Gekončík nočný: kompletný sprievodca chovom, teráriom, stravou a starostlivosťou

Gekončík nočný (Eublepharis macularius), známy aj ako gekón leopardí alebo gekončík škvrnitý, patrí medzi najobľúbenejšie druhy plazov chovaných v teráriách po celom svete. Svoju popularitu si získal najmä vďaka miernej povahe, pomerne nenáročnej starostlivosti, dlhému veku a atraktívnemu vzhľadu s výrazným škvrnitým vzorom.

Ide o pokojné, nehryzavé a kontaktné zviera, ktoré dokáže odpustiť drobné chovateľské chyby. To však neznamená, že nepotrebuje vhodné podmienky. Správna veľkosť terária, bezpečný substrát, teplotný gradient, úkryty, vyvážená strava a pravidelná kontrola zdravotného stavu sú základom jeho dlhého a kvalitného života.

Čo je gekončík nočný

Gekončík nočný patrí do čeľade gekonovitých, presnejšie medzi viečkové gekóny (Eublepharidae). Gekóny zase patria k šupinovitým plazom (Squamata), ktoré predstavujú jednu zo štyroch veľkých skupín plazov.

Pri nepredstaviteľne veľkej rozmanitosti asi 100 rodov a 1 200 rôznych druhov sú gekóny skupinou jaštericovitých. Gekóny žijú na Zemi asi 50 miliónov rokov. Či už v dažďovom lese, v púšti, alebo na horách: tieto plazy sa takmer majstrovsky prispôsobujú podmienkam svojich biotopov.

Gekončík nočný, ktorý sa v teráriách vyskytuje najčastejšie, je z rodu Eublepharis macularius. Alternatívny názov gekončíka nočného - gekončík škvrnitý - v zásade vychádza z výrazného sfarbenia: svetlá hnedasto-béžová základná farba je posiata čiernymi škvrnami.

Gekončík nočný je jedným z najobľúbenejších druhov gekónov, ktorý sa chová ako domáci miláčik. Gekončík nočný si získal obľubu medzi chovateľmi vďaka svojej nenáročnej starostlivosti, dlhému veku a atraktívnemu vzhľadu, ktorý zahŕňa žlté telo s tmavými škvrnami pripomínajúcimi leopardí vzor, samozrejme v súčasnosti je už vyšľachtených množstvo farebných variant.

Pôvod a prirodzené prostredie

Gekončík nočný pôvodne pochádza zo suchých a kamenistých polopúští Afganistanu, Pakistanu a severnej Indie. Jeho prirodzený areál zahŕňa aj Irán, Irak, Nepál, Sýriu a Turecko.

Gekončíky nočné sa vyvíjali takisto v juhovýchodnej Ázii. Odtiaľ sa tento druh jaštera rozšíril od Indie, Pakistanu, Afganistanu, Iránu a Iraku až do Sýrie a Turecka.

Ako biotop uprednostňuje gekončík nočný polosuché až suché stepné oblasti krajiny. Vyskytuje sa prevažne na tropických a subtropických púšťach, resp. polopúšťach s pieskovo-zemitou, skôr pevnou pôdou.

Čistým piesočným púšťam sa títo pôdni obyvatelia, ktorí sa radi odoberajú pod kamene alebo do podzemných jaskýň, vyhýbajú. Vo voľnej prírode sa gekončík nočný zdržiava v podzemných jaskyniach, skalných štrbinách a pod kameňmi.

Gekončíky nočné niekedy do zeme vyhrabávajú hlboké chodby, ktoré slúžia ako úkryty. Takisto rady lezú a možno na ne preto natrafiť aj na kameňoch a iných vyvýšeninách.

Vo svojom prirodzenom biotope vyhľadávajú gekončíky nočné v lete mierne vlhké a veľmi teplé prostredie, s dennými teplotami až do 40 °C. Naopak, v zimných mesiacoch sú tieto adaptabilné jaštery zvyknuté na skôr suché a chladné prostredie.

V prírode obýva kamenisté polopúšte a suché oblasti juhovýchodného Afganistanu, Pakistanu, severozápadnej Indie a časti Iránu. V takýchto podmienkach sa gekončíky ukrývajú pod zemou a prechádzajú do stavu spomaleného metabolizmu.

História a vedecké poznatky

Jeden exemplár z rodu gekončíkov nočných (Eublepharis) prvýkrát popísal v roku 1827 britský zoológ John Edward Gray.

Gekončík nočný je obľúbený medzi teraristami, ale aj vedcami ako modelový organizmus. Sympatický jašter gekončík nočný sa v domácich chovoch prvýkrát objavil v 60. rokoch minulého storočia.

Výskum medzinárodného tímu vedcov, na ktorom sa podieľal aj zoológ Daniel Jablonski pôsobiaci na Univerzite Komenského v Bratislave, priniesol odpovede na otázky týkajúce sa pôvodu chovaných jedincov a evolúcie voľne žijúcich populácií.

