K nákaze vdýchnutím prachu kontaminovaného výlučkami infikovaných zvierat

Infekcie prirodzene prenosné zo zvierat na ľudí nazývame zoonózy. Vo všeobecnosti ide o veľkú skupinu patogénov (cca 500 druhov).

Zoonózy, ktorých je viac ako 200, sú choroby prirodzene prenášané medzi zvieratami a ľuďmi. Za ostatných 30 rokov sa v priemere každý rok objaví nová choroba alebo pôvodca predtým známej choroby.

V niektorých prípadoch môžu byť zvieratá alebo aj ľudia nosičmi určitých mikróbov. Iné infekčné choroby môžu ľudia prenášať na zvieratá, ktoré sa potom spätne vracajú na ľudí.

Najdôležitejšie spôsoby prenosu

Formy prenosu nákazy bývajú podľa Kazára rôzne. Napríklad niektoré nákazy zvierat sa na ľudí prenášajú konzumáciou kontaminovanej potravy, transplantáciou orgánov alebo bunkových transplantátov z nakazených zvierat.

Iné ochorenia sa prenášajú iba z ľudí na ľudí. Špeciálnu kapitolu podľa neho tvoria nákazy prenášané článkonožcami. Mikróby prenášajú najmä komáre a kliešte, menej roztoče, vši, blchy a muchy.

Klinická diagnóza je ťažká a niekedy aj nemožná, najmä zo začiatku.

Prírodná ohniskovosť a rezervoár

  • Prírodná ohniskovosť - ide o výskyt pôvodcu, prenášača a hostiteľa v prírodných podmienkach bez výskytu človeka.
  • Človek sa teda nakazí pri pobyte v mieste výskytu patogénu.
  • Rezervoár - je prostredie/zviera, v ktorom pôvodca ochorenia prežíva a množí sa.
  • Príkladom môže byť žltá zimnica. Vírus ako prirodzeného rezervoára využíva opice - v nich prežíva, množí sa, ale samotné ochorenie sa u nich nevyskytuje.

Najznámejšie zoonózy a ich prenos

Pri spoločenských zvieratách existuje niekoľko druhov zoonóz.

K najznámejším a najsmrteľnejším zoonózam na svete určite patrí Lyssavirus - besnota. Vo vyspelých krajinách, vďaka imunizácii spoločenských a rezervoárových zvierat a celkovej kontrole pri prevoze/dovoze zvierat došlo k eliminácii ochorenia, kedy sa krajiny stávajú prosté besnoty.

Štatút Slovenskej republiky sa z dôvodu výskytu besnoty v roku 2023 mení: celé Slovensko s výnimkou okresov (Prešovský a Košický kraj) je bez výskytu besnoty, v okresoch daných krajov sa realizuje eradikačný program s cieľom opätovnej eradikácie.

K veľmi častým antropozoonózam zaraďujeme leptospirózu. Ochorenie prioritne prenášajú hlodavce, kontamináciou prostredia svojím močom. Psy sú voči leptospiróze vnímavé, pri nakazení dochádza k pomnožovaniu a vylučovaniu patogéna močom - čím sa stávajú nebezpečnými pre človeka ako majiteľa.

Chlamydióza ako častý pôvodca respiračných problémov u mačiek, býva považovaná za zoonózu. Zatiaľ však neexistujú žiadne epidemiologické dôkazy o významnom zoonotickom riziku.

Toxoplasmóza býva veľký strašiak tehotných žien. Často sa v praxi stretávame so zbavovaním sa domácich mačiek pri mladých ženách, ktoré plánujú založiť rodinu.

Životný cyklus toxoplasmy je relatívne zložitý - mačka je definitívny hostiteľ, človek medzihostiteľ. Málokto však vie, že toxoplasmózou sa človek nakazí skôr pri práci v záhrade, od neumytej zeleniny alebo konzumáciou tepelne neopracovaného mäsa.

Z parazitárnych infekcií sa u človeka môžu vyskytnúť aj pásomnice - aj keď v dnešnej dobe je to raritné. Skôr ako od spoločenských zvierat sa človek nakazí pásomnicou konzumáciou nedostatočne tepelne opracovaného mäsa.

