Kliešťová encefalitída: liečba, príznaky, diagnostika a prevencia

Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém a môže viesť k zápalu mozgu, miechy a mozgových obalov. Ochorenie môže mať dlhodobé neurologické následky a v zriedkavých prípadoch môže skončiť úmrtím.

Najdôležitejšou informáciou o liečbe je, že špecifické antivírusové liečivo proti vírusu kliešťovej encefalitídy v súčasnosti neexistuje. Liečba je preto prevažne symptomatická a podporná. Pri miernom priebehu môže zahŕňať odpočinok, dostatok tekutín a lieky na horúčku či bolesť, zatiaľ čo pri postihnutí centrálneho nervového systému je často potrebná hospitalizácia.

Čo je kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída alebo kliešťový zápal mozgu je infekčné vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém.

Tento vírus patrí do skupiny flavivírusov a je bežný v mnohých oblastiach Európy a Ázie, kde sa vyskytuje infikovaná populácia kliešťov.

Kliešťová encefalitída (KME) je vírusová infekcia, ktorá primárne postihuje centrálny nervový systém a vedie k zápalu mozgu a okolitých tkanív.

Ochorenie môže viesť k závažným neurologickým komplikáciám vrátane meningitídy a encefalitídy, ktoré môžu mať za následok dlhodobé zdravotné problémy alebo dokonca smrť.

Pôvodcom kliešťovej encefalitídy je vírus z čeľade Flaviviridae. Primárnym prenášačom tohto vírusu v Európe je kliešť obyčajný, latinsky Ixodes ricinus.

Vírus kliešťovej encefalitídy sa nachádza u rôznych druhov kliešťov, najmä u Ixodes ricinus v Európe a Ixodes persulcatus v Ázii.

Ako sa kliešťová encefalitída prenáša

Kliešťová encefalitída sa prenáša najmä prostredníctvom uštipnutia infikovaným kliešťom, ktorý je nositeľom vírusu.

Hlavným prenášačom vírusu kliešťovej encefalitídy je kliešť. Cicaním na rezervoárových zvieratách sa kliešť infikuje a nákazu náhodne prenáša na človeka, ktorý je konečným hostiteľom.

Vírus encefalitídy sa nachádza v slinách kliešťa a k prenosu nákazy môže dôjsť už po dvoch hodinách od prisatia.

Kliešte sa vyskytujú v prírodných oblastiach, ako sú lesy, lúky či parky, a pri kontakte s takýmto prostredím môže dôjsť k ich prisatiu na kožu človeka.

Kliešte sa vyskytujú:

• vo vyššej tráve,
• v lesných porastoch,
• v nízkych kríkoch,
• v záhradách, najmä v nepokosenej tráve,
• na cintorínoch,
• na prírodných kúpaliskách,
• na ihriskách,
• v rekreačných areáloch,
• na sídliskách.

Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov od infikovaných zvierat, ako sú kozy, ovce alebo kravy.

V endemických oblastiach je preto možná aj nákaza z nepasterizovaných potravinových výrobkov z kozieho, ovčieho, ale aj kravského mlieka.

Vírus kliešťovej encefalitídy sa inaktivuje pri teplote 65 °C už po 10 minútach.

Prenos vírusu kliešťovou encefalitídou sa nedá uskutočniť z človeka na človeka priamym kontaktom, takže kontakt s infikovanou osobou nepredstavuje žiadne riziko.

Výskyt a obdobie zvýšeného rizika

Kliešťová encefalitída je ochorenie s prírodnými ohniskami a má sezónny charakter.

Odborníci uvádzajú, že kliešte sú najaktívnejšie počas jarných a letných mesiacov - od apríla do septembra.

Nákaza sa vyskytuje prevažne od mája do októbra a vrcholí v letných mesiacoch.

Kliešte sú najaktívnejšie od jari do jesene, môžeme sa však s nimi stretnúť aj počas teplej a vlhkej zimy.

Ojedinele sa s ochorením môžeme stretnúť aj v inom období, napríklad pri hrabaní lístia alebo práci so senom.

Kliešte infikované encefalitídou sa nachádzajú v určitých lokalitách častejšie, teda v takzvaných endemických oblastiach.

