Keď sa začne správať inak: čo môže znamenať zmena partnerovho správania

Ak máte pocit, že sa váš partner začal správať inak, neprehliadajte tento signál. Zmena môže súvisieť s únavou, stresom, problémami v práci alebo psychickým zdravím, ale môže tiež upozorňovať na klamstvo, manipuláciu či emocionálne zneužívanie.

Samotné jedno podráždené slovo ešte nemusí znamenať vážny problém. Dôležité je sledovať, či sa nevhodné správanie opakuje, či sa postupne zhoršuje a ako sa pri partnerovi dlhodobo cítite.

Keď sa partner správa nervózne a vyhýba sa pravde

Klamstvo je považované za najhorší prehrešok vo vzťahu.

Pokiaľ si nie ste istá, či vám hovorí pravdu, alebo sa vám opäť snaží klamať, všimnite si tieto veci.

Pokiaľ sa pri rozhovore s vami začne správať nervóznejšie a máte pocit, že ho každá osobnejšia otázka vytáča, zbystrite.

Pravdepodobne vám váš partner nehovorí pravdu, alebo sa snaží niečo zatajiť.

Klamára spoznáte aj podľa toho, že pri normálnej odpovedi potrebuje viac času ako inokedy.

Jednoducho si musí vymyslieť niečo, čím vás upokojí a to mu trochu času zaberie.

Keď niekto túži po tom, aby ste mu uverili, začne zvyšovať intenzitu svojho hlasu.

Hovorí sa, že pravdu stačí povedať raz, kým klamstvo treba opakovať viackrát.

Nervozita spraví svoje a preto je možné, že sa klamár prezradí aj takýmto spôsobom.

Obľúbenou vetou klamárov je aj veta, ktorá začína niečím, čomu by ste vraj neverila, alebo, čo nezvyčajné sa stalo.

To, či vám muž klame, alebo nie, zistíte podľa už spomenutých znakov, ale najlepšie spravíte, ak budete počúvať svoj vlastný šiesty zmysel.

Keď sa z partnera stáva autoritatívny človek

Niektoré zmeny správania sa prejavujú tým, že partner začne druhého poučovať, riadiť a opravovať takmer v každej situácii.

Stačí že mám iný názor ako on, strašne chce byť autoritatívny a staršne moc chce byť ako moj tato sa chovať.

Začína mať take zle chovanie ako autoritatívny chlap a prísny ,bere ma ako decko,ked prídem k nemu stále ma upozornuje,tam toto nedavaj,tam toto daj,nezmyvaj tak podlahu, daj si veci na kopku,nie roztrusene po celom byte,vytaca ma to,nepokladaj tam nadoby,ale inde,nedavaj mokre do poličky,bude plesen a neviem čo,načo toto varíš,vela si toho navarila,dirigovať by chcel strašne,ja taka byt nedokážem.

Takéto správanie môže pôsobiť ako záujem o poriadok, no ak sa opakuje, ponižuje vás alebo vám nedáva priestor rozhodovať o vlastných veciach, môže ísť o kontrolu a snahu získať vo vzťahu prevahu.

Jeho správanie ma strašne udivuje,máva dobré obdobia,kedy je milý celkom,aj zamilovaný atd,ale strašne máva aj obdobia ako napríklad toto ,kedy zase "vyvádza".

Striedanie príjemných období s obdobiami hrubosti môže byť pre partnera veľmi mätúce. Keď má partner dobrú náladu, človek si môže myslieť, že má preňho hodnotu, a počas zlej nálady začne ospravedlňovať jeho kritiku alebo nadávky.

Je to však veľmi nebezpečné, pretože manipulátor nás môže počas zlej nálady kritizovať a, naopak, keď má dobrú náladu, nám povie niečo pekné a vtedy si myslíme, že máme preňho hodnotu.

Hrubé slová, nadávky a ponižovanie

Hranice rešpektu vo vzťahu narúša aj pravidelné používanie vulgarizmov a urážok.

Nehovoriac o tom,že stále hreší,aj smerom ku mne bez problémov,typické reči,ktorými ma niekedy prekvapí, " čo si mešuge ?tto čo zase mudruješ ?nemudruj,nerob sa mudra,trošku rozumu .."

Niektoré slová môžu byť v určitom prostredí bežnou súčasťou vyjadrovania, no rozhodujúce je, či sa pri nich cítite zraňovaná, znevažovaná alebo zastrašovaná.

