, tým lepšie - optimálne 100 × 45 × 30 cm. Pre gekončíky je podstatná a využiteľná najmä plocha dna.

Ak plánujete chovať viac gekončíkov, počítajte približne s ďalšími 15-20 litrami na každého ďalšieho jedinca, preto je lepšie ísť už rovno do 80 × 50 cm. Pri väčšom počte zvierat musí byť terárium dostatočne veľké, aby každý jedinec mal vlastný úkryt a svoj priestor na pohyb.

Pre mláďatá je vhodné použiť aj plastový box z hobby obchodu, v ktorom sa vyvŕtajú otvory na ventiláciu. Takýto box môže slúžiť ako dočasná ubikácia.

Usporiadanie terária

V teráriu je vhodné vytvoriť zadnú stenu s terasami alebo menšími vyvýšeninami. Hoci gekončík nepatrí medzi výrazne šplhavé druhy, občas rád preskúma vyvýšené miesta, kde odpočíva alebo pozoruje okolie.

Zadná stena môže byť vyrobená z polystyrénu upraveného zmesou lepidla a piesku, následne ošetreného bezpečným lakom. Takýto povrch je pevný, odolný voči vlhkosti a zároveň prirodzene pôsobí.

Iným riešením je použiť zmes kameňov a murárskeho lepidla a vytvoriť tak pevnú stenu. Zaujímavým a často používaným riešením je nafúkať montážnu penu na zadnú stenu, následne ju orezať do požadovaného tvaru, vystužiť lepidlom alebo silikónom a pomaľovať farbou na hračky alebo naniesť lepidlo Duvilax a posypať pieskom.

Vhodné sú kameňové úkryty, kryté oblasti z kôry, plastu alebo keramiky, ako aj korene, konáre a odolné rastliny. Všetky dekorácie by mali byť stabilné, aby zabránili zraneniam zvieraťa.

Úkryty a vlhký box

Úkryty patria medzi najdôležitejšie prvky terária. Gekončík nočný je prirodzene plachý druh, ktorý väčšinu dňa trávi skrytý v bezpečí. Preto je vhodné zabezpečiť mu dostatok možností na úkryt.

Samozrejmosťou sú úkryty - ideálne aspoň dva až tri kusy z rôznych materiálov. Jeden by mal byť umiestnený v teplejšej časti terária, druhý v chladnejšej.

Vhodné sú dutiny z korku, kôry, savanového dreva alebo koreňa Mopani. Úkryty možno zakúpiť v obchodoch s chovateľskými potrebami, no rovnako dobre poslúžia aj vlastnoručne vyrobené varianty, napríklad z plastových nádob.

Mimoriadne dôležitý je aj takzvaný vlhký úkryt, označovaný ako Moist hide alebo wetbox. Ide o plastovú alebo keramickú krabičku naplnenú neustále vlhkým rašelinníkom, prípadne navlhčenou papierovou utierkou.

Hoci gekončíky žijú v suchšom prostredí, tento úkryt im simuluje vlhkejšiu mikroklímu pod kameňmi v prírode. Vlhký úkryt zásadne pomáha zvieraťu bez problémov zvliesť starú kožu.

Vlhký úkryt je vhodné umiestniť ideálne na rozhraní teplej a chladnejšej časti terária. Na jeho výrobu postačí malý plastový box s vekom, napríklad obyčajná dóza od potravín.

Do vnútra sa vkladá materiál udržiavajúci vlhkosť, ako je rašelina, vermikulit, perlit, sphagnum alebo navlhčené papierové utierky. Povrch z vonkajšej strany je vhodné zdrsniť, aby pôsobil prirodzene a zapadol do prostredia terária.

Substrát

Výber substrátu je pri chove gekončíka veľmi dôležitý. Oblasť, z ktorej pochádza, nemá jasne daný povrch a môže sa líšiť prímesou väčšieho množstva hliny alebo kameňa.

Pre mláďatá sa najčastejšie odporúča chov bez substrátu alebo na obyčajných, neparfumovaných papierových kuchynských utierkach. Nie je to esteticky najkrajšie riešenie, ale pre začiatočníkov je to najbezpečnejšia voľba.

