Na rozdiel od nás ľudí pes nevie povedať, že ho bolí zub, brucho alebo že sa necíti dobre. A predsa nám to dáva najavo - svojím správaním. Každý pozorný majiteľ vie rozpoznať, keď sa jeho pes správa inak než zvyčajne.
Porozumenie správaniu psa je kľúčom k vytvoreniu pevného a dôverného vzťahu. Zmena správania psa je často prvým príznakom toho, že môže ísť o ochorenie. Preto je dôležité všímať si aj nenápadné odchýlky, sledovať ich vývoj a v prípade pochybností kontaktovať veterinárneho lekára.
Kontrolný zoznam: čo si všímať každý deň
Každý dobrý majiteľ si časom vytvorí cit pre svojho psa - vie, ako sa jeho pes správa, keď je šťastný a zdravý. A práve vďaka tomu si všimne, keď sa niečo zmení.
- Aktivita: únava, apatia, spavosť, trasenie, odmietanie hier alebo pohybu, obmedzená pohyblivosť, slabosť, ale aj nepokoj, nervozita či chodenie dookola.
- Jedlo a pitie: nechutenstvo, odmietanie potravy, zvracanie alebo nadmerný smäd.
- Nálada: podráždenosť, skrývanie sa, vyhýbanie sa kontaktu alebo naopak nezvyčajné vyhľadávanie pozornosti.
- Telesné prejavy: olizovanie konkrétneho miesta, zmena výrazu tváre alebo nezvyčajná reč tela.
- Trávenie a vylučovanie: hnačka, zápcha, častejšie močenie, zmena farby moču alebo nečistotnosť v byte.
- Dýchanie: zrýchlené alebo ťažké dýchanie a kašeľ.
- Spánok: výrazne dlhší spánok počas dňa alebo nespavosť v noci.
- Reakcie na ľudí a zvieratá: náhla agresivita, strach, nezáujem alebo zmena spôsobu vítania.
Príznaky ochorení bývajú často veľmi nešpecifické - to znamená, že sa neukazujú hneď jasne na konkrétny problém. Pes síce nemá teplotu, nekašle a nemá ani zranenie na prvý pohľad - ale „už to nie je on“.

Zmena správania ako prvý zdravotný alarm
To, čo si môže nevšímavé oko pomýliť s „lenivosťou“ alebo „zlou náladou“, môže byť v skutočnosti prvým znakom bolesti, nepohodlia alebo začínajúceho ochorenia.
Pes, ktorý odrazu viac spí, nechce sa hrať, je apatický alebo odmieta jedlo, možno iba ticho volá o pomoc. Takéto zmeny sa často objavia skôr, než sa prejavia viditeľné príznaky choroby.
Pes možno nepovie: „Niečo mi je,“ ale jeho správanie to povie za neho. Intuícia majiteľa je často tou najdôležitejšou pomôckou pri odhalení problému.
Ak si nie ste istí, či ide o bežný výkyv nálady alebo začínajúci zdravotný problém, neváhajte kontaktovať svojho veterinárneho lekára. Radšej sa prísť zbytočne poradiť, než prehliadnuť niečo vážne.
Čo môže zmenu správania spôsobovať
Poruchy správania vznikajú z viacerých príčin. Vo väčšine prípadov je za poruchu správania zodpovedný nesprávny prístup človeka ku svojmu štvornohému miláčikovi.
Nežiaduce správanie sa psov môže byť podmienené aj plemenným príslušenstvom, osobnostnými vlastnosťami jedinca a najmä prístupom chovateľa k svojmu psovi.
- ochorenie, bolesť alebo iný zdravotný problém;
- stres, strach alebo frustrácia;
- nedostatočná socializácia;
- nedostatok fyzickej a duševnej stimulácie;
- nekonzistentná výchova a nejasné hranice;
- osobnostné vlastnosti a temperament;
- zmeny prostredia alebo denného režimu;
- starnutie a pokles kognitívnych funkcií;
- psychická labilita alebo dedičné predispozície;
- vedľajšie účinky liekov.
Poruchy správania vyvolané psychickou labilitou sa dajú len ťažko odlíšiť od porúch vyvolaných nesprávnym prístupom majiteľa, pretože deviačné prejavy psa sú podobné.
