Koľko má byť vzduchovanie v akváriu

Vzduchovanie v akváriu nemá jednu univerzálnu hodnotu, ktorá by platila pre všetky nádrže. Jeho intenzita závisí od veľkosti akvária, počtu a druhu rýb, množstva rastlín, teploty vody, typu filtra, pohybu hladiny a celkovej biologickej záťaže.

Vzduchovanie nie je vždy nevyhnutné, ale závisí od podmienok v akváriu. Vhodne nastavené prúdenie z výpuste filtra vie vytvoriť správne prúdy a vďaka nim sa voda dostatočne okysličí aj bez bubliniek.

Prečo je kyslík v akváriu dôležitý

Kyslík je plyn, ktorý sa v našich mysliach spája so životom. Primárnym zdrojom kyslíka sú rastliny. Vo vode je ho oveľa menej ako vo vzduchu.

Správne okysličovanie akvária je nevyhnutným predpokladom pre zdravý život a optimálny rast všetkých jeho obyvateľov - od najmenších rýb až po bujné rastliny. V uzavretom akváriovom systéme prebiehajú neustále biologické procesy, ktoré spotrebúvajú cenný kyslík.

Kyslík je pre ryby a rastliny esenciálny pre dýchanie. Rybám umožňuje prebiehať proces respirácie, pri ktorom sa premieňa na energiu nevyhnutnú pre ich pohyb, rast a celkové fungovanie organizmu.

Aj rastliny, ktoré cez deň produkujú kyslík fotosyntézou, ho počas noci, keď fotosyntéza ustáva, potrebujú na prežitie. Počas noci rastliny, podobne ako živočíchy, spotrebúvajú kyslík.

Väčšina procesov je závislá od svetla a prísunu kyslíka. Kyslík je pre akvaristiku vážnejší problém, aj pri husto zarastenom akváriu, pretože rastliny rovnako dýchajú, a za nepriaznivých najmä svetelných, ale aj rozkladných podmienok dokážu v noci alebo za tmy spotrebovať všetok kyslík.

Koľko kyslíka je vo vode

Koncentrácia kyslíka vo vode je závislá od teploty vody. Čím je teplota v akváriu vyššia, tým je koncentrácia O2 nižšia.

Do vody sa kyslík okrem pôsobenia vodných rastlín dostáva aj difúziou zo vzduchu, premiešavaním a čerením hladiny.

Kyslík sa spotrebúva v akváriu hlavne rozkladnou činnosťou mikroorganizmov - v substráte dna. Ak je dno málo prevzdušnené, môže dôjsť k jeho deficitu a tým k jeho vyčerpaniu pre ryby a rastliny. Kyslík napomáha rozkladu hmoty.

Čistý, 100 % koncentrovaný kyslík je pre ľudský organizmus jedovatý, takže ak hovorím o kyslíku v súvislosti so vzduchovaním, ide samozrejme o vzduch. Vzduch obsahuje aj veľa dusíka a CO2.

Odpoveď na otázku, či treba vzduchovanie

A tu teraz čiastočne znegujeme spomenuté výhody vzduchovania a odpovieme - NIE.

Vzduchovanie nie je vždy nevyhnutné. Ak výpusť filtra dostatočne čeří hladinu a vytvára rovnomerný pohyb vody, samostatný vzduchovací motorček často nie je potrebný.

Hladina bez pohybu neplní funkciu výmenníka plynov a kyslík z atmosféry sa nedostáva do vody, naopak, vo vode sa hromadí kysličník uhličitý. Rovnako sa na hladine môže vytvoriť olejnatý film, ktorý ešte viac bráni výmene plynov voda - vzduch.

Vhodne nastavené prúdenie z výpuste filtra vie vytvoriť správne prúdy a vďaka nim sa voda dostatočne okysličí aj bez bubliniek. Väčšina návodov na používanie filtra odporúča umiestniť filter tak, aby vývod vody bol na hladine alebo tesne pod ňou. Aj takto sa dostáva kyslík do vody.