Mláďatá bývajú pri love nešikovné a na papierových utierkach nehrozí prehltnutie podkladu a upchatie čriev. Na bielom podklade možno ľahko skontrolovať, či mláďa normálne žerie a vylučuje.

Pre dospelých jedincov je ideálna ílovito-piesková zmes, ktorá je prekladaná niekoľkými kameňmi. Po navlhčení sa utlačí a vytvorí tvrdú krustu podobnú suchej zemi.

Pomocou vlhčeného produktu je možné naniesť vrstvu podstielky s hrúbkou tri až desať centimetrov. Možno dokonca vymodelovať krajinku vrátane dutín.

Možné je použiť aj jemnú rašelinu, zmes rašeliny, ílu a malého množstva piesku alebo spojenie veľkých kameňov s medzerami vyplnenými pieskom.

Nikdy nepoužívajte čistý a jemný kremičitý piesok. Gekončíky skúmajú okolie olizovaním a jemný piesok sa im môže hromadiť v tráviacom trakte, čo sa označuje ako impakcia.

Piesok môže narušiť steny tráviacej trubice, viesť k zápche a niekedy k úmrtiu. Ak sa použije piesok, treba dbať na to, aby boli gekončíky kŕmené iba z pinzety, aby v teráriu neostal voľne pobehovať žiadny hmyz a aby bol podklad vhodne zvolený.

Určite sa treba vyhnúť kokosu a lignocelu. Alternatívou môže byť štrk, pričom v teráriu by mali byť v každom prípade aj možnosti lezenia a množstvo úkrytov.

Teplota a teplotný gradient

Keďže gekončík je plaz, nedokáže si sám vytvárať telesné teplo. Potrebuje vyhrievanú zónu a chladnejšiu stranu terária, aby si mohol vybrať optimálne miesto podľa aktuálnej potreby.

Terárium nesmie byť vykúrené celé rovnako. Teplá strana sa zaisťuje väčšinou pomocou výhrevnej žiarovky umiestnenej na jednej strane terária. Ďalšou možnosťou je vykurovacia podložka umiestnená zvonku pod sklom, nikdy nie cez celé dno, maximálne pod 1/3 terária.

Rozdiely v uvádzaných teplotách súvisia s konkrétnym miestom merania: vyššie hodnoty sa vzťahujú na vyhrievaciu zónu alebo povrch pod zdrojom tepla, zatiaľ čo nižšie hodnoty opisujú všeobecnú teplú stranu terária.

Najvhodnejším riešením je kombinácia výhrevnej podložky, fólie alebo kábla umiestneného pod časťou terária a prípadne doplnkového zdroja tepla vo forme žiarovky či keramickej výhrevnej lampy.

Dôležité je nevyhrievať celé terárium, ale iba približne štvrtinu až tretinu jeho plochy. Teplotu je ideálne regulovať pomocou termostatu.

Pri zdroji môže teplota dosahovať 30-35 °C. Postačí vyhriať približne 2/3 terária na 27-30 °C, pričom pri zdroji môže byť teplota vyššia.

V noci môže teplota v celom teráriu klesnúť na izbových 20-22 °C. Iné odporúčania uvádzajú nočnú teplotu približne 20 °C alebo rozsah 20-24 °C.

Osvetlenie a UVB

Gekončíky nočné potrebujú denný a nočný rytmus, ako aj možnosť udržiavať optimálnu teplotu. Na tento účel možno použiť spínacie hodiny, aby sa regulovalo vyhrievanie aj osvetlenie a simulovali ročné cykly.

Na rozdiel od gekónov aktívnych cez deň gekončíky nočné nutne nepotrebujú osvetlenie. Osvetlenie slúži predovšetkým na riadenie fáz aktivity. V tmavých izbách a v sklepe však musí byť prítomná nejaká lampa.

Dlhé roky sa tvrdilo, že nočné gekóny UVB žiarenie nepotrebujú. Moderná teraristika však uvádza, že mierne UVB žiarenie, napríklad špeciálne žiarivky typu Arcadia ShadeDweller 7 % alebo 2,4 %, ich zdraviu a imunite prospieva a prirodzene zabraňuje vzniku krivice.

Pri starších odporúčaniach sa UV lampa nepovažuje za potrebnú, pričom hospodárenie s vitamínom D3 sa má udržiavať vhodným obohacovaním krmiva. Pri využití UVB je potrebné zohľadniť intenzitu žiarenia, vzdialenosť od zvieraťa a možnosť úkrytu.

Vlhkosť

Gekončík nočný pochádza z pomerne suchých oblastí, takže vlhkosť v teráriu by nemala byť príliš vysoká. Všeobecne sa uvádza vlhkosť vzduchu približne 40 až 50 % počas dňa a 50 až 70 % v noci.

Iné odporúčania uvádzajú celkovú vlhkosť medzi 30-40 %. Rozhodujúce je, aby bolo hlavné prostredie suché a aby bol k dispozícii vlhký úkryt s vyššou lokálnou vlhkosťou.

Je dôležité pravidelne rosiť aspoň malú časť terária, aby sa podporil proces prirodzenej výmeny pokožky. Vlhký úkryt zároveň poskytuje vhodné miesto na zvliekaniu.

Kŕmenie a pitný režim

Gekončík nočný je striktný hmyzožravec. Vo voľnej prírode sa živí najmä článkonožcami, prevažne hmyzom.

Strava v zajatí pozostáva najmä z cvrčkov, švábov, sarančiat a rôznych druhov červov či lariev. Ideálnou potravou sú cvrčkovia, sarančatá a šváby. Potravu prehĺta celú.

Z dlhodobého hľadiska sa mnohým chovateľom osvedčili najmä šváby, napríklad druh Blaptica dubia. Cvrčky sú síce bežne dostupné, no môžu byť pomerne agresívne. Ak zostanú v teráriu neulovené, môžu zviera stresovať alebo dokonca uhryznúť.

Rôzne druhy červov, ako múčne červy alebo zoophobasy, je vhodné ponúkať skôr ako doplnok stravy. Holíčatá myší sa používajú skôr výnimočne, napríklad u gravidných samíc, a to len občasne.

Hmyz by nemal byť väčší než vzdialenosť medzi očami gekončíka. Dospelé gekončíky nočné dostávajú približne dve až štyri kŕmne zvieratá.

Frekvencia kŕmenia závisí od veku a kondície zvieraťa. Dospelé jedince nepotrebujú každodenné kŕmenie, zatiaľ čo mláďatá sa zvyčajne kŕmia denne.

Aby bol príjem živín vyvážený, je potrebné hmyz pred podaním obaliť vo vitamínovom prášku určenom pre hmyzožravé plazy. Prášky sa môžu na hmyz rozprašovať každý druhý deň.

V teráriu sa často necháva aj malá miska s minerálnou zmesou, aby si zviera mohlo doplniť potrebné látky podľa potreby. Majte v teráriu malú mištičku, napríklad viečko od PET fľaše, neustále plnú čistého vápnika bez D3.

U mláďat a gravidných samíc je obzvlášť dôležitý dostatočný prísun vápnika. Dôležité je, aby išlo o vápnik bez prímesi D3, ak sa vitamín D3 dodáva iným spôsobom.

Hoci sa môže zdať, že gekončík pije len zriedkavo, čerstvá voda musí byť k dispozícii každý deň. Nádoba na vodu by mala byť plytká, aby sa gekončík neutopil.

Zvliekaniu kože

Rovnako ako iné plazy sa gekončíky pravidelne zvliekajú. Starú kožu najprv uvoľnia, následne ju roztrhajú a skonzumujú. Kožu po zvleku preto v teráriu väčšinou nenájdete.

Dospelé jedince sa zvliekajú približne každé štyri až šesť týždňov, mláďatá častejšie, keďže intenzívnejšie rastú.

Niekedy zostane stará koža na špičkách prstov. Ak ju opatrne neodstránite navlhčenou vatovou tyčinkou, zaschnutá koža prst zaškrtí, zastaví krvný obeh a prst zvieraťu sčernie a odpadne.

