Kanárik patrí medzi spevavce, ktoré v prírode modulovaným hlasom, teda spevom, prejavujú určité vnútorné citové popudy. Sú to napríklad varovanie, hrozba, strach, obrana, vábenie a tokanie.
Spev kanárikov je ich hlasovým prejavom a zároveň ich rečou, ktorou sa dorozumievajú podobne ako iné vtáky. Spev samcov sa od spevu samíc odlišuje a samce vynikajú umením ozajstného spevu.
Prečo kanárik spieva
Kanárik má vrodený len základ spevu. Modulácie, rytmus a rozličné hlasové prejavy získava počas života odpočúvaním spevu ostatných samcov.
Kanárik je veľmi učenlivý vták a rýchlo sa učí dobré i zlé spevné vety. Ak sa v chove popri kanárikoch nachádzajú aj iné druhy pinkovitých vtákov, napríklad stehlíky, v speve kanárikov sa môžu objaviť aj ich spevné prvky.
Chovatelia ušľachtilých spevavých kanárikov si túto vlastnosť uvedomujú a pri výcviku v speve svojich zverencov sú veľmi ostražití.
Spev kanárikov treba chápať ako výsledok ich dlhodobej domestikácie v domácom prostredí, ktoré im zabezpečil chovateľ. Spev šľachtených kanárikov na kultivovaný spev podľa štandardu vznikol zo spevných prvkov pôvodného divého kanárika.
V speve týchto kanárikov sa menila hĺbka a modulácia spevu na základe umelého výberu vždy lepších spevákov. Novo nadobudnuté vlohy kultivovaného spevu sa na základe prispôsobenia hlasového ústroja v jednotlivých generáciách dedične upevnili.

Spevavé kanáriky a ich šľachtenie
Medzi kanáriky šľachtené na kultivovaný spev patria kanáriky, pri ktorých je predmetom posúdenia predovšetkým spev. Na postave a farbe týchto kanárikov nezáleží.
Medzi spevavé kanáriky patria tie kanáriky, ktoré boli a sú šľachtené na kultivovaný spev. Ešte donedávna bol spev jediným predmetom ich posudzovania, a preto pri nich nezáležalo na farbe ani na strakatosti.
V roku 1980 na Svetovom šampionáte v Olomouci boli niektoré spevavé kanáriky posudzované aj vo farbe, potom sa na istý čas od toho upustilo a posudzoval sa už len ich spev.
Šľachtenie spevu kanárikov prebiehalo v niekoľkých krajinách, najmä troma spevnými prejavmi. Zásluhu na tom, že spev kanárikov bol vyšľachtený až na dnešný vysoký stupeň, majú aj českí a slovenskí chovatelia.
V druhej polovici 19. storočia vynikol pri šľachtení spevu kanárikov baník Wilhelm Trute z Harzu. Ako prvý zostavil pravidlá kultivovaného spevu, ktoré sa zaradili do bodovacej stupnice a prijali ich všetci chovatelia týchto kanárikov v Nemecku a neskôr aj chovatelia u nás.
Hoci ich spev bol ešte vyššie ladený a obsahoval chyby oproti súčasnosti, už v tom čase išlo o spev na vysokej úrovni, pretože obsahoval aj hlboké spevné úseky. Tie tvorili viac než 30 rokov základ, z ktorého chovatelia vychádzali pri ďalšom šľachtení spevu.
V šľapajach Truteho pokračovali bratia Wolkmanovci a neskôr aj nemecký chovateľ H. Seifert z Drážďan.
Harzský kanárik - slávny operený spevák
Harzský kanárik je najslávnejším opereným spevákom. Bol vyšľachtený v 19. storočí v nemeckom Harze.
Keď sa v 19. storočí centrom baníctva stalo nemecké pohorie Harz, presťahovali sa sem bývalí tirolskí baníci. Svojich kanárikov vzali, samozrejme, so sebou.
Baníci v Harze začali systematický chov. Rýchlo si všimli, že čím krajšie a rozmanitejšie vtáky spievajú a čím je ich žlté sfarbenie jasnejšie, tým je možné kanáriky predávať drahšie.
Zvlášť obľúbené boli pasáže spevu s hlbokým „o“ alebo „u“. Tak vznikol názov dutospevec. Harzský kanárik sa stal celosvetovo známym.
Súbežne s harzským kanárikom bol šľachtený aj spevavý farebný kanárik Harz couleur. Tento kanárik má mimoriadne spevácke schopnosti a v Nemecku bol známy už v roku 1675.