Výskum ukázal, že hoci v súčasnosti vedci rozoznávajú iba šesť druhov gekončíkov rodu Eublepharis, ich skutočný počet je vyšší. V prírode sa môže vyskytovať až desať rôznych druhov, z ktorých štyri stále čakajú na vedecký opis.

Spoločný predok týchto druhov sa do Indie dostal zo severnej Afriky alebo Arabského polostrova. Jednotlivé druhy rodu Eublepharis vznikali v treťohorách počas geologických epoch oligocén až miocén, čiže v rozmedzí pred 34 až 5 miliónmi rokov.

Ešte o dosť starší je spoločný predok čeľade gekončíkovité (Eublepharidae), do ktorej radíme ďalšiu päticu rodov žijúcich v Ázii, Afrike a Severnej Amerike. Pôvod skupiny siaha až do druhohôr, konkrétne do vrchnej kriedy pred približne 77 miliónmi rokov.

Výsledky odhalili, že gekončíky nočné chované v teráriách a laboratóriách tvoria vlastne jednoliatu populáciu s nízkou genetickou diverzitou. Všetky dnes chované jedince gekončíka nočného sú si blízko príbuzné a pochádzajú z úzko vymedzenej geografickej oblasti.

Pochádzajú z jednej evolučnej línie reprezentujúcej modelový druh E. macularius. V prírode sa vyskytuje v oblasti južného a stredného Pakistanu. Ukazuje to, že chované línie gekončíkov v zajatí pochádzajú predovšetkým z oblasti okolo rieky Indus.

Vzhľad a telesné vlastnosti

Gekončíky nočné môžu mať vrátane chvostu dĺžku až 25 centimetrov. Gekončík nočný je menší, ale robustný jašter, ktorý dosahuje dĺžku až 30 cm.

Majú valcovité, zavalité telo, ktoré je na hornej strane mierne sploštené. Majú robustné telo a dlhý chvost, ktorý používajú na skladovanie tukových zásob.

Gekončíky nočné majú mohutnú hlavu s nápadne veľkými očami, ktoré sú umiestnené po stranách. Prirodzená farba očí gekončíka nočného je žltohnedá až zlatá a zrenica sa až na úzku medzeru dá zatvárať.

Gekončík nočný nemá zrastené očné viečka, takže môže zavrieť oči. Od toho je odvodený jeho rodový názov, ktorý v preklade znamená „pravé očné viečko“.

V súčasnosti sú títo obyvatelia terárií k dispozícii aj vo veľmi atraktívnych chovných variantoch s čiernookými zvieratami, označovanými ako Eclipses, alebo s farebne rozpolenými očami, označovanými ako Snake Eyes. Pri albínskych druhoch vykazujú oči červenkastý lesk.

Koža gekončíka nočného je spravidla pokrytá veľmi jemnými šupinami a na dotyk je preto mierne zamatová. Jeho šupinatá koža pokrytá početnými hrboľčekmi sa vyznačuje charakteristickým škvrnitým vzorom, v angličtine sa mu preto hovorí „leopard gecko“, čiže leopardí gekón.

V súčasnosti existuje množstvo fascinujúcich foriem chovu, takže gekončíka nočného dnes možno v teráriách obdivovať v najrôznejších farebných variantoch a sfarbeniach.

Vonkajšia schránka sa obnovuje pravidelným zvliekaním kože. Pozdĺžny chvost slúži gekónom na koordináciu pohybu pri behu, lezení a skákaní. Tu sa zároveň vo forme tukov ukladajú zásoby živín.

Gekončík nočný sa môže dožívať až 20 rokov a dosahuje hmotnosť zhruba 40 až 70 gramov. Pri správnej starostlivosti sa môže dožiť aj viac než 20 rokov.

Na rozdiel od väčšiny gekónov nedisponuje prísavnými orgánmi na prstoch, preto nedokáže šplhať po vertikálnych povrchoch. Prsty viečkových gekónov nie sú na končekoch rozšírené a nemajú ani priľnavé lamelky.

Prsty viečkových gekónov sa naopak končia ostrými, zahnutými pazúrmi, ktoré sa nemôžu zaťahovať. Gekónom umožňujú hrabať sa aj v pevnom substráte a vynikajúco sa pohybovať po skalnatom a kamenitom podklade.

Aktivita a správanie

Hoci má zviera v názve slovo „nočný“, v skutočnosti je aktívne skôr za súmraku a úsvitu. Napriek slovenskému názvu nejde o striktne nočné zviera. Najväčšiu aktivitu prejavuje počas svitania a súmraku.

Gekončíky nočné sú aktívne za súmraku a v noci. Sotva sa osvetlenie terária zhasne, gekončíky nočné už vychádzajú zo svojho úkrytu, kde väčšinu dňa zostávajú v ústraní.