Preto je dôležité dbať na vlhkosť v teráriu a v prípade potreby pomôcť pri zvliekaní. Najlepšiu podporu poskytuje správne udržiavaný vlhký úkryt.

Najčastejšie zdravotné problémy

Strata chvosta

Gekončík má v chvoste uložené tukové zásoby. Ak ho chytíte za chvost alebo ho silno vydesíte, môže ho v rámci obrany odhodiť.

Chvost síce časom dorastie, ale bude vyzerať skôr ako hladká reďkovka. Strata chvosta je pre zviera obrovský stres a znamená aj stratu energie.

Metabolické ochorenie kostí

Krivica, teda MBD - metabolické ochorenie kostí, vzniká nedostatkom vápnika a vitamínu D3. Zviera má gumovú čeľusť, krivé a trasúce sa nohy a nedokáže chodiť.

Prevenciou je vyvážená strava, pravidelné podávanie vápnika a vitamínov a vhodné podmienky osvetlenia a UVB žiarenia.

Obezita

Obezita sa môže prejaviť nadmernými tukovými zásobami a tukovými vačkami za prednými končatinami. Tlstý gekončík nie je roztomilý, je chorý.

Stres a agresivita

Agresivita sa môže objaviť ako reakcia na stres. Medzi najčastejšie stresové faktory patrí nadmerné vyrušovanie počas dňa, prítomnosť iných zvierat v domácnosti, nevhodná teplota, hlad, zdravotné problémy, nadmerný hluk či ponechaný agresívny kŕmny hmyz v teráriu.

Manipulácia a ochočovanie

Prvé dva týždne po prinesení domov nechajte gekončíka v absolútnom pokoji. Potom začnite vložením ruky do terária a nechajte ho, nech si ju sám príde oňuchať a olízať.

Postupne ho učte na podoberanie zospodu pod bruchom. Gekončíka nikdy nechytajte za chvost a pri manipulácii sa vyhýbajte prudkým pohybom.

Hygiena a toaleta

Gekončíky sú nesmierne čistotné zvieratá. Vyberú si v teráriu jeden konkrétny roh, kam chodia vykonávať potrebu. Upratovanie trusu je tak otázkou pár sekúnd.

Ku každodenným prácam v rámci starostlivosti patrí odstraňovanie stolice a moču. Miska na pitie by sa mala pred plnením každý deň vypláchnuť horúcou vodou.

Takisto treba odstraňovať kŕmne zvieratá a zvyšky potravy. To platí aj pre zvyšky kože gekončíkov v období, keď sa z nej práve vyzliekajú.

Zimný pokoj

V prírode prechádzajú gekončíky obdobím chladnejšieho počasia, počas ktorého sa ich metabolizmus spomaľuje. V zajatí sa zimovanie simuluje postupným znižovaním teploty počas jesene.

Zimný pokoj podporuje zdravie plazov a predstavuje spúšťací faktor pre správanie súvisiace s rozmnožovaním. Nemusí byť nutný, zodpovedá však prirodzenej potrebe gekončíkov nočných.

Samotnému páreniu predchádza zimovanie, ktoré možno simulovať najlepšie v jesennom alebo zimnom období po dobu 1 až 3 mesiacov. Zaistíme to tak, že počas tohto obdobia nebudeme v teráriu zapínať žiadny zdroj tepla.

Teplota tým klesne na izbovú a gekončíkom sa spomalí metabolizmus, takže nebudú tak aktívne. Musíme však zaistiť dostatok vody a pozorovať zdravotný stav gekončíkov.

V prípade viditeľného úbytku na váhe treba zimovanie ukončiť. Stačí tak urobiť iba pri danom jedincovi a ostatní môžu odpočívať ďalej.

Pri dlhšom režime zimovania sa počas prvých 3-4 týždňov znižuje teplota a skracuje svietenie, následné približne štyri týždne sú bez svietenia a výhrevu pri izbovej teplote, ktorá môže byť aj nižšia, približne 12-18 °C, a ďalšie 3-4 týždne sa teplota pomaly zvyšuje na bežnú úroveň.