Vo vedomí mnohých ľudí sa spevavý kanárik spájal s harzským dutospevcom v spojení so žltou farbou. Toto má však len čiastočný súvis.
Jeho vývoj prebiehal cez Tirolsko a odtiaľ prešiel s baníkmi do Harzu, do celej oblasti Harzských vrchov. V tomto kraji jeho spev dosiahol vysokú dokonalosť.
Vystavované kanáriky tohto plemena musia vedieť zaspievať celé pasáže jednotlivých spevných viet. Majú čistý melodický hlas s rozsahom až tri oktávy.
Ani najkvalitnejšie jedince však nedokážu zaspievať celú škálu predpísaných viet. Chovali sa v žltej a strakatej zeleno-žltej farbe. Vystavujú sa v kolekciách, dvojiciach aj jednotlivo.
Vtáky s chocholíkom nie sú prípustné. Tento spevavý kanárik je pravdepodobne najobľúbenejším predstaviteľom spevavých kanárikov. Nazýva sa tiež roller, čo znamená drahokam.
Výcvik mladých samcov
Mladé samce mali vždy staršieho predspeváka, od ktorého sa učili správny prednes jednotlivých túr či viet. Dávno v minulosti sa za predspevákov považovali a používali aj samce slávikov.
V chove sa môže ako predspevák uplatniť len bezchybne spievajúci samec, ktorého minútové strofy znejú za sebou čisto a bezchybne podľa želaného poradia.
Hodnotenie harzského spevu
Za meradlo posudzovania kvality spevu bola prijatá vtáčia melódia v rôznych spevných vetách. Štandardný harzský spevavý kanárik má spievať v troch hlavných a štyroch stredných spevných vetách, teda túrach.
Pomocné túry sa hodnotia v rozmedzí 1 - 9 bodov a v prednese sú oddychové. Hodnotenie spevu spevavých kanárikov je preto pomerne zložité.
Pri posudzovaní môže jeden kanárik dosiahnuť maximálne 90 bodov a celá kolekcia 360 bodov. Nie je výnimkou, že pri absolútne výbornom prednese môže kanárik tento počet bodov dosiahnuť.
Dá sa teda povedať, že 90-bodový spevavý kanárik je rovnocenný 100-bodovému farebnému kanárikovi.
Charakteristické spevné vety
Dutá veta by mala znieť hlboko „rýrýrý“, „rururu“ alebo „rororo“, pričom písmeno „r“ musí znieť ostro.
Basová veta má znieť tvrdo, jadrne a guľato. Ide o spojenie samohlásky „a“, „o“ alebo „u“ s niektorou zo spoluhlások.
Dutý zvonček je veta ľahko oddeľovaná a chovateľ ju v začiatkoch pomerne ľahko rozpozná. Hukot je oddeľovaná veta podobná píšťalám. Pri tejto vete kanárik hrvoľom vôbec nehýbe.
Tlkot je tiež dôsledne oddeľovaná veta ako hukot. Znie ako „blu-k“, „glu-k“. Nie každý chovateľ tlkoty uznáva, ale na druhej strane znejú pekne a obohacujú spev.
Ďalšie plemená spevavých kanárikov
Belgický bublák a malinois
Okrem plemena harzského kanárika, nazývaného aj dutospevec alebo roller, postupne vznikali plemená dutých úsekov, ako belgický bublák, nazývaný aj mechelenské plemeno či Waterschlager, a vo Francúzsku plemeno Malinois.
Tento kanárik má viac než tristoročnú tradíciu. Jeho spevný prejav je iný než spevný prejav harzského kanárika, je o niečo bohatší a tým, že má niekoľko vodných túr, nazýva sa aj vodovo klokotavý, teda Waterschlager.
Bol vyšľachtený v Belgicku v meste Mechelen. Vo veľkom počte sa toto plemeno chová aj v Holandsku a vo Francúzsku.
Kanárik je o 1 - 2 cm väčší od harzského kanárika a je robustnejší. Niektoré spevné vety prednáša s uzavretým a iné s otvoreným zobákom, na rozdiel od harzského kanárika.
Celkom sa u neho hodnotí 12 spevných viet a vystavuje sa v speve aj vo farbe. V roku 2009 sa belgickí chovatelia dožadovali na kongrese O.M.J./C.O.M., aby sa mohli vystavovať okrem žltej farby aj v bielej farbe.
Vtedy im nebolo vyhovené a mohli sa vystavovať len v žltej farbe s nepatrnou malou tmavou škvrnou.