V zajatí sa však jeho denný rytmus môže prispôsobiť podmienkam chovu a častejšie ho pozorujeme aktívneho v noci. Počas dňa sa zvyčajne ukrývajú v úkrytoch a odpočívajú.

Potom sa zdanlivo bezúčelne prechádzajú po svojom teráriu - hľadajúc niečo pod zub. Pomalým, zvedavým pohybom preskúmavajú terárium alebo trpezlivo sledujú dianie zo svojho úkrytu.

To neznamená, že nevedia aj bleskovo zaútočiť alebo utekať. Treba na to dbať pri každej manipulácii alebo otváraní terária.

Vďaka pokojnej a zvedavej povahe gekončíka nočného možno tento druh plazov považovať za takmer krotké zviera. Kto si zadováži gekončíka nočného, bude žasnúť, ako rýchlo tento druh jaštera stratí plachosť.

Gekončík nočný je medzi teraristami považovaný za nekorunovaného kráľa začiatočníkov. Je to neuveriteľne pokojné, nehryzavé a kontaktné zviera, ktoré odpúšťa drobné chovateľské chyby.

Gekončíky sú prirodzene samotárske. V prírode sa gekončík nočný často vyskytuje osamote a samec si stráži svoje územie.

Výber a umiestnenie terária

Gekončík nočný potrebuje suché terárium, teda bežné púštne terárium vhodné pre zemné druhy. Terárium môže byť vyrobené zo skla, dreva, PVC dosiek alebo môže ísť aj o plastový box.

Pre jedného dospelého jedinca je absolútne minimum sklenené terárium s rozmermi 60 × 45 × 45 cm (dĺžka × hĺbka × výška). Ak mu doprajete veľkosť 80 × 40 × 40 cm, bude ešte spokojnejší.

Terárium pre dospelého gekončíka nočného by malo mať minimálne rozmery 60 × 30 × 30 cm, avšak čím väčšie terárium, tým lepšie - optimálne 100 × 45 × 30 cm.

Pre jedného dospelého jedinca sa odporúča minimálny objem 40 litrov. Keďže nejde o výrazne šplhavý druh, dôležitejšia je plocha dna než výška.

Pri chove gekončíka je dôležitejšia využiteľná plocha dna než samotná výška terária. Je však vhodné vytvoriť zadnú stenu s terasami alebo menšími vyvýšeninami.

Hoci gekončík nepatrí medzi výrazne šplhavé druhy, občas rád preskúma vyvýšené miesta, kde buď odpočíva alebo pozoruje okolie. Vhodné sú rôzne kamene, korene, umelé plošiny a skalky.

Všetky dekorácie musia byť pevné a stabilné, aby sa počas pohybu zvieraťa neprevrátili a nespôsobili zranenie. Prirodzený dekor, ako sú konáre, korene a odolné rastliny, môže zároveň vytvoriť pútavý kus prírody v obývačke.

Úkryty a vybavenie

Úkryty patria medzi najdôležitejšie prvky terária. Gekončík nočný je prirodzene plachý druh, ktorý väčšinu dňa trávi skrytý v bezpečí.

V teráriu by malo byť dostatok úkrytov a dekorácií, ktoré umožnia gekónovi cítiť sa bezpečne. Vhodné sú napríklad dutiny z korku, kôry, savanového dreva alebo koreňa Mopani.

Samozrejmosťou sú úkryty - ideálne aspoň dva až tri kusy z rôznych materiálov. Jeden by mal byť umiestnený v teplejšej časti terária, druhý v chladnejšej.

Úkryty je možné zakúpiť v obchodoch s chovateľskými potrebami, no rovnako dobre poslúžia aj vlastnoručne vyrobené varianty, napríklad z plastových nádob.

Pre svoje blaho potrebujú gekončíky nočné miernu relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorú možno dosiahnuť takzvanými wetboxmi, teda vlhkými krabičkami. Tieto dutiny si môžete sami postaviť zo starých plastových misiek, ktoré následne vyložíte vlhkým machom.

Vlhký úkryt, takzvaný Moist hide, môže tvoriť plastová alebo keramická krabička naplnená neustále vlhkým rašelinníkom, teda sphagnom, prípadne len navlhčenou papierovou utierkou.

Hoci gekončíky žijú v suchšom prostredí, tento úkryt im simuluje vlhšiu mikroklímu pod kameňmi v prírode. Pre začiatočníkov je silne odporúčaný, pretože zvieraťu zásadne pomáha bez problémov sa zvliecť zo starej kože.

Mimoriadne dôležitý je aj vlhký úkryt, umiestnený ideálne na rozhraní teplej a chladnejšej časti terária. Práve tu sa gekončíky najčastejšie zvliekajú.

