Ježko a samotársky život: správanie, potreby a pomoc v prírode

Ježko vedie osamelý spôsob života, pričom aktívny je najmä po zotmení a v noci.

Tento túlavý samotár s pichliačmi cez deň spí a aktívny je v noci, kedy sa vydáva za potravou. Ježko obyčajný (Erinaceus europaeus) je vítaným návštevníkom našich záhrad. Jeho prítomnosť spoznáme podľa hlasného funenia a dupania.

Čo znamená samotársky život ježka

Vo voľnej prírode sú ježkovia samotári, avšak v zajatí majú radi aj kontakt s inými ježkami. Hrajú sa spolu a spia spolu schúlení do klbka v jednom domčeku.

Ježko je cez deň málo aktívnym zvieraťom. V noci sú veľmi aktívni a cez deň pokojne spia.

Pri každom neznámom či pre ne desivom zvuku či pohybu napriamujú pichliače a stáčajú sa do klbka. Ježkova prirodzená reakcia na akúkoľvek manipuláciu s ním je schúlenie sa do klbka a naježenie pichliačikov ako obranná reakcia.

V prípade nebezpečia sa ježkovia schúlia do klbka a použijú pichliače ako štít, aby sa ubránili pred nepriateľom. V prípade nebezpečenstva alebo pádu sa ježko stiahne do kĺbka, a tým si chráni zvyšok tela. Ostne tlmia náraz a zároveň ho chránia pred predátormi.

Ak sa však ježkovi venujete a beriete si ho pravidelne na ruky, odvďačí sa vám svojim pokojným správaním. Keď je ježko pokojný, zloží si svoje pichliačiky a vy ho môžete kľudne pohladiť bez toho, aby vás popichal.

Ježko bledý v slovenskej prírode

Jež bledý - Erinaceus roumanicus, ľudovo ježko žije na celom našom území. Na západnom Slovensku sa v poslednom desaťročí ojedinele objavuje aj jež tmavý - Erinaceus europaeus.

Jež bledý patrí medzi malé živočíchy s dĺžkou tela 15 až 32 cm. Hmotnosť ježa závisí hlavne od sezóny. V zime môže dosiahnuť až 2 kg, ale na konci zimného spánku má už len necelých 400g.

Na chrbte má 5 000 až 7 000 ostňov s dĺžkou 2-3 cm. Končatiny má krátke a vzadu robustné. Charakteristické sú veľké oči s tmavou srsťou okolo a široké uši, vďaka ktorým má výborný sluch.

Nosom otáča aj na strany a má skvelý čuch, keďže práve ten mu pomáha v noci nájsť potravu. Ježko je veľmi dobrý plavec. Vzhľadom na možnosť ochrany pichliačmi si jež môže dovoliť pohybovať sa hlučne - pri pohybe teda obyčajne dupoce, fučí a šuchoce.

Samotár v prirodzenom prostredí

Rád sa usádza v blízkosti ľudí v záhradách, sadoch, parkoch, na okraji polí a lesov. Skrýva sa v zemi alebo medzi koreňmi vývratov a tiež v hustom poraste.

Ako úkryt mu môže poslúžiť drevená bednička s otvorom alebo kus rúry a jednoducha kopa konárov zasypaná opadanými listami, v ktorých si môže vytvoriť hniezdo. Ideálne v rohu záhrady na odľahlom a tichom mieste.

Dokonale uprataná záhrada s anglickým trávnikom však ježkov nepriláka, pretože tam nenájdu vhodný úkryt.

Ježkovia sa potrebujú nejakým spôsobom dostať do našich záhrad. Aby sme ich prilákali, musíme im umožniť ľahký prístup. Na to, aby ježkovia mohli voľne prechádzať do záhrady, stačí otvor s rozmermi približne 10 x 10 cm, napríklad medzera v plote.

Plot s podmurovkou je však pre ježkov neprekonateľnou prekážkou, ale cez latkový plot prelezú v okamihu.

Potrava a význam pre ekosystém

Konzumuje najmä húsenice, hmyz, dážďovky a slimáky. Niekedy aj vajíčka vtákov, jašterice, ale aj samotné hady, hlodavce, či zdochliny a plody rastlín.