V minulosti, hlavne v detských domovoch, sa vyskytovala pásomnica Diphylidium caninum.

Echinokokóza je taktiež parazitárne ochorenie, prenosné zo psov a líšok na človeka. Nebezpečenstvo pozostáva vo veľmi dlhej inkubačnej dobe - teda rastu cysty bez klinických príznakov. Cysty sa môžu nachádzať v pľúcach a pečeni, ale aj obličkách, slezine, CNS.

Rizikovým faktorom na vzniku infekcie u človeka je nedodržanie osobnej hygieny pri pobyte v prírode alebo po kontakte s voľne žijúcimi mäsožravcami, nedodržanie bezpečného spracovania potravín.

Opatrenia na prevenciu infekcií ako zvierat, tak aj ľudí spočívajú vo vzdelávaní majiteľov, pravidelnom odstraňovaní trusu domácich zvierat, odčervovaní a vakcinácii domácich miláčikov.

Koncept „One health“ hovorí, že zdravie ľudí, zvierat a rastlín sú vzájomne závislé a viazané na zdravie ekosystémov, v ktorých existujú. One health zahŕňa sektor verejného zdravia, veterinárstva a životného prostredia.

Je dôležitý pre bezpečnosť potravín a vody, výživu, kontrolu zoonóz, riadenie znečistenia a boj proti antimikrobiálnej rezistencii.

K nákaze vdýchnutím prachu kontaminovaného výlučkami infikovaných zvierat

Táto cesta prenosu je obzvlášť významná pri ochoreniach, pri ktorých sa patogén dostáva do prostredia cez trus, sekréty alebo kontaminovaný prach.

Je to bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Francisella tularensis. Táto choroba väčšinou postihuje zajace, krtky, veveričky aj myši.

Zviera je infikované kliešťom, alebo komárom, ktorý je prenášačom. Rovnako sa takto môže nakaziť aj človek.

K nakazeniu môže dôjsť aj vdýchnutím prachu zo sena či slamy, ktoré sú znečistené trusom nakazených zvierat. Ďalej je možný prenos aj pri sťahovaní kože odlovených zvierat alebo pri konzumácii nedostatočne tepelne upraveného zajačieho mäsa.

U zajacov sa choroba prejavuje malátnosťou, stratou plachosti, vychudnutosťou a aj zlou pohyblivosťou. V prípade nakazenia človeka záleží na mieste, kde došlo k prenosu choroby. Medzi spoločné príznaky patrí horúčka a celková slabosť.

Vtáčia chrípka a riziká inhalácie kontaminovaného prachu

Riziko pre akúkoľvek osobu, ktorá je v styku s infikovanými vtákmi je nízke, i keď sa zdá, že riziko kolíše podľa daného typu vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI).

Pre najnebezpečnejšiu HPAI, A/H5N1, zdá sa, že riziko infekcie je veľmi malé. Aj napriek tomu, že nedávno boli veľké epidémie A/H5N1 chrípky u vtákov v juhovýchodnej Ázii, prekvapujúco sa len málo ľudí infikovalo1.

Infekcia ľudí vírusom A/H5N1 má taký prudký priebeh, že ju nemožno prehliadnuť.

HPAI prenos prebieha priamym kontaktom s infikovanými vtákmi, alebo vtáčími produktmi. Nakoľko vírus môže prežívať určitý krátky čas v prostredí, predpokladá sa, že ho možno chytiť z povrchov predmetov, prachu, atď., ktoré sú kontaminované vtáčími produktmi (hlavne trusom a sekrétmi dýchacieho ústrojenstva) alebo snáď z nevareného mäsa a krvi.

Ochrana pracovníkov proti infekcii súvisiacej so zamestnaním spočíva na šiestich zásadách:

  • Rýchla a bezpečná kontrola infekcie u vtákov
  • Minimalizovať počet vystavených ľudí - separácia ľudí od infekcií zvierat
  • Správne používanie osobných ochranných pomôcok u tých, ktorí sú priamo zúčastnení na činnostiach súvisiacich s potenciálne infikovanými zvieratami
  • Správne používanie antivírových liekov po hodnotení rizika na miestnej úrovni
  • Zváženie vakcinácie proti sezónnej chrípke
  • Starostlivý dohľad nad infekciou u tých , ktorí sú potenciálne exponovaní

Treba nosiť jednorazové ľahké rukavice vrstvené nitrilom, vinylom alebo hrubé gumové pracovné rukavice, ktoré môžu byť dezinfikované.