Na jeho výrobu postačí malý plastový box s vekom - napríklad obyčajná dóza od potravín. Do vnútra sa vkladá materiál udržiavajúci vlhkosť, ako je rašelina, vermikulit, perlit alebo navlhčené papierové utierky.

Wetboxy rady využívajú aj samice na kladenie vajíčok a ako hniezdisko.

Substrát: bezpečné možnosti a riziká

Výber substrátu je pri chove gekončíka veľmi dôležitý. Gekončíky nočné potrebujú pevnú podstielku oživenú rôznymi nerovnosťami a možnosťami úkrytu.

Ideálna je ílovito-piesková zmes, ktorá je prekladaná niekoľkými kameňmi. V predajni si môžete kúpiť už hotové ílovito-pieskové zmesi.

Špeciálny teráriový substrát pre púštne druhy, teda zmes piesku a ílu, sa po navlhčení utlačí a vytvorí tvrdú krustu podobnú suchej zemi.

Pomocou vlhčeného produktu je potom možné naniesť vrstvu podstielky s hrúbkou tri až desať centimetrov. Môžete dokonca vymodelovať aj ideálnu krajinku vrátane dutín.

Prirodzeným substrátom, ktorý zodpovedá prírodným podmienkam, je piesok zmiešaný so zeminou, štrkom a kamením rôznej veľkosti.

Podstielka však patrí medzi kontroverzné témy. Niektoré zdroje považujú piesok za nevhodný a odporúčajú chovať gekončíky bez substrátu, napríklad na papierových utierkach.

Nikdy nepoužívajte čistý a jemný kremičitý piesok. Gekončíky skúmajú okolie olizovaním a jemný piesok sa im hromadí v tráviacom trakte, čo sa označuje ako impakcia.

Impakcia môže zviera pomaly a bolestivo usmrtiť. Piesok, ak je zjedený, môže narušiť steny tráviacej trubice, viesť k zápche a niekedy k úmrtiu.

Ak sa rozhodnete pre piesok, je lepšie dbať na to, aby boli gekončíky kŕmené len z pinzety, nenechávať žiadny hmyz bez bariér pobehovať po teráriu a pravidelne odstraňovať zvyšky potravy.

Určite sa treba vyhnúť kokosu a lignocelu. Alternatívnou podstielkou je štrk, pričom je vhodné kombinovať ho s pevnými kameňmi a inými stabilnými prvkami.

Pre mláďatá, približne do veku 6-10 mesiacov, sa veľmi často odporúča používať obyčajné, neparfumované papierové kuchynské utierky.

Nie je to síce z estetického hľadiska pekné a nie je to nutnosťou, ale pre začiatočníkov je to najbezpečnejšia voľba. Mláďatá bývajú pri love nešikovné a na papierových utierkach nehrozí prehltnutie podkladu a upchatie čriev.

Navyše na bielom podklade ľahko skontrolujete, či mláďa normálne žerie a vylučuje. Pri mláďatách je možné použiť aj jednoduchý plastový box s vetracími otvormi, základnými úkrytmi a lokálnym zdrojom tepla.

Teplota a teplotný gradient

Gekončík nočný si nedokáže sám vytvárať telesné teplo, preto potrebuje vyhrievanú zónu a chladnejšiu časť terária. Terárium nesmie byť vykúrené celé rovnako.

Teplotný gradient mu umožní vybrať si optimálne miesto podľa aktuálnej potreby. Zdroj tepla sa umiestňuje do jednej polovice terária, zatiaľ čo druhá polovica zostáva chladnejšia.

Teplá strana sa zaisťuje väčšinou pomocou výhrevnej žiarovky umiestnenej na jednej strane terária. Ďalšou možnosťou je vykurovacia podložka umiestnená zvonku pod sklom.

Výhrevná podložka nesmie byť umiestnená cez celé dno, ale maximálne pod 1/3 terária. Najvhodnejším riešením môže byť kombinácia výhrevnej podložky, fólie alebo kábla umiestneného pod časťou terária a prípadného doplnkového zdroja tepla vo forme žiarovky alebo keramickej výhrevnej lampy.

Teplotu je ideálne regulovať pomocou termostatu. Pri výbere výkonu žiarovky treba zohľadniť veľkosť terária, jeho umiestnenie, vzdialenosť od okna a dĺžku svietenia.

Vyhrievanie podstielky v teráriu je veľmi žiaduce. Na tento účel sú vhodné vyhrievacie podložky, kamene alebo káble.

Teplota pod výhrevnou žiarovkou môže lokálne dosahovať až 40 °C, zatiaľ čo v chladnej zóne sa teplota pohybuje približne okolo 26-29 °C. Rozhodujúce je vždy vytvorenie rozdielu medzi teplým a chladným miestom, nie rovnomerné vykurovanie celej ubikácie.