Ak by sme porovnali efektivitu a prínos vzduchovania cez kamienok voči prínosu prúdového čerpadla pri správnom nastavení, určite by vyhralo prúdové čerpadlo.

V prípade, že hľadáte len efektívne nástroje na fungovanie Vášho akvária, tak vzduchovací motorček s kameňom nebude príslušenstvo, ktoré máte kupovať. Jeho efektivita nevyváži investované peniaze a čas.

Aká intenzita vzduchovania je vhodná

Vzduchovanie nastavte tak, aby vznikal pravidelný pohyb vody a hladina sa jemne až stredne čeřila, nie však tak, aby sa celé akvárium prudko vírilo.

Dôležité je, aby bublinky neboli jediným kritériom. Samotné bublinky dodávajú do vody pomerne málo kyslíka. Väčší efekt má pohyb hladiny spôsobený bublinkami na povrchu.

Množstvo kyslíka, ktoré dokáže vzduchovanie odovzdať akváriu, je pomerne nízke - difúzia plynov vo vode je rádovo štyri krát nižšia ako vo vzduchu.

Darmо budeme vytvárať veľké bublinky, tie síce viac rozprúdia vodu, ale množstvo prijatého kyslíka vodou bude nižšie ako keby sme produkovali menšie bublinky.

Prakticky to znamená, že silnejšie vzduchovanie nie je automaticky účinnejšie. Ak bublinky vytvárajú prudký prúd, ryby sa musia neustále prispôsobovať pohybu vody a rastliny môžu byť vystavené zbytočne silnému prúdeniu.

• Pri pokojnom spoločenskom akváriu stačí jemné vzduchovanie alebo správne nasmerovaná výpusť filtra.
• Pri husto zarýbnenom akváriu je potrebné zabezpečiť výraznejší pohyb hladiny a dobrú cirkuláciu vody.
• Pri vysokých teplotách vody treba počítať s nižšou koncentráciou kyslíka.
• V noci môže byť vzduchovanie užitočnejšie, pretože rastliny prestávajú produkovať kyslík fotosyntézou kvôli nedostatku svetla.
• Pri poterových, karanténnych alebo dočasne preťažených nádržiach môže byť potrebné intenzívnejšie vzduchovanie.

Vzduchovanie v noci

Okysličovanie vody je potrebné najmä v noci, kedy rastliny prestávajú produkovať kyslík fotosyntézou kvôli nedostatku svetla.

Rastlinám kyslík až tak veľmi „nevonia“, najmä nie cez deň a za dostatočného prísunu svetelnej energie. Aj ak spôsobuje vzduchovanie veľký pohyb vody, rastlinám to neprospieva. Naopak cez noc, kedy rastliny kyslík prijímajú, by bol pre ne kyslík vítaný.

Počas dňa rastliny prijímajú oxid uhličitý - ide o proces fotosyntézy a z nej vyplývajúcich procesov ako napr. Krebsov cyklus, cyklus C, N, apod.

Ak je akvárium husto zarastené, má veľa rýb alebo je voda teplejšia, nočné vzduchovanie môže znížiť riziko ranného nedostatku kyslíka.

Vzduchovanie podľa typu akvária

Malé a stredne veľké spoločenské akvárium

Spočiatočne radšej volíme akvárium v strednej veľkosti, teda 60- až 80-litrové.

Pri akváriách s objemom 60 až 180 litrov sa často chovajú menšie druhy spoločenských rýb, ako sú tetry, neonky, rasbory a hemmigramusy, ale tu je možné umiestniť už aj skaláre.

Platí tá istá zásada ako pri menších akváriách, teda rastliny sú záchrana, záruka stability. Princípy, ktoré treba dodržať, sú rovnaké ako pri menšom akváriu, jediným pozitívnym rozdielom je množstvo vody. Viac vody, menej problémov, väčšia stabilita.