Niekedy aj vypadnu mu nejake tie vulgarizmy smerom ku mne,nenadava priamo,ale bežne sa hrubo chová kedže normálne vela hreší a nahradza to bežnymi slovami,tak aj ku mne posledne mesiace nema problémy povedať" kde do P si to dala "...alebo " bo*a ,naco si robila tolko polievky,kto ju zje "?

Emocionálne zneužívanie zahŕňa ovládanie inej osoby pomocou emócií, kritikou, zahanbením, obviňovaním alebo inou manipuláciou.

Základným cieľom emocionálneho zneužívania je ovládať druhú osobu jej diskreditáciou, izoláciou a umlčaním.

Je to jedna z najťažšie rozpoznateľných foriem zneužívania, pretože môže byť rafinovaná a zákerná.

Či tak alebo onak, emocionálne zneužívanie môže narušiť vašu sebaúctu a môžete začať pochybovať o svojom vnímaní a realite.

Nakoniec sa môžete cítiť ako v pasci.

Čo je manipulácia vo vzťahu

Manipulácia býva veľakrát skrytá a partner si ju ani nemusí uvedomovať.

Manipulácia vo vzťahu môže byť veľmi nebezpečná.

Vzťah s manipulátorom je veľmi nebezpečný a môže viesť k nepekným situáciám.

Podľa odborníčky sa manipulátor snaží u partnera vyvolať pocit viny, hanby alebo strachu, ak nedosiahol svoje potreby.

Ide o emocionálny tlak na vyvolanie pocitu viny, hanby alebo strachu, aby dotyčný dosiahol nejaké svoje potreby či zámery.

Vnímam ju ako spôsob správania, ktorý vzniká tam, kde nefunguje otvorená komunikácia.

Manipulácia býva často skrytá, pretože mnohí si nevážime sami seba, a tak nevieme rozlíšiť, čo je pre nás skutočne dôležité a čo naozaj chceme.

Len čo stretneme manipulátora, jeho správanie prehliadame, pretože ak by sme poznali svoje hodnoty, tak manipulácii nepodľahneme a dokážeme s manipulátorom komunikovať.

Síce cítime, že niečo nesedí, ale nevieme pomenovať, že ide o manipuláciu.

Manipulátor si vôbec nemusí uvedomovať svoje správanie, pretože ide o spôsob, akým sa naučil fungovať v živote a vo vzťahoch.

Najčastejšie manipulatívne techniky

Medzi najčastejšie manipulatívne techniky v partnerskom vzťahu patria tiché tresty, citové vydieranie a gaslighting.

Citové vydieranie

Citové vydieranie spočíva v tom, že partner napríklad povie tomu druhému: „Ak ma miluješ, urobíš to.”

Človek mnohokrát používa naše pocity proti nám - ty si príčinou, prečo som teraz nešťastný; keď odídeš, niečo si spravím; nezabudni, čo si mi spôsobil a podobne.

Na ľudí, ktorí sú vnútri zranení z minulosti, môžu tieto techniky fungovať, pretože je pre nich dôležitý vzťah, ktorý chcú vybudovať.

V minulosti im chýbala láska a sú zraniteľnejší.

Tichý trest

Manipulátor odignoruje otázku, prípadne zrazu z ničoho nič prestane bez vysvetlenia komunikovať s partnerom.

Tichom a odtiahnutím sa od partnera sa ho manipulátor snaží potrestať.

To spôsobuje pocity viny u druhého partnera.

Tichý trest spočíva v tom, že manipulátor netrestá partnera priamo, ale prostredníctvom absencie blízkosti, lásky a pozornosti.

Partner sa vzdiali, pretože tým bude partnerka trpieť a naopak.

Ide však o spôsob komunikácie zraneného človeka.

Dôležité je uvedomiť si, čo sa deje, a nebrať to osobne.

Gaslighting

Gaslighting, teda snaha ovládať toho druhého vyvolaním pochybností takých veľkých, že daná osoba začne spochybňovať aj samu seba, je veľmi častou manipulatívnou technikou.

Ak sa niekto pokúša použiť vaše emócie proti vám, je to znak emocionálneho zneužívania.

Emocionálne zneužívajúci ľudia majú tiež tendenciu vytvárať chaos.

Ľudia, ktorí sú emocionálne zneužívajúci, sa často správajú nadradene a oprávnene.

Emocionálne zneužívajúci ľudia sa vás pokúsia izolovať a ovládať.

Váš vzťah sa môže na začiatku javiť ako normálny a láskyplný, pričom tieto typy emocionálneho zneužívania sa používajú neskôr (ako vzťah napreduje) v snahe začať s vami manipulovať a ovládať vás.