V noci môže teplota v celom teráriu klesnúť na izbových 20-22 °C. Vhodné je používať teplomer so sondou a kontrolovať teplotu priamo v miestach, kde sa gekončík pohybuje.

Osvetlenie a UVB žiarenie

Gekončíky nočné potrebujú denný a nočný rytmus. Na tento účel potrebujete spínacie hodiny, aby ste mohli regulovať vyhrievanie aj osvetlenie.

Na rozdiel od gekónov, ktoré sú aktívne cez deň, gekončíky nočné nutne nepotrebujú osvetlenie. Osvetlenie slúži predovšetkým na riadenie fáz aktivity. V tmavých izbách a v sklepe však musí byť v každom prípade prítomná nejaká lampa.

Dlhé roky sa tvrdilo, že nočné gekóny UVB žiarenie nepotrebujú. Moderná teraristika však ukazuje, že mierne UVB žiarenie ich zdraviu a imunite prospieva a prirodzene pomáha predchádzať vzniku krivice.

Gekončíky sa v prírode so slnkom stretávajú najmä v neskorom popoludní, za súmraku a počas svitania, keď je úroveň UVB žiarenia nižšia než počas dňa.

UVB žiarenie je pre jaštery dôležité, pretože sa podieľa na tvorbe vitamínu D3 v ich tele. Bez vitamínu D3 môže dôjsť k vážnym a nezvratným metabolickým ochoreniam kostí.

Ak v teráriu UVB svetlo chýba, vitamín D3 treba dodávať umelo prostredníctvom vitamínovo-minerálnych prípravkov. Umelé podávanie D3 však prináša riziko hypervitaminózy, teda nadbytku vitamínu.

Ak chcete gekončíkovi poskytnúť čo najprirodzenejšie prostredie, vhodné je UVB osvetlenie s označením 2,4-7 % UVB. Vhodnou voľbou sú žiarivky značky Arcadia z radu ShadeDweller.

Pri albínskych genetických formách sa odporúčajú žiarivky o sile 2,4 % UVB. UVB zdroj môžete zapnúť napríklad tri až štyri hodiny pred úplným zhasnutím svetiel, prípadne môže svietiť aj počas celého dňa.

Vlhkosť a vlhký úkryt

Gekončíky nočné pochádzajú z pomerne suchých oblastí, preto vlhkosť v teráriu nemá byť príliš vysoká. Bežná vlhkosť vzduchu sa podľa podmienok chovu pohybuje približne medzi 30-50 %.

Niektoré odporúčania uvádzajú cez deň vlhkosť približne 40-50 % a v noci 50-70 %. Dôležité je, aby bolo celé terárium prevažne suché a aby zviera malo k dispozícii oddelený vlhký úkryt.

Je dôležité zabezpečovať pravidelné rosenie aspoň malej časti terária, aby sa podporil proces prirodzenej výmeny pokožky. Vlhký úkryt musí zostať vlhký, nie však premočený.

Vlhkejšie miesto simuluje mikroklímu nôr, skalných štrbín a priestoru pod kameňmi, kde gekončíky v prírode vyhľadávajú vhodné podmienky na zvliekanie.

Strava gekončíka nočného

Gekončík nočný je striktný hmyzožravec. V prírode sa živí prevažne článkonožcami, najmä hmyzom a inými bezstavovcami.

Základ stravy tvoria svrčky, sťahovavé kobylky, sarančatá a šváby, napríklad druh Blaptica dubia. Vhodné sú aj múčne červy, zoofobasy a iné larvy, ktoré je lepšie ponúkať ako doplnok stravy.

Živý hmyz treba veľkostne prispôsobiť zvieraťu. Hmyz by nemal byť väčší než vzdialenosť medzi očami gekončíka.

Mláďatá sa zvyčajne kŕmia každý deň. Zjedia toľko potravy, koľko dokážu skonzumovať približne za 10 minút, väčšinou ide o 3-5 menších svrčkov.

Dospelé gekončíky nepotrebujú každodenné kŕmenie. Dospelé jedince dostávajú na jedno kŕmenie zhruba dve až štyri kŕmne zvieratá a podľa veku, kondície a hmotnosti sa kŕmia približne dvakrát až sedemkrát týždenne.

Pri dospelých jedincov sa môže frekvencia kŕmenia pohybovať približne od raz za dva až štyri dni. Konkrétny režim treba prispôsobiť kondícii zvieraťa, jeho aktivite a tomu, či nepriberá.

Cvrčky sú bežne dostupné, no môžu byť pomerne agresívne. Ak zostanú v teráriu neulovené, môžu zviera stresovať alebo dokonca uhryznúť. Preto treba po určitom čase neulovený hmyz odstrániť.

Dospelým jedincom možno občas ponúknuť aj holíča myši, najmä gravidným samiciam, ale iba výnimočne. Nie každý gekončík ho skonzumuje.