Vodovo klokotavý spev týchto kanárikov je mnohostranný, tvrdší a hlasnejší. Spevné úseky sa odlišujú od spevných úsekov dutospevcov.
Spevné úseky majú väčšinou vzlykajúci charakter a podobajú sa spevu slávika. Hlavnou súčasťou spevu je vodový úder - klokot.
Všetky ostré, široké a vysoko znejúce spevné tóny sú chybné. Spev tohto kanárika sa nedá jednoznačne zapísať tak ako pri rozbore spevu dutospevcov.
Jeho spev sa musí od začiatku vývinu tlmiť zatemňovaním klietky, pretože svetlo pôsobí na spev týchto kanárikov nepriaznivo.
Španielsky timbrado
Chovateľ Reich z Bremenu vyšľachtil známe španielske plemeno so spevnými prvkami slávičieho spevu pod názvom Timbrados.
Toto plemeno spevavých kanárikov patrí medzi najstaršie. Jeho chov bol rozšírený už v roku 1400 v Andalúzii, Katalánsku a v Kastílii.
Vzniklo krížením harzského dutospevca s divokým kanárikom Serinus canarius, pričom iná literatúra uvádza kanárika poľného Serinus serinus.
Je to menší a slabší kanárik, ktorý sa farbou podobá divokému kanárikovi, ale vyskytujú sa aj jedince gaštanovohnedej farby.
Chovajú sa prevažne v Španielsku v okolí Barcelony a neďaleko francúzskych hraníc. V rámci C.O.M. bolo toto plemeno uznané v roku 1962.
Keďže spev týchto vtáčikov je rôznorodejší, radostný, zvučný a vo vyšších tónoch, vo svojom repertoári má niekoľko skupín spevných úsekov.
S týmito spevavými kanárikmi, rovnako ako s harzským kanárikom a malinoisom, sa možno stretávať na pravidelných výstavách v rámci C.O.M.
Ďalšie historické smery
Okrem týchto plemien prebiehalo šľachtenie aj v iných krajinách sveta, a to v USA ako americký spevák. Netreba zabudnúť, že aj v Československu sa istý čas hovorilo o vyšľachtenom československom kanárikovi kultivovaného spevu.
V minulosti sa vyskytovalo niekoľko smerov v chove a šľachtení spevavých kanárikov, napríklad tirolský spevák, tirolský slávičí kanárik, tlkotavý kanárik, kanárik Truteho, Seifertov kanárik a Reichov slávičí kanárik. Väčšina z nich vyhynula a už sa nepropaguje.
Na výstavách sa spevavé kanáriky uvedené v úvodnej časti tejto skupiny neobjavujú. Tak ako pri farebných a postavových kanárikoch však aj v tejto skupine pravdepodobne dochádza k zmenám.
Na výstavách sa okrem troch hlavných zástupcov možno v budúcnosti stretnúť aj s novými plemenami, najmä s rôznymi farebnými rázmi v tejto skupine, nielen so žltými kanárikmi.
Belgičania sa usilujú o uznanie bielej farby popri žltej farbe.
Vplyv svetla a krmiva na intenzitu spevu
Aj keď je dnes spev šľachtených kanárikov ustálený, možno ho naďalej negatívne ovplyvniť ostrým svetlom alebo krmivom, ktoré kanáriky dráždi k vyššiemu spevu.
Môže sa to prihodiť vtedy, keď chovateľ nedodržiava pravidlá chovu a výcviku v speve. Kanáriky potom môžu vydávať vyššie tóny alebo ostré, prenikavé spevné prvky, čo sa považuje za chyby.
Pri malinoisovi sa spev od začiatku vývinu tlmí zatemňovaním klietky, pretože svetlo na jeho spev pôsobí nepriaznivo. Táto informácia sa týka prípravy konkrétneho výstavného plemena a nemožno ju automaticky prenášať na každého domáceho kanárika.
Chov kanárika v domácnosti
Spevavé kanáriky sa odchovávajú ako ostatné kanáriky, preto sa podrobnosťami chovu spevavých kanárikov netreba osobitne zaoberať.
Kanárik je nenáročný druh, ktorý sa aj dobre odchováva. Chová sa v klietke alebo vo voliére.
V klietke by mala byť dĺžka od 60 cm. Chov jedného páru je možný už v klietke širokej 60 cm, vhodnejšie sú však väčšie klietky, v rámci možností čo najväčšie.
Kanárikovi prospieva možnosť pohybu a lietania. Väčší priestor však sám osebe nemusí vyriešiť hlasný spev, pretože spev samca je prirodzený hlasový prejav a nie iba dôsledok nedostatku pohybu.