Denne spotrebuje 150 až 200 g potravy.

Ježko skonzumuje veľa hmyzu a práve preto je v ekosystéme užitočný. Svojim apetitom a vychádzkami v noci dokáže záhradu vyčistiť od mnohých škodcov.

Ježko dokáže denne vyhubiť v záhrade okolo 100 g rôzneho hmyzu a živočíchov - húseníc, pandráv, lariev, chrobákov, myší, slimákov a slizniakov, dokonca aj hadov, takže ježkovia sú na záhrade maximálne užitoční.

Jež bledý je veľmi odolný proti živočíšnym jedom, môže jesť aj jedovatý hmyz, nemá problémy so žihadlami včiel, ôs a čiastočne je imúnny aj proti hadiemu jedu.

Môžeme ich prilákať aj pripravenou potravou - ak nájdu misku s pravidelným prísunom potravy, budú sa do záhrady pravidelne vracať a radi tam prezimujú.

Ak máte ježka v záhrade, môžete ho pred zimou kŕmiť akýmkoľvek krmivom pre mačky (granule, konzervy, vrecúška) alebo múčnymi červami, ktoré nájdete v obchodoch so zvieratami. Musí však ísť o krátkodobú záchranu, nie o prikrmovanie.

Ježkov kŕmime raz denne - večer. Ježkovi nesmieme zabudnúť dať čistú vodu, vyčerpaným jedincom môžeme ponúknuť vlažný harmančekový odvar.

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia ježkovia bežne nejedia ovocie, len keď sú veľmi hladní, môžu si zahryznúť do jablka alebo bobule. V žiadnom prípade im nedávame mlieko, pretože obsahuje laktózu, ktorú ježkovia nedokážu stráviť.

Príprava na zimný spánok

V zimnom období a v čase nedostatku potravy je hibernácia zverstva veľmi účinnou metódou na prežitie. Jež bledý - na konci leta sa pripravuje na prezimovanie.

Práve v tom čase spotrebuje oveľa viac potravy. Jeho hmotnosť rýchlo rastie a to aj dvojnásobne počas troch týždňov.

V skutočnosti je ježko počas spánku v hibernácii. Spomaľuje dýchanie a telesná teplota sa mu zníži na 2 až 6 °C. Potom sa prepne na „automatické regulovanie teploty“ a pokúša sa vyrovnať tepelné straty tak, aby vnútorná teplota neklesla pod bod mrazu, čo by bolo smrteľné.

V zime sa prebudí zo sna v prípade, že vonkajšia teplota je dlhšie nad 15 °C. Ak dôjde k náhlemu otepleniu v januári, ježko sa môže prebudiť a spotrebovať pri tom veľa energie. Tým mu klesnu tukové zásoby pre zvyšok zimy.

Aj uloženie sa na zimný spánok ale musí spĺňať niekoľko dôležitých atribútov. Tým najzákladnejším je telesná hmotnosť daného jedinca.

V súvislosti s ježkom je to dosiahnutie váhy minimálne 600 gramov, aj keď tento údaj sa môže líšiť v závislosti na druhu a veku jedincov. Častokrát sa ale stáva, že k hibernácii sa odhodlajú jedince o váhe 450 gramov a v niektorých prípadoch i menej.

Pri tak nízkej telesnej hmotnosti sa ich malé telá rýchlo ochladzujú a prudko klesá srdcový tep.

Štvrtina ježkov, ktorí neprežijú zimu, uhynie preto, lebo nemajú dostatok priestoru na „hibernáciu“.

Bezpečný priestor na prezimovanie

Keď teploty klesnú, ježkovia sa uložia k zimnému spánku a zimu strávia hibernáciou.

Ideálnym miestom pre ježkov v záhrade je skupina hustých kríkov, hromada dreva alebo trávy a lístia a voľne prístupný kompost.

Ježkom tiež môžem vyrobiť búdku na prezimovanie - ježkovník. Takýto domček zakryjeme hlinou, lístím a vetvami tak, aby zostal voľný iba vchod.