Vitamíny, vápnik a voda

Na doplnenie stravy je potrebné pridávať minerálne látky a vitamínové prášky. Hmyz sa pred podaním obaľuje vo vitamínovo-minerálnom prášku určenom pre hmyzožravé plazy.

V dnešnej dobe existujú aj prípravky, ktoré sa podávajú priamo kŕmnemu hmyzu, aby bol dostatočne výživný. Vhodnou alternatívou je aj obaľovanie hmyzu vo vitamínoch a mineráloch pred podaním.

U mláďat a gravidných samíc je obzvlášť dôležitý dostatočný prísun vápnika. V teráriu môže byť malá mištička neustále plná čistého vápnika bez D3.

Čistý vápnik v miske je iba doplnok, nie hlavný zdroj minerálov. Takisto platí, že nadbytok vitamínov môže byť pre gekončíky škodlivý.

Každá značka vitamínovo-minerálneho prípravku má odlišné dávkovanie. Pri výbere treba skontrolovať, či prípravok obsahuje vitamín D3 alebo nie, a dávkovanie prispôsobiť použitému UVB osvetleniu.

Čerstvá voda musí byť k dispozícii každý deň. Nádoba na vodu by mala byť plytká, aby sa gekončík neutopil.

Gekončíky sú zvieratá žijúce na zemi, preto misky na vodu a doplnky stravy umiestňujeme na zem. Miska na pitie by sa mala pred opätovným naplnením každý deň vypláchnuť horúcou vodou.

Chov samostatne alebo v skupine

Gekončíky sú teritoriálne zvieratá. Nikdy nedávajte do jedného terária dvoch samcov, pretože by bojovali o teritórium a mohlo by dôjsť k vážnym zraneniam alebo úhynu.

Chovať gekončíka nočného osamote je bezpečné, pretože sa minimalizuje riziko bojov a stresu spôsobeného prítomnosťou iného jedinca.

Samice sú zvyčajne menej teritoriálne a môžu spolu žiť v pokoji, avšak ich správanie treba sledovať. Aj medzi samicami sa môžu objaviť konflikty, najmä ak sú rozdielne veľké.

Preto je vhodné kombinovať len jedince podobnej veľkosti a nekombinovať mláďatá s dospelými. Ak sa objavia boje alebo dlhodobé stresovanie, zvieratá je nevyhnutné oddeliť.

Najlepšie je chovať jedného samca s jednou alebo viacerými samicami. Chov v skupinke, kde je jeden samec a viacero samíc, napríklad jeden samec a dve až tri samice, môže znížiť stres a agresivitu tým, že samec rozdelí svoju pozornosť medzi viaceré samice.

Pri väčšej skupine musí byť terárium dostatočne veľké, aby mal každý jedinec vlastný úkryt a priestor na pohyb. Gekončíky možno chovať aj v skupinách, no je potrebné rešpektovať ich teritoriálne správanie.

Zimný pokoj

Na rozdiel od niektorých plazov, ktoré v zime výrazne obmedzia aktivitu, dodržiava gekončík nočný zimný pokoj. V tomto dvoj- až trojmesačnom období vykazuje výrazne zníženú aktivitu.

Zároveň sa mu značne spomalí metabolizmus a prestane prijímať potravu. Iba sem-tam vypije trocha vody. Takýto odpočinok podporuje zdravie plazov a navyše predstavuje spúšťací faktor pre správanie súvisiace s rozmnožovaním.

Zimný pokoj nemusí byť nutný, zodpovedá však prirodzenej potrebe gekončíkov nočných. Dospelé jedince je možné v zimnom období mierne zazimovať, teda znížiť teplotu aj dobu osvetlenia.

Ak chcete gekončíkovi umožniť zimný pokoj, teplotu v teráriu znižujte pomaly. Počas tohto obdobia môže teplota v noci klesnúť približne na 10-12 °C a cez deň na 15-18 °C.

Ak je to možné, terárium jednoducho umiestnite do chladnej miestnosti. Počas tohto obdobia sa gekončík nekŕmi a osvetlenie sa pomaly zníži na šesť hodín počas dňa.

Nikdy nesmie chýbať miska s čerstvou vodou. Po skončení odpočinku by sa mala teplota v priebehu dvoch týždňov opäť pomaly zvyšovať.

Pri dlhšom zimovaní sa prvé tri až štyri týždne znižuje teplota a skracuje svietenie, nasledujú približne štyri týždne bez svietenia a výhrevu pri izbovej alebo nižšej teplote 12-18 °C a ďalšie tri až štyri týždne sa teplota pomaly zvyšuje na bežnú hodnotu.

Počas zimovania gekončíky prijímajú menej potravy, no nemali by výrazne chudnúť. V prípade viditeľnej straty hmotnosti sa odporúča zimovanie predčasne ukončiť a teplotu postupne zvýšiť.