V takýchto oblastiach môže byť infikovaných až 5 % kliešťov.

Na Slovensku sa ohniská nachádzajú napríklad na severovýchode Trenčianskeho kraja, na juhozápadnom Slovensku, v oblastiach Žilinského kraja, na Záhorí a v okresoch Banská Bystrica, Poltár, Rožňava, Lučenec či Zlaté Moravce.

Rizikových miest je stále viac a ohniská nákazy sa vyskytujú už prakticky na celom našom území.

Príznaky kliešťovej encefalitídy

Príznaky kliešťovej encefalitídy môžu byť rôznorodé a často sa rozvíjajú v dvoch fázach.

Výskumníci z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb vysvetľujú, že príznaky kliešťovej encefalitídy sa zvyčajne objavujú do siedmich dní po infekcii a ochorenie prebieha v dvoch fázach.

Inkubačná doba ochorenia je najčastejšie 7 až 14 dní, v niektorých prípadoch však môže trvať 4 až 28 dní.

Prvá fáza zvyčajne prichádza po 7 až 20 dňoch od prisatia kliešťa na kožu alebo od konzumácie rizikových mliečnych výrobkov.

Prvá fáza: príznaky podobné chrípke

Prvá fáza zvyčajne trvá 3 až 5 dní.

V prvej fáze sa príznaky kliešťovej encefalitídy zvyčajne podobajú bežnému vírusovému ochoreniu a môžu byť ľahko prehliadnuté alebo zamieňané za chrípku.

• zvýšená teplota alebo horúčka,
• únava a vyčerpanosť,
• bolesti hlavy,
• bolesti svalov a kĺbov,
• celková slabosť,
• nechutenstvo,
• nevoľnosť a vracanie,
• bolesti brucha,
• črevné problémy.

Tieto príznaky môžu po niekoľkých dňoch ustúpiť, čo vyvoláva dojem uzdravovania.

Po prvej fáze môže ochorenie u niektorých pacientov skončiť a neprejde do druhej fázy.

U mnohých však prichádza len k obdobiu upokojenia príznakov, ktoré môže trvať 1 až 20 dní.

Toto obdobie pokoja však často predznamenáva príchod druhej, závažnejšej fázy.

Druhá fáza: postihnutie centrálneho nervového systému

Druhá fáza je spojená s vážnejšími prejavmi v dôsledku zápalu centrálneho nervového systému.

Druhá fáza trvá približne 2 až 3 týždne.

• vysoká horúčka,
• silné a pretrvávajúce bolesti hlavy,
• stuhnutosť šije,
• svetloplachosť,
• nevoľnosť a vracanie,
• závraty,
• tras,
• poruchy koordinácie a rovnováhy,
• poruchy pamäti a koncentrácie,
• dezorientácia a zmätenosť,
• poruchy vedomia,
• poruchy spánku,
• obrny svalov a končatín,
• poruchy hybnosti,
• kŕče,
• v závažných prípadoch kóma alebo opuch mozgu.

V tejto fáze môže dôjsť k zápalu mozgových blán (meningitíde), zápalu mozgu (encefalitíde) alebo k postihnutiu miechy.

Pri výraznej stuhnutosti šije, poruchách vedomia, kŕčoch, ochrnutí, opakovanom vracaní alebo náhlej poruche koordinácie je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Diagnostika kliešťovej encefalitídy

Diagnostika kliešťovej encefalitídy začína klinickým vyšetrením a podrobnou anamnézou.

Lekár zisťuje, či bol pacient nedávno vystavený kliešťom, či sa pohyboval v oblastiach s ich výskytom alebo či konzumoval nepasterizované mlieko a mliečne výrobky.

Typické príznaky zahŕňajú dvojfázovú horúčkovitú reakciu s počiatočnými príznakmi podobnými chrípke, ako sú horúčka, únava, bolesť hlavy a svalov.

Na potvrdenie diagnózy sa vykonávajú laboratórne testy, ktoré zahŕňajú analýzu krvi a mozgovomiechového moku.

V krvi sa zisťuje prítomnosť špecifických protilátok proti vírusu kliešťovej encefalitídy, najmä IgM a IgG.

Analýza mozgovomiechového moku získaného lumbálnou punkciou môže ukázať zvýšený počet bielych krviniek a prítomnosť protilátok, čo indikuje zápal mozgových blán alebo mozgu.

Odber mozgovomiechového moku je nevyhnutný pri rozvoji príznakov druhej fázy.

Diagnostický proces môže zahŕňať aj zobrazovacie metódy, ako CT alebo MRI, ak sú potrebné na posúdenie rozsahu zápalu mozgu alebo komplikácií.

Pri potvrdení infekcie je dôležité odlíšiť kliešťovú encefalitídu od iných ochorení s podobnými príznakmi, ako je napríklad bakteriálna meningitída.

Príznaky kliešťovej encefalitídy môžu pripomínať mnoho iných ochorení vrátane cievnej mozgovej príhody alebo sklerózy multiplex, preto je dôležité, aby ich lekár potrebnými vyšetreniami vylúčil.

Včasná a presná diagnostika je kľúčová pre správne riadenie liečby a sledovanie pacienta.

Liečba kliešťovej encefalitídy

Kliešťová encefalitída sa lieči prevažne symptomaticky, pretože neexistuje špecifické antivírusové liečivo, ktoré by eliminovalo samotný vírus.

Keďže ide o vírusové ochorenie, antibiotiká pri liečbe neúčinkujú.

Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a podporu celkového zotavenia pacienta.

Liečba mierneho priebehu

Pacientom s miernymi príznakmi sa odporúča odpočinok, dostatočný príjem tekutín a lieky na zmiernenie horúčky a bolesti, ako sú paracetamol alebo ibuprofén.

Pacientom sú podávané lieky proti bolesti, teplote a zvracaniu.

Dôležitý je pokoj na lôžku, dostatok tekutín a pravidelné sledovanie zdravotného stavu.

Liečba by sa mala vykonávať výhradne pod odborným dohľadom lekára, nie formou samoliečby, aby sa predišlo komplikáciám a zabezpečila správna starostlivosť.

Liečba pri meningitíde alebo encefalitíde

V závažnejších prípadoch, pri ktorých sa rozvinie zápal mozgu alebo mozgových blán, môže byť potrebná hospitalizácia.

V akútnej druhej fáze ochorenia je nevyhnutná hospitalizácia pacienta na infekčnom oddelení.

V nemocnici sa podáva podporná liečba, ktorá môže zahŕňať intravenózne tekutiny, lieky na zníženie tlaku v mozgu a lieky proti opuchu mozgu.

Pacient je pod stálym dohľadom lekára a v nemocnici mu môže byť venovaná nepretržitá intenzívna starostlivosť.

Lieky môžu byť podávané infúziami a zdravotníci starostlivo sledujú neurologický stav pacienta.

Dĺžka hospitalizácie závisí od závažnosti ochorenia a individuálnej odpovede pacienta na liečbu.

Pobyt v nemocnici trvá priemerne dva týždne a potom je potrebný minimálne jeden mesiac na rekonvalescenciu.

Rehabilitácia a následná starostlivosť

V niektorých prípadoch môže byť potrebná rehabilitácia, ak ochorenie spôsobí neurologické následky, ako sú problémy s pohybom, koordináciou alebo rovnováhou.

Liečba kliešťovej encefalitídy môže trvať niekoľko týždňov a mesiacov v závislosti od závažnosti ochorenia a individuálnej odpovede pacienta.

Dôležitá je aj následná starostlivosť a monitorovanie pacienta na zistenie prípadných dlhodobých následkov.

Odpočinok, hydratácia a vyvážená strava môžu podporiť zotavenie sa z kliešťovej encefalitídy.

Výživové doplnky, vitamíny ani prírodné prípravky nenahrádzajú lekársku liečbu a pri prekonávaní encefalitídy sa nemajú používať ako náhrada hospitalizácie alebo predpísanej terapie.

Priebeh a možné následky

Priebeh kliešťovej encefalitídy sa u jednotlivých ľudí líši.

Mnohí pacienti sa úplne uzdravia, ale niektorí môžu mať dlhodobé neurologické problémy.