Pri bežnom počte rýb a dobre fungujúcom filtri nemusí byť samostatné vzduchovanie zapnuté nepretržite. Rozhodujúce je, aby bola hladina v pohybe a aby nevznikali miesta so stojatou vodou.

Husto zarýbnené akvárium

Neprepĺňame ho rybami - z ich exkrementov síce vznikne veľa živín, no vo vysokej koncentrácii sa stávajú jedovaté, a to nielen pre rastliny, ale aj pre samotné ryby.

Pri väčšom počte rýb rastie spotreba kyslíka aj množstvo odpadu, ktorý rozkladajú mikroorganizmy. V takom prípade treba zvýšiť cirkuláciu vody, zabezpečiť čerenie hladiny a podľa potreby pridať vzduchovací kameň.

Ryby kŕmime veľmi striedmo a v malých dávkach, aby žrádlo čo najrýchlejšie skonzumovali. Nadbytočné krmivo, ktoré ryby neskonzumujú, sa rozkladá a spotrebúva veľké množstvo kyslíka.

Novozaložené akvárium

Štvrtou podmienkou je silné prekysličenie pri štarte akvária. Dobré baktérie potrebujú na svoje množenie kyslík, preto je jeho prísun do akvária v počiatočnom štádiu veľmi želaný.

Pri novozakladanom akváriu je často rastlinný substrát takmer sterilný, teda obsahuje minimálne množstvo mikroorganizmov. Rastliny si so sebou prinesú len určité množstvo baktérií, preto trvá dosť dlho, kým sa v akváriu namnožia detoxikačné baktérie.

V akváriu prítomné užitočné baktérie tieto bielkoviny pomocou svojich enzýmov najprv premenia na jednoduchšie aminokyseliny a z nich tzv. oxidačnou deamináciou oddelia dusík vo forme amoniaku (NH3) alebo amónia (NH4+) a zostatok organickej látky sčasti premenia na vodu a oxid uhličitý.

Pri tejto premene však rozhoduje úroveň kyslosti vody o tom, či vznikne jedovatý amoniak alebo nejedovaté amónium. Ak je pH vyššie ako 7, teda voda je zásaditejšia, vzniká pre rastliny i ryby veľmi jedovatý amoniak, ak je pH nižšie ako 7, teda voda je o niečo kyslejšia, tak vznikne amónium, ktoré je dobrou živinou pre rastliny.

Akvárium s vysokou teplotou

Čím je teplota v akváriu vyššia, tým je koncentrácia O2 nižšia.

Pri teplote 25 °C je vo vode rozpustených približne 8.3 mg/l kyslíka a pri 30 °C približne 7.6 mg/l. Preto pri tropických akváriách, počas horúčav alebo pri chove druhov vyžadujúcich teplejšiu vodu treba venovať pohybu hladiny zvýšenú pozornosť.

Akvárium s hustou výsadbou

Akvaristické rastliny sú nielen estetickým prvkom, ale aj dôležitým prirodzeným zdrojom kyslíka. Počas fotosyntézy, ktorá prebieha za prítomnosti svetla, rastliny spotrebúvajú oxid uhličitý (CO₂) a uvoľňujú do vody kyslík (O₂).

Rýchlo rastúce druhy rastlín, ako napríklad elodea, stolístok či valisnéria, sú obzvlášť účinné v tomto procese.

Rýchlo rastúce rastliny v akváriu svojim rýchlym udomácnením dokážu bojovať s riasou, zakorenia sa a berú riase výživu. Veď obe, aj rastlina aj riasa, majú rovnakú potravu.

Počas noci však rastliny kyslík spotrebúvajú. Preto hustá výsadba neznamená, že vzduchovanie nikdy netreba.

Vzduchovací motorček a vzduchovací kameň

Vzduchovací motorček je externé zariadenie, vďaka ktorému vháňame vzduch do akvária pomocou hadičky pripojenej k difúzoru, najčastejšie vzduchovaciemu kameňu, prípadne nejakej dekorácii.