Rozdiel medzi konfliktom a emocionálnym zneužívaním

Konflikt je bežnou súčasťou vzťahu.

Rozdiel je v tom, či sa partneri dokážu po konflikte vypočuť, prevziať zodpovednosť, ospravedlniť sa a hľadať riešenie.

Ak jeden z partnerov opakovane kričí, nadáva, uráža, obviňuje, zastrašuje alebo kontroluje druhého, nejde iba o bežnú výmenu názorov.

Výskumy ukazujú, že následky emocionálneho týrania sú rovnako závažné ako fyzického týrania.

Keď je emocionálne zneužívanie vážne a pretrváva, môžete úplne stratiť zmysel pre svoje ja.

V dôsledku toho môžete začať súhlasiť s násilníkom a stať sa kritickým k sebe.

Akonáhle sa to stane, ocitnete sa v pasci zneužívajúceho vzťahu a veríte, že nikdy nebudete dosť dobrý pre nikoho iného.

A čo viac, emocionálne zneužívanie môže spôsobiť množstvo zdravotných problémov.

Účinky zneužívania na duševné zdravie zahŕňajú depresiu, úzkosť a niekedy aj rozvoj poruchy príjmu potravy.

Keď sa mení nálada, spánok a každodenné fungovanie

Psychické zdravie je veľmi krehké.

Niekedy stačí séria neúspechov, chýb alebo zlých reakcií zo strany blízkych ľudí a ľahko sa môžu zosypať.

Preto sledujte aj drobné zmeny v správaní svojho partnera, ale aj ľudí vo vašom okolí, aby ste včas odhalili, že sa nachádzajú v kríze.

Emocionálne výbuchy

Všetci máme nárok na chvíľkové skraty, keď sa cítime unavení a nereagujeme primerane.

No ak sa nazbiera viacero takýchto reakcií, nie je to v poriadku.

Najmä ak prídu maličkosti ako napríklad rozbitá šálka a partner sa pri tom rozplače, ako keby bol svedkom tragickej udalosti.

Rovnako ak má prehnané výbuchy hnevu alebo sú až priveľmi pomstychtiví.

Najprv sa o tom porozprávajte a snažte sa zistiť, či to je len chvíľková únava, alebo dlhodobý problém.

Príliš veľa alebo príliš málo spánku

Jedným zo signálov niektorých psychických ochorení je permanentná únava.

Ľudia vtedy spia čoraz viac hodín, ale napriek tomu neprichádza k žiadnemu zlepšeniu situácie.

Ich rozpoloženie sa nezlepšuje a na všetko reagujú precitlivene.

Problémom je taktiež málo spánku.

To spôsobuje, že sú títo ľudia veľmi nervózni a nepokoj v duši im nedovolí dobre sa vyspať a oddýchnuť si.

Taktiež dochádza k veľkej únave a zvyšuje sa agresivita.

Riskantné správanie

Pri týchto ťažkostiach býva častým problémom apatia.

Človek necíti žiadne pocity, alebo chce naopak niečím výrazným poraziť tie negatívne.

Preto sa začína správať riskantne.

Vyhľadáva adrenalínové zábavky, autom jazdí veľmi nerozvážne alebo cielene provokuje, aby vyvolal nejakú búrlivú reakciu.

Jeho správanie sa môže javiť aj ako nezodpovedné.

Ak má napríklad na starosti stráženie detí, tak neuvažuje o nebezpečenstvách, ktoré ich môžu postretnúť a nedáva na nich pozor.

Zanedbaný vzhľad

Jedným z prvých signálov býva nedbanlivosť o zovňajšok.

Zrazu sa prestanú o seba starať a zanedbávajú aj také prirodzené veci ako každodenné česanie sa alebo umývanie.

Opäť to môže byť prirodzené počas veľmi krátkeho obdobia, keď sú fyzicky vyčerpaní.

No ak sa to ťahá veľmi dlho a zrazu máte doma namiesto svojej lásky divokého pustovníka, tak istotne treba zasiahnuť a spýtať sa, čo ho trápi.

Nepokoj a uzatváranie sa

Pozorujte tiež, ako sa správajú v jednotlivých situáciách.

Keď zrazu nedokážu udržať pozornosť pri ich pôvodne obľúbených činnostiach, nie je to dobré znamenie.

Pri takýchto problémoch bývajú nepokojní, robia všetko mechanicky a nevnímajú, čo sa pred nimi deje.

