Máte doma nové, ešte voňavé šteniatko ? Alebo čoskoro budete mať? Tak to sa teším s vami. Nezábúdajme ale, že zo šteniatka bude jedného dňa dospelý pes so svojimi potrebami a vrtochmi.
Pre šteniatko je dobré vytvoriť pravidelný režim oddychu, kŕmenia a hlavne venčenia. Správne návyky pri vyprázdňovaní vonku získame pravidelným intervalom venčenia, ktorý sa bude zväčšovať s vekom šteniatka. Záleží aj od plemena aj od konkrétneho psa.
Kedy sa šteniatko prestane vyprázdňovať doma
Ja so šteniatkami chodím von každé dve hodiny cca tri týždne ( počítam od dokončeného 10.týždňa veku šteniatka, čo je ideálny čas na odstavenie od matky), aj v noci. Prestávku medzi venčeniami potom začnem predlžovať podľa potreby a niekedy okolo štvrtého mesiaca mi šteniatko vydrží spať nočný spánok asi sedem hodín.
Nie je dobré šteniatko tlačiť rýchlo aby dlho vydržalo, vylučovacia sústava sa spolu so zvieračmi vyvíja a zadržovanie moču nie je dobré ani pre dospelého psa, nie to ešte pre šteňa.
Čistá, nekomplikovaná, s jednoduchými pravidlami a dôslednosťou. S hrou aj disciplínou.
Nie je zlé si pamätať, že čím viac nehôd doma, tým sa proces učenia čistotnosti zbytočne preťahuje. Preto je dôležité nastavovať režim hneď od začiatku.
Ako naučiť šteniatko cikať vonku
Začať s výchovou psa je nutné už odmalička. Základom úspechu je jasné stanovenie rolí - ja som pán, vodca svorky, a ty si pes, ktorý počúva.
Naučiť šteniatko to, že sa „mláčka a bobček“ robia vonku je základom. Učíme ho to ešte pred tým, než začneme s jednoduchým výcvikom typu „sadni“ alebo „daj pac“.
So šteniatkom je treba pravidelne chodiť von!
Ak sa šteniatko (popr. starší psík, ktorého sa snažíme odnaučiť cikať doma) vyspí alebo naje, je vhodná chvíľa vziať ho von.
Keď sa šteňa prebudí, je čas vyniesť ho von, postaviť ho na trávnik a povzbudiť ho pokynom: „sprav mláčku“ alebo „cikaj“.
Pokiaľ psík počúvne a mláčku urobí, musíme ho zavaliť chválou, odmenou, pohladením alebo maškrtou - a v túto chvíľu to skutočne preháňame: „ty si ale dobrý psíček, ty si šikovné šteniatko“.
Chvála je v tomto prípade naozaj veľmi dôležitá.
Pri učení psíka cikať vonku a nie doma, by sme mali zvoliť pozitívny prístup. To znamená, že ho netrestáme za to, keď potrebu vykoná doma, ale chválime ho, keď mláčku urobí vonku.
Za mláčku psa nikdy netrestáme.
Keď sa vrátite domov a nájdete mláčku na podlahe alebo napr. v posteli, robte, že sa nič nestalo.
Ak ho pristihnete pri čine, tak ho len popadnite a vyneste von, vo vašom prípade na psa vôbec nerozprávajte ani ho nijako nekárejte.
Ak sa pes vyvenčí vonku, tak mu dajte radostne najavo, že je ten najúžasnejší pes na svete, ktorý práve pochopil, čo sa po ňom chce.
Pes teraz musí pochopiť, že vykonaním potreby vonku získa nielen pochvalu, ale aj jeho obľúbenú odmenu a Vašu priazeň.
Vždy, ale naozaj vždy sa pýtajte sami seba : chcem aby toto robil aj keď bude veľký? Ak je odpoveď nie, nesmie to robiť ani ako šteniatko. Nikdy.