Do búdky nemusíme dávať nič, ježko si tam sám natiahne lístie, slamu, vetvičky, a tak si vytvorí svoj pelech.

Pokiaľ máte vedomosť, alebo ste zaznamenali pohyb ježov napríklad vo Vašej záhradke, neváhajte a zostrojte im na zimu príbytok.

Jednoduchým dreveným domčekom v tvare kocky im môžete taktiež zachrániť život.

Kedy ježko potrebuje pomoc

Ak nájdeme ježka cez deň, môže to znamenať problém. Zvyčajne úplne zdraví ježkovia sa v denných hodinách skrývajú.

Stačí, ak v čase hibernácie zbadáte ježka voľne sa pohybovať po dennom svetle a okamžite viete, že niečo nie je v poriadku. Ježkovia totiž nie sú milovníkmi slnka a takmer nikdy sa na ňom nevyhrievajú.

• ak nájdeme ježka voľne pobehovať počas dňa
• ak nájdeme mláďa bez matky a súrodencov
• ak vyzerá byť zranený - ( zlomenina, z toho je schopný rýchlo sa zregenerovať )
• ak ťahá svoje zadné nohy, môže mať problémy s chrbticou alebo nervami
• ak sa zamotá do sieťky alebo lana
• ak ešte v októbri nedosiahol 600g minimálnej hmotnosti, ktorá by zabezpečila prežitie zimného spánku: v tomto prípade ho treba zobrať na teplé miesto, nakŕmiť ho a nedovoliť mu zaspať

Vtedy sa jedná o mláďatá, ktoré sa na zimný spánok neuložili, pretože zaspatie by pre nich znamenalo istú smrť.

Takýchto ježkov je potrebné počas zimných mesiacov udržať v teple a poriadne vykŕmiť, aby sa na jar mohli vypustiť do voľnej prírody.

Ako postupovať pri nájdení ježka

Pred chytením ježka si dajte rukavice, pretože vás môže bodnúť a pohrýzť.

Keď vyzerá živý a zdravý, môžeme ho nechať tam, kde sa našiel, lebo možno v bezprostrednej blízkosti sa môžu nachádzať mláďatá, ktoré bez samičky neprežijú.

Keď ježka nájdeme na nebezpečnom mieste, na stavbe, pri diaľnici, na ceste, zoberme ho späť do najbližšej, ale bezpečnej zelenej zóny.

Ak sa však zdá, že potrebuje pomoc, je najlepšie, keď ho dáme do škatule naplnenej novinami alebo s drevenou hoblinou, ktorú možno zakryť.

Ak už je vonku chladno, môžeme k nemu umiestniť do uteráka zatočenú fľašu teplej vody. Tma a teplo mu vyhovuje.

Ak ho nájdete v hniezde a vyzerá zdravo, nechajte ho na pokoji.

Ak nájdeme osamelý úkryt s mláďatami, nezasahujte.

Prečo ježkovia hynú

Veľa ježkov umiera na cestách, pretože po teplom daždi dážďovky vyliezajú von, kde ich ježkovia môžu ľahko ukoristiť.

Prirodzenými nepriateľmi ježkov sú líšky, jazvece a dravé vtáky.

Ježkovia tiež mávajú mnoho parazitov, okrem bĺch a kliešťov aj škrkavky, pásomnice, pľúcne červy.

Rozmnožovanie a mláďatá

Množí sa od marca do júna a narodí sa mu zvyčajne 2 až 7 potomkov, a to po 40 dňoch gravidity.

Mláďatá sú 2 týždne od narodenia slepé. Ich oči sa otvoria po dvoch týždňoch a čoskoro nasledujú svoju matku na lov, pričom navzájom komunikujú pískaním.

Samičky ježkov bielobruchých mávajú 1 - 2 vrhy do roka. Ovulácia je spontánna a po 35 dní trvajúcej gravidite rodí samička 2-10 (najčastejšie 2-4) cca 10 gramových mláďat.

Tie sa rodia v nočných alebo skorých ranných hodinách. Mláďatá sa rodia slepé a holé, pichliače sú však vytvorené, ale sú schované pod kožou.

