Kto platí odchyt túlavých zvierat a čo musí zabezpečiť obec

Odchyt túlavých zvierat na Slovensku zabezpečuje obec, na území ktorej sa zviera nachádza. Obec môže odchyt vykonávať prostredníctvom vlastnej osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat alebo môže uzatvoriť zmluvu s externou organizáciou, útulkom, občianskym združením či iným oprávneným subjektom.

Prakticky to znamená, že náklady na odchyt a následné umiestnenie zvieraťa znáša obec. V praxi však často nastáva problém, pretože obce nemajú dostatok financií a karanténne stanice ani útulky nemajú voľné kapacity.

Obec má zákonnú povinnosť zabezpečiť odchyt

Od roku 2018 platí, že o túlavé psy sa musia postarať obce.

Každá obec je povinná zabezpečiť odchyt túlavých zvierat prostredníctvom osoby na to schválenej (§ 22 ods. 10 zákona č. 39/2007 Z. z.).

Obec je povinná zabezpečiť odchyt túlavých zvierat prostredníctvom osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat (ďalej len „OSOTZ“)( § 22 ods. 13 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v platnom znení).

Obec môže vykonávať odchyt túlavých zvierat prostredníctvom vlastnej OSOTZ alebo uzatvorením zmluvy s OSOTZ.

Odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá môže vykonávať len osoba schválená na odchyt túlavých zvierat prostredníctvom odborne spôsobilej osoby vyškolenej podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Obec teda nemôže poveriť odchytom ľubovoľnú osobu bez príslušného oprávnenia. Zákon č. 184/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zmenil pravidlá odchytu zvierat.

Kto odchyt vykonáva

Samosprávy platia ľudí, ktorí majú na odchyt psov špeciálne povolenie. Často ide o útulky a občianske združenia.

Odchyty u nás zabezpečujú aj veterinári.

Povolenie odchytávať zvieratá z ulice má aj SBS-ka v Pezinku. Platí ju za to 90 obcí. Robí to pod svojim občianskym združením s tým, že akonáhle nájde psa, ktorý nemá majiteľa, posúva ho útulku v Bratislave.

Rozhodnutie pre osobu schválenú na odchyt túlavých zvierat vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky na základe žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (§ 6 ods. 2 písm. av) zákona č. 39/2007 Z. z.

Po absolvovaní školenia a získaní osvedčenia na odchyt túlavých zvierat ako osoba odborne spôsobilá (vyškolená) je potrebné sa podrobiť procesu schvaľovania, teda podať žiadosť o vydanie rozhodnutia pre osobu schválenú na odchyt túlavých zvierat na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je postačujúce absolvovať školenie zamerané na odchyt túlavých zvierat, je potrebné sa podrobiť procesu schvaľovania, teda podať žiadosť o vydanie rozhodnutia pre osobu schválenú na odchyt túlavých zvierat na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu.

Koľko odchyt stojí

Konkrétna cena závisí od zmluvy medzi obcou a osobou alebo organizáciou, ktorá odchyt zabezpečuje.

V praxi sa stáva, že ak aj má útulok kapacity, obec nemá peniaze, aby ho platila.

Pre ilustráciu, jeden z nich fakturuje mestu za každé odchytené zviera 250 až 350 eur.

Cena odchytu môže zahŕňať samotný výjazd, odchytenie zvieraťa, prepravu, veterinárne úkony a umiestnenie v schválenom zariadení. Výška nákladov sa preto môže líšiť podľa konkrétnej situácie a zmluvných podmienok.

Čo sa deje so zvieraťom po odchyte

Túlavé zviera je zviera, ktoré sa bez kontroly a dozoru vlastníka alebo držiteľa pohybuje po priestranstvách voľne dostupných verejnosti a ktorého vlastník alebo držiteľ nie je známy v čase jeho pohybu po priestranstvách voľne dostupných verejnosti.

Môže predstavovať riziko ohrozenia zdravia, bezpečnosti a života druhých zvierat, ale aj ľudí.

Preto je potrebné, aby túlavé zvieratá odchytávali iba osoby na to schválené (§ 22 ods. 13 zákona č. 39/2007 Z.

Túlavé zvieratá môžu bezprostredne ohroziť zdravie a život človeka tým, že ho napadnú, môžu roznášať aj rôzne nebezpečné a smrteľné ochorenia ako je napr. besnota, preto je potrebné zabezpečovať odchyt túlavých a zabehnutých zvierat.

Po odchytení musí byť zviera umiestnené v schválenej karanténnej stanici alebo v útulku pre zvieratá.