Pes je veľmi inteligentný, ale nie je človek. Učí sa po celý život aj to dobré aj to zlé. Psy nemajú morálne princípy dobra a zla, ale konajú na základe svojich pudov a predchádzajúcich skúseností.
Temperament a osobnosť psa
Každý pes je osobnosť, každý je inak inteligentný, znášanlivý a prístupný výcviku. Povaha psa závisí od temperamentu a úžitkového zamerania psa.
Dominantný a sebaistý pes
Niektoré psy majú od prírody priebojnejšiu povahu. Najmä samci majú tendenciu byť dominantnejší ako suky.
Dominantné psy môžu svoju dominanciu dávať najavo upreným pohľadom, vzpriameným chvostom, vycerenými zubami alebo výhražným štekotom.
Submisívny a neistý pes
Submisívne psy môže výcvik k poslušnosti ľahko vystrašiť. Vyžadujú pomalšie tempo výcviku a jemnejší prístup.
Vyhýbajú sa vizuálnemu kontaktu, sťahujú chvost medzi nohy a boja sa kontaktu s cudzími ľuďmi. Takéto psy potrebujú citlivý a láskavý prístup majiteľa.
Ani pri submisívnych psoch majiteľ nesmie zabúdať na dôslednosť pri výcviku.
Nesústredený pes
Niektoré psy viac zaujímajú hry ako povely. Také psy sa zrejme už v mladosti zle integrovali do spoločnosti ľudí.
Spolupracujúci a bystrý pes
Najľahšie sa cvičia zvedavé psy s vrodenou náklonnosťou k ľuďom.
Aj keď sa povahy psov líšia, podstata správania zostáva rovnaká u všetkých plemien.
Úloha výchovy, hraníc a stimulácie
Pes ako svorkové zviera má silne vyvinutý zmysel pre kolektívnu spoluprácu. Človek má z pohľadu psa vo svorke, teda v rodine, vedúce postavenie.
Je pre psa prirodzené podriadiť sa silnejšiemu jedincovi a vo svojej pozícii podriadeného bude spokojný v prípade, ak vedúci svorky svoje postavenie neohrozí.
Základným pravidlom, ako predísť poruchám v správaní, je dôsledný výcvik a racionálny prístup majiteľa ku svojmu zverencovi. Každý výcvik poslušnosti podporuje vzájomný vzťah a uznanie človeka za vodcu svorky.
Každý majiteľ psa si musí vopred určiť hranice, ktoré pes nesmie v jeho prítomnosti prekročiť. Pes je učenlivý a rýchlo si zapamätá, čo dovolené má a čo nesmie.
Problémom býva to, že majiteľ nie je dôsledný. Pes nepochopí, prečo už nie je v posteli vítaný, ak mu tam predtým bolo dovolené spať.
Psy boli vyšľachtené na to, aby pracovali, využívali svoje mentálne a fyzické schopnosti a boli bdelými strážcami. Mnohé dnešné psy však vedú nudný život, hoci väčšinou dostávajú pravidelnú stravu a všestrannú opateru.
Nuda a nedostatok stimulácie môžu viesť k deštruktívnemu alebo agresívnemu správaniu. Preto je dôležité, aby majitelia psov našli správny mix aktivít, ktoré udržia ich psa fyzicky aj mentálne stimulovaného.
Najčastejšie nežiaduce prejavy a ich riešenie
Ťahanie na vodidle
Psovi treba hneď na začiatku objasniť, že sa smie pohybovať len v dosahu vodidla a zamedziť mu, aby sa sústavným ťahaním na vodidle dostal k cieľom, ktoré ho lákajú.
Mladé psy je spravidla ťažké naučiť chodiť na vodidle bez ťahu, ale keď si zvykne, že ťahaním nič nedosiahne, prestane.
Nerešpektovanie povelu „ku mne“
Pes, ktorý nerešpektuje povel „ku mne“, často privádza seba aj iných do nepríjemných alebo nebezpečných situácií.
Problém sa vyskytuje najmä u psov v období puberty, keď pes skúša svoje možnosti a vôľu majiteľa. Najlepšie je začínať s výcvikom na pokojných miestach, kde nie je veľa rušivých momentov.
Vyskakovanie na ľudí
Vyskakovanie je prirodzeným výrazovým prostriedkom psa a chce nás ním radostne pozdraviť. Aj keď pre majiteľov psov vyskakovanie nie je nepríjemné, pre ostatných ľudí, najmä ak ide o malé deti, môže byť obťažujúce.
Najlepšie je začať s odvykaním už vo veku šteňaťa. Pes musí mať možnosť radostne nás pozdraviť. Hladkajte ho len vtedy, keď stojí na zemi.
Nepretržité štekanie
Štekanie patrí do repertoáru prirodzeného správania psa. Jeho úlohou je ohlásiť prichádzajúcich alebo upozorniť na niečo nezvyčajné.
Ak pes neprestajne šteká, keď je sám, dôvodom môže byť strach zo samoty. Naznačuje tým, že situácia je nad jeho psychické sily.
Nátlakom a ostrými slovami dosiahneme skôr opak. Vhodným riešením je psa pred odchodom zamestnať hračkou alebo kosťou.
Separačná úzkosť
Separačná anxieta je definovaná ako súbor nežiaducich prejavov v okamihu, keď je pes nechaný osamote.
Rizikovými faktormi pre vznik úzkosti môže byť najčastejšie sťahovanie, zmeny denného režimu alebo pobyty v hoteloch.
Môže sa vyvinúť predovšetkým u psov, ktorí, keď boli šteňatá, neboli ani chvíľu nechávaní osamote - nikto ich postupne nenaučil na samotu.
Odporúča sa, aby si pes začal postupne zvykať na samotu už od šteňaťa, absolvoval základný výcvik a aby majiteľ psa pred odchodom ignoroval.
Nečistotnosť v byte
U psa, ktorý sa už dávno naučil čistotnosti, môže byť vyprázdňovanie v byte prejavom ochorenia.
Najmä samce majú sklon značkovať cudzie územie. V takom prípade treba psa sledovať a zabrániť mu už v nábehu na značkovanie.
Znečistenie sa musí dôkladne očistiť, aby sa zabránilo preznačkovávaniu. Veľmi citlivé psy môžu na stresové situácie reagovať nečistotnosťou. Za takých okolností je trest nevhodný.
Hypersexualita
Hypersexualita sa prejavuje najmä u dospievajúcich jedincov a vyskytuje sa častejšie u samcov. U kastrovaných zvierat sa zvláda ľahšie.
Náprava hypersexuálneho správania je zložitá v tom, že sexuálne pudy sú pre psa prirodzené.
Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov
Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov vyplýva z prirodzeného spôsobu správania, akým je „lov koristi“.
Majiteľ psa musí prísne odmietnuť toto správanie, aby predišiel nebezpečným situáciám, ktoré môžu nastať pri prenasledovaní.
Agresivita psa: druhy, príčiny a bezpečný postup
Pes môže človeka uhryznúť z mnohých príčin. Najčastejšie zo strachu, pri presadzovaní dominancie, pri obrane majiteľa alebo majetku.
Majiteľ agresívneho psa musí určiť príčiny agresie a nájsť vhodný spôsob nápravy. Inak treba pristupovať k dominantnému a inak k submisívnemu psovi.
Strachová agresivita
Strachová agresivita u psov môže byť výsledkom negatívnych skúseností alebo nedostatočnej socializácie. Psy s touto agresivitou sa môžu správať útočne, pokiaľ sa cítia ohrozené.
Je dôležité zachovávať konzistentný a trpezlivý prístup. Postupné budovanie vzťahu založeného na vzájomnej dôvere a pochopení umožňuje psom cítiť sa bezpečne.
Majetnícka agresivita
Majetnícka agresivita sa prejavuje, keď psy silne bránia to, čo považujú za svoje. Tento typ agresivity môže prameniť z obavy zo straty zdroja.
Pochopenie, že zdieľanie môže byť pre psa výhodné, je prvým krokom k riešeniu majetníckej agresivity.
Agresivita z frustrácie
Agresivita z frustrácie je u psov bežná, keď sú dlhodobo izolovaní alebo obmedzení na malom priestore.
Poskytovanie dostatočného vyžitia je základom pre minimalizáciu tejto agresivity. Včleňte do rutiny psa cvičenie, ktoré zamestnáva jeho myseľ aj telo.
Odvrátenie pozornosti psa od agresívneho správania a presmerovanie jeho energie na pozitívne, konštruktívne činnosti je efektívnou stratégiou.
Zahrnúť môžete hry, ktoré stimulujú myseľ psa, alebo fyzické aktivity, ako je aportovanie. Majte pripravený rad atraktívnych aktivít, ktoré sú pre psa zábavné a zároveň bezpečné.
Bezpečnosť pri práci s agresívnym psom
Pri práci s agresívnym psom je prioritou ochrana všetkých zúčastnených. Používanie bezpečnostných pomôcok, ako sú náhubky a dlhé vodítka, je kľúčové.
Vždy pozorujte a interpretujte psiu reč tela. Vytvorenie dôvery a rešpektu medzi psom a jeho majiteľom je zásadné.
Napadnutie človeka psom je vážna situácia, ktorá si vyžaduje okamžité riešenie zo strany majiteľa. Pre vylúčenie ochorenia je vhodné konzultovať uhryznutie so zverolekárom.
Ak sú príčiny čisto poruchou správania, odporúča sa vyhľadať pomoc odborného psychoterapeuta alebo skúseného trénera.
SHE TRIED TO ATTACK ME! (AGGRESSIVE DOG TRAINING)
Upokojenie psa a podpora pokojného správania
Stanovenie jasných hraníc, pričom pes je odmeňovaný za pokojné správanie, je kľúčové.
Vždy odmeňujte psa za pokojné správanie, či už pohladením alebo maškrtou.
Rozpoznanie a používanie upokojujúcich signálov, ako je odvrátenie pohľadu, lízanie nosa, zívanie alebo pomalé žmurkanie, môže výrazne prispieť k upokojeniu napätej situácie medzi psom a jeho majiteľom.
Je dôležité, aby majitelia psov boli schopní rozpoznať a správne interpretovať psiu reč tela.
Výchova a socializácia by mali byť procesom plným lásky a trpezlivosti. Každé šteňa je unikátne a môže vyžadovať prispôsobený prístup.
Socializácia, výcvik a mentálna stimulácia
Socializácia a výchova od mladosti sú zásadné pre prevenciu agresivity u psov. Začnite so socializáciou a výchovou čo najskôr.
Aby sme predišli agresivite u psov, je zásadné zamerať sa na pravidelný tréning a mentálnu stimuláciu.
Začnite s jednoduchými hračkami a postupne prechádzajte k zložitejším úlohám, aby ste psa neprestimulovali.
Pravidelný pohyb a zamestnanie mysle môžu pomôcť aj pri správaní vyvolanom nudou, frustráciou alebo dlhodobou izoláciou.
Tráva, olizovanie a opakované správanie
Jedenie trávy je vo väčšine prípadov prirodzené a neškodné správanie. Psy túto tendenciu zdedili od svojich vlčích predkov.
Tráva môže pôsobiť ako prirodzený regulátor - stimuluje črevá a v niektorých prípadoch vyvolá zvracanie, ktoré pomáha vyčistiť žalúdok.
Niekedy vláknina v tráve jednoducho zlepšuje prechod črevným traktom a podporuje trávenie.
Jedenie trávy však môže súvisieť aj s nedostatkom vlákniny alebo mikroživín, nudou, stresom či frustráciou. Niekedy sa môže zmeniť na kompulzívne správanie, podobne ako obsedantné olizovanie labiek alebo naháňanie vlastného chvosta.
Nie všetka tráva je pre psa bezpečná. Mnohé trávniky v parkoch a obytných oblastiach sú ošetrené pesticídmi, hnojivami alebo insekticídmi.
Ďalším rizikom sú parazity. Steblá trávy môžu obsahovať larvy škrkaviek alebo pásomníc, ktoré sa dostanú priamo do tráviaceho traktu psa.
Ak si nie ste istí, či je trávnik bezpečný, je lepšie psa od trávy odlákať.
Zmeny správania u staršieho psa
Rovnako ako ľudia, aj psy starnú. Ich potreby a vnímanie okolitého sveta sa v priebehu času menia.
Staršie psy sú viac sedavé, menej energické, menej zvedavé a menej aktívne ako kedysi. Postupne a pomaly sa s pribúdajúcim vekom mení aj ich nárok na aktivitu a denný režim.
Sú menej schopné tolerovať teplo a chlad, veľa spia a môžu byť zábudlivé. Ak ich vyrušíme, môžu byť podráždené a nepríjemné.
Väčšina týchto zmien v správaní je výsledkom fyziologických procesov spojených so starnutím, ako je strata čuchu a sluchu, stuhnutosť kĺbov v dôsledku artrotických zmien a svalová slabosť.
V dôsledku toho je pes menej aktívny a klesá aj jeho schopnosť participovať na rodinnom živote.
Syndróm kognitívnej dysfunkcie
Starnutie má dopad na vnútorné orgány. Nevynechá ani mozog, ktorého degenerácia býva často zo začiatku nepatrná a má tendenciu progredovať pomaly.
Starnúce psy často trpia poklesom kognitívnych funkcií mozgu, medzi ktoré patrí pamäť, učenie, vnímanie a vedomie.
Súbor týchto príznakov sa nazýva Syndróm kognitívnej dysfunkcie alebo Syndróm starých psov a dá sa prirovnať k Alzheimerovej chorobe u ľudí.
Jedná sa o neurodegeneratívne ochorenie, ktorého výsledkom sú zmeny v rozpoznávaní, pamäti a učení. Päťdesiat percent psov nad 10 rokov má jeden alebo viac prejavov tohto ochorenia.
CSD je progredujúce ochorenie, ktoré má za následok stupňovanie senilného správania psa.
- dezorientácia v domácnosti, na záhrade alebo na iných známych miestach;
- nerozpoznávanie členov rodiny, ľudí alebo iných zvierat;
- nereagovanie na gestá, povely alebo vlastné meno;
- zmena spánkového režimu;
- predlžovanie spánku počas dňa a kratší spánok v noci;
- pokles účelnej aktivity;
- bezcieľne potulovanie sa po priestore;
- zabúdanie naučených povelov;
- strach alebo úzkosť z neznámych aj známych vecí a situácií;
- problémy s hygienickými návykmi;
- menší záujem o členov rodiny alebo naopak nepretržité vyžadovanie pozornosti.
Hygienické návyky môžu začať byť problematické. Pes môže začať vykonávať potrebu vo vnútri, niekedy aj za prítomnosti majiteľa a čoraz menej dávať najavo, kedy má záujem o venčenie.
Tieto zmeny správania ale nemusia vždy znamenať, že sa jedná o kognitívnu dysfunkciu. Môžu byť taktiež spôsobené zdravotnými problémami, čo je nutné odlíšiť.
Orgánové zlyhanie, infekcia, onkologické ochorenie alebo vedľajšie účinky liekov môžu tiež zapríčiniť zmeny v správaní alebo komplikovať stav psa-seniora.
Kedy urýchlene navštíviť veterinárneho lekára
Ak spozorujete niektoré z nasledujúcich príznakov, urýchlene navštívte veterinárneho lekára:
- strata chuti do jedla alebo strata hmotnosti;
- kašeľ;
- zvýšené pitie alebo močenie;
- zmeny v trávení - hnačky alebo zápcha;
- zmeny telesnej teploty, srdcovej frekvencie alebo dýchania;
- rast novotvarov kdekoľvek na tele;
- intolerancia záťaže;
- náhla alebo výrazná zmena správania;
- agresivita, ktorá sa objavila náhle alebo bez zjavnej príčiny.
Veterinárny lekár dokáže na základe klinického vyšetrenia alebo testovania krvi posúdiť, či ide o zdravotný problém, alebo vám odporučí psa ďalej pozorovať.
Keďže pes nedokáže na veterinárnej klinike povedať „svoje pocity“, túto úlohu musí ako majiteľ prebrať človek. Na včasné odhalenie a následné liečenie ochorenia má esenciálny vplyv podanie správnej anamnézy zo strany majiteľa zvieraťa.
Ako si pripraviť údaje pre veterinára
- Spozorujte a zapíšte všetky zmeny správania.
- Uveďte, kedy sa zmeny začali.
- Sledujte ich frekvenciu a intenzitu.
- Zapíšte zmeny v príjme potravy a vody.
- Všímajte si zvracanie, hnačku, zápchu a zmeny močenia.
- Opíšte situácie, v ktorých sa objavuje strach, agresivita alebo nepokoj.
- Informujte veterinára o liekoch a doplnkoch.
- Pri seniorovi sledujte dezorientáciu, zmeny spánku a hygienických návykov.
Neexistuje špecifický test na CSD a pri diagnostike hrajú dôležitú úlohu anamnestické údaje - príznaky, ich začiatok, trvanie a intenzita.
