Koľko treba rátať jadrového krmiva pre býka

Výkrm mladých býkov na mäso má svoje vlastné vlastnosti. Výkrm býkov na mäso sa začína od narodenia. Ich hmotnosť v tomto období je 30 - 45 kg a do doby zabitia (po 12 mesiacoch) by sa hmotnosť mala rovnať 500 - 700 kg a viac.

Pri výpočte kŕmnej dávky treba rozlišovať medzi celkovým množstvom krmiva, obsahom sušiny a množstvom jadrového krmiva. Najpresnejší výpočet kŕmnej dávky má len obmedzený účinok, ak sa predložené množstvo krmiva nezhoduje s potrebou, resp. Najúčinnejší spôsob ako spôsobiť tráviace problémy hovädzieho dobytka je predložiť im nesprávne množstvo krmiva.

Koľko krmiva potrebuje býk podľa hmotnosti

Keďže však denná kŕmna dávka kolíše v závislosti od obsahu sušiny, živín a nečistôt, je veľmi ťažké dosiahnuť konštantný príjem krmiva a živín.

Pri 50 % obsahu sušiny v kŕmnej dávke by mali vykrmované zvieratá pri hmotnosti 400 kg prijať najmenej 16 kg, pri 600 kg váhe prijať 20 kg a pri hmotnosti 750 kg prijať 22 kg krmiva za deň.

V Rakúsku je v typickej kŕmnej dávke obsah sušiny asi 75 % zo siláže a 25 % sušiny z koncentrovaného krmiva, z čoho je zrejmé, že cieľ je možné dosiahnuť len vtedy, keď je vhodná kvalita siláže.

Aký podiel má tvoriť jadrové krmivo

Význam kvality použitého krmiva, vhodnej receptúry a zloženia kŕmnej dávky nemožno vôbec ohodnotiť dostatočne vysoko.

Tráviaci trakt prežúvavcov je prispôsobený na efektívne trávenie potravy bohatej na vlákninu, to znamená trávy, byliny, konáriky a kôru drevín, z krmív napr. seno, siláž. Obilie vzhľadom k veľmi nízkemu podielu vlákniny k tejto skupine nepatrí.

Zrno ovsa, jačmeňa, kukurice, pšenice je bohatým zdrojom ľahko strávitelnej energie. Obilie obsahuje značný podiel minerálnych látok (napr. fosforu a horčíka), ktoré sú dobre stráviteľné. Zároveň obsahuje vysoký podiel vitamínov, najmä B a E.

Obilie však vo všeobecnosti obsahuje iba malé množstvo vlákniny (tab. 1), ktorá je, ako už bolo spomenuté, nevyhnutne potrebná pri trávení prežúvavcov.

Praktická dávka jadrového krmiva preto nemá nahrádzať objemové krmivo. Až do zabitia sa dobytok kŕmi trávou alebo senom. Je hlavným krmivom pre prežúvavce a prispieva k normálnemu fungovaniu žalúdka.

Gobies môžu byť doplnené zeleninou, krmivom, kŕmnymi zmesami, silážou a doplnkami pre rýchle priberanie na váhe.

Prečo je pri obilí potrebná opatrnosť

Prežúvavce sú závislé od symbiózy s mikroorganizmami (baktérie, nálevníky), ktoré sa nachádzajú vo veľkom množstve v tráviacom trakte a trávia prijatú potravu.

Na rozdiel od diviačej zveri s jednoduchým žalúdkom majú prežúvavce zložitý žalúdok tvorený okrem samotného žalúdka, v ktorom prebieha chemické trávenie, aj tromi predžalúdkami, a to bachorom, čepcom a knihou.

V bachore prebieha mikrobiálne trávenie živín z potravy prostredníctvom už spomenutých baktérií a nálevníkov. Jednotlivé živiny sú rozkladané prostredníctvom činnosti mikroorganizmov a až takto vzniknuté produkty využíva organizmus zvieraťa.

Pri nadmernom príjme obilia a iných energeticky bohatých krmív, pri súčasnom nedostatočnom príjme potravy bohatej na vlákninu, dochádza vplyvom následnej zvýšenej tvorby unikavých mastných kyselín k prekysleniu bachora.

Vplyvom nepriaznivej kyslosti dochádza k redukcii (hynutiu) mikroorganizmov, a tým k poruchám trávenia a využívania živín zvieraťom.

Vláknina (hrubé časti rastlinnej potravy) je nevyhnutne potrebná pri stimulácii bachorovej činnosti a tvorbe slín, pri prežúvaní a peristaltike čriev.

Na trávenie vlákniny, škrobu, bielkovín sa špecializujú rozdielne mikroorganizmy. To znamená, že ich druhové zloženie je závislé od skladby prijímanej potravy.

Pri zmene výživnej hodnoty potravy (zvýšený, znížený podiel niektorého krmiva - živín) dochádza aj k zmenám v zložení bachorových mikroorganizmov. Tieto zmeny sú však pomalé a je potrebné počítať s tým, že trvajú niekoľko týždňov.

Taktiež si treba uvedomiť, že kým nie je mikroflóra prežúvavca prispôsobená predkladanému krmivu, sú živiny v ňom obsiahnuté využívané iba čiastočne, z čoho vyplýva znížený nutričný a ekonomický efekt kŕmenia.

Ovos, jačmeň, kukurica a pšenica

Ovos obsahuje menej ľahko stráviteľnej energie a zároveň vyšší podiel vlákniny, a to aj do 10 - 11 %, kým napríklad kukurica iba 2 - 3 %.

Ovos zároveň obsahuje najvyšší podiel bielkovín spomedzi uvedených bežne používaných jadrových krmív (s výnimkou strukovín).

Pšenica, ako aj ďalšie obilie je použiteľná aj pre prežúvavú zver, ale za predpokladu, že tvorí len obmedzený doplnok denného prímu potravy, pričom musí byť dostatočne zastúpená v potrave hrubá vláknina.

Riskantné je prežúvavej zveri podávať najmä šrotované jadrové krmivá, pri ktorých je podstatne vyššia bachorová degratovateľnosť (stráviteľnosť) v porovnaní s celým zrnom, a tým aj vyššia tvorba unikavých mastných kyselín v priebehu krátkej doby, v dôsledku, ktorých dochádza k prekysleniu.

Obzvlášť nebezpečné je predložiť veľké množstvo obilia naraz. V tejto súvislosti sú obzvlášť nebezpečné veľké hromady obilia, keďže zver z nich môže prijať veľké množstvá jadrových krmív, čo vedie u prežúvavcov k spomenutým poruchám trávenia.

Postupné privykanie na jadrové krmivo

Nové krmivo sa môže zaviesť iba vtedy, keď teľatá dosiahnu určitý vek a ich žalúdky sú pripravené na vstrebanie do krmiva.

Výživa a rýchlosť kŕmenia býkov závisia od veku zvierat. Musíte začať s mliekom (mledzivo).

V prvých minútach po narodení by teľatá mali dostať mledzivo, ktoré obsahuje obrovské množstvo protilátok. Hroby sa rodia s nezrelou imunitou. Je to mledzivo, ktoré vám umožňuje získať imunitnú ochranu pred nebezpečnými chorobami a zlepšiť fungovanie žalúdka.

Novonarodené teľatá vo veku do 3 mesiacov sa živia materským mliekom (prvé z konzumentov strukových strukov a druhý týždeň života - z vedra).

Počas tohto obdobia by býky mali jesť svoju náplň. Podávajú sa plnotučné mlieko (neriedené), zvyšujúce normu z 300 gramov na 1 - 2 litre na jedno kŕmenie.

Zvieratá sa kŕmia najskôr 5-krát denne, potom 3-krát denne.

V prvých mesiacoch života teľatá začínajú chutiť zmesi tráv, sena a obilia. Je však možné preniesť škrupiny do rastlinných potravín s výnimkou mlieka iba vo veku 4 mesiacov.

Od druhého mesiaca života sa do rýchleho výkrmu zavádza do stravy malé množstvo ovsenej múky, kŕmnej zmesi a obilia. Zvyknúť zvieratám, aby začali so 100 gramami nového krmiva.

Potom sa množstvo koncentrovaného krmiva zvýši na 1,3 kg (po 3 mesiacoch) a 1,9 kg (po 6 mesiacoch) za deň.

Krmná repa (strúhaná) sa kŕmi zvieratami od jedného mesiaca. Na samom začiatku sa býkom podáva 200 gramov zeleniny denne. Do 6 mesiacov je toto množstvo 3 kg za deň.

Kŕmenie býka do šiestich mesiacov

Miera spotreby mlieka rastie každý deň. Teľatá spočiatku pijú naraz pol litra. Do konca 2 týždňov sa toto číslo zvyšuje štyrikrát. Mesiac starý goby vypije 1-2 litre mlieka na jedno kŕmenie. Celkovo je kŕmený trikrát denne.

Ak neexistuje prirodzené mlieko, teľatá sa môžu kŕmiť náhradným alebo odtučneným mliekom v rovnakom množstve.

Okrem mlieka sa dávajú škriatkom čerstvá voda (od 1 litra do pol vedra).

V prvých mesiacoch života teľaťa dokážu priberať na váhe 700 až 900 gramov, ak nespotrebujú krmivo. Budúce ukazovatele výkonnosti samozrejme závisia od dobrého začiatku (dobrá výživa, kvalitné kŕmenie).

Najrozšírenejšími spôsobmi výkrmu sú pasienkový a stajňový systém. Zvieratá sú chované (vykrmované) dvoma spôsobmi: pasienkom a stánkom. Každá metóda kŕmenia má svoje výhody.

Rýchly výkrm býkov

Pri zrýchlenom výkrme sa býky po 3 mesiacoch premiestnia do trávy alebo sena a ako vrchný dresing sa podáva denné krmivo alebo dužina (kŕmna zmes), pričom sa vždy zvyšuje rýchlosť.

Niektorí farmári dávajú zvieratám uvarené zemiaky. Spravidla sa škriatkovia učia kŕmiť na farme. Nemusíte sa pasú býkov na lúke, ale držte ich v stánkoch (výkrm).

Je pravda, že teľatá sa musia kŕmiť najmenej trikrát denne. Zvieratá by mali jesť svoju náplň, to znamená, že nemajú na vodítku hlad po celý deň.

Po 3 mesiacoch teľatá jesť 3-4 kg, 6 mesiacov - 15 - 18 kg trávy denne.

Keď majú teľatá 6 mesiacov, môžu jesť rovnaké jedlo ako dospelé zvieratá. Hlavným krmivom pre rýchlokrmné býky je tráva v lete a seno v zime.

Strava by mala obsahovať zeleninu, zmesi obilia, kŕmne zmesi, vitamínové a minerálne komplexy, kriedu a soľ.

Goby jej denne podáva 20 až 30 kg trávy. Zrno alebo zmiešané krmivo dáva 2 - 3 kg alebo viac.

V zime teľa, začínajúce vo veku 6 mesiacov, zje 5 až 20 kg sena, 5 až 15 kg siláže denne.

Zvieratá priberajú na váhe, ak sú v potrave prítomné koreňové plodiny (3-7 kg za deň). Teľa vypije naraz 1 - 2 vedrá vody.

Jadrové krmivo v celkovej kŕmnej dávke

Vhodné je miešať jadrové krmivo s objemovým krmivom, aby býk neprijal veľké množstvo škrobu naraz a zároveň mal dostatok vlákniny.

Z praktického pohľadu je vhodné zapracovanie jadrových krmív do kŕmnych zmesí, pretože v takejto forme krmiva zver prijíma ľahko stráviteľnú energiu aj potrebnú vlákninu súčasne.

Nutrične efektívne sú trávne, alebo ďatelinotrávne siláže s obsahom obilia, ktoré sa pridá pri silážovaní. Samotná kukuričná siláž obsahuje zrná, takže je vhodným energetickým doplnkom k senu.

Krmivo, ktoré môžeme odporučiť predstavuje premiešaná zmes posekaného kvalitného sena a kukuričnej siláže, jedná sa ale o prácnu prípravu.

Dobre sa nám osvedčili aj voľne sypané kŕmne zmesi obsahujúce aj objemové krmivá, obilie a minerálne doplnky (obr. 2).

Príkladom je miešaná zmes pozostávajúca z letniny (24 %), čerstvých konárikov a kôry (24 %), lúčneho sena (25 %), jadrových krmív (24 %) a minerálnych doplnkov (3 %).

Optimálnym spôsobom bezpečného využitia obilia vo výžive prežúvavej zveri, i keď cenovo drahším, je využitie granulovaných kŕmnych zmesí.

Rôzne druhy obilia tvoria v závislosti od druhu krmiva a potrieb zveri od 40 do 60 % obsahu granulátov.

Prečo dávku nemožno určovať iba podľa kilogramov

Pri 50 % obsahu sušiny v kŕmnej dávke by mali vykrmované zvieratá pri hmotnosti 400 kg prijať najmenej 16 kg, pri 600 kg váhe prijať 20 kg a pri hmotnosti 750 kg prijať 22 kg krmiva za deň.

Čísla sa týkajú celkovej kŕmnej dávky pri uvedenom obsahu sušiny, nie automaticky množstva čistého obilia. Denná dávka jadrového krmiva musí zohľadňovať kvalitu sena, siláže, trávy, podiel sušiny, vek, hmotnosť, plemeno a požadovanú intenzitu rastu.

Otázka množstva krmiva je často v manažmente kŕmenia zanedbávaná. Veľa chovateľov dobytka nevie odpovedať na otázku aktuálneho príjmu krmiva svojich zvierat, pretože si v tomto smere nevedú žiadne záznamy.

Pritom stanovenie správneho množstva krmiva je jedným z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré chovateľ denne robí.

Najčastejšie chyby pri dávkovaní

Ak je dobytok počas niekoľkých po sebe idúcich dňoch prekrmovaný, zvýši sa síce spočiatku príjem krmiva, ale po niekoľkých dňoch sa príjem ešte viac zníži.

Chovateľ musí potom predložené množstvo redukovať, pretože príliš veľa zostáva, pričom prvé kolo prebieha v neustálom kolísaní hore a dole.

• Príliš veľká jednorazová dávka obilia.
• Náhle zvýšenie množstva jadrového krmiva.
• Nedostatok sena, trávy alebo siláže.
• Používanie šrotovaných krmív bez postupného privykania.
• Ignorovanie skutočného príjmu krmiva a zvyškov v žľabe.
• Nesledovanie hmotnosti a prírastku býkov.

Acidózou, vzniknutou v dôsledku príjmu veľkého množstva potravy s nízkym obsahom vlákniny a vysokým podielom ľahko stráviteľnej energie, je často ohrozená zver v intenzívnych chovoch (zvernice, farmy), kde je v mnohých prípadoch odkázaná len na potravné zdroje poskytnuté chovateľom - človekom.

Väčšina tráviacich porúch má však ľahší priebeh, to znamená, že v ich dôsledku nedochádza k úhynom postihnutých jedincov, a preto sú pri zveri ťažko zistiteľné.

Častým dôsledkom tohto stavu je zhoršenie kondičného stavu a zvýšená náchylnosť k rôznym ochoreniam.

Ako sledovať, či je dávka správna

Správne množstvo krmiva sa neposudzuje iba podľa toho, koľko kilogramov bolo býkovi predložených. Dôležité je sledovať príjem krmiva, množstvo zvyškov, konzistenciu trusu, prežúvanie, zdravotný stav, rast a prírastok hmotnosti.

Budúce ukazovatele výkonnosti samozrejme závisia od dobrého začiatku (dobrá výživa, kvalitné kŕmenie).

Výživa - kondícia a zdravotný stav sú úzko prepojené. Treba si uvedomiť, že viaceré zdravotné problémy sa prejavia pri zveri, ktorá je v horšom kondičnom stave, kým zver v dobrej kondícii im lepšie odoláva.

Spôsob prikrmovania vplýva na kondičný stav zveri.

Príjem krmiva môže po prekrmovaní najskôr stúpnuť, no po niekoľkých dňoch sa ešte viac zníži. Preto treba upravovať dávku postupne a podľa skutočnej spotreby, nie iba podľa odhadu.

Praktický postup pre chovateľa

1. Určte aktuálnu hmotnosť býka alebo ju čo najpresnejšie odhadnite.
2. Vypočítajte potrebné množstvo celkovej kŕmnej dávky podľa hmotnosti a obsahu sušiny.
3. Za základ položte kvalitné objemové krmivo, najmä seno, trávu alebo siláž.
4. Jadrové krmivo zavádzajte postupne, začínajúc so 100 gramami nového krmiva.
5. Rozdeľte krmivo do viacerých dávok a zabráňte dlhému hladovaniu.
6. Pri každej zmene sledujte príjem, zvyšky, zdravotný stav a prírastok.
7. Nezvyšujte množstvo obilia náhle a nepodávajte veľké množstvo šrotu naraz.

Predpokladom správneho prikrmovania je mať čo najpresnejšie informácie o množstve zveri, ktorá navštevuje kŕmne zariadenia.

Zásadnú úlohu pri ochrane pred problémami zohráva pravidelnosť príjmu jadrových krmív.

Acidóza totiž hrozí najmä pri náhlom prechode z energeticky chudobnej potravy na energeticky bohatú, čo platí aj pri nárazovom prikrmovaní jadrovými krmivami.

Ak chceme zver prikrmovať obilím - musíme jej ho predkladať pravidelne, najlepšie už od konca jesene.

Na základe výsledkov našich pokusov môžeme tvrdiť, že aj počas zimy dokáže prežúvavá zver využívať koncentrovanú potravu (obilie, granuláty), pričom ju efektívne trávi.

Platí to ale za predpokladu, že zver jadrové krmivo konzumuje pravidelne už od začiatku prikrmovacieho obdobia, teda od jesene.

Druhou základnou podmienkou je, že zver popri jadrových krmivách pravidelne prijíma dostatočné množstvo vlákniny, ktorá je z dôvodu správneho priebehu trávenia prežúvavcov nevyhnutná.

Preto je nutné zaistiť, aby krmivá s vyšším obsahom štrukturálnej vlákniny, napr. jablčné výlisky, alebo kvalitné seno, mala zver stále k dispozícii.

Jadro pre býka: čo si zapamätať

Po šiestom mesiaci sa v materiáli uvádza pri rýchlokrmných býkoch množstvo zrna alebo zmiešaného krmiva 2 - 3 kg alebo viac denne, pričom hlavnou časťou dávky zostáva tráva v lete a seno v zime.

Pri 400-kilogramovom býkovi treba počítať najmenej so 16 kg celkového krmiva denne pri 50 % obsahu sušiny, pri 600-kilogramovom býkovi s 20 kg a pri 750-kilogramovom býkovi s 22 kg.

Jadrové krmivo sa má zvyšovať postupne, dopĺňať objemovým krmivom a podávať pravidelne. Presná dávka čistého obilia však závisí od konkrétnej kŕmnej dávky, jej sušiny, kvality objemových krmív, veku a hmotnosti býka.

tags: #kolko #treba #ratat #jadroveho #krmiva #pre