Rozmnožovanie

Obdobie párenia obvykle nastáva po zimovaní. Po skončení zimovania a zvýšení teploty začína obdobie párenia.

Samec dáva svoj záujem najavo charakteristickým trasením chvosta. Samotný akt párenia trvá len niekoľko sekúnd. Samec sa pri párení zakusuje samičke za krk, podsúva pod ňu ocas a dôjde k samotnému aktu.

Samce majú dva hemipenisy a môžu postupne oplodniť viac samíc. Ak chováte samca a samicu s cieľom rozmnožovania, pripravte sa na inkubáciu vajec a zabezpečte vhodné podmienky pre úspešný odchov.

Samice by sa mali pripúšťať až po dosiahnutí dostatočnej veľkosti a kondície. Odporúča sa, aby mali minimálne 45-50 gramov a boli staršie ako jeden rok.

V teráriu je vhodné mať kladisko. V podstate ide o vlhkú skrýšu s väčším množstvom jemného substrátu, do ktorého môže samica naklásť vajíčka.

Wetboxy rady využívajú aj samice na kladenie vajíčok a ako hniezdisko. Pred rozmnožovaním treba zvážiť, či je možné zabezpečiť vhodné podmienky aj nový domov pre odchované jedince.

Zvliekaniu kože treba venovať pozornosť

Gekončík nočný sa pravidelne zvlieka z kože. Starú kožu najprv uvoľní, následne ju roztrhá a skonzumuje.

Zviera sa pravidelne zvlieka z kože, ktorú následne zožerie, takže ju v teráriu väčšinou nenájdete. Dospelé jedince sa zvliekajú približne každé štyri až šesť týždňov, mláďatá častejšie, keďže intenzívnejšie rastú.

Vlhký úkryt zvieraťu pomáha pri uvoľnení starej kože. Niekedy však zostane stará koža na špičkách prstov alebo na konci chvosta.

Ak ju opatrne neodstránite navlhčenou vatovou tyčinkou, zaschnutá koža môže prst zaškrtit, zastaviť krvný obeh a prst môže sčernieť a odpadnúť.

Zvyšky kože treba odstraňovať opatrne a bez násilného strhávania. Pri opakovaných problémoch so zvliekaním je potrebné skontrolovať vlhký úkryt, celkovú vlhkosť, hydratáciu a zdravotný stav zvieraťa.

Najčastejšie zdravotné problémy

Metabolické ochorenie kostí

Krivica, označovaná aj ako MBD - metabolické ochorenie kostí, vzniká nedostatkom vápnika a vitamínu D3.

Zviera môže mať mäkkú alebo gumovú čeľusť, krivé a trasúce sa nohy a nedokáže normálne chodiť. Ohnuté končatiny môžu signalizovať nedostatok vápnika, čo je vážny problém.

Prevenciou je vyvážené kŕmenie, správne používanie vápnika a vitamínov, vhodné UVB osvetlenie alebo kontrolované dopĺňanie vitamínu D3 a správne teploty.

Obezita

Tlstý gekončík nie je roztomilý, ale chorý. Obezita vzniká najmä pri nadmernom kŕmení a nedostatku pohybu.

Nadmerné tukové zásoby sa prejavujú napríklad tukovými vačkami za prednými končatinami. Dôležité je sledovať aj tvar chvosta, pretože chvost síce prirodzene slúži ako zásobáreň tuku, ale výrazná obezita zaťažuje celý organizmus.

Strata chvosta

Gekončík má v chvoste uložené tukové zásoby. Ak ho chytíte za chvost alebo ho silno vydesíte, môže ho v rámci obrany odhodiť.

Chvost síce časom dorastie, ale bude vyzerať skôr ako hladká reďkovka. Strata chvosta predstavuje pre zviera obrovský stres a stratu energie.

Pri manipulácii nikdy nechytajte gekončíka za chvost. Zviera treba podopierať zospodu pod bruchom a pohybovať sa pokojne.

Stres a agresivita

Agresivita sa môže objaviť ako reakcia na stres. Medzi najčastejšie stresové faktory patrí nadmerné vyrušovanie počas dňa, prítomnosť iných zvierat v domácnosti, nevhodná teplota, hlad, zdravotné problémy, nadmerný hluk alebo ponechaný agresívny kŕmny hmyz v teráriu.

Niektoré samice môžu byť prirodzene temperamentnejšie, napríklad tie, ktoré boli inkubované pri vyšších teplotách. Pri náznakoch bojov alebo dlhodobého stresu treba jedince oddeliť.

Ochočovanie a manipulácia

Prvé dva týždne po prinesení domov nechajte gekončíka v absolútnom pokoji. Potrebuje si zvyknúť na nové prostredie, pachy, zvuky, terárium a denný režim.