V zmysle § 22 ods. 14 zákona č. 39/2007 Z. z. je karanténna stanica alebo útulok pre zvieratá povinná bezodkladne potvrdiť prevzatie odchyteného túlavého zvieraťa od osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat a zadať aktuálne zmeny údajov o odchytenom túlavom zvierati do registra odchytených túlavých zvierat.

V zmysle § 22 ods. 16 zákona č. 39/2007 Z. z. Karanténna stanica a útulok pre zvieratá sú povinné pri prevzatí zvieraťa overiť jeho identifikáciu.

Ak zviera nie je individuálne označené, karanténna stanica alebo útulok pre zvieratá po jeho prijatí bezodkladne zabezpečí jeho označenie alebo opis so zreteľom na špecifiká každého druhu; ak ide o psa, mačku alebo fretku, označí ho transpondérom.

Ak veterinárny lekár rozhodne, že je potrebné zviera usmrtiť zo zdravotných dôvodov, nie je potrebné ho individuálne označiť.

Register odchytených a túlavých zvierat

Register odchytených a túlavých zvierat (ROTZ) je online systém, ktorý umožňuje zaznamenávať a evidovať odchytené a túlavé zvieratá.

Pokiaľ je zviera odchytené, je zaregistrované do ROTZ kde sú vedené všetky potrebné informácie, vrátene fotky, čísla čipu a adresy karanténnej stanice/útulku, kde sa zviera nachádza.

ROTZ je určený pre verejnosť, osoby schválené na odchyt túlavých zvierat, karanténne stanice a útulky, ako aj obce.

ROTZ môže pomôcť aj k urýchleniu adopcie odchytených zvierat.

Prezrite si zvieratá registrované v ROTZ a pokiaľ vám nejaké padne do oka, kontaktujte obec, v ktorej bolo zviera odchytené, prípadne karanténnu stanicu/útulok, v ktorej sa zviera nachádza a určite sa na adopcií dohodnete.

Kedy možno odchytené zviera adoptovať

ŠVPS SR upozorňuje aj na ustanovenie § 22 ods. 17 zákona č. 39/2007 Z. z. (Ak sa vlastník odchyteného túlavého zvieraťa neprihlási o zviera do troch mesiacov odo dňa umiestnenia zvieraťa do karanténnej stanice alebo do útulku pre zvieratá, dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty prechádza vlastníctvo zvieraťa na obec, na území ktorej bolo zviera nájdené.), z ktorého vyplýva, že odchytené túlavé zviera je možné adoptovať alebo previesť vlastníctvo až po troch mesiacoch od odchytu resp. od umiestnenia do karanténnej stanice.

V súčasnosti je lehota tri mesiace.

Táto lehota je z toho dôvodu, aby sa pôvodný majiteľ mohol dopátrať k svojmu zvieraťu a nevznikali tak zbytočné problémy a prieťahy.

Po uplynutí lehoty troch mesiacov sa zviera automaticky stáva majetkom obce, v ktorej bolo zviera odchytené.

Je na rozhodnutí obce, kde zviera umiestni alebo či ho vyhlási za prebytočný majetok a zviera daruje alebo predá vhodnému majiteľovi (útulku, karanténnej stanici, občianskemu združeniu, fyzickej osobe,…).

Lehota na adoptovanie zvieraťa bola oproti pôvodnému zneniu zákona skrátená o 9 mesiacov.

Prečo obce často odchyt nezabezpečia

Odchyt túlavých zvierat nefunguje dobre. Tvrdí to organizácia Zvierací ombudsman.

No ani tie nemajú dostatočné kapacity pre zvieratá bez majiteľov.

Niektorí ochranári si však OZ zastali a tvrdia, že tento prípad iba dokazuje, ako málo kapacít pre túlavé zvieratá máme.

Niekde nedochádza k odchytom vôbec.

„Evidujeme množstvo takýchto sťažností, kedy obce naozaj neodchytávajú zvieratá alebo neprijímajú od nálezcov dané zvieratá. To je vlastne ich zákonná povinnosť. Karanténne stanice alebo útulky na Slovensku sú extrémne preplnené,“ povedala právnička Zvieracieho ombudsmana Nikoleta Ďurčíková.

Podľa Martina Chudého sa o tomto probléme diskutuje a hľadá sa riešenie, aby sa počet štátnych karanténnych staníc zvýšil.

„Už existujúce útulky alebo karanténne stanice majú dostatočne vybudovanú tú sieť, akurát treba naozaj zväčšiť ich kapacity,“ dodala Ďurčíková.

Na to by im však musel štát vyčleniť peniaze, čo sa zatiaľ nikdy nestalo.

Regióny často nemá ani obec peniaze na ich odchyt.

Prípad nevhodného umiestnenia zvierat

Zistili sme však, že niektoré psy držia aj v neznámych priestoroch vo Veľkom Bieli.

