Korytnačka s dlhým krkom: stavba tela, spôsob života a porovnanie s korytnačkou močiarnou

Korytnačky patria medzi starobylé plazy, ktorých telo chráni pevný pancier. Korytnačky osídlili Zem spoločne s jaštermi a krokodílmi už pred 100 miliónov rokov. Tieto korytnačky vyzerali ako dnešné morské korytnačky (karety). Mali dlhý krk, ktorý ťažko zatiahli do panciera.

Téma korytnačky s dlhým krkom súvisí predovšetkým s vývojom a rozmanitosťou korytnačiek. Dlhý krk bol typický najmä pre niektoré starobylé formy a pre skupiny, ktoré si vyvinuli odlišný spôsob zasúvania hlavy pod pancier. Na našom území však pôvodne žije korytnačka močiarna, ktorá má pomerne dlhý chvost a krk prispôsobený životu vo vode.

Čo znamená dlhý krk u korytnačiek

Korytnačky dýchajú pomocou pohybu krku a nôh. Keďže korytnačka nemá rozťahovateľný hrudný kôš, sťahy pľúc zabezpečujú špeciálne svaly. Tak ako i iné plazy, v kľude majú korytnačky pľúca naplnené vzduchom, aby čo najefektívnejšie využili kyslík.

Pri niektorých dávnych korytnačkách bol krk dlhý a do panciera sa zasúval iba s veľkými ťažkosťami. Takéto korytnačky sa odlišovali od skrytohrdlých korytnačiek, ktoré pod pancier schovávajú celý krk i hlavu.

Korytnačky z podradu skrytohrdlích [Cryptodira], teda i korytnačka nádherná schovávajú pod pancier celý krk i hlavu. Karety nedokážu vtiahnuť do panciera končatiny ani hlavu, len krk si môžu čiastočne schovať.

Pancier ako hlavný znak korytnačiek

Pri prvom pohľade na Korytnačku, si všimneme samozrejme pancier. Ten sa vyvinul ako ochrana približne pred 200 miliónmi rokov.

Korytnačí pancier sa skladá zo štítov: brušného [plastron] a chrbtového [karapax]. Na bokoch sú spojené kostenými štítkami, alebo väzivom. Stredom chrbtového panciera sa tiahnu kostené doštičky, prirastené k výbežkom stavcov. Rebrá korytnačiek sú rozšírené a sú pokračovaním bočných doštičiek chrbtového panciera.

Zvonku je pancier pokrytý rohovinovými doštičkami, ktoré sú citlivé na vrypy. Najmä nechránený priestor medzi jednotlivými doštičkami je pre korytnačky chúlostivým miestom.

Korytnačka močiarna ako pôvodná korytnačka Slovenska

Korytnačka močiarna je jediná korytnačka, ktorá pôvodne žije na našom území. Korytnačka močiarna, Emys orbicularis (Linnaeus, 1758) je pôvodným druhom našej fauny.

Často býva zaraďovaná medzi “korytnačky prechodného typu”, pretože končatiny sa viac podobajú na suchozemské korytnačky, ale tvar panciera je podobný vodným korytnačkám. Ide o chránený druh (podobne ako všetky naše plazy).

Vzhľad a stavba tela

Pancier je plochý, rovnomerne klenutý, hladký a v zadnej časti mierne rozšírený. Farba panciera je tmavo hnedá až černastá, zdobená, podobne ako celé telo, žltými bodkami, ktoré často splývajú do jemných čiar.

Zdobenie je na okrajových štítkoch intenzívnejšie, ale sú tiež jedince ktoré majú pancier úplne tmavý a zdobenie je takmer neviditeľné. Mladé korytnačky majú aj uprostred panciera pozdĺžny kýl, ktorý sa však vekom stráca a u dospelých jedincov už nie je patrný.

Spodná časť panciera je zvyčajne svetlá s tmavými škvrnami, ale môže sa vyskytovať aj v čisto čiernej variácii. Pancier je pevný, ale v prednej časti je vďaka priečnemu ohybnému kĺbu akoby mäkší.

Stredových pancierových štítkov je päť, bočných je osem a okrajových je dvadsaťpäť. Za hlavou sú tri štítky akoby v tvare mašličky.

Zrenica je okrúhla a dúhovka je oranžová alebo žltá s jasnou červenou kresbou v tvare kríža. Končatiny sú robustné a svalnaté. Predné majú päť prstov a zadné len štyri, zakončené krátkymi zahnutými no ostrými pazúrikmi.

Chvost je pomerne dlhý a u mladých jedincov sa vďaka okrúhlemu pancieru zdá byť dlhší ako v skutočnosti je.

Rozšírenie

Korytnačka močiarna je rozšírená od Severnej Afriky cez Pyrenejský polostrov a väčšiu časť južnej a strednej Európy, Malej Ázie až po Aralské jazero (Fritz 1998). V oblasti geografického rozšírenia je popísaných 14 poddruhov.

Výskyt na Slovensku

Dnes je na Slovensku jediná lokalita na východnom Slovensku, kde je dokázané pravidelné úspešné rozmnožovanie tohto druhu.

Biotop a pohyb vo vode

Vyskytuje sa v stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Takisto sa s ňou možno stretnúť v zarastených slepých ramenách riek, v rybníkoch, jazerách a rozsiahlych bažinách s bohatou vegetáciou.

Dospelé jedince sa vyskytujú v hlbších vodách, no mláďatá preferujú plytké teplejšie vody. Takéto prostredie poskytuje mláďatám teplejšiu vodu, hustý rastlinný kryt a dostatok drobných živočíchov.

Potrava korytnačky močiarnej

Korytnačka močiarna sa živí dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby a žaby.

Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce.

Aj keď nemajú korytnačky zuby, dokážu si odhryznúť ostrými okrajmi zobáka aj z veľmi tuhej potravy.

Rozmnožovanie a vývin mláďat

Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávia zimným spánkom (hybernácia) vo vode. Krátko po prebudení začína párenie, ktoré je najintenzívnejšie v máji.

Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov. Doba párenia trvá asi dva týždne a páriace sa páry sa počas tejto doby zdržujú spolu.

Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do plytkých jamôk pomerne ďaleko od vody. V znáške býva 3 - 20 vajíčok.

Mladé sa liahnu za 60 až 120 dňoch, no v našich klimatických podmienkach nevyliezajú z kladiska a prečkávajú zimu v pôde. Liahnu sa až na jar budúceho roka.

O tom či sa z vajíčka vyliahne samček alebo smamička, rozhoduje teplota.

Rozlíšenie samca a samice

Pohlavné rozdiely sa dajú rozpoznať len u dospelých korytnačiek. Samice sú väčšie, majú kratší chvost a spodná časť panciera je rovná, pričom samce majú spodnú časť panciera akoby vpadnutú do vnútra.

Samičky sú vačšie a majú oblejší pancier. Samčekovia majú brušný pancier mierne preliačený, čo im umožnuje jednoduchšie párenie.

Samčekovia majú taktiež chvost dlhší a širší pri koreni. Otvor kloaky leží ďalej, viac ku koncu chvosta, čo je výhodné pri párení. Samička má otvor kloaky pri koreni chvosta.

Rozlíšiť mláďatá korytnačiek na samčeka a samičku je prakticky nemožné, rozdiely sa začnú prejavovať až pri rozmeroch približne nad 8cm.

Obrana a správanie

Najčastejšou obranou je rýchle tiché vkĺznutie do vody a zahrabanie sa do bahna. Pričom pod hladinou vydržia pomerne dlhý čas.

Skôr, ako sa vynoria spod hladiny, pozorne skúmajú okolie.

Ochrana druhu

Aj napriek tomu, že ide o veľmi vzácneho plaza, jeho rozšírenie a lokality sú čoraz menšie a vzácnejšie. Je veľmi dôležité chrániť jeho pôvodné stanovištia a zachovať prostredie lokalít, v ktorom sa vyskytujú.

Takisto aj voľné vypúšťanie korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta elegans) nezodpovednými chovateľmi má za následok, že počty korytnačky močiarnej klesajú.

Mnohým druhom korytnačiek hrozí dnes vyhubenie. Bez prísnej ochrany by nenašli miesta na kladenie vajec, alebo by boli vajíčka zničené.

Korytnačky s dlhým krkom v porovnaní s inými skupinami

Karety

Karety patria k morským korytnačkám. Typické sú širokými plutvovitými prednými končatinami, pomocou ktorých obratne plávajú.

Na súši sa pohybujú iba s námahou - samice tu kladú vajíčka. Najmenším druhom je kareta pravá (Eretmochelys imbricata).

Pancier má dlhý obyčajne 60-80 cm. Rohovinové štítky, tzv. korytnačina, má veľmi pekné sfarbenie a štruktúru a dá sa za tepla tvarovať.

Suchozemské korytnačky

Korytnačkovité, Testudinidae - čeľaď plazov zo skupiny korytnačky (Testudinata). Suchozemské korytnačky žijúce v stepiach a polopúšťach na všetkých kontinentoch okrem Austrálie a Antarktídy.

Majú 6 - 187 cm dlhé telo, zvyčajne vysoký klenutý karapax (mostom spojený s plastrónom) a päťprsté končatiny. Samotárske, zvyčajne cez deň aktívne zvieratá.

Živia sa rastlinnou potravou, niektoré druhy sú všežravé. Pri mnohých druhoch sa prejavuje pohlavný dimorfizmus (samice bývajú väčšie ako samce, samce majú plastrón klenutý dovnútra, samice zvyčajne dlhší chvost).

Korytnačka obrovská

Korytnačka obrovská je jedným z najdlhovekejších zvierat na Zemi. Dorastá do 120 cm s váhou 200 kilogramov a dožíva sa až 160 rokov.

Má hnedú farbu, vypuklý pancier a veľmi veľký a hrubý krk ktorým dokáže spásať vetvy aj vo výške 1 meter nad zemou.

Hoci sú pomalé a opatrné, v prípade potreby vedia dosiahnuť značnú rýchlosť a veľmi dobre plávajú.

V 18. a 19. tom storočí boli takmer vyhubené kvôli lovu a zberu vajec, v súčasnosti sú ohrozeným druhom.

Obývajú stepi, polopúšte a trávnaté krovinaté územie takže ich potrava je na živiny veľmi chudobná. Kŕmia sa listami, výhonkami, plodmi rastlín a živočíšnymi zvyškami.

Vodu vedia výborne vyťažiť z potravy a pijú len málo. Na pastvinách sa zvyknú zhromažďovať do stád aj keď sú to pomerne samotárske zvieratá a stretávajú sa hlavne v období párenia.

Samičky kladú 9 - 25 mäkkých vajíčok do jamky, ktorú vyhĺbia silnými zadnými nohami. Po nakladení vajíčok samička jamu zahrabe aby hniezdo nebolo viditeľné pre predátorov a tým chráni svoje mláďatá, o ktoré sa ale ako ostatné korytnačky po vyliahnutí už nestará a sú plne samostatné.

Korytnačka Sulcata

Korytnačka Sulcata je jedna z najväčších suchozemských korytnačiek na svete, ktorá získala svoju popularitu vďaka svojej impozantnej veľkosti a priateľskej povahe.

Korytnačka Sulcata je impozantná svojou veľkosťou a vzhľadom. Môže dorásť až do veľkosti 80 cm a vážiť až 100 kg, čím patrí medzi najväčšie suchozemské korytnačky.

Tvorí ho pevná, vypuklá škrupina žltohnedej alebo hnedo-žltej farby s výraznými rebrami.

Korytnačka Sulcata vyžaduje veľký priestor na pohyb, pretože je prirodzene zvyknutá na dlhé prechádzky a hľadanie potravy v suchých a otvorených oblastiach.

Ak sa rozhodnete pre chov korytnačky Sulcata, je dôležité si byť vedomý jej potrieb a nárokov na prostredie, stravu a starostlivosť.

Korytnačka Sulcata je bylinožravec, ktorý v prírode prijíma širokú škálu rastlín.

Korytnačka Sulcata je mierumilovná a priateľská.

Korytnačka Sulcata je nádherný a zaujímavý druh, ktorý si vyžaduje veľkú starostlivosť a pozornosť. S dostatočným priestorom, správnou stravou a kvalitným UVB svetlom môže byť v zajatí dlhodobým a spokojne žijúcim spoločníkom.

Dlhovekosť korytnačiek

Korytnačky sú dlhoveké. Tento druh sa dožíva nesmierne vysokého veku a to viac ako 100 rokov!!!

Najstaršia korytnačka, ktorá sa volala Harriet (narodená asi 1830 a zomrela 23. júna 2006 = teda 176 rokov). Bola to samica korytnačky slonej (Geochelone nigra), podľa Guinessovej knihy rekordov najstaršia korytnačka sveta a pravdepodobne najstarší známy žijúci tvor na Zemi.

tags: #korytnacka #dlhy #krk