Preventívna starostlivosť o psa seniora
Starostlivosť o staršie psy by mala byť zameraná na prevenciu predčasného starnutia, minimalizáciu fyzického a emočného stresu a uspokojenie špeciálnych potrieb seniora.
Čím je zviera staršie, tým je imunitný systém menej efektívny, zvyšuje sa riziko rastu tumorov a funkčnosť vnútorných orgánov klesá.
Pes-senior by mal absolvovať minimálne raz ročne preventívnu návštevu veterinárneho lekára, a to aj v prípade, že sa nám zdá zdravý.
Táto preventívna prehliadka by mala pozostávať z kompletného klinického vyšetrenia, odberov krvi, USG vyšetrenia brušnej dutiny a RTG vyšetrenia hrudníka.
Kombináciou týchto vyšetrení môžeme mnoho ochorení zachytiť vo včasnom štádiu a tým pádom začať liečbu skôr, respektíve aspoň spomaliť progres ochorenia alebo zmierniť bolesť.
Kontrolný zoznam pri návšteve veterinára
Čím častejšie pes zažije návštevu veterinára, tým menej stresujúca sa pre neho stane.
- Ak váš pes ešte nepozná prepravný box, nechajte ho spoznať box doma.
- Prepravný box by mal byť pohodlný, vystlaný uterákom alebo novinami, ktoré majú známy zápach.
- Je dôležité, aby bol váš pes počas prepravy v bezpečí.
- Prepravný box z plastu je ideálny, pretože poskytuje bezpečie a pohodlie.
- Pred návštevou veterinára je dobré naučiť psa na bežné vyšetrovacie postupy.
- Pokojný postoj a relaxovaný prístup sa prenášajú na psa.
- Snažte sa udržať psa čo najďalej od iných zvierat v čakárni.
- Ak má váš pes tendenciu k nervozite, skúste si dohodnúť prvé stretnutie dňa.
- Po každej návšteve veterinára nezabudnite odmeniť svojho psa.
Návšteva veterinára je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie vášho psa. S dobrými prípravami a správnym prístupom môžete tento zážitok urobiť menej stresujúcim pre vás aj vášho psa.
Praktický kontrolný zoznam majiteľa
- Sledujte, či sa pes správa inak než obvykle.
- Zapíšte čas začiatku, frekvenciu a intenzitu zmeny.
- Skontrolujte možné zdravotné príčiny u veterinára.
- Zvážte krvné testy, USG alebo RTG podľa odporúčania veterinárneho lekára.
- Zhodnoťte socializáciu a tréning.
- Začnite alebo pokračujte v pravidelnom, trpezlivom výcviku.
- Zabezpečte dostatočnú fyzickú a mentálnu stimuláciu.
- Zaveďte jasné hranice a konzistentne odmeňujte pokojné správanie.
- Pri agresívnom psovi používajte bezpečnostné prostriedky, ako sú náhubok a dlhé vodítko.
- Sledujte upokojujúce signály a zmeny v reči tela.
- Pri seniorovi absolvujte preventívne prehliadky minimálne raz ročne.
- Ak je to potrebné, vyhľadajte odbornú pomoc trénera, behavioristu alebo veterinárneho lekára.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri správaní
V prípade, že poruchy správania vznikajú zo zdravotných dôvodov, alebo ak je pes psychicky labilný a náprava je ťažká, je najlepším riešením vyhľadať pomoc odborníka, ktorý posúdi psychický stav psa a navrhne majiteľovi spôsob riešenia.
Je dobré mať na tejto ceste okolo seba konzultantov a pomocníkov, ako sú napríklad fyzioterapeut, tréner, veterinár alebo skúsený a znalý chovateľ.
Psychická labilita môže byť dedičného základu, ale môže byť vyvolaná aj zanedbaním rannej socializácie šteňaťa zo strany chovateľa.
V takom prípade pes prejavuje abnormálne správanie často bez zjavnej príčiny a jeho náprava je veľmi ťažká.
Psychicky labilné psy často preferujú deštrukčné správanie orientované na predmety alebo sebadeštrukčné prejavy.
Preto je pri riešení problémov so správaním vždy potrebné zohľadniť celok - zdravotný, výchovný aj sociálny kontext psa.