Medzi možné následky patria:

• chronická únava,
• problémy s koncentráciou,
• slabá pamäť,
• pretrvávajúce bolesti hlavy,
• poruchy rovnováhy,
• ťažkosti s koordináciou a rečou,
• poruchy spánku,
• tras,
• obrny končatín,
• obrny svalov tváre,
• motorické ťažkosti,
• čiastočné ochrnutie,
• trvalá invalidita.

Tieto ťažkosti sa nemusia objaviť hneď, ale môžu sa prejaviť postupne po prekonaní ochorenia.

Druhá fáza môže mať trvalé následky, ktoré postihujú približne 10 až 20 % pacientov.

V zriedkavých prípadoch môže ochorenie viesť k úmrtiu, najmä ak je pacient imunokompromitovaný alebo starší.

Ochorenie asi v 1 % prípadov končí smrťou.

Riziko závažných následkov stúpa úmerne s vekom a najohrozenejší sú seniori.

Podľa štúdie z roku 2020 býva priebeh ochorenia u detí a mladistvých miernejší, zatiaľ čo dospelí majú závažnejšie príznaky a vyššiu mieru neurologických následkov.

Kliešťová encefalitída u detí

Priebeh kliešťovej encefalitídy u detí je často miernejší než u dospelých, ale môže sa líšiť v závislosti od veku dieťaťa a jeho imunitnej odpovede.

Deti majú vo všeobecnosti miernejší priebeh ochorenia a ochorenie sa podobá na bežné vírusové ochorenie.

U detí sa môžu objaviť:

• zvýšená teplota,
• bolesti hlavy,
• únava,
• poruchy koncentrácie,
• bolesti brucha a hnačky,
• nevoľnosť a zvracanie,
• stuhnutosť tela,
• nechuť do jedla,
• podráždenosť,
• častejší plač.

U dojčiat môže byť varovným prejavom aj neprebudenie sa na kŕmenie.

U niektorých detí sa môže po bezpríznakovej prestávke rozvinúť druhá fáza, ktorá postihuje centrálny nervový systém.

V tejto fáze sa môžu objaviť silné bolesti hlavy, vysoká horúčka, zvracanie, stuhnutý krk, podráždenosť a poruchy vedomia.

V ťažkých prípadoch môže dôjsť k zápalu mozgových blán alebo zápalu mozgu.

Priebeh ochorenia je u detí zvyčajne lepší než u dospelých, s nižším výskytom závažných neurologických komplikácií.

V zriedkavých prípadoch však môže kliešťová encefalitída u detí viesť k dlhodobejším následkom, ako sú chronická únava, problémy s koncentráciou, zhoršená krátkodobá pamäť alebo pretrvávajúce bolesti hlavy.

Rozdiel medzi kliešťovou encefalitídou a lymskou boreliózou

Medzi najznámejšie a najzávažnejšie choroby, ktoré prenášajú na človeka infikované kliešte, patrí kliešťová encefalitída a lymská borelióza.

Lymskú boreliózu je možné liečiť antibiotikami, ale pri kliešťovej encefalitíde cielená liečba neexistuje.

Pri podozrení na ktorékoľvek ochorenie je dôležité sledovať zdravotný stav a vyhľadať lekára.

Prevencia kliešťovej encefalitídy

Prevencia kliešťovej encefalitídy je kľúčová pre minimalizáciu rizika infekcie, najmä pre osoby, ktoré často trávia čas v prírode.

Najlepšou prevenciou ochorenia je očkovanie, ktoré sa odporúča ľuďom navštevujúcim prírodu, či už pracovne alebo rekreačne.

Očkovanie

Očkovanie sa považuje za najefektívnejší spôsob ochrany proti kliešťovej encefalitíde.

Očkovanie je vysoko účinné - podľa vedeckých zistení sa účinnosť vakcín proti kliešťovej encefalitíde pohybuje medzi 90,1 % a 98,9 %.

Očkovanie je možné už od jedného roka života.

Očkovanie sa odporúča najmä ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v oblastiach s vysokým výskytom infikovaných kliešťov.

Očkovanie pozostáva z troch dávok.

Pri základnej schéme sa prvé dve dávky podávajú s odstupom jedného mesiaca a tretia dávka po 5 až 12 mesiacoch od druhej dávky.

V inom používanom režime sa druhá dávka môže podávať 1 až 3 mesiace po prvej a tretia 9 až 12 mesiacov po druhej.

Pri zrýchlenej schéme sa druhá dávka podáva už po dvoch týždňoch.

Existuje aj schéma, pri ktorej sa tretia dávka podáva po 6 mesiacoch.

Konkrétnu očkovaciu schému určuje lekár podľa použitej vakcíny, veku a zdravotného stavu očkovanej osoby.

Ideálne je začať s očkovaním v zimných mesiacoch, napríklad v januári alebo februári.

Kompletné očkovanie chráni minimálne 3 roky, potom sa odporúča preočkovanie jednou dávkou.

Ochrana po očkovaní trvá 3 roky, preto po ich uplynutí treba vykonať preočkovanie jednou dávkou a preočkovanie v intervale 3 rokov treba vykonávať dovtedy, kým riziko nákazy trvá.

U ľudí nad 60 rokov môže ochrana po očkovaní klesnúť už po roku, čo súvisí s prirodzenými zmenami imunitného systému počas starnutia.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde patrí medzi nepovinné očkovania.

Ochrana pred prisatím kliešťa

• vyhýbajte sa miestam so zvýšeným výskytom kliešťov,
• v prírode noste dlhé rukávy, dlhé nohavice a ponožky,
• uprednostnite svetlé oblečenie, na ktorom sú kliešte ľahšie viditeľné,
• používajte repelenty na pokožku a oblečenie,
• pohybujte sa po vyznačených chodníkoch,
• vyhýbajte sa vysokej tráve a hustým kríkom,
• po návrate z prírody dôkladne skontrolujte celé telo,
• skontrolujte podpazušie, oblasť za ušami, zadnú časť kolien a slabiny,
• pravidelne koste trávu a udržiavajte čistotu v záhrade.

Pri výbere repelentu je dôležité zohľadniť najmä terén, v ktorom sa budete pohybovať, a citlivosť pokožky.

Je dôležité používať repelenty s účinnými látkami, ako je DEET (dietyltoluamid), a riadiť sa návodom na obale.

Správne odstránenie kliešťa

Po skončení pobytu v prírode je potrebné dôkladne si skontrolovať povrch tela, či sa na ňom nenachádzajú prisaté kliešte.

Ak sa kliešť prichytí, je dôležité ho čo najskôr odstrániť správnou technikou.

Na vytiahnutie kliešťa sa používa tenká pinzeta alebo špeciálne klieštiky, ktorými sa kliešť zachytí čo najbližšie pri koži.

Kliešťa ihneď odstráňte pomocou tenkej pinzety, uchopte ho čo najbližšie k povrchu kože.

Jemným kývavým pohybom smerom nahor sa kliešť vytiahne.

Nepotierajte ho olejom ani masťou.

Po vybratí kliešťa miesto dôsledne vydezinfikujte a pozorujte.

Po odstránení kliešťa je vhodné niekoľko týždňov venovať väčšiu pozornosť svojmu zdravotnému stavu a v prípade objavenia sa príznakov vyhľadať lekára.

Bezpečné potraviny a ochrana zvierat

Obmedzte konzumáciu nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov pochádzajúcich zo zvierat, ktoré žijú v rizikových oblastiach.

Kliešte môžu preniesť encefalitídu aj na domáce zvieratá, ako sú kozy, ovce a kravy, aj na domácich miláčikov, ako sú mačky a psy.

Dôležitá je ochrana psov a mačiek špeciálnymi prípravkami proti kliešťom.

Zvieratá je po návrate z prírody a venčenia potrebné skontrolovať.

Pri kontakte s nimi môže infikovaný kliešť preliezť na človeka aj v domácom prostredí a nakaziť ho.

Vo všeobecnosti sa očkovanie považuje za najúčinnejšiu metódu prevencie proti kliešťovej encefalitíde, zatiaľ čo repelenty, vhodné oblečenie a kontrola tela znižujú riziko prisatia kliešťa.

tags: #kliestova #encefalitida #liecba #pes