Potom začnite vložením ruky do terária a nechajte ho, aby si ju sám prišiel ovoňať a olízať. Postupne ho učte na podoberanie zospodu pod bruchom.

Gekončíka nedvíhajte za chvost, prudko ho nechytajte zhora a nevyrušujte ho počas odpočinku v úkryte. Mláďatá bývajú rýchle a plaché a pri vyrušení môžu dokonca vydávať piskľavý zvuk.

Dospelé gekončíky sa správajú pokojnejšie, no aj ony dokážu bleskovo utiecť. Treba na to myslieť pri každom otváraní terária.

Hygiena a každodenná starostlivosť

Gekončíky nočné sú nesmierne čistotné zvieratá. Vyberú si v teráriu jeden konkrétny roh, kam chodia vykonávať potrebu.

Úpratovanie trusu je tak otázkou pár sekúnd. Ku každodenným prácam patrí odstraňovanie stolice a moču, kontrola vody a odstraňovanie zvyškov potravy.

Misku na pitie treba pred naplnením každý deň vypláchnuť horúcou vodou. Takisto treba odstraňovať uhynuté alebo neulovené kŕmne zvieratá.

Hygiena je dôležitá aj z dôvodu možného prenosu baktérií. Plazy vrátane gekončíkov môžu byť prenášačmi baktérií salmonely bez toho, aby sami vykazovali príznaky ochorenia.

Po manipulácii so zvieraťom, substrátom, trusom alebo kŕmnym hmyzom si treba dôkladne umyť ruky.

Karanténa a výber gekončíka

Pri začlenení nového zvieraťa do existujúcej skupiny by mal nováčik najskôr prejsť karanténou a vyšetrením na prítomnosť roztočov a červíkov.

Každý novozískaný gekončík by mal stráviť minimálne dva mesiace v karanténe. Karanténny box môže byť jednoduchý plastový box s papierovým podkladom, základnými úkrytmi a lokálnym zdrojom tepla.

Vlhký úkryt sa vystelie navlhčenými papierovými utierkami. Počas karantény je jednoduchšie kontrolovať príjem potravy, trus, zvliekanie aj prípadné príznaky ochorenia.

Dnes nie je problém nájsť gekončíky na burzách ani v špecializovaných predajniach. Bezpečnejšie je však kupovať mláďatá priamo od overeného chovateľa.

Dôležité je vypýtať si pri kúpe kontakt na chovateľa, aby ste sa na neho v prípade problémov mohli obrátiť.

Zdravý gekončík má zaoblený a plný chvost, pevné končatiny bez deformácií a aktívny prejav. Ohnuté končatiny môžu signalizovať nedostatok vápnika.

Rovnako treba skontrolovať prsty, pretože zvyšky starej kože po neúplnom zvliekaní môžu viesť k ich odumretiu. Pri výbere mláďaťa je vhodné sledovať jeho celkovú kondíciu, pohyb a reakcie.

Pre začiatočníkov môžu byť vhodnejšie dospelé jedince, pretože sa tým znižuje riziko problémov súvisiacich s vývojom, nechutenstvom alebo zvýšeným stresom mláďaťa.

Je gekončík nočný vhodný pre vás

Skôr než si domov prinesiete gekončíka nočného, je dôležité sa na to dôkladne pripraviť. Gekončík nočný sa môže dožiť viac ako 20 rokov, preto ide o dlhodobý záväzok.

• Máte doma dostatok miesta na vhodne veľké terárium?
• Dokážete zabezpečiť pravidelné kŕmenie, dopĺňanie vitamínov a výmenu vody?
• Počítate s nákladmi na terárium, vybavenie, vykurovanie, elektrinu, potravu a prípadnú veterinárnu starostlivosť?
• Ste pripravení na manipuláciu so živým hmyzom?
• Máte niekoho, kto sa o zviera postará počas vašej neprítomnosti?
• Nebude gekončík ohrozený psom, mačkou alebo iným domácim zvieraťom?
• Berieme na vedomie, že to nie je pes ani iný chlpatý cicavec, ale plaz, ktorý si s človekom nemusí vytvoriť puto?

Chov gekončíka tiež znamená manipuláciu so živým hmyzom. Šváby, cvrčky či iné druhy kŕmneho hmyzu budú bežnou súčasťou domácnosti.

Rovnako dôležitá je finančná stránka. Okrem samotného terária treba počítať s nákladmi na vybavenie, vykurovanie, elektrinu, potravu a prípadnú veterinárnu starostlivosť.

Gekončík nočný je vynikajúcim domácim miláčikom, ktorý si získal popularitu vďaka svojej nenáročnosti a fascinujúcemu vzhľadu. Pri správnej starostlivosti, vhodných podmienkach a dostatočnej pozornosti môže tento druh plazov žiť zdravý a dlhý život v ľudskej starostlivosti.

tags: #gekoncik #nocny #jazyk