Začnú sa objavovať počas 24 hodín po narodení a prvé pichliače majú vždy bielu farbu. Mláďatá otvárajú oči vo veku 18-24 dní.

Ježko ako domáce zviera

Ježko je čoraz viac vnímaný ako domáce zviera.

Jež domáci alebo pigmy ježko je cez deň málo aktívnym zvieraťom. Jeho náklady na údržbu sú nízke.

Chov ježka bielobruchého, ktorý je spojený s veľkým úsilím, je však v očiach ochrancov zvierat trochu kontroverzný.

Ježko bielobruchý je aktívny za súmraku a v noci, počas dňa sa ukrýva. Po zotmení sa vydáva hľadať potravu.

Ježko bielobruchý pochádza z Afriky, kde sa vyskytuje od Senegalu po Sudán. Prirodzeným prostredím ježka bielobruchého sú savany a suché travnaté oblasti strednej Afriky.

Na rozdiel od európskych ježkov sa ježko bielobruchý neukladá na zimný spánok.

Ježko bielobruchý má pichliače, ktoré sa rozprestierajú po celom chrbáte. Pichliače sú dlhé 15 až 20 mm a majú rôzne farby.

Brucho malých hmyzožravcov je načuchrané a biele, ako napovedá názov. Majú guľaté, malé uši a malé labky. Na zadných labkách majú ježkovia bielobruchí, na rozdiel od iných druhov ježkov, štyri prsty namiesto piatich.

Veľkosť ježka je 14 až 21 cm a hmotnosť sa pohybuje medzi 300 a 500 g. V zajatí sa dožíva veku 5 až 8 rokov.

Majitelia ježkov popisujú svoje zvieratá ako veľmi priateľské a dôverčivé, je možné ich uchopiť do ruky.

Tento druh ježka je veľmi obľúbený pre svoju pomerne miernu povahu. Nie je hryzavý, ľahko skrotne a uvykne si na branie do ruky.

Ježkovia nie sú však vhodné pre malé deti.

Podmienky chovu v domácnosti

Chov ježka bielobruchého je spojený so značnou zodpovednosťou. Uistite sa preto ešte pred zaobstaraním ježka, či pichľavému miláčikovi môžete venovať dostatok času, starostlivosti, peňazí a priestoru.

Ježko by sa mal chovať v klietke alebo teráriu s minimálnou veľkosťou 1 m². Odborníci radia, že najlepšie je zariadiť miesto s rozmermi 120 x 40 x 35 cm (cca. 1,7 m²)

Terárium pre ježka by malo byť veľké najmenej 150x60x60cm. Väčšie bude vždy lepšie, pretože ježkovia sú v noci veľmi aktívni.

Ježka chováme v teráriu. Ako terárium nám najlepšie poslúži klietka o rozmeroch 90x45x30 cm /šírka x dĺžka x výška/. Použiť môžeme aj box podobných rozmerov, alebo sklenené akvárium či inú nádobu.

Rozdielne odporúčania týkajúce sa veľkosti vychádzajú z odlišných podmienok a nárokov; pri aktívnom dospelom jedincovi platí, že väčší priestor je vhodnejší.

Klietka s drôteným pletivom alebo mrežami nie je pre ježka vhodná, pretože riziko zranenia je príliš veľké a nechráni ježka pred prievanom.

Pri výbere správneho terária je treba dbať na to, aby nebolo celé vyrobené zo skla, pretože ježkovia počas dňa radi odpočívajú, skrývajú sa a nechcú byť pozorovaní zo všetkých strán.

Terárium by tiež malo mať vzduchové otvory, aby bol zaistený dostatok kyslíka.

Klietka by mala byť umiestnená na tichom mieste, kde bude môcť ježko počas dňa nerušene odpočívať. Ježko s klietkou nesmie byť umiestnený v prievane.

Ideálna teplota prostredia by mala byť 24-30 ° C. Nikdy nesmie klesnúť pod 18 °C !

Ježkovia by sa mali chovať pri teplote 22 - 24 ° C, kde sa cítia najlepšie.