Iné odporúčania uvádzajú, že v období zimného pokoja môže teplota klesnúť v noci na približne 10 až 12 °C a cez deň na 15 až 18 °C. Osvetlenie sa postupne zníži na šesť hodín denne a počas tohto obdobia sa gekončík nekŕmi.

Počas zimovania prijímajú gekončíky menej potravy, no nemali by výrazne chudnúť. Na konci odpočinku sa má teplota v priebehu dvoch týždňov opäť pomaly zvyšovať.

Rozmnožovanie

Obdobie párenia začína po zimovaní, hneď ako zvýšime teplotu v teráriu. Samice sa odporúča pripúšťať až vtedy, keď dosiahnu hmotnosť minimálne 45 g.

Týmto sa vyhneme zbytočnému preťažovaniu samičiek a minimalizujeme možnosť problémov pri znáške alebo po nej. V tomto období si odpočnú najmä samice, ktoré naberú dostatok energie na párenie a znášanie vajec v nadchádzajúcej sezóne.

Obvykle sa gekončíky začínajú páriť na konci januára a začiatku februára. Samec dáva svoj záujem najavo charakteristickým trasením chvosta.

Nezľaknite sa, keď samec začne ako o život vrtieť chvostom a začne na samici dorážať - je to súčasť párenia. Samotný akt párenia trvá len niekoľko sekúnd.

Samce majú dva hemipenisy, pričom môžu postupne oplodniť viac samíc. Najčastejšie sa chovajú skupiny v pomere jeden samec a niekoľko samíc.

Znáška a inkubácia vajec

Samice kladú po dve, výnimočne aj po jednom vajci, približne 4x-8x ročne do vopred pripravených kladísk.

Kladisko môže byť klasická kuchynská umelohmotná krabička s rozmermi 20 × 20 × 10 cm (D × Š × V). V podstate ide o podobné riešenie ako vlhká skrýša, len s väčším množstvom jemného substrátu, aby samice mohli vajcia bezpečne naklásť.

Nakladené vajcia je nutné do 24 hodín od znášky premiestniť do vopred pripraveného inkubátora. Vajíčka gekončíkov možno inkubovať v substráte s názvom SERAMIS, ktorý tvoria drobné granulky vypáleného ílu.

Pri ukladaní vajec do substrátu je dôležité dodržať, aby bolo vajce približne do polovice v substráte. Tým sa vyhneme zbytočnému vysušeniu vajíčok.

Akonáhle dáme vajíčka do inkubačnej krabičky a následne do inkubátora, nemali by sme s nimi už akokoľvek manipulovať. Mohlo by dôjsť k úmrtiu zárodku.

Na teplote výrazne závisí dĺžka inkubácie, pomer samičiek a samčekov aj ich zfarbenie. Pri nižších teplotách sú gekončíky v dospelosti tmavšie než mláďatá inkubované pri vyšších teplotách.

Teplota 31-32 °C sa uvádza ako maximálna bezpečná teplota pre inkubáciu. Pri dodržaní uvedených podmienok sa približne po 60-70 dňoch liahnu malé gekončíky.

Po narodení merajú približne 70 mm a vážia iba okolo 2 g.

Výber gekončíka

Dnes nie je problém nájsť gekončíky na burzách ani v špecializovaných predajniach. Napriek tomu je bezpečnejšie kupovať mláďatá priamo od overeného chovateľa.

Dôveryhodného chovateľa možno nájsť prostredníctvom chovateľských stránok, diskusných fór alebo odporúčaní. Pri kúpe je dôležité vypýtať si na neho kontakt, aby ste sa na neho pri problémoch mohli obrátiť.

Pri výbere mláďaťa je dôležité sledovať jeho kondíciu. Zdravý gekončík má zaoblený, plný chvost, s výnimkou veľmi mladých jedincov, pevné končatiny bez deformácií a aktívny prejav.

Ohnuté končatiny môžu signalizovať nedostatok vápnika, čo je vážny problém. Rovnako je potrebné skontrolovať prsty, pretože zvyšky starej kože po neúplnom zvliekaní môžu viesť k ich odumretiu.

Začiatočníci si môžu vybrať dospelé jedince, čím predídu problémom, ako sú nedostatok vitamínov pri vývoji, nechutenstvo alebo zvýšený stres. Pri mláďatách sa odporúča vyberať jedince staré približne 3-4 mesiace alebo s hmotnosťou 20 g a viac.

Nie je výnimočné stretnúť sa s jedincami, ktorým dorástol nový chvost po jeho odhodení. Odporúča sa vyhýbať veľmi lacným jedincom alebo veľmi mladým jedincom bez overiteľného pôvodu.

Karanténa

Každý novozískaný gekončík by mal stráviť minimálne dva mesiace v karanténe. Karanténny box môže byť jednoduchý plastový box s papierovým podkladom, základnými úkrytmi a lokálnym zdrojom tepla.

Vlhký úkryt sa vystelie navlhčenými papierovými utierkami. Pri začleňovaní nového zvieraťa do existujúcej skupiny ho treba najskôr držať v karanténe a nechať vyšetriť na prítomnosť roztočov a červíkov.

Čo zvážiť pred kúpou

Skôr než si domov prinesiete gekončíka nočného, je dôležité sa na to dôkladne pripraviť. Treba si zodpovedať otázku, či ste pripravení na to, že bude žiť 20-30 rokov.

Rovnako dôležité je zvážiť, či mu budete môcť poskytnúť dostatok priestoru a či beriete na vedomie, že to nie je pes ani iný chlpatý cicavec, ale plaz, ktorý si s vami často nevytvorí žiadne puto.

Treba počítať s tým, že bude potrebovať svietiť alebo vykurovať niekedy aj 10-12 hodín denne. Chov gekončíka tiež znamená manipuláciu so živým hmyzom. Šváby, cvrčky či iné druhy kŕmneho hmyzu budú bežnou súčasťou domácnosti.

Okrem samotného terária je potrebné počítať s nákladmi na vybavenie, vykurovanie, elektrinu, potravu a prípadnú veterinárnu starostlivosť.

Treba sa zamyslieť aj nad časovou náročnosťou. Dokážete zabezpečiť pravidelné kŕmenie, dopĺňanie vitamínov a výmenu vody? Ak budete dlhší čas mimo domova, máte niekoho, kto sa o zviera postará?

Plazy vrátane gekončíkov môžu byť prenášačmi baktérií salmonely bez toho, aby sami vykazovali príznaky ochorenia. Napokon je vhodné zamyslieť sa aj nad bezpečnosťou zvieraťa. Nebude ohrozené inými domácimi miláčikmi, ako sú psy, mačky či papagáje?

Vybavenie pre seriózny chov

Pri serióznom chove je vhodné mať doplnkové vybavenie, ako je termostat, časový spínač, presná váha, teplomer so sondou či podložka pod terárium.

V teráriu musí byť pripravený teplotný gradient, dostatok stabilných úkrytov, vlhký box, plytká miska s vodou a vhodné miesto na kŕmenie. Pri používaní sypkého substrátu je vhodné kŕmiť gekončíka z pinzety.

Zápis chovnej skupiny

V chovateľskej praxi sa zloženie skupiny zapisuje pomocou čísel v tvare 0.0.0. Prvé číslo označuje počet samcov, druhé počet samíc a tretie počet mláďat bez určeného pohlavia.

Zápis 1.2.3 teda znamená skupinu s jedným samcom, štyrmi samicami a deviatimi mláďatami, označenie 1.0.0 alebo 1.0 samca. Takto označované bývajú gekončíky najmä na výstavách.

Autor chovateľských skúseností

Volám sa Rado a už od detstva ma veľmi lákala príroda, zvieratá a rastliny. Svoje hobby som zameriaval hlavne na chov zvierat a pestovanie rastlín.

Nakoľko som veľký puntičkár, predtým, ako som si zadovážil nejaké zviera, som si vždy naštudoval hromady odbornej literatúry, aby som náhodou niečo pri chove nepokazil.

tags: #gekoncik #nocny #charakteristika