Akoby sa uzavreli do seba a zrazu sú zo všetkého nepokojní.

Túžia sa vrátiť do vlastnej ulity, aby ich nikto nevyrušoval a mohli byť sami.

Problémy so socializáciou

Ľudia s psychickými problémami si automaticky volia radšej súkromie.

Keď sú obklopení či priateľmi, alebo rodinou, tak sú nervózni a stiahnu sa do úzadia.

Preto majú ťažkosti so socializovaním sa.

Radšej sa utiahnu niekde, kde môžu byť sami.

Prekážajú im dokonca aj najbližšie osoby.

Chcú byť len zahĺbení do svojich myšlienok a ideálne nič nerobiť.

Ťažkosti so sústredením

Pomerne často pociťujú tzv. mozgovú hmlu.

Pri nej majú pocit, že nevidia veci jasne, nepremýšľajú dostatočne svižne a majú problém s krátkodobou pamäťou.

Okrem toho sa nevedia poriadne na nič sústrediť.

Najlepšie to vidieť v ich práci, ktorá zrazu nie je natoľko dôsledná a množia sa v nej chyby.

Koncentrácia sa postupne zhoršuje a oni sú kvôli tomu nervóznejší.

Prehnaná kritickosť

Časom začínajú byť čoraz viac podráždení.

Prekáža im všetko, čo sa okolo nich deje.

Je pritom úplne jedno, že je to normálne alebo to daný človek robí správne.

Namiesto upokojenia začínajú všetko kritizovať.

Pre ich okolie je to až otravné, pretože nech spravia čokoľvek, tak ich hneď začnú osočovať.

Zlá tolerancia kritiky

I keď oni rozdávajú kritiku na všetky strany, sami ju nedokážu prijať.

Môžete im aj oprávnene povedať niečo, čo vám na ich správaní nesedí.

No oni namiesto pokojnej reakcie začnú robiť scény.

Rozplačú sa, kričia na vás alebo začnú oni vyčítať niečo vám.

Neustále premýšľanie a katastrofické scenáre

Dôsledkom sú taktiež psychické ťažkosti, kvôli ktorým až priveľmi nad všetkým premýšľajú.

Majú bujnú fantáziu a kvôli tomu sa nechajú strhnúť nepravdepodobnými scenármi.

Poruchy správania a zmeny osobnosti

Poruchy a zmeny osobnosti patria medzi pomerne ťažké psychické ochorenia.

Značne ovplyvňujú celkové myslenie, pocity a správanie človeka, čo je významnou záťažou nie len pre samotného pacienta ale aj pre jeho najbližšie okolie.

Majú negatívny dopad na kvalitu života a preto by určite nemali ostať nepovšimnuté.

Čo sú poruchy správania

Poruchy správania sú charakterizované opakovaným a pretrvávajúcim agresívnym a vzdorovitým správaním, ktorým mladý človek porušuje sociálne, ale niekedy i právne normy.

Opakovane porušuje sociálne očakávania primerané jeho veku.

  • bitky, terorizovanie, agresivita voči iným
  • krutosť voči iným ľuďom a zvieratám
  • poškodzovanie majetku, podpaľačstvo, krádeže
  • klamstvá, snaha vyhnúť sa trestu, chýba kritický náhľad na konanie
  • záškoláctvo, úteky z domu
  • nekontrolované výbuchy zlosti
  • vzdorovité provokatívne správanie a neposlušnosť
  • nedodržiavanie pravidiel
  • rozvoj delikventného až kriminálneho správania

Čo je porucha osobnosti

Porucha osobnosti je duševný (mentálny) stav, ktorý sa v určitých a presne definovaných aspektoch odlišuje od tzv. normy.

Každý človek má svoju individuálnu osobnosť.

Osobnosťou rozumieme spôsob, akým človek cíti, myslí a koná.

Jedná sa o jedinečnú zmes vlastností, postojov a myšlienok, ktorá má vplyv na naše každodenné fungovanie, interakcie s ľuďmi a celkovo so svetom okolo nás.

Práve naša osobnosť nás robí jedinečnými a odlišuje nás od ostatných.

Formuje sa vplyvom vlastností, ktoré sme zdedili, skúseností, ktoré počas života získavame ale aj vplyvom prostredia, v ktorom žijeme.

Počas života zostáva osobnosť človeka viac-menej rovnaká.

Na to, aby sme mohli u človeka hovoriť o poruche osobnosti, musia byť jeho vzorce cítenia, myslenia a správania zreteľne odlišné až nezdravé, a zároveň nie sú v súlade s očakávaným a zaužívaným spoločenským správaním.