Časový režim a praktické venčenie
Správne návyky pri vyprázdňovaní vonku získame pravidelným intervalom venčenia, ktorý sa bude zväčšovať s vekom šteniatka.
Hlavne úplne malé šteňa je potrebné venčiť v častých intervaloch, hneď po zobudení, po hre, po kŕmení, ideálne každé 2-3 hodiny.
Ja so šteniatkami chodím von každé dve hodiny cca tri týždne ( počítam od dokončeného 10.týždňa veku šteniatka, čo je ideálny čas na odstavenie od matky), aj v noci.
Postupne čas a dobu medzi venčením naťahujte.
Myslite však na to, že šteniatko vo veku do štyroch mesiacov by ste nemali nechať samé dlhšie než dve hodiny.
Niektorí kynológovia vravia, že sa dá riadiť zhruba týmto pravidlom: každý mesiac života znamená jednu hodinu naviac, kedy by mal psík vydržať bez cikania.
Podložky, plienky a čistotnosť v byte
Otázka podložiek na močenie je na každom z vás, ja osobne neodporúčam tento systém.
U šteniatka tak zbytočne vznikne návyk a neskôr odmieta vykonávať potrebu vonku.
Bezpečie doma a podložka - vonku chýbajú a je problém.
Je na zvážení, či chcete psa učiť vykonávať potrebu doma alebo ho od začiatku budete učiť chodiť von.
Ak nemáte možnosť púšťať psa von každé dve hodiny, hneď po prebudení, je pravdepodobné, že kým sa naučí vydržať, bude potrebné zabezpečiť plienky na zem a učiť ho vykonávať potrebu tam.
Ak však máte možnosť sa psovi venovať, je jednoduchšie pre vás oboch od začiatku mu vryť do pamäti, že potreba sa vykonáva iba vonku.
Každý úspech pritom odmeňujte, aby vedel, že ide správnym smerom. Prakticky to znamená, že ak sa psík vonku vyciká, dajte mu maškrtu.
Separačná úzkosť a samota
Strašiak menom separačná úzkosť má korene v rannom veku šteniatka, kedy sa zanedbalo privyknutie psa na samotu.
Pes je totiž svorkové zviera a nie je pre neho prirodzené byť sám niekoľko hodín napríklad v byte.
Preto je toto potrebné naučiť psa ako súčasť žitia s nami. A čím skôr začnete, tým lepšie pre Vás aj pre šteniatko.
Alebo možno aj opačne, čím menej psa naučíme, že sme stále s ním, tým ľahšie vydrží bez nás.
Takže je viac ako žiaduce, aby už malé šteniatko trávilo určitý čas dňa samé, stačí pár minút.
Nedovoľte svojmu šteniatku, aby vás prenasledovalo na každom kroku v dome či byte.
Ideálne je, ak už od malička má šteniatko oddychovú zónu mimo vás - či už zvolíte klietku, koterec alebo len deku, nemala by byť vždy tam, kde ste vy, ale stabilne na jednom mieste, napríklad na chodbe.
Týmto sa pes naučí na svoje bezpečné miesto, kde môže sám úplne v pohode oddychovať.
Nevytvárajme si zo psov závislých uplakaných slabochov.
Pre psa sa stane úplne prirodzené byť sám a potom nebudete musieť komplikovane riešiť sirénu, na ktorú sa zmení hneď, ako zavriete dvere.
Zostaňte so šteniatkom doma aspoň niekoľko dní, aby sa znížil jeho stres a vytvorilo si k vám vzťah.
Vaša prítomnosť mu dáva pocit bezpečia a učí ho, že váš odchod nie je dôvodom na obavy.
Postupne ho učte na samotu v krátkych úsekoch.
Dôslednou výchovou predídete budúcim zlozvykom.
Socializácia, kontakty a komunikácia so psami
Ak nič iné, naučte vaše šteniatko aspoň to, že svet je bezpečné a šťastné miesto.
