Jeho psy alebo psi: kedy písať i a kedy y?

Podstatné meno pes patrí medzi zvieracie podstatné mená, pri ktorých môžeme v množnom čísle použiť dve správne podoby: psy aj psi.

Už na základnej škole sme sa učili rozdelenie a skloňovanie podstatných mien. Napriek tomu, že tieto časy sú už dávno za nami a isté poznatky by sme mali mať už dávno osvojené, v praxi sa často stretávame s nesprávnym použitím tvarov slov. Preto sa k určitým gramatickým javom vraciame opäť.

Prečo existujú tvary psy aj psi?

Podstatné mená majú rod stredný, ženský a mužský, podstatné mená mužského rodu sa ďalej rozdeľujú na životné a neživotné. Zastavme sa bližšie pri tejto kategórii.

Životné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov chlap a hrdina, neživotné podľa vzorov dub a stroj. Avšak v rámci životných podstatných mien existuje jedna kategória, v ktorej sa dá uplatniť skloňovanie oboch základných skupín.

Jednotné číslo zvieracích podstatných mien sa skloňuje podľa vzoru chlap, čo je jednoduché bezproblémové pravidlo. Komplikácie nastávajú v množnom čísle, kde väčšina ľudí napr.

Zvieracie podstatné mená zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku skloňujeme v množnom čísle podľa vzoru dub, napr. lev - levy, slimák - slimáky, rovnako tak pes - psy, vlk - vlky, vták - vtáky.

V odborných textoch sa používajú výlučne neživotné podoby (psy, vlky, vtáky).

Kedy píšeme „psy“?

Tvar psy sa používa vtedy, keď slovo pes skloňujeme podľa vzoru dub. Pomôckou je ukazovacie zámeno tie.

• tie psy
• strážne psy
• poľovné psy
• služobné psy

V odbornej literatúre sa častejšie uprednostňuje práve skloňovanie podľa vzoru dub, napríklad poľovné psy.

V spojení s prídavným menom sa k prídavnému menu pripája koncovka -e, teda v našom prípade zúrivé psy.

Ak na slovné spojenie ukážeme zámenom tie - píšeme psy:

• Túlavé psy môžu byť nebezpečné.
• Vo voliére boli zavreté štyri bojové psy.
• To sú moje psy.
• Psy sú domáce zvieratá.
• Psy majú rady(d) svojho pána.

Kedy píšeme „psi“?

Tvar psi sa používa vtedy, keď slovo pes skloňujeme podľa vzoru chlap.

Ak na slovné spojenie ukážeme zámenom tí - píšeme psi:

• Túlaví psi môžu byť nebezpeční.
• Vo voliére boli zavretí štyria bojoví psi.
• To sú moji psi.
• Psi sú domáci miláčikovia.
• Psi majú radi(ď) svojho pána.

Kto by však použil spojenie zúriví psi bez udania bližšieho kontextu, tiež by neurobil chybu.

Jednoduchá pomôcka: tie psy, tí psi

Rozlíšiť, či ide o životné alebo neživotné podstatné meno, vám pomôžu ukazovacie zámená tie/tí, napr.

Ak pri slove pes v množnom čísle nestojí slovo, ktoré si vyžaduje tvar podľa vzoru chlap alebo dub, správne sú obidva tvary:

• Psy/psi pobehovali po dvore.
• Psy/psi sú dobrými pomocníkmi človeka.
• Psy/psi potrebujú prechádzku.
• Psy/psi strážia dom.

Ale ak pri ňom stojí slovo, ktoré si vyžaduje životný alebo neživotný tvar (zvyčajne je to prídavné meno, zámeno, číslovka alebo iné slovo), s písaním podstatného mena psy/psi sa mu musíme prispôsobiť.

V spojení s prídavným menom teda rozhoduje tvar prídavného mena:

• túlavé psy - tie
• štyri bojové psy - tie
• moje psy - tie
• túlaví psi - tí
• štyria bojoví psi - tí
• moji psi - tí

Zvieracie podstatné mená a skloňovanie

Častejšie používaný je tvar neživotný, kedy hovoríme o zvieratách v pravom zmysle slova. Pre tento prípad sú v mužskom rode určené vzory dub a stroj a koncovky y/e.

V prípade životných zvieracích podstatných mien mužského rodu používame vzor chlap.

Zvieracie podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru chlap, v množnom čísle podľa neživotných vzorov dub, stroj.

• Ak sú v nominatíve singuláru zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, skloňujeme ich podľa vzoru dub: kapor - kapry, hroch - hrochy, zver - zvery, lev - levy, had -hady, muflón - muflóny.
• Ak sa v nominatíve singuláru končia na mäkkú spoluhlásku, skloňujú sa podľa vzoru stroj: dravec - dravce, zajac - zajace, hlucháň - hlucháne, medveď - medvede, syseľ - sysle.

Výnimka pri slovách pes, vlk a vták

Podstatné mená pes, vlk a vták môžeme v množnom čísle skloňovať aj ako životné.

V nominatíve sú teda správne podoby psy, vlky, vtáky, ako aj podoby psi, vlci, vtáci a v akuzatíve (vidím) psy, vlky, vtáky aj psov, vlkov, vtákov.

Pri podstatných menách pes, vlk, vták platí výnimka - v množnom čísle sa skloňujú aj podľa vzoru dub, aj podľa vzoru chlap, preto majú dva tvary: psy, vlky, vtáky/ psi, vlci, vtáci:

• štyri bojové psy/štyria bojoví psi
• hladné vlky/hladní vlci
• sťahovavé vtáky/sťahovaví vtáci

Takéto dvojice ukazujú, že pri zvieracích podstatných menách môže o správnom tvare rozhodovať spôsob, akým zviera pomenúvame.

• Psi sú inteligentní.
• V ZOO sme videli vlkov.
• Boli väčší ako náš Dunčo.
• V ZOO sme videli vlky.

V prvom prípade ide o životné použitie, v ďalších vetách sa uplatňujú životné aj neživotné podoby podľa konkrétneho vyjadrenia.

Prečo je dôležité prídavné meno a zámeno

V tomto prípade musíme zistiť, či ide o mužský alebo ženský rod, teda či ide o jedno zviera ako o ten zver alebo o zverinu ako o tú zver.

S chybami sa stretávame aj v koncovkách zvieracích podstatných mien ženského rodu: napr. viete, či je správny tvar husi alebo husy? Ak ste odpovedali „husi“, gratulujeme.

Slovo zver a podobné príklady

Zver v ženskom rode (tá zver) je hromadné podstatné meno, ktoré pomenúva skupinu zvierat (napr. Teóriu by sme mali.

V spojení „divé zvery“ zvolíme tvrdé y, pretože sme použili množné číslo.

„Po stopách vysokej zveri“ zakončíme mäkkým i, keďže v tomto prípade môže ísť iba o ženský rod.

Aj pri slove zver teda rozhoduje význam, rod a spôsob použitia vo vete.

Pozor na slovo býk

Pri podstatnom mene býk táto výnimka neplatí, nie je tu dvojtvar, ako to bolo za mojich školských čias, niektorí si to ešte pamätáme. Správny je iba tvar býky.

Ak však chceme označiť ľudí narodených v znamení Býka, povieme, že sú Býci (s B).

Rýchle porovnanie tvarov

Najjednoduchšia pomôcka preto znie: ak možno použiť tie, napíšeme psy; ak možno použiť tí, napíšeme psi.

tags: #jeho #psi #s #akym #i