Rukavice musia byť stiahnuté tesne po použití a bezpečne zlikvidované bez dotyku nekontaminovaných vecí a iných povrchov prostredia.

Treba nosiť vhodnú masku na ústa FFP2 a masku na nos P95. Ak N95 respirátory nie sú k dispozícii, treba používať štandardné dobre priliehajúce chirurgické masky.

Treba nosiť ochranné odevy; prednostne jednorazové vonkajšie odevy alebo kombinézy, nepremokavé zástery alebo chirurgické odevy s dlhými upnutými rukávmi plus nepremokavá zástera, s možnosťou bezpečnej likvidácie týchto odevov po použití.

Možné užívanie oseltamiviru treba zvážiť na základe hodnotenia miestneho rizika, pravdepodobnosti expozície, atď. Všeobecne platí, že čím menej ľudí užíva tento liek, tým je to lepšie.

Ak sa uvažuje o profylaxii, pokiaľ to nie je lekársky kontraindikované, pracovníci by mali dostávať 75 mg oseltamiviru denne počas trvania kontaktu s infikovanou hydinou alebo kontaminovanými povrchmi. Takáto aplikácia by mala pokračovať ešte počas ďalších piatich dní od poslednej expozície.

Ak sa oseltamivir nepodával profylakticky a pracovníci vykazujú symptómy predpokladajúce vtáčiu chrípku, potom sa oseltamivir podáva 2 x denne 75 mg počas 5 dní.

V každom prípade sa doporučuje, aby bol oseltamivir bežne k dispozícii pre liečbu podozrivých H5N1 respiračných infekcií.

Doporučuje sa cielená vakcinácia vakcínou zodpovedajúcou súčasnej sezónnej chrípke ako jedno z viacerých opatrení pre obmedzenie možností simultánnej infekcie ľudí vírusmi vtáčej a ľudskej chrípky.

Obmedzenie možností duálnych infekcií znižuje pravdepodobnosť mutácie vírusu, ktorá môže viesť k objaveniu sa nového vírusu chrípky s pandemickým potenciálom.

Táto vakcinácia neznamená ochranu proti samotnej infekcii vtáčej chrípky a túto skutočnosť musia chápať všetci tí, ktorí sú vystavení expozícii tak, že sa nebudú vystavovať riziku nepoužívaním osobných ochranných odevov a pomôcok.

Tam kde nie je rozšírená sezónna alebo obyčajná chrípka nie je logické imunizovať, aj keď samotná vakcinácia nie je škodlivá.

Prísny dohľad nad ľuďmi, ktorí sú potenciálne exponovaní znamená, že všetky osoby, ktoré boli vystavené infikovanej hydine musia byť pod prísnym vlastným dohľadom, dohľadom zamestnávateľa a miestnych zdravotných orgánov.

Osoby zúčastnené v procese brakovania musia si merať dvakrát denne teplotu počas 7 dní od posledného kontaktu s hydinou alebo jej prostredím. Zoznam takýchto exponovaných pracovníkov musia uchovávať zamestnávatelia alebo kontraktori.

Základná charakteristika ďalších dôležitých zoonóz

Medzi najčastejšie choroby prenášané na človeka zo zvieraťa, tzv. zoonózy, patria na Slovensku salmonelózy. K ďalším často sa vyskytujúcim patria kampylobakteriózy a yersiniózy.

Tieto ochorenia sa spravidla prenášajú stravou pripravenou z kontaminovaných potravín živočíšneho pôvodu.

Zriedkavo sa však vyskytujú aj ochorenia ako leptospiróza, listerióza, tularémia či toxoplazmóza.

Leptospiróza môže prebiehať buď bez príznakov, miernym "chrípkovým" ochorením alebo sa môže skončiť aj smrťou.

Človek sa môže nakaziť priamym kontaktom s výlučkami, močom zvierat, kontaminovanými potravinami či kontaminovaným tepelne nedostatočne spracovaným mäsom.

Listerióza je vážne ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým tehotné ženy, novorodencov a dospelé osoby s oslabeným imunitným systémom.