Formálny názov pre tento proces je "socializácia" a znamená zobrať šteniatko na rôzne miesta, vystaviť ho rôznym predmetom, zvukom, povrchom, ľudom, zvieratám a uistiť sa, že počas tohto procesu sa cíti šťastne a príjemne.
Okno na základnú socializáciu je alarmujúco krátke - ideálne od 3-4 týždňa po 13-14 týžden života.
Zoberte šteniatko na bezpečné miesto, kde môžete kontrolovať okolie na rozumnej úrovni.
Malá skupinka ľudí, detí, alebo organizované stretnutie šteniatok vo výcvikovej škole sú vhodné alternatívy.
Ak vyzerá byť vystrašené v akomkoľvek okamihu, odveďte ho preč od toho, čo mu strach spôsobuje, nechajte ho pozorovať z bezpečnej vzdialenosti pričom ho kŕmte veľmi dobrými pamlskami, aby si šteniatko vytvorilo pozitívnu asociáciu s danou vecou.
Šteniatko treba ochytávať, všade. Chytať uši, packy, pazúry, chvost, brucho.
Budete mu totiž potrebovať vyčistiť uši, ostrihať pazúry, vybrať kliešťa.
Ak je pes zvyknutý na dvíhanie, chytanie aj za citlivejšie časti tela, je s ním jednoduchšia práca napríklad u veterinára, pri úprave srsti, poraneniach, kúpaní, nasádzaní obojku, postroja.
Jediná cesta, ako mať priateľského psa, je nechať ho naučiť komunikovať s inými psami.
To znamená nebrániť kontaktu s ostatnými, vyhľadať cvičisko, park, psích priateľov.
Túto komunikáciu totiž vy psa nenaučíte, iba iný pes.
Takýto pes je ako my v Mongolsku. Nevie, nechápe, ostane nervózny a vyvolá konflikt.
Preto základ je nechať šteňa osvojiť si psiu reč, nebojte sa mierneho vrčania dospelého psa, šteknutia alebo iného zvukového prejavu.
Ak šteňa dvíhate na ruky, dávate mu falošný pocit moci a môže zaútočiť na psa z vašich rúk.
Nechajte na ňom, nech si samé určí svoju hranicu, nakoľko sa chce k druhému psovi priblížiť, oňuchať alebo sa ponaháňať.
Takisto je vhodné stretnúť sa s rovesníkmi.
Do hry šteniatok zasahujeme až vtedy, ak je sila alebo útoky jedného psa neprimeraná druhému, hrozia zranenia alebo vytvorenie strachu z iných psov.
Ak ale vaše šteňa zakňučí, hra sa preruší na okamih a potom pokračuje, netreba hneď psy rozdeľovať - prebehla komunikácia - toto už bolelo, au - a ide sa ďalej.
Ak sa majú dva psy stretnúť, musia mať vôdzky voľné, aby sa mohli podľa potreby hýbať, otočiť.
Ak si nie ste istý, psy k sebe nepúšťajte. Buď / alebo.
Zvuky, manipulácia, auto a každodenný tréning
Šteniatka majú veľmi citlivý sluch, a preto ich niektoré zvuky môžu vyľakať.
Počas prvého týždňa šteňaťa u vás doma ho postupne zoznamujte s rôznymi zvukmi, ako sú napríklad sušič vlasov, zvonček na dverách, hudba a vysávanie.
Uistite sa, že tento zážitok bude pozitívny, a to tak, že sa pritom budete so šteňaťom hrať a dáte mu za odmenu maškrtu.
Spočiatku udržiavajte zvuky na nízkej úrovni, aby ste šteňa nevystrašili, a potom postupne zvyšujte intenzitu zvuku, keď sa šteňa bude pri ňom cítiť pohodlnejšie.
Vaše šteňa bude sa musieť naučiť, ako si poradiť s rôznymi prostrediami, terénmi a prekážkami. Pomôžte mu v tom tak, že ho zoznámite so schodmi a rôznymi povrchmi.
