Ktorá časť je kde: zajac unesie mäso alebo králik?

Pri rozdeľovaní alebo kúpe mäsa sa môže zdať, že zajac a králik sú takmer rovnaké zvieratá. V skutočnosti sa však výrazne líšia stavbou tela, spôsobom života, vývojom mláďat aj vlastnosťami mäsa. Rozlíšiť ich možno najmä podľa veľkosti, dĺžky zadných nôh, ušníc, chvosta a spôsobu, akým je mäso uložené na jednotlivých častiach tela.

Zajac poľný (Lepus europaeus) je pôvodný druh zajaca zo severnej, strednej a západnej Európy a západnej Ázie. Napriek svojej podobnosti s králikom divým sa od neho výrazne líši vo viacerých aspektoch, od stavby tela až po spôsob života a rozmnožovania. Väčšina ľudí ho nesprávne zaraďuje medzi hlodavce, no má odlišné chrupcové zloženie, vrátane dvoch párov rezákov, pričom za hornými rezákmi sa nachádzajú dva menšie zakrpatené zúbky, ktoré hlodavcom chýbajú.

Zajac alebo králik: základné rozdiely

Zajace a králiky sú príbuzné zvieratá. Líšia sa však od nich menším telom, kratšou hlavou, ako aj kratšími zadnými nohami. Zajac poľný a králik divý patria spolu s piskavkami do radu zajacovcov, odborne Lagomorpha.

Rad zajacovcov zahŕňa dve čeľade - zajacovité (Leporidae) a piskorovité (Ochotonidae). Ide výlučne o bylinožravé druhy, ktoré sú v súčasnosti prevažne kozmopolitné. Zatiaľ čo piskory patria medzi vzácne a ohrozené druhy, vybraní zástupcovia druhej čeľade boli čiastočne alebo úplne domestikovaní a chovajú sa v zajatí.

Ako ich rozoznať podľa vzhľadu

Veľkosť a stavba tela

Králik divý je menšieho vzrastu a má kratšie zadné nohy. Jeho hmotnosť dosahuje okolo 2 kg. Má kratšiu hlavu, zaoblenejšie a zavalitejšie telo a kratší krk.

Zajac poľný je značne väčší ako králik divý. Telo a hlava merajú podľa druhu od 40 do 75 cm, pričom náš zajac poľný dosahuje veľkosť 50 - 70 cm a hmotnosť až 6 kg. Samec zajaca poľného dosahuje hmotnosť 3 - 6 kg a samica 3 - 5 kg.

Zajac má vyššiu postavu s tenkými, ale rýchlymi končatinami. Jeho telo je stavané na beh, zadné nohy má viditeľne silnejšie a dlhšie ako predné. Telo zajaca je atletickejšie, má dlhšie zadné nohy, preto je aj skvelým bežcom. Krk je dlhý a štíhly.

Tvar tela králika je zavalitejší, nohy sú kratšie, menej cvičené, ale vybavené silnými pazúrmi. Krk je krátky.

Uši a chvost

Králik divý má menšie ušnice, ktoré sú bez čiernych špičiek. Uši merajú len asi 8 cm.

Zajac poľný sa od králika divého odlišuje dlhými ušnicami s čiernymi špičkami a čiernou vrchnou stranou chvosta. Uši sú veľmi dlhé a pohyblivé, často sklopené, nie vztýčené ako u králika. Ušnice presahujú dĺžku hlavy.

Srsť a sfarbenie

Králik má srsť sivo-hnedého zafarbenia a jeho farba zostáva počas roka vo všeobecnosti rovnaká.

Celkové zafarbenie zajaca je sivožlté, na chrbte černasté; na krku a slabinách často s hrdzavým nádychom, brucho a vnútorné strany stehien sú biele. V zimnej srsti má na zadnej časti tela striebristý nádych.

Náš zajac poľný mení veľkosť, váhu a farbu srsti podľa areálu, v ktorom žije. Zafarbenie sa mení v závislosti od veku i od ročného obdobia a skoro vždy sa viac-menej zhoduje s farbou pôdy, na ktorej zajac žije.