Vzduchovací kameň je vyrobený z pórovitého materiálu, najčastejšie z keramiky alebo stlačeného piesku, cez ktorý sa vháňaný vzduch rozbíja na malé bublinky vychádzajúce z pórov kamienka.

Vzduchovací kameň môže mať rôzny tvar. Môže to byť valec, gulička, môže byť podlhovastý, až 105 cm dlhý. Existujú kamene tvaru obvodu kruhu.

Podobne ako vzduchovací kameň je možné použiť lipové drievko, ktoré tvorí malé bublinky. Jeho nevýhoda je v tom, že sa póry v ňom rýchlo uzavrú. Používa sa skôr pri difúzii CO2 - pri hnojení rastlín. Navyše sa lipové drievko rozkladá a obrastá riasami.

Malé bublinky alebo veľké bublinky

Drobné bublinky majú väčší povrch v pomere k svojmu objemu, a preto poskytujú lepší kontakt vzduchu s vodou.

Je však dôležité rozlíšiť priamy kontakt bublinky s vodou od skutočného okysličovania. Kyslík potrebný na dýchanie pre ryby a rastliny či ostatné živočíchy sa dostáva do vody aj v rámci kontaktu povrchu bubliniek s vodou a praskania bubliniek na hladine.

Vzduchovací motorček vháňa do vzduchovacieho kameňa atmosférický vzduch a tento kontakt má rovnaký efekt ako pohyb vody na hladine, avšak tento efekt je zanedbateľný oproti pohybu hladiny.

Väčší efekt má pohyb hladiny spôsobený bublinkami na povrchu.

Vzduchovanie cez filter

Druhá možnosť je vzduchovať cez filter. Niektoré filtre dokážu otvorom vo vrchnej časti filtra nasávať cez pripojenú hadičku vzduch.

Ja to využívam a považujem tento spôsob za lepší a funkčnejší. Hadička sa dá priškrtiť podľa potreby, aby poskytovala vzduch ako vám vyhovuje.

Takto prispôsobené vzduchovanie má lepší efekt, pretože bublinky sú vháňané do vody vodorovne a sú menšie, ak to potrebujeme.

Vhodné nastavenie výpuste filtra môže byť účinnejšie než samostatný vzduchovací kameň. Pri vonkajších filtroch dokáže správne nastavená výstupná tryska efektívne okysličovať aj väčšie objemy vody.

Pri týchto objemoch sa už často stretávame s externými filtrami, ktoré sú neporovnateľne vhodnejšie ako klasické vnútorné filtre. To zabezpečuje viac miesta pre nitrifikačné baktérie, viac stability a pre akvaristu viac pohodlia.

Vonkajší filter stačí vyčistiť raz za 3-4 mesiace. Interval pri internom štandardnom filtri je 2-4 týždne.

Bezpečné umiestnenie vzduchovacieho motorčeka

Dmychadlo by malo byť umiestnené nad všetkými hladinami, do ktorých vháňa vzduch, aby sa predišlo pri výpadku prúdu samospádovému vniknutiu vody do kompresora.

V prípade, že nie je možné kompresor takto umiestniť, hadičku na jej ceste od kompresora ku akváriám najprv vedieme meter nad úroveň najvyššej hladiny, alebo zabezpečíme iné technické riešenie, ktoré zabráni nasávaniu vody, napríklad použijeme spätný ventil.

Na vzduchovanie sa v akvaristike používajú dmychadlá, z ktorých je vzduch poháňaný vzduch do hadičiek buď do vzduchovacích kameňov, alebo do filtrov.

Vzduchovanie a biologická rovnováha

V akváriu neustále prebieha rozklad organického odpadu, či už ide o zvyšky krmiva, exkrementy rýb alebo odumreté časti rastlín. Tieto procesy, zabezpečované prospešnými baktériami, sú však náročné na spotrebu kyslíka.

Organická hmota obsahuje najmä C, N, H, P, S, K, O, Zn, Mn, Fe. Sú to najmä sacharidy, tuky a bielkoviny.

Ak hladina kyslíka klesne príliš nízko, môže dôjsť k narušeniu rovnováhy a k hromadeniu toxických látok, ako je napríklad amoniak.

V akváriovej vode musíme pravidelne sledovať úroveň biologickej vyváženosti všetkých procesov. Takýmito dôležitými a často sa meniacimi faktormi sú koncentrácie amoniaku (čpavku NH3), dusitanu (nitritu NO2) a dusičnanu (nitrátu NO3) vo vode.

Tieto látky sa do vody dostávajú ako priame výlučky rýb, ale hlavne vznikajú rozkladom bielkovín nachádzajúcich sa vo všetkých akváriových odpadoch, ako sú rybí trus, detrit, zostatky neskonzumovaného krmiva a časti odumretých rastlín.

Riasy sú rastliny, ktoré potrebujú rovnaké živiny i podmienky ako naše akváriové rastliny. Zopár rias v akváriu teda nie je dôvod na paniku. Jednoducho tam patria a zrejme sa ich nikdy úplne nezbavíme.

Akvárium bez rias neexistuje!

Vplyv pohybu vody na okysličovanie

Vzduchovanie homogenizuje vodu v akváriu, zabezpečuje pohyb vody a miešanie jednotlivých vrstiev, najmä vertikálnym smerom.

Voda v akváriu sa musí hýbať, aby sa rozniesli živiny do všetkých kútov akvária a všetky rastliny mali ich dostatočný prísun.

Pravidelné okysličovanie, ktoré je často spojené s pohybom vody, zabraňuje stagnácii, podporuje rovnomerné rozloženie kyslíka a živín po celom objeme akvária a udržuje vodu priezračnú a kvalitnú.

Vytváranie umelého prúdu vody v akváriu, či už pomocou špeciálnych prúdových čerpadiel alebo nasmerovaním výstupu z filtra, je ďalším účinným spôsobom, ako podporiť okysličovanie.

Pohybujúca sa voda, najmä ak intenzívne narúša hladinu, zvyšuje povrchový kontakt s atmosférickým vzduchom, čím uľahčuje difúziu kyslíka do vodného stĺpca.

Príliš silný prúd vody však môže stresovať niektoré druhy rýb.

Údržba, ktorá pomáha udržať kyslík

Ryby kŕmime len takým množstvom, aké dokážu zjesť do niekoľkých minút. Nadbytočné krmivo sa rozkladá a spotrebúva veľké množstvo kyslíka.

Dospelé ryby kŕmte malými dávkami 2-krát denne. Jeden deň v týždni im doprajte hladovku na detoxikáciu.

Údržba akvária pozostáva z výmeny vody, teda jej odčerpaní z akvária pomocou malej nádobky, nie viac ako 50%.

Popri tom urobíte očistenie skiel hubkou, prípadne žiletkou. Nasleduje ostrihanie rastlín, vybratie odumretých častí rastlín. A nakoniec doliatie bezchlórovej vody, naliatie potrebných prípravkov a hnojív.

Medzi časmi výmeny vody používame škrabku, kŕmime a v prípade aplikácie denných hnojív dávkujeme aj tie.

Odsávanie dna odporúčam veľmi občasne, zásah do štrku s baktériami, prípadne nabúranie spodného podložia je viac na škodu ako na osoh. Možno stačí interval raz za 3-6 mesiacov.

Navyše „špáranie do dna“ vie z neho uvoľniť toxické látky, ktoré môžu rovnako byť záťažou pre dobré baktérie.