Jazda autom je pre niektoré psy úplne v poriadku, iné ju znášajú veľmi zle.
Problémom je, že pre veľa šteniatok je prvá jazda veľmi stresujúca.
Ak sa pes v aute bojí, neľutujte ho.
Pes by mal byť v aute zabezpečený, ideálne v boxe, pokojne v kufri auta.
Šteniatko teda hneď od prvého dňa vozíme tak, ako ho budeme voziť zvyšok života.
A nemalo by to byť v náruči.
Ak sa však už stala chyba, musíte popracovať na tom, aby ste postoj šteniatka zmenili.
Začnite obyčajným sedením v nenaštartovanom aute.
Keď už je v poriadku s tým, byť len tak v aute, skúste naštartovať a proces zopakujte, pohrajte sa, dajte mu pamlsky.
Potom pokračujte v hraní, zatiaľ čo auto sa dá do pohybu, zatiaľ na veľmi krátku vzdialenosť.
Na záver jazdy vystúpte z auta a hneď sa opäť pohrajte, po tejto hre opäť nastúpte a prejdite krátku vzdialenosť.
Šteniatko by ste mali od prvého dňa učiť na všetko, čo od neho budete v budúcnosti vyžadovať.
Príprava domova a základné pomôcky
PRIPRAVTE PRIESTORY: Šteniatko je od prírody zvedavé, odstráňte všetko z jeho dohľadu. Káble, čistiace prostriedky, lieky.
SCHODY: Nedovoľte šteniatku počas prvého pol roka pravidelne chodiť po schodoch. Áno, naučte ho chodiť po schodoch, ale nerobte to často a nenechávajte ho skákať z výšky (posteľ alebo napríklad gauč), mohlo by to nenávratne poškodiť jeho pohybový aparát.
PELECH: Vymyslite mu jeho bezpečné miestečko - nie v prievane, nie v zime, treba vybrať miesto, kde sa bude psíkovi páčiť.
Nemusí mať pritom len jeden, pes žije rád vo svorke a tou sa pre neho stanete vy, je teda isté, že bude chcieť tráviť čas tam, kde ste vy.
KLIETKA: Hlavne sa dopredu rozhodnite, či chcete psa naučiť na uzavretú klietku alebo mu doprajete voľný pohyb po dome.
V prípade klietky mu musíte ukázať, že je to jeho pokojné a bezpečné miesto, kam sa bude chodiť pred vami schovávať a oddychovať.
Zo začiatku ju nechávajte otvorenú, bude si tam chodiť oddychovať a v prípade, že sa na neho niekedy nahneváte a on si tam zalezie, nechajte ho tak, aby vedel, že je to naozaj jeho bezpečné miesto.
MISKY: Voľte misky s protišmykovým dnom, aby ich ľahko neprevrátil a ideálne s podložkou okolo, aby ste nemali neustále mokrú podlahu.
KRMIVO: Zo začiatku až 4× denne, postupne môžete porcie zväčšovať a kŕmiť len 2× denne.
OBOJOK A VÔDZKA: Na obojok a vôdzku by ste mali psíka učiť od začiatku.
Vysúvacie (flexi) sú ideálne na voľné vybehanie psíka, kratšie, napríklad meter a pol dlhá vôdzka, je vhodná na učenie chôdze pri nohe a výcvik.
Hračky na hryzenie a inteligentné hračky to dokážu.
Maškrtovník noste so sebou na každú prechádzku a odmeňujte psa vždy, keď príde na privolanie.
| Vek / situácia | Odporúčanie |
|---|---|
| 10. týždeň | ideálny čas na odstavenie od matky |
| do 4 mesiacov | nechať samé dlhšie než dve hodiny |
| prvé 3 týždne | venčenie každé dve hodiny aj v noci |
| okolo štvrtého mesiaca | nočný spánok asi sedem hodín |
| prvý pol rok | nechodiť pravidelne po schodoch |
Než necháte psa doma samého, musíte ho nejaký čas na to privykať.