Kanárik nie je náročný na kŕmenie. Podáva sa proso, ovos, lesknica, drobné semienka, trávové semená, ovocie a zelenina.
Viac-menej možno zo skúsenosti povedať, že zje všetko, čo sa mu ponúka. Veľmi rád má mrkvu a jabĺčko.
Jeden kanárik, pár alebo iný vták
Samce spievajú výraznejšie než samice, preto môže byť samotný samec v domácnosti veľmi hlasný. Samica však nie je zárukou, že sa samec upokojí, a jej prítomnosť môže viesť k páreniu a odchovu mláďat.
Ak chovateľ nechce mláďatá, treba počítať s tým, že držanie samca a samice spolu vytvára podmienky na rozmnožovanie. Pri páre sa odporúča klietka, v ktorej možno zavesiť hniezdo zvonku, aby nezaberalo priestor v klietke a ľahšie sa kontrolovalo.
Kanáriky môžu žiť s inou drobotinou aj s nekonfliktnými druhmi papagájov. Znášanlivosť však závisí od priestoru, povahy jednotlivých vtákov a vhodnosti konkrétnej kombinácie.
Pri pokuse chovať jeden pár kanárikov a jeden pár zebričiek spolu vo voliére s rozmermi 1 × 1 × 1 m sa prejavila hašterivosť medzi nimi.
Pri pokuse chovať pár kanárikov a pár hýľov mexických spolu vo voliére dochádzalo k potýčkam a rozbrojom.
Preto nie je vhodné vyberať ďalšieho vtáka iba podľa toho, že nespieva. Treba zohľadniť jeho nároky, temperament, priestor a vzájomnú znášanlivosť.
Kanárik a jeho miesto v ľudskej histórii
V dnešnej dobe už asi nebude človek, ktorý by o kanárikovi nepočul. Ide o rozšírený druh, chovaný najmä kvôli spevu a veľkému množstvu farebných foriem a mutácií.
Kanárik sa často krížil aj s inými príbuznými druhmi, napríklad s čížikom a stehlíkom. V SR a podľa dostupných informácií aj v ČR je kríženie zakázané.
Kanáriky sa často využívali aj v baniach, kde ich baníci brali so sebou, aby upozornili na prípadné nebezpečenstvo úniku plynov.
V závere o spevavých kanárikoch je potrebné spomenúť, že na ich vývoji sa podieľali tri voľne žijúce vtáčie druhy: kanárik divý, Serinus canarius, kanárik poľný, Serinus serinus, a čížik ohnivý, Spinus cuculatus.
Kanárik poľný a čížik ohnivý sa na šľachtení spevu podieľali len málo.
Príprava na súťaže a výstavy
V dňoch 4. - 5. 11. 2011 sa v Čáslavi uskutočnilo spoločné školenie posudzovateľov spevavých kanárikov. Boli prijaté viaceré úpravy nielen v posudzovaní, ale aj v príprave kanárikov na súťaž, ktoré platili od januára 2012.
Všetky kolekcie sa mali jednotne pripravovať tak, že po vylosovaní, prikŕmení a vyčistení zásuviek sa v spevných klietkach pôvodné kŕmidlá odobrali a nahradili prázdnymi.
Pre chovateľov bolo dôležité, aby svoju kolekciu dodávanú na MMS mali už z domu takto natrénovanú a ochránili ju pred nečakaným stresom.
Novinky boli prijaté aj pri hodnotení spevu. Zrušil sa paušál za zvončeky, pretože v kvalitných chovoch sa už takmer nevyskytovali a predstavovali body zadarmo.
Na druhej strane kanáriky, ktoré zaspievajú zvončeky, môžu dostať za každý druh po jednom bode, či už ide o zvončeky spojované alebo rovné. Ak ich zaspievajú chybne, penalizuje sa to zrážkou bodov.
Hlavným dôvodom opatrenia bolo, aby vidina ľahko získaných bodov v súťaži za zvončeky nespôsobila neuvážlivé prenikanie takých kanárikov do chovov.
🔴LIVE Cottage Summer Bird Feeder: Cardinals, Woodpeckers, Chickadees, Nature Sounds, Sleep, Cat TV
Spevavý kanárik je už dlhé desaťročia chovaný kvôli spevu. Španielske plemená sú rozšírené v Španielsku a dnes sú známe v rôznych farbách a mutáciách.
Náročný chov, krásny spev, rôzne farby a mutácie spôsobili, že tento druh je medzi chovateľmi pomerne rozšírený a hojne zastúpený na burzách a výstavách.