Jedná sa o odlišnosti v dvoch z nasledovných oblastí:

  • myslenie a vnímanie - ide o spôsob, akým daný človek vníma seba, svoje okolie a ako dokáže interpretovať veci a udalosti.
  • emócie - týka sa to najmä ich množstva a intenzity, ale tiež primeranosti k danej situácii.
  • správanie - ide o mieru, akou daný človek dokáže kontrolovať a ovládať svoje správanie.
  • vzťah k iným ľuďom - jedná sa o spôsob správania sa k ľuďom.

Typické črty človeka s poruchou osobnosti

Jedinec s poruchou osobnosti je charakterizovaný tým, že má skreslené vnímanie reality, jeho správanie a reakcie sú častokrát abnormálne a neprimerané danej situácii.

Je neflexibilný, veľmi ťažko kontroluje a mení svoje správanie alebo sa prispôsobuje rôznym situáciám.

Má problém zvládať stres a jeho medziľudské vzťahy sú veľmi často plné konfliktov.

Nemá jasný a stabilný obraz o sebe samom, jeho vnímanie seba sa mení podľa situácie alebo ľudí okolo neho.

Nemá stanovené pevné životné ciele a hodnoty.

Môže mu chýbať empatia či rešpekt k druhým.

V mnohých situáciách reaguje emotívnym či impulzívnym správaním, máva pocity opustenosti a zraniteľnosti.

Tieto špecifické odchýlky sa prejavujú takmer vo všetkých sférach jeho života, tzn. nie sú limitované len na spúšťacie faktory.

Pretrvávajú dlhodobo a počas života sú relatívne stabilné.

Tzv. odlišnosť od normy vyvoláva u človeka s poruchou osobnosti úzkosť až utrpenie.

Značne ovplyvňuje jeho sociálny život a každodenné fungovanie v škole či zamestnaní.

Veľmi často spôsobuje sociálnu izolovanosť.

V konečnom dôsledku netrpí len samotný človek s poruchou osobnosti, ale oveľa častejšie jeho okolie a najbližší.

V niektorých prípadoch si samotný jedinec svoj stav ani neuvedomuje.

Považuje svoje správanie a myslenie za prirodzené a problém vidí skôr u druhých ľudí.

Nerozpoznáva ani svoj negatívny vplyv na ostatných.

Pretrvávajúca úzkosť a frustrácia vedie k rozvoju rôznych telesných ochorení, depresii či závislostiam.

Zvyšuje sa u neho taktiež riziko suicidálneho správania.

Prečo sa môže správanie zmeniť

Pôvod vzniku porúch osobnosti je rôznorodý.

Na ich vzniku sa podieľa kombinácia sociálnych a enviromentálnych faktorov, ale aj genetika či funkčné a štruktúrne zmeny v mozgu.

Manipulátori sú vnútri veľmi zraniteľní a vystrašení a zvyčajne si neveria.

Túžia po vzťahoch, ale veľmi sa boja zraniteľnosti, pretože v detstve ich za pravdu či úprimnosť trestali, odmietli alebo zranili.

Toto nahlodávalo ich vnútro.

Naučili sa, že manipulácia je jedinou technikou, vďaka ktorej dostanú to, čo chcú.

Chcú tvoriť vzťah iba na základe nejakých podmienok, ktoré si vynucujú, pretože nemajú skúsenosti s úprimnými vzťahmi.

Keď sa snažili byť úprimní, boli zosmiešnení či ponížení.

Áno, už nie je žiadnym tajomstvom, že ako deti máme genetickú výbavu, ktorá nás ovplyvňuje, a zároveň na nás vplýva aj prostredie, v ktorom vyrastáme.

Napríklad z bezpečného rodinného prostredia vyjde úplne iný jednotlivec ako z prostredia, kde nerešpektujú potreby detí a vyvíjajú na ne tlak alebo ich dokonca zosmiešňujú.

Malým deťom sa vo vývine vytvárajú synaptické prepojenia v mozgu, ktoré ovplyvňujú učenie.

Manipulácia je totižto obranným mechanizmom, manipulujú ľudia, ktorí zažili traumatické skúsenosti.

Správanie sa dá eliminovať, naučí sa teda novému, avšak tendencia manipulovať úplne nezmizne, pretože je zapísaná v nervovom systéme.

Učí sa nové spôsoby správania, ale ak sa cíti ohrozený, môže mať tendenciu vkĺznuť do manipulácie.