Teplota pre chov vyhovuje o niečo vyššia izbová, je možné použiť aj lokálny zdroj ohrevu.

Úkryty, pohyb a každodenná starostlivosť

Do ubikácie je vhodné dať okrem kolotoča rôzne úkryty/domčeky, kde si môže ježko urobiť pelech a prespať deň.

Ubikácie vybavíme koreňmi a kusmi kôry, možno ale použiť aj drevené búdky a rolky z toaletného papiera, ktoré pre ježka poslúžia ako hračka.

V teráriu by určite nemali chýbať rôzne úkryty, pretože ježko bielobruchý je aktívny v noci a počas dňa sa skrýva.

Môžete použiť napríklad domčeky pre hlodavcov a rôzne trubice. Nezabudnite, že každý ježko musí mať k dispozícii svoj domček.

Ježko vo voľnej prírode nabehá dlhé trate, potrebuje preto priestor pre dostatočný pohyb.

Je potrebné, aby ježko mohol denne behať. Optimálne je dať ježkovi do klietky kolotoč na behanie, v ktorom dokáže behať celé hodiny.

Preto veľmi odporúčame kolotoč, v ktorom dokáže behať celú noc.

Pri výbere kolotoča vyberáme taký, ktorý má v behacej časti mriežky, keďže ježko sa počas behania vyprázdňuje, je vhodné umiestniť pod kolotoč mačací kočkolit.

Rozmerovo vyberajte taký, aby sa do ňho zmestil aj v dospelosti, optimálny priemer je 28 cm.

Ježkovi bielobruchému by ste mali dopriať voľný výbeh každý deň, pretože sa jedná o veľmi aktívne zviera, ktoré miluje pohyb.

Ak necháte ježka voľne behať doma po miestnosti, uistite sa, že v dosahu nie sú žiadne nebezpečné predmety ani jedovaté rastliny.

Medzi jedovaté rastliny pre ježka patrí napríklad aloe, brečtan a cyklámen.

Podstielku by ste mali samozrejme pravidelne vymieňať. Seno do terária nepatrí, pretože steblá sa môžu omotať okolo malých nožičiek a môžu spôsobiť vážne zranenie.

Nezabudnite na každodenné upratanie toaletného kútika a pieskového kúpeľa!

Aj z terária každý deň odstraňujte zvyšky potravy, výkaly a moč.

Ježkovia bielobruchí sú veľmi zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť. Preto odporúčame z času na čas vymeniť predmety, ako sú trubky, drevo alebo kamene a umiestniť ich na nové miesta.

Čím kŕmiť domáceho ježka

Africký ježko bielobruchý je ako všetci ježkovia mäsožravec a hmyzožravec.

Ježka kŕmime mačacími granulkami. Samozrejmosťou je vždy dostupná čistá voda.

Vhodné je ježkovi do jedálneho lístka dopĺňať živý hmyz, ako cvrčky, kobylky, múčne červy, dážďovky, šváby, zoophobasy a podobne.

Je dôležité aby mali pestrú stravu, preto môžeme do jedálnička zaradiť aj varené kuracie mäso, varené hovädzie mäso, tvaroh, varené vajcia, ovocie, zeleninu.

V malom množstve je možné ježkovi podať aj mačacie konzervy, tieto však môžu ježkovi spôsobiť hnačku.

Neprekrmujeme, ježkovia v zajatí často trpia sklonom k obezite!

Ježkom domácim sa dáva vysoko kvalitné mačacie krmivo, ktoré je obohatené o červy, múčne červy, dážďovky, cvrčky a larvy hmyzu.

Strava domácich ježkov musí obsahovať vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku.

Ježko by mal mať každý deň k dispozícii čerstvú vodu.

Ježko je prirodzene neznášanlivý na laktózu, a preto by mu nemalo byť ponúkané mlieko.

Manipulácia a budovanie dôvery

Ježka treba brať na ruky VŽDY v kľude, pomaly, aby sa nevyľakal.

Musí si zvyknúť, že kontakt s vami je príjemný a bez prudkých pohybov a stresu.