„Všetky zvieratá, ktoré u nás sú, sú tam len preto, lebo majiteľa majú a my čakáme, kedy si ho od nás zoberú,“ vysvetlil predseda OZ Pomoc psíkom Tomáš Horvátik.

„Aj bez toho, že ten majiteľ je známy, zviera má byť uložené v zariadení, ktoré je na to schválené. Takže toto nie je dobrý argument,“ kontroval riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Martin Chudý.

Hoci majú priestory slúžiť zvieratám iba dočasne, ako tvrdil majiteľ, na mieste sme našli psa so špagátom na krku, ktorý trávil v koterci odo dňa jeho odchytu 13. deň.

Rovnako tam bol aj husky odchytený ešte v januári, v koterci tak žil siedmy mesiac.

„Zaháji sa správne konanie,“ dodal Chudý.

Priblížil, že pokuta sa v takomto prípade pohybuje od 400 do 3 500 eur, závisí však od povahy závažnosti.

Aké zariadenia môžu zvieratá prijímať

V neposlednom rade ŠVPS SR upozorňuje a zdôrazňuje, že všetky karanténne stanice a útulky musia byť schválené na túto činnosť.

Nie je možné prevádzkovať karanténnu stanicu/útulok bez vydaného rozhodnutia o schválení.

Teda všetky zariadenia, ale aj fyzické osoby, ktoré zhromažďujú zvieratá s neznámym zdravotným štatútom, musia byť schválené ako karanténna stanica.

Všetky zariadenia, ale aj fyzické osoby, ktoré držia odchytené túlavé zvierat po ukončení vyšetrení, testov a preventívnych opatrení vylučujúcich chorobu prenosnú na iné zviera alebo na človeka, vykonaných v karanténnej stanici, zvierat, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uložené podľa osobitného predpisu, a nechcených zvierat musia byť schválené ako útulok pre zvieratá.

Rozhodnutie o schválení karanténnej stanice/útulku vydáva miestne príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa.

Požiadavky na osoby vykonávajúce odchyt

Cieľom vzdelávania je získať špecifické odborné vedomosti o problematike odchytu túlavých zvierat v zmysle Zákona o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MPRV SR č.

Vzdelávací program je určený najmä osobám, ktoré chcú vykonávať odchyt túlavých zvierat na úrovni miest a obcí.

Školenie je určené pre mestských a obecných policajtov, prevádzkovateľov útulkov a karanténnych staníc, hotelov pre zvieratá, ale aj členov n.o., o.z.

Uchádzač musí byť zdravotne spôsobilý, bezúhonný a ukončil najmenej stredné odborné vzdelanie.

V závere školenia sa vykoná skúška formou písomného testu.

Zároveň na splnenie požiadaviek Nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č.

Osoba schválená na odchyt túlavých zvierat musí mať pripravený zoznam zariadení, pomôcok a postupov, ktoré sa používajú pri odchyte túlavých zvierat, a povinnosti osôb poskytujúcich súčinnosť odborne spôsobilej osobe na odchyt túlavých zvierat.

Súčasťou požiadaviek sú aj opatrenia pri neočakávaných a naliehavých situáciách, spôsob nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktmi a osoby, ktoré vykonávajú zaznamenávanie údajov do registra odchytených túlavých zvierat.

Určená musí byť aj osoba, ktorá pred odchytom túlavých zvierat overuje voľné kapacity na ich umiestnenie v karanténnej stanici alebo útulku pre zvieratá.

Dokumentácia obsahuje aj údaje o veterinárnom lekárovi, prepravcovi, karanténnej stanici a útulku pre zvieratá, s ktorými má osoba schválená na odchyt túlavých zvierat uzatvorenú zmluvu o úschove odchytených túlavých zvierat.

Správny poplatok je vo výške 100 eur (eKolok, platba na účet).

Čo má urobiť človek, ktorý nájde túlavé zviera

Túlavé zvieratá nekŕmte.

Kontaktujte obec, na ktorej území sa túlavé zviera nachádza.

Obec je povinná zabezpečiť odchyt prostredníctvom osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat.

Ak sa zviera nachádza v bezprostrednom ohrození alebo ohrozuje ľudí a premávku, je vhodné kontaktovať aj mestskú políciu alebo políciu.

Čo robiť pri strate vlastného psa alebo mačky

Príčiny keď sa naše zvieratko stratí sú rôzne...ale čo robiť potom?

Veľa ľudí čaká dni až týždne, že sa ich psík, mačka vráti späť.

Je to najväčšia chyba.

Vaše zvieratko môže byť zranené, zrazené alebo odchytené a už sa domov nevráti.

Pri strate domáceho miláčika je nevyhnutné ho čo najskôr (včera bolo neskoro :))) nahlásiť na naše pohotovostné čísla, prípadne kontaktujte útulky vo vašom okolí.

Vedieme si evidenciu hľadaných / nájdených zvierat a následne Vás vieme po nájdení kontaktovať.

Je nevyhnutné zavolať aj na Mestskú políciu, ktorá si vedie evidenciu nájdených zvierat zvlášť, či sa v nej nenachádza.

Je dobré vylepiť vo vašom okolí letáky o strate zvieratka.

Niekedy sa stane, že ľudia dočasne prichýlia nájdené zvieratko a cez informácie na letáku Vás skontaktujú.

Ak bývate na dedine, dajte psíka vyhlásiť v obecnom rozhlase.

Informácie o odchytených zvieratách našou organizáciou Vám radi poskytneme telefonicky na našich pohotovostných telefónnych číslach 0902202111 a 0904207777.

Prečo je dôležité označenie mikročipom

Nespoliehajte sa, že váš psík má identifikačnú známku.

Každý deň sú neidentifikované zvieratá (bez registračnej známky, alebo mikročipu) zabité v karanténnych odchytových staniciach po celej krajine.

Veľa takýchto psov by mohlo byť navrátených svojim majiteľom, v prípade zabezpečenia totožnosti.

Mikročip je malé teliesko o veľkosti zrnka ryže so špeciálnym číselným kódom pre každého psa.

Je vpravený do podkožia pomocou špeciálnej nastreľovacej ihly podobným spôsobom ako je očkovanie psa.

V prípade nájdenia Vášho strateného psa, alebo mačky je tento mikročip prečítaný špeciálnym čítacím zariadením, ktoré by malo byť k dispozícii na každej odchytovej stanici.

Toto zariadenie prečíta špeciálny kód na mikročipe.

Všetky informácie spojené s Vašim kódom sú zaznamenané v celoslovenskom registračnom centre, ktoré bolo založené Štátnou veterinárnou správou.

Akékoľvek zviera môže byť začipované, ale najčastejšie sa čipizácia používa u psov, mačiek a fretiek.

Takisto zvieratá v ZOO a kone bývajú čipované.

Obojky a identifikačné visačky sa roztrhnú, registračné známky môžu byť kradnuté, alebo ich pes stratí.

Mikročip je neodnímateľný, pes ho nemôže stratiť, identfikuje totožnosť Vášho psa do konca života a je neškodný.

Cena mikročipu spolu s veterinárnym zákrokom závisí od veterinára a predajcu.

Odhadovaná cena je 10 až 30 eur.

Prevencia túlavých zvierat a nechcených mláďat

Každoročne sa v jarnom a jesennom období zvyšuje počet zvierat v uliciach miest a obcí, ktoré migrujú za účelom párenia.

Predstavujú riziko, ktoré ohrozuje nielen bezpečnosť cestnej premávky, ale aj majetok a zdravie občanov.

Následne dochádza k vzniku problému s „nechcenými šteniatkami a mačiatkami“, ktorým nájsť dobrý domov býva dosť zložité.

Ľudia často argumentujú, že si svojho miláčika ustrážia, stačí však chvíľa nepozornosti, ktorej dôsledky potom nachádzame vyhodené na rôznych miestach mesta.

Riešenie danej problematiky je jednoduché.

Ako majiteľ, máme možnosť navštíviť so svojím zvieratkom veterinárneho lekára a nájsť to správne riešenie.

V súčasnosti existujú viaceré možnosti.

Prvou je možnosť aplikovať psom, ale aj mačkám antikoncepciu vo forme injekcie, ktorá určitý čas blokuje ruju.

Nevýhodou je, že sa musí aplikovať v určitých intervaloch veterinárom, zvyčajne dvakrát ročne.

Druhou je možnosť dať domáceho miláčika vykastrovať alebo sterilizovať.

V západoeurópskych krajinách je tento trend bežný a nesterilizované bývajú len chovné zvieratá.

Tento zákrok je trvalý.

Jedná sa o operácie, ktoré vykonáva veterinárny lekár.

Kastrácia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstránia semeníky u psa alebo kocúra.

„Kastrát“ následne stráca záujem o opačné pohlavie, u kocúrov kastrácia rieši dokonca aj problém značkovania si teritória špecifickým pachom.

Sterilizácia je obdobná operácia u súk respektíve mačiek, pri ktorej dochádza k operácií vaječníkov.

Je viacero možností ako danú sterilizáciu previesť, pričom každá ma svoje výhody aj nevýhody.

V každom prípade riešia problém s nechcenými šteniatkami a mačiatkami.

tags: #kto #plati #odchyt #zvierat