Keď nejde o poruchu osobnosti, ale o neskoršiu zmenu

Okrem porúch osobnosti sa v lekárskej praxi stretávame aj s pojmom zmena osobnosti.

Pod pojmom zmena osobnosti rozumieme signifikantnú zmenu osobnosti individuálneho človeka v určitej etape jeho života (teda aj v neskoršom veku, na rozdiel od špecifických porúch osobnosti).

Hoci sa osobnosť človeka v priebehu jeho života formuje vplyvom vonkajších a vnútorných faktorov, primárne základy jeho myslenia, cítenia a správania zostávajú približne konštantné.

O možnej zmene osobnosti môžeme hovoriť v prípade, ak sa tieto základy u človeka vplyvom určitého faktora viditeľne zmenia.

A teda sa vo všeobecnosti správa a reaguje spôsobom, ktorý pre neho dovtedy nebol typický.

Takáto zmena osobnosti musí byť naozaj výrazná a pretrvávať dlhšie obdobie.

Tzn. netýka sa to krátkodobých a dočasných výkyvov nálad, ktoré sú pre človeka prirodzené.

Vznik a rozvoj zmien osobnosti je charakteristický u ľudí, ktorí zažili významnú až katastrofickú stresovú situáciu alebo trpia závažným psychickým ochorením.

U týchto ľudí sa zvyčajne nevyskytovala predchádzajúca porucha osobnosti.

Stavy, ktoré môžu sprevádzať zmenu osobnosti

Osobitnú skupinu popri poruchách osobnosti tvoria zmeny osobnosti.

Zmeny osobnosti vystupujú veľmi často ako príznak iných psychických ochorení.

  • úzkostnej poruche
  • záchvatoch paniky
  • depresii
  • obsesívno-kompulzívnej poruche
  • disociatívnej poruche
  • post-traumatickej stresovej poruche
  • bipolárnej poruche
  • schizofrénii

Okrem psychických ochorení sa môžu zmeny osobnosti objavovať aj pri iných ochoreniach a stavoch, napríklad:

  • po otrase mozgu
  • ako následok mŕtvice
  • pri nádoroch mozgu
  • pri závažných zápalových ochoreniach mozgu (meningitída, encefalitída)
  • ako následok srdcového infarktu
  • pri skleróze multiplex
  • pri demencii
  • pri Parkinsonovej alebo Alzheimerovej chorobe
  • pri epilepsii
  • pri telových ochoreniach, ktoré majú vplyv na mozog - ako napríklad zlyhanie pečene a obličiek, nedostatočná hladina cukru v krvi, systémový lupus erythematosus, syfilis a pod.
  • pri rozvinutej závislosti na alkohole alebo iných návykových látkach
  • pri intoxikácii liekmi alebo ako závažný vedľajší účinok liekov.

Ako rozpoznať, čo sa vo vzťahu deje

Niektorí partneri si to všimnú skôr a začnú na takéto správanie upozorňovať.

Závisí to však od ich citlivosti a od toho, či dokážu vyhodnotiť, čo im robí a čo nerobí dobre.

Opäť to závisí od našej sebahodnoty.

Ak si neveríme, máme tendenciu dlhšie prehliadať manipulatívne stratégie a techniky.

Ľudia s nižšou sebahodnotou majú tendenciu dlhšie prehliadať manipulatívne stratégie a techniky.

Ak vnímame, že sa necítime s daným človekom komfortne, je dobré pomenovať, čo sa vlastne udialo, a všímať si rozdiely medzi slovami a činmi.

V začiatkoch je manipulácia jemná, takže ju nemusíme ani vnímať.

Naše telo ju zachytí, ale mozog sa ju naučí racionálne odôvodňovať a ignorovať.

Nemali by sme preto podceňovať správanie partnera.

Pýtajte sa sami seba, ako sa cítite s partnerom.

Rovnako môže mať druhý partner jemný pocit viny a môže sa báť komunikovať o danej situácii.

Taktiež je dôležité všímať si, kedy sa cítite naozaj dobre, bezpečne a uvoľnene a, a kedy nie.

Pozorujte čo najkonkrétnejšie rozdiely.

Vtedy učíte myseľ racionálne rozoznávať spochybňovanie a už s ním viete niečo spraviť.

Čo robiť, keď vás partner zraňuje

Prvým krokom pri riešení emocionálne zneužívajúceho vzťahu je rozpoznať zneužívanie.