Dobré je brať ho spredu, tak aby Vás najprv ovoňal a akonáhle sa roztvorí, zdvihneme ho podložením prstov pod bruško.

Nebojte sa, ak sa aj najprv schúli do klbka a trošku vás popichá, hlavne sa nesmiete zľaknúť a spraviť prudký pohyb, čo by ho vystrašilo.

On sa po chvíľke na rukách ukľudní.

Zdravie a možné ochorenia

U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom.

Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom.

Jedná sa o ochorenie centrálneho nervového systému a končí smrťou.

U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách. To sa však nedá zvyčajne pripísať nesprávnym chovným podmienkam.

V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré. Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.

V prvých mesiacoch života dochádza u ježka bielobruchého k výmene pichliačov (quilling). Dokonca aj u dospelých jedincov môže občas dôjsť k výmene pichliačov.

Nie je to žiadny dôvod na paniku. Pozrite si pichliače, aby ste zistili, či sa nejedná o výmenu chorých pichliačov.

Choré pichliače zvyčajne vypadajú ako zlámané. Poraďte sa s veterinárnym lékarom, aby vylúčil prípadné ochorenie.

Zodpovednosť pri chove

Chov ježka bielobruchého je spojený s veľkým úsilím. Pred tým, než sa rozhodnete ježka bielobruchého chovať, by ste mali byť dobre informovaní a vedieť o rizikách.

Musíte si tiež uvedomiť, že ježko je celkom nákladný maznáčik.

Nie vždy nájdete kupca pre mláďatá. Budete sa tak musieť starať o niekoľko ježkov, ak by sa žiadny kupec nenašiel.

Obdobie gravidity je u ježka bielobruchého 30 až 40 dní. Spravidla sa rodia dve až štyri mláďatá.

V dobe narodenia sú slepé a holé. Mláďatá sú samostatné cca po 40 dňoch.

Na chov potrebujete niekoľko terárií, pre matku, otca a mláďatá.

Samica často mláďatá odmietne alebo zožerie hneď po narodení.

Zaobstaranie ježka

Domáci ježko z certifikovanej chovateľskej farmy alebo z obchodu s domácimi zvieratami stojí až 180 EUR.

Cena za ježka bielobruchého je zvyčajne najmenej 120 Eur.

V prípade nízkej ceny, napríklad okolo 80 EUR, skontrolujte zdroj zvieraťa.

Navštívte chovateľa osobne, aby ste si ježkov pozreli a uistili sa, že sa jedná o seriózneho chovateľa.

Získate predstavu o chovných podmienkach a zdraví zvierat.

Môže sa stať, že sa ježko bielobruchý ocitne v útulku, pretože je chov ježka nad sily jeho majiteľa.

Ježkov niekedy tiež ponúkajú súkromné osoby prostredníctvom inzerátov.

Kúpu ježka prostredníctvom internetu Vám však neodporúčame.

Preprava je pre zvieratá veľmi stresujúca a Vy nemáte žiadnu predstavu o chovných podmienkach zvieraťa.

Ochrana ježkov v záchranných staniciach

Aj Národná zoologická záhrada Bojnice sa každoročne podieľa na záchrane ježov.

V uplynulých dňoch prijala do svojej karanténnej stanice krásnu dvojicu, ktorá bola zachránená z prírody ľuďmi, ktorým nebol ich osud ľahostajný.

Následne ich odovzdali zoológom v Bojniciach. Tí vedia, ako sa o ich prežitie postarať.

„Môžem potvrdiť, že do karanténnej stanice sme prijali dvoch ježkov, ktoré neboli fyzicky zdatné prežiť zimnú hibernáciu. Nejde pritom ale o nič neobvyklé.

V súvislosti s týmto zvieratkom je to bežný fyziologický jav, následkom ktorého dochádza k častému úhynu.

Včasná a veľmi jednoduchá pomoc môže týmto milým stvoreniam zachrániť život.

Obaja ježkovia sú v súčasnosti mimo ohrozenia života. Zdravotný stav oboch ježkov budeme naďalej monitorovať.

tags: #jezko #samotarsky #zivot