Nebezpečenstvo nákazy predstavujú najmä voľne žijúce zvieratá, cicavce, vtáky a plazy.

Baktéria spôsobujúca tularémiu je veľmi odolná voči vonkajším vplyvom. V zmrazenom zajačom mäse môže prežívať až tri roky.

Od nich sa nákaza prenáša na väčšie hlodavce ako je divoký králik, zajac a veverica. Infekciu medzi zvieratami prenáša kliešť, a to po celú dobu života (2 roky).

Nákazou môžu byť postihnuté i ďalšie zvieratá, ako líška, jeleň ale aj zvieratá domáce, napr. krava, prasa, ovca, mačka a pes.

Ochrana, hygiena a prevencia

Zoonotické choroby sú vo svete pomerne bežné. A existuje niekoľko spôsobov, ako zabrániť vzniku zoonotickej choroby.

Praktizujte bezpečnú manipuláciu s potravinami.

Závažnosť zoonotických chorôb sa líši v závislosti od typu choroby, ktorú človek môže mať. Mnohé z nich sú liečiteľné, zatiaľ čo iné môžu spôsobiť vážne dlhodobé a dokonca celoživotné a smrteľné stavy.

Prevencia spočíva v ničení hlodavcov, ktorí sa zdržujú v uzavretých priestoroch. V prírode by sme nemali piť vodu z prírodných zdrojov a mali by sme tiež dodržiavať základnú hygienu a umývanie potravín.

V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej.

Novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované; hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu.

Bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky u hydiny; či zákaz chovu hydiny zamestnancom schválených komerčných fariem v domových hospodárstvach.

Ak človeka poškriabe/uhryzne zviera, mal by zabezpečiť, aby zviera dôkladne skontroloval veterinár.