Pĺzne na jar od februára do mája a na jeseň od septembra do novembra. Pĺznutie sa začína od chrbta, postupuje k hlave a až potom na boky a brucho.

Rozdiely v spôsobe života

Králik žije v nore a kolónii

Králik divý pochádza z južnej Európy, najmä zo Španielska, ale rozšíril sa po celej Európe. Rozšíril sa takmer do celého sveta.

Králiky sú väčšinu dňa ukryté v podzemných norách a zvyknú vychádzať až na sklonku dňa. Žijú vo veľkých kolóniách v mäkkých pôdach.

Králiky žijú v norách so spleťou chodieb. Sú spoločenské zvieratá a žijú v kolóniách s ustálenou hierarchiou.

Zajac žije na povrchu

Zajac poľný svoj život trávi ako samotár, ktorý je verný svojmu stanovišťu. Združuje sa len v čase párenia, ktoré sa nazýva honcovanie.

Aktívny je cez deň aj v noci a pokojové fázy trávi na voľnom poli v ležovisku - jamke, ktorú vyhrabal prednými nohami. V ležisku sa tiež ukrýva v prípade nebezpečenstva.

Pretože väčšina zajacov žije nad zemou, farba srsti im väčšinou splýva s okolím. Zajace môžu žiť v trávnatých pustých arktických tundrách, na lúkach, v lesoch a podobne. Zajacovi poľnému sa páči najmä na lúkach a poliach, ale aj vo viniciach.

Rýchlosť a útek

Králiky majú pokojnú, poslušnú povahu. Ľahko sa krotia a rýchlo sa prispôsobujú novým životným podmienkam. Pri úteku dosahujú priemernú rýchlosť 20 km za hodinu.

Zajace sú mimoriadne plaché. Sú vždy na stráži. Pri najmenšom rušivom hluku okamžite utekajú. Ich rýchlosť dosahuje 70 - 80 km za hodinu.

Zajac poľný vie bežať rýchlosťou až 70 km za hodinu. Bežne behá 40 km/hod a pri nebezpečenstve krátko až 74 km/hod, pričom dobre kľučkuje.

Vďaka dlhým zadným nohám a štíhlemu telu sa rýchlo pohybujú, takže svojim prenasledovateľom väčšinou utečú. Niektoré typy zajacov dosahujú na krátkom úseku rýchlosť až 80 km/h.

Mláďatá: najistejší rozdiel medzi zajacom a králikom

Králiky sa rodia bezmocné

Malé králičky sú po narodení úplne odkázané na starostlivosť matky. Nevidia, majú telo bez srsti a kvôli teplu im matky pripravujú nory pod zemou vystlané suchou trávou a vlastnou srsťou.

Samica králika vrhá mláďatá v nore. Tie sú altriciálneho typu - teda bez srsti, slepé, hluché a bez vyvinutej termoregulácie. Samica ich po nakŕmení zanecháva v hniezde vystlanom srsťou a vracia sa až nasledujúci deň.

Samica králika divého vrhne ročne 10 - 40 mláďat, preto sa králik stal jedným z najrozšírenejších cicavcov na Zemi.

Zajačiky sa rodia vyvinuté

Dlhšia doba gravidity u zajaca poľného má svoj význam - mláďatá zajaca sa rodia do plytkých jamiek na lúke, matky im nepripravujú hniezdo ako je tomu u králikov.

Malé zajačiky sa rodia kompletne osrstené, majú otvorené oči a už chvíľku po pôrode sa dokážu hýbať a v prípade nebezpečenstva utiecť.

Gravidita zajaca trvá približne 42 dní, po ktorých samica vrhá 2 až 5 mláďat. V našich podmienkach môže mať samica až štyri vrhy do roka, pričom z každého sa narodia dve až štyri mláďatá.

Na svet prichádzajú osrstené a vidiace priebežