Kreslený pes leží často na boku, na chrbte alebo s labkami natiahnutými pred seba. Aj skutočný pes si však vyberá polohu podľa toho, ako sa cíti, akú má teplotu, či sa cíti bezpečne a aký hlboký spánok potrebuje.
Sledovanie polohy vášho psa pri spánku je nielen roztomilé, ale môže vám tiež poskytnúť cenné informácie o jeho pohodlí a spokojnosti. Ak chcete o svojom domácim miláčikovi vedieť viac, stačí byť pozornejší a všímať si, v akej pozícii najčastejšie odpočíva.
Prečo je spánok pre psa dôležitý
Rovnako ako pre človeka je kvalitný a dostatočný spánok dôležitý aj pre vášho psa. Priemerne v závislosti od veku a zdravotného stavu potrebuje každý pes denne približne 14 až 20 hodín odpočinku a spánku.
Ak trpí jeho nedostatkom, môže sa to čoskoro odraziť na jeho celkovom zdravotnom stave. Spočiatku sa to prejavuje vzrušeným správaním, ktoré môže postupne vyústiť do istého druhu agresie. Ďalšími prejavmi môžu byť problémy so sústredením a celkovou motorikou. Súčasne môže byť zviera náchylnejšie na ochorenia, ktoré môžu mať aj chronický charakter.
Poloha, v ktorej pes odpočíva, preto môže naznačovať jeho duševné rozpoloženie, mieru pocitu bezpečia aj hĺbku spánku.
Pes leží na boku
Väčšina psov spí veľmi rada práve na boku. Ak má pritom labky natiahnuté, ide o jednu z najbežnejších polôh, ktorá sa objavuje nielen u šteniat, ale pomerne často aj u starších psov.
V tejto polohe si psy mnohokrát podvedome uvoľňujú ešte nevyvinuté alebo staršie kĺby. Súčasne je poloha na boku známkou uvoľnenia, pocitu bezpečia a dôvery.
Pes má v tejto pozícii úplne nechránené brucho, ktoré by mohlo byť v prípade útočníkov ľahko zraniteľné. Ak v nej preto zaspáva, spravidla sa cíti vo svojom prostredí dobre a bezpečne.
Poloha na boku zabezpečuje zvieraťu okrem iného aj tepelný komfort, pretože mu je v nej príjemne, teda ani zima, ani horúco. Mnohí psi si v tejto polohe dokonca krátko zdriemnu aj počas dlhej prechádzky.
Pes leží na chrbte
Ak váš domáci miláčik spí s bruchom otočeným nahor, je spravidla veľmi spokojný, pretože sa cíti nielen pohodlne, ale aj bezpečne.
V tejto polohe ukazuje brucho ešte otvorenejšie ako pri spánku na boku. Ak pes spí na chrbte, je to dobré znamenie, že vám prejavuje úplnú dôveru a cíti sa zdravo a spokojne.
Ide zároveň o jednu z najroztomilejších polôh, pri ktorej psovi legračne visia labky vo vzduchu.
Mnohí psi si túto polohu vyberajú aj vtedy, keď sa potrebujú ochladiť. Brucho je zdrojom tepla a psy sa potia labkami, preto môže byť odhalenie brucha súčasťou prirodzeného ochladzovania.
S pribúdajúcim vekom psy už na chrbte nespia tak často. Nie je to však preto, že by táto poloha bola nebezpečná, ale skôr pre problémy s kĺbmi a nastupujúcu artritídu.
Pes leží stočený do klbka
Poloha, pri ktorej sa zviera pred spaním uloží do klbka, sa často označuje aj ako „šiška“ alebo „donut“. Niekedy si psy v tejto polohe labkami zakrývajú ňufák.
Táto pozícia umožňuje zvieraťu udržať si viac tepla. Zároveň má v bezpečí brucho aj vnútorné telesné orgány a ide o najmenej útočnú polohu.
Ak má pes končatiny zasunuté blízko tela, môže to znamenať, že chce byť počas spánku v bezpečí alebo sa aklimatizuje na nové prostredie.
Niektoré psy sa občas dotýkajú ňufákom zadných labiek a chvost si prehodia takmer cez celé telo. Tento jav je typický najmä pre túlavé psy alebo pre jedince, ktoré si zvykajú na nový domov.
Pes leží na bruchu: poloha leva
Táto poloha sa niekedy nazýva aj poloha sfingy. Pes pri nej leží na bruchu, hlavu má položenú medzi prednými labkami a zadné labky má pokrčené pod sebou.
V niektorých prípadoch môže mať zadné labky stočené na jednu stranu. Ak váš domáci miláčik spí v tejto polohe, určite odpočíva, ale v žiadnom prípade nemusí byť v úplne hlbokom spánku.
V podstate je stále pripravený rýchlo vyskočiť a začať konať. Poloha preto často vyhovuje psom, ktorí chcú odpočívať, no zároveň zostať pripravení na pohyb, hru alebo reakciu na zvuk v okolí.
Poloha „superman“
Spí váš pes rozvalený na zemi s bruchom položeným na podlahe pelieška, zadnými labkami natiahnutými dozadu a prednými labkami smerujúcimi dopredu? Ide o polohu, ktorá sa nazýva „superman“.
Spravidla v nej odpočívajú psy, keď sú veľmi unavené, ale zároveň sú pripravené aj na nejakú hravú aktivitu.
Táto poloha môže byť praktická aj vtedy, keď si pes potrebuje oddýchnuť, no nechce prejsť do úplne hlbokého spánku. Natiahnuté končatiny mu umožňujú pomerne rýchlo pokračovať v pohybe.
Kedy si všímať zmenu polohy
Jedna konkrétna poloha sama osebe nemusí znamenať zdravotný problém. Dôležité je sledovať najmä náhlu zmenu správania, neobvyklú stuhnutosť, neochotu pohybovať sa alebo prejavy bolesti.
Pri niektorých psoch môže byť nepohodlie spojené s ochorením chrbtice, napríklad so spondylózou.
Spondylóza psa a bolestivé ležanie
Spondylóza psa, latinsky spondylosis deformans, je degeneratívne ochorenie chrbtice, pri ktorom dochádza k tvorbe osteofytov, teda kostných výrastkov, najmä na ventrálnej, spodnej, a laterálnej, bočnej, strane tiel stavcov.
Osteofyty sa môžu časom spájať a vytvárať premostenia ventrálnych medzistavcových priestorov. To v konečnom dôsledku vedie k zrastaniu stavcov, zníženiu pohyblivosti a bolestivosti chrbtice.
Základná stavba psej chrbtice
Chrbtica psa sa skladá zo 7 krčných stavcov, 13 hrudných stavcov, 7 bedrových stavcov, 3 krížových stavcov zrastených v krížovú kosť a z rôzneho počtu chvostových stavcov, ktorý závisí od plemena.
Základné stavebné jednotky stavcov sú telo, oblúk a výbežky, teda kĺbne, priečne a tŕňové, ktoré sú prispôsobené funkcii jednotlivých úsekov chrbtice.
Jednotlivé stavce sú spojené medzistavcovými platničkami. Medzistavcovú platničku tvorí vonkajší prstenec fibróznych vlákien, anulus fibrosus, a vnútorné dreňové jadro, nucleus pulposus.
Medzistavcová platnička pôsobí pri pohybe ako tlmič nárazov a dodáva chrbtici flexibilitu. Chrbtica spolu s hrudníkom tvorí takzvaný axiálny skelet, ktorý predstavuje pevný, no dostatočne ohybný oporný bod pre pohyb hlavy, trupu a končatín.
Súčasne zaisťuje ochranu dôležitých orgánov, ako sú miecha, srdce a pľúca.
Ako spondylóza vzniká
Pri vzniku spondylózy hrá veľkú úlohu degenerácia medzistavcovej platničky.
Poškodenie periférnych vlákien fibrózneho prstenca medzistavcovej platničky v mieste ich zakotvenia k periostu tiel stavcov vedie k novotvorbe kosti a vzniku osteofytov.
Osteofyty môžu mať rôzny tvar a polohu. Najčastejšie sa vyskytujú ventrálne a laterálne, zriedkavo rastú dorzálnym smerom.
Osteofyty s pribúdajúcim vekom narastajú, čo môže viesť až k vzniku premostení medzi jednotlivými stavcami. Dochádza k obmedzeniu pohyblivosti chrbtice a oslabeniu štruktúry stavcov a medzistavcových platničiek.
To môže vyústiť do komplikácií, ako sú zlomeniny stavcov a prolaps medzistavcových platničiek.
Plemenná predispozícia
Spondylóza psa je čiastočne geneticky predisponovaná. Presný mechanizmus dedičnosti však nie je známy a predpokladá sa určitá spojitosť s dedičnosťou DBK.
Spondylóza sa preto môže objaviť aj u šteniat po negatívnych rodičoch. Veľmi často sa vyskytuje u plemien nemecký ovčiak a nemecký boxer, kde sa toto ochorenie aj sleduje v chove.
Stupne spondylózy
| Stupeň | Charakteristika |
|---|---|
| 4 | Veľmi ťažký - zrastajúce osteofyty tvoria súvislý lem ventrálne dosahujúci v extrémnych prípadoch až šírku tela stavca, spájajú minimálne 4 stavce za sebou |
Príznaky, ktoré môžu súvisieť s chrbticou
Ku klinickým príznakom ochorenia patria občasné krívanie, zmena kroku, napríklad vysoká akcia hrudných končatín, a neochota skákať.
K akútnemu zhoršeniu príznakov môže dôjsť pri zachladení chrbtice, napríklad pri ležaní v prievane alebo kúpaní v studenej vode, prípadne po nadmernej fyzickej námahe.
Pes zle skočí alebo urobí prudký pohyb, kostné výrastky sa do seba zaryjú, čo mu spôsobí bolesť.
Najzávažnejšími klinickými príznakmi sú parézy končatín, problémy s močením a vyprázdňovaním. Dochádza k nim v dôsledku výraznej kompresie nervov, ktoré inervujú príslušné oblasti, predovšetkým pri spondylóze v mieste lumbosakrálneho prechodu.
Diagnostika spondylózy
Spondylóza sa diagnostikuje z laterolaterálnej RTG projekcie, pri ktorej pes leží na boku, prípadne z ventrodorzálnej RTG projekcie, pri ktorej pes leží na chrbte.
Myelografické vyšetrenie, CT alebo magnetická rezonancia pomôžu odhaliť prípadnú kompresiu miechy.
Spondylóza môže byť lokalizovaná v priebehu celej hrudnej a bedrovej chrbtice až po oblasť posledného bedrového a prvého krížového stavca.
Ide o progresívne ochorenie. Veľmi často sa diagnostikuje ako vedľajší nález pri RTG snímkach zhotovených z iných dôvodov, pretože mnoho postihnutých jedincov zostáva dlhší čas bez príznakov.
Klinicky sa ochorenie spravidla prejaví až pri strednom a vyššom stupni. Nástup klinických príznakov ovplyvňuje viacero faktorov, ako sú plemenná príslušnosť, vek, hmotnosť a záťaž psa.
Spondylóza sa najčastejšie prejaví u psov v strednom a vyššom veku, keď už ani majiteľ neočakáva také fyzické výkony ako u mladšieho psa. Preto môže byť nástup klinických príznakov spočiatku prehliadaný a pripisovaný pribúdajúcemu veku.
Čo prezrádza poloha vášho psa pri spánku o jeho povahe
Liečba a každodenná starostlivosť
Spondylóza je nevyliečiteľné ochorenie. Možno iba spomaliť jej postup, takže aj pes s pozitívnym nálezom môže viesť pomerne dlho spokojný život.
V akútnej fáze ochorenia, keď pes vykazuje zvýšenú bolestivosť, sa podávajú nesteroidné antiflogistiká, ktoré znižujú opuch a bolestivosť.
Podávajú sa však iba niekoľko dní, keďže dlhodobejšia aplikácia môže viesť napríklad k vzniku žalúdočných vredov.
V žiadnom prípade nepoužívajte humánne lieky.
Postup ochorenia možno oddialiť podávaním chondroprotektív. Vhodné je používať také, ktoré obsahujú aj prírodnú protizápalovú a analgetickú zložku, napríklad MSM, teda metylsulfonylmetán, alebo boswelín, ktorá je bezpečná aj pri dlhodobom užívaní.
Chondroprotektíva sa spravidla podávajú v niekoľkotýždňových až mesačných kúrach 2 až 3 razy do roka, v prípade potreby aj kontinuálne.
Pohyb psa so spondylózou
Pri pohybe vo všeobecnosti platí: „ani veľa, ani málo“.
V závislosti od stupňa ochorenia a klinických príznakov je vhodné obmedziť psovi skákanie, chôdzu najmä zo schodov a podobné zaťaženie.
Naopak vhodnou formou pohybu je plávanie a plynulý pohyb po rovnom prírodnom povrchu, ktorý je dostatočne pevný, ale zároveň mäkký.
Vždy však treba predchádzať zachladeniu chrbtice. Po kúpaní psa osušte a nenechávajte ho ležať v prievane ani na studenej podlahe či zemi.
V chladnejšom počasí mu oblečte kabátik.
Ak sa poloha psa pri ležaní náhle zmení, pes sa začne vyhýbať pohybu, nechce skákať, prejavuje bolesť alebo má problémy s chôdzou, močením či vyprázdňovaním, je potrebné vyhľadať veterinárneho lekára.