Prehľad vybraných zoonóz

MenoPopisNosič zviera
antraxVeľmi zriedkavé, ale potenciálne život ohrozujúce ochorenie spôsobené baktériami, ktoré sa môžu preniesť na človeka prostredníctvom infikovaných zvierat/živočíšnych produktov.Hovädzí dobytok, ovce, ošípané, kozy
Vtáčia chrípkaChoroba vtákov, ktorá sa môže vyskytnúť u jedincov, ktorí sú v blízkom kontakte s infikovanými vtákmi alebo ktorí pracujú s materiálmi/produktmi infikovaných vtákov.Vtáctvo
Bovinná tuberkulóza (tuberkulóza hovädzieho dobytka)Bakteriálne ochorenie zvierat a ľudí, ktoré má klinické príznaky podobné iným formám tuberkulózyHovädzí dobytok, jeleň, alpaky, lamy
brucelózaBrucelóza, ktorá sa tiež nazýva zvlnená alebo stredomorská horúčka, je vysoko prenosná bakteriálna infekcia, ale u ľudí je zriedkavá. Prenáša sa najčastejšie kontaktom s infikovanými zvieratami/požitím nepasterizovaného mlieka/mliečnych výrobkov.Hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, ťavy
KampylobakteriózaSpôsobuje infekčné hnačky a väčšinou postihuje veľmi malé deti, ako aj starších ľudí.Hovädzí dobytok, Hydina
Creutzfeldt-Jakobova choroba (CJD)Extrémne zriedkavé, smrteľné neurodegeneratívne ochorenie, o ktorom sa hovorí, že je spôsobené nahromadením abnormálnej formy prirodzene sa vyskytujúceho „priónového“ proteínu v našom mozgu.dobytok
CryptosporidiosisIde o infekčné hnačkové ochorenie, ktoré sa môže preniesť kontaktom s infikovanými zvieratami.Hovädzí dobytok, ovce, jelene, kozy
E. coli O157Baktéria E. coli O157 žije v črevách zvierat a môže sa preniesť kontaktom s infikovanými zvieratami alebo ich výkalmi. Môže spôsobiť ochorenie od hnačky po zlyhanie obličiek u ľudí. V niektorých prípadoch môže byť infekcia smrteľná. Najväčšiemu riziku sú vystavené malé deti a starší ľudia.Hovädzí dobytok, ovce, jelene, kozy, Verotoxigénna E. coli (VTEC)
ErysipeloidIde o zriedkavú bakteriálnu kožnú infekciu, ktorú možno získať od širokej škály infikovaných zvieratRyby, prasatá, vtáky
giardiasisHnačkové ochorenie spôsobené parazitom, ktoré sa môže šíriť požitím kontaminovanej vody/potraviny alebo priamym kontaktom s infikovanými ľuďmi/zvieratami.Mačky. Psy, ošípané, ovce, kone
hantavírusuChoroba Hantavírusové infekcie sú spôsobené súborom vírusov prenášaných hlodavcami. Vo všeobecnosti sa šíri kontaktom so slinami, močom alebo výkalmi infikovaných potkanov/hlodavcov.Potkany/hlodavce
Hydatidná chorobaPsia pásomnica (Echinococcus) spôsobuje ochorenie hydatíd. Na človeka sa prenáša najmä infikovaným psím trusom.Psyl
leptospiróza (Weilova choroba a Hardjo)Ide o bakteriálnu infekciu v dvoch formách: Weilova choroba a Hardjo. Zatiaľ čo Weilova choroba sa bežne získava z vody kontaminovanej močom potkanov, Hardjo sa vo všeobecnosti zachytáva z infikovaného dobytka.Hlodavce, dobytok
Louping chorýVírusová infekcia postihujúca tetrovy a ovce, ktorá spôsobuje ochorenie u ľudí veľmi zriedkavoVtáky, ovce
Lymeova chorobaIde o potenciálne závažnú bakteriálnu infekciu prenášanú uhryznutím kliešťom.kliešte
Newcastleská chorobaIde o vysoko prenosné ochorenie u vtákov, no u ľudí veľmi zriedkavé. Na človeka sa môže preniesť prostredníctvom infikovaných vtákov alebo ich produktov.Vtáctvo
OrfVírusový kožné ochorenie oviec a kôz sa Orf môže rozšíriť na ľudí prostredníctvom úzkeho kontaktu s infikovanými zvieratami. Aj keď sa nepovažuje za závažné ochorenie, spôsobuje lokalizované lézieKozy, ovce
Chlamydióza oviecBakteriálne ochorenie získané od infikovaných kôz alebo oviec, ovčí chlamydióza, spôsobuje u väčšiny ľudí mierne ochorenie podobné chrípke. U tehotných žien však môže spôsobiť závažné život ohrozujúce ochorenie matky vedúce k potratu alebo narodeniu mŕtveho dieťaťa.Ovce
Q HorúčkaIde o bakteriálne ochorenie, ktoré u väčšiny ľudí spôsobuje mierne ochorenie podobné chrípke, ale môže viesť aj k závažnejšiemu ochoreniu.Kozy, ovce, dobytok
pásový oparIde o plesňové kožné ochorenie u ľudí vrátane iných zvierat, ktoré spôsobuje na koži prstencovú červenú vyrážkuKone, dobytok
SalmonellaBaktéria Salmonella, ktorá zvyčajne spôsobuje mierne, spontánne miznúce hnačkové ochorenie, ktoré môže byť príležitostne závažné, sa najčastejšie prenáša potravou, ale možno ju nájsť aj vo vode alebo pôde kontaminovanej výkalmi.Ošípané, hydina, ošípané, vrátane mnohých iných zvierat
Streptococcus suisBaktéria, ktorá spôsobuje ochorenie u ošípaných, streptokok suis, sa šíri vo všeobecnosti z ošípaných na ľudí priamym kontaktom.ošípané
Streptococcus zooepidemicusIde o baktériu, ktorá infikuje kone a hovädzí dobytok a u ľudí je extrémne zriedkavá. Dá sa však získať priamym kontaktom s infikovanými zvieratami.Hovädzí dobytok, kone
Vírus západného NíluTento vírus infikuje vtáky.Vtáky

Aj pri iných zoonózach platí, že bezpečné spracovanie potravín, dôsledná hygiena, kontrola hlodavcov, vakcinácia zvierat a opatrnosť pri kontakte s výlučkami alebo prachom z kontaminovaného prostredia sú kľúčové.

kontaminovaný prach zo sena a slamy

tags: #k #nakaze #vdychovanim #prachu #kontaminovaneho #vyluckami