Kedy vzduchovanie určite zapnúť

• keď ryby lapajú po dychu pri hladine;
• keď je hladina dlhodobo bez pohybu;
• keď je akvárium preťažené rybami;
• keď je voda nezvyčajne teplá;
• keď sa v noci v husto zarastenom akváriu zhoršuje správanie rýb;
• keď je filter vypnutý alebo jeho výpusť nedokáže dostatočne čeřiť hladinu;
• pri štarte nového akvária, keď sa množia prospešné nitrifikačné baktérie;
• pri liečení alebo karanténe, ak použité prípravky znižujú množstvo kyslíka vo vode;
• pri výpadku filtra alebo pri dočasnom zvýšení biologickej záťaže.

Rastliny, ryby a vzduchovanie

Rastliny sú záchrana a záruka stability. Nie všetky rastliny sú však rovnako účinné v produkcii kyslíka.

Ich rast a fotosyntetická aktivita sú závislé od dostatku svetla a živín.

Výber rastlín musí smerovať k druhom, ktoré sú menšieho vzrastu, ak si vyberiete väčší druh rastliny, nie je to tragédia, len vás bude čakať častejšia údržba jej veľkosti.

Výhodou väčších druhov ako je napr. Cryptocoryna aponogetifolia je to, že sa veľmi rýchlo v akváriu aklimatizujú a takmer okamžite začínajú prispievať k stabilite v akváriu.

Anubias barteri nana je naproti tomu rastlinka nižšieho vzrastu, ale rastie veľmi pomaly a tak nie je v stabilite veľkým pomocníkom.

Riasožravé akváriové živočíchy, ako sú slimáky, krevety alebo špecifické druhy rýb, môžu nepriamo prispievať k lepšiemu okysličovaniu. Tým, že konzumujú riasy a odstraňujú zvyšky potravy a organický odpad, pomáhajú udržiavať biologickú rovnováhu v akváriu.

Najčastejšie chyby pri vzduchovaní

• nastavenie príliš silného prúdu bez ohľadu na potreby rýb;
• spoliehanie sa iba na počet bubliniek;
• ignorovanie nehybnej hladiny;
• ponechanie prebytočného krmiva v akváriu;
• preplnenie akvária rybami;
• zanedbanie údržby filtra;
• umiestnenie motorčeka pod hladinu bez spätného ventilu;
• pranie filtračných hmôt v chlórovej vode;
• súčasné vykonanie výmeny vody, vypratia filtra a odsatia dna.

Treťou veľmi dôležitou zásadou je používanie výhradne bezchlórovej vody pri praní filtračných hmôt. Chlór je likvidátor „dobrých baktérií“ a vypratie filtra v chlórovej vode je popravou týchto baktérií.

Druhou nevyhnutnou zásadou je odstup medzi výmenou vody a vypratím filtračnej hmoty.

Pri výmene vody sa zasahuje do počtu užitočných baktérií a z akvária odchádzajú. Ak zároveň s výmenou vody urobíme aj vypratie filtračnej hmoty, nebodaj ešte aj odsatie dna, spôsobíme akváriu šok.

Zásah do baktérií môže byť tak veľký, že na svoj úbytok nedokážu zareagovať a je ich tak málo, že ďalší prísun odpadových látok už nedokážu rozložiť. Ešte viac hynú a v akváriu vznikne otrava.

Vzduchovanie ako funkcia alebo dekorácia

Ak sa Vám však prúd bubliniek stúpajúcich k hladine nesmierne páči a vždy ste ich v akváriu chceli, ak Vám tých pár eur minutých na kúpu motorčeka s kameňom nebude chýbať a splníte si svoj sen, nie je dôvod ho do akvária neinštalovať.

Akvárium sa musí v prvom rade páčiť Vám a keď sú bublinky posledný detail, ktorý Vám v ňom chýba, choďte do toho.

Funkčne však vzduchovanie nahraďte alebo doplňte správne nastaveným prúdením vody. Cieľom nie je vytvoriť čo najhlučnejší stĺpec bubliniek, ale zabezpečiť dostatočné čeření hladiny, cirkuláciu vody a bezpečné podmienky pre ryby, rastliny a nitrifikačné baktérie.

tags: #kolko #ma #byt #vzduchovanie #v #akvariu