Tým, že budete úprimní v tom, čo prežívate, môžete opäť začať ovládať svoj život.

Všímajte si fakty a vlastné pocity

Pomôcť mu môže najmä informovanosť o tejto téme.

Potom si treba všímať fakty, čo sa reálne stalo.

Zapisujte si, čo sa udialo, pretože ak sa podobná situácia zopakuje, spochybňovanie partnerom nemusí byť už také silné, vďaka čomu ho môžete prehliadať.

Rovnako je užitočné neustále si pripomínať, že všetci máme právo na vnútorné prežívanie a jeho rešpektovanie.

Mali by ste vášmu vnútornému prežívaniu dávať adekvátnu dôležitosť.

Zastavte sa pred impulzívnou reakciou

Cítime vtedy stav ohrozenia, čo zapína limbický systém, aktivuje sa reakcia útoč, uteč, zamrzni.

Vtedy môžeme reagovať prchko, niekto môže kričať, iný odísť či zostať stáť a nereagovať.

V takomto prípade sa zastavte a pozorujte svoje pocity, pozorujte, čo sa vo vás deje.

V tom momente chcete konať hneď, ale najlepšie zvládnete danú situáciu tak, že sa zastavíte a nebudete reagovať ihneď, teda impulzívne.

Ak už viete, aké pocity prežívate, komunikujte o nich.

Rovnako sa snažte túto situáciu predýchať a až potom povedzte partnerovi, že vás jeho slová zraňujú.

Navrhnite riešenia, ktoré môžete spraviť pre to, aby ste nezažívali danú situáciu.

Opäť je dôležité nereagovať prehnane a splašene.

Uvedomte si, čo sa deje.

Nenechajte sa vtiahnuť do emocionálnej pasce.

Komunikujte konkrétne

Skúste partnerovi navrhnúť konštruktívne spôsoby komunikácie - toto sa medzi nami udialo, záleží mi na našom vzťahu, skúsme sa o tom porozprávať.

Vnímam, že teba musel môj spôsob komunikácie zraniť, keď si takto reagoval.

Skúste partnerovi navrhnúť, že tento problém odložíte na neskôr, keď vychladne.

Dôležité je konštruktívne komunikovať.

Vráťte sa k podstate problému: toto nie je o tom, či ťa milujem alebo nie.

Hovoríme o tom, že…

Nikdy sa však nenaučíme komunikovať s rešpektom voči sebe aj voči partnerovi, ak nemáme sebahodnotu a sebavedomie.

Kým nás budú obmedzovať zranenia z minulosti, je veľmi náročné konštruktívne komunikovať.

Nastavte hranice

Pokiaľ ide o vaše duševné a fyzické zdravie, urobte si priority.

Prestaňte sa obávať, že nepotešíte osobu, ktorá vás zneužíva.

Postarajte sa o svoje potreby.

Urobte niečo, čo vám pomôže myslieť pozitívne a potvrdiť, kto ste.

Tvrdo povedzte násilníkovi, že už na vás nesmie kričať, nadávať vám, urážať vás, byť k vám hrubý atď.

Povedzte im napríklad, že ak vás budú oslovovať alebo urážať, konverzácia sa skončí a vy opustíte miestnosť.

Kľúčom je sledovať svoje hranice.

Ak ste boli nejaký čas v emocionálne zneužívajúcom vzťahu, možno si myslíte, že s vami nie je niečo v poriadku.

Ale vy nie ste problém.

Zneužívať znamená vybrať si.

Čomu sa radšej vyhnúť

  • Hádať sa s násilníkom. Pokus o hádku s násilníkom môže eskalovať problém a môže vyústiť do násilia.
  • Snažiť sa pochopiť alebo ospravedlniť násilníka. Môže byť lákavé pokúsiť sa pochopiť správanie druhej osoby alebo prísť s výhovorkami na ospravedlnenie svojich činov.
  • Pokúsiť sa upokojiť násilníka. Upokojenie druhej osoby sa môže zdať ako forma deeskalácie, ale z dlhodobého hľadiska má tendenciu sa to obrátiť a môže slúžiť na umožnenie ďalšieho zneužívania.

Neexistuje spôsob, ako sa s násilníkom hádať, pretože vždy nájdu viac spôsobov, ako obviňovať, zahanbovať alebo kritizovať.

Má zmysel odborná pomoc?

Takisto odporúčam vyhľadať odborníka, čo vám umožní dôverovať vašim pocitom.

Preto v takejto situácii opäť pozorujte svoje pocity, prípadne vyhľadajte odbornú pomoc.

Je v poriadku navrhnúť manipulátorovi nejakú vzťahovú poradňu či psychológa, ktorý nám pomôže zachrániť vzťah?

Myslím si, že nie je dobré posielať ho k odborníkovi, ale môžete to spomenúť ako jednu z možností, ako zachrániť vzťah.

Napríklad mu povedzte: „Nedarí sa nám spolu komunikovať, preto to môžeme skúsiť rôznymi inými spôsobmi.”

V takomto prípade navrhnite partnerovi viacero možností - môžete si vypočuť podcast so psychológmi o podobnej téme, prečítať si knihu - a popritom spomeňte návštevu samotného psychológa.

Dôležité je však, aby chceli vzťah zachrániť obidvaja.

Ak chcete byť vo vzťahu napríklad iba vy, tak sa zamyslite nad tým, či to má zmysel.

Partner s ním však musí komunikovať zakaždým, keď mu manipulátor ublíži, a musí navrhnúť riešenia.

Človek, ktorý využíva manipuláciu ako obranný mechanizmus, by mal postupne začať chápať, že môže svoje potreby naplniť aj inak ako manipuláciou.

Ide o náročnú cestu pre oboch partnerov, pretože takýto vzťah, kde chceme manipuláciu vyriešiť spoločne, je veľmi vyčerpávajúci.

Je otázkou, nakoľko dokáže tento človek nadobudnúť sebareflexiu, uvedomí si svoje správanie a rozhodne sa správať inak.

Ide o neľahkú prácu, pretože sa musí nielen naučiť novému správaniu, ale ho aj naďalej udržiavať.

Zmena nenastane o mesiac, pretože synaptické prepojenia v mozgu sa budujú postupne a nie je ľahké ich zmeniť.

Kedy myslieť na odchod a bezpečie

Napriek vášmu najlepšiemu úsiliu nikdy nebudete schopní zmeniť emocionálne zneužívajúceho človeka tým, že urobíte niečo inak alebo tým, že budete iný.

Pripomeňte si, že nemôžete kontrolovať jeho činy a že nie ste vinní za jeho rozhodnutia.

Nestýkajte sa s urážlivou osobou.

Ak môžete, jednoducho odíďte zo situácie.

Zapojenie sa do interakcie s násilníkom vás len pripraví na ďalšie zneužívanie a bolesť srdca.

Ak váš partner, priateľ alebo člen rodiny nemá v úmysle zmeniť alebo pracovať na svojich nesprávnych rozhodnutiach, nemôžete zostať v násilnom vzťahu navždy.

V závislosti od vašej situácie možno budete musieť podniknúť kroky na ukončenie vzťahu.

Každá situácia je iná.

Preto prediskutujte svoje myšlienky a nápady s dôveryhodným priateľom, členom rodiny alebo poradcom.

Pamätajte tiež, že zneužívanie často eskaluje, keď sa zneužívaná osoba rozhodne odísť.

Niekedy sa pokusy vysporiadať sa s emocionálnym zneužívaním alebo ho obmedziť môžu zlyhať a v skutočnosti zneužívanie ešte zhoršiť.

Stretla som sa s ľuďmi, ktorých partneri zamykali doma a ktorí nemohli nikam chodiť.

Manipulátor musel vedieť o každom kroku svojho partnera, nemali takmer žiadny slobodný priestor na individuálne aktivity.

Môže ísť o strašidelné prípady.

Ak sa cítite ohrozená, prioritou nie je presviedčať partnera ani zachraňovať vzťah, ale vyhľadať bezpečie a podporu dôveryhodných ľudí alebo odborníkov.

Ako si obnovovať sebahodnotu

Preto by ste mali začať pracovať na svojom sebavedomí, asertívnej komunikácii a rozlišovať, čo je pre vás dôležité.

Až potom sa môžete púšťať do budovania vzťahu.

Avšak aj vzťah s manipulátorom nám môže pomôcť v tom, že sa začneme mať radi, samozrejme, až po tom, ako z tohto vzťahu odídeme.

Dajte si záväzok voči sebe.

Zaviažte sa zastaviť cyklus emocionálneho zneužívania.

Precvičujte si súcit so sebou samým.

Oslovte svojich blízkych.

Vyhľadajte poradenstvo.

Porozprávajte sa s ostatnými, ktorí boli emocionálne zneužívaní.

Uzdravenie z emocionálneho zneužívania si vyžaduje čas.

noimgs

tags: #ked #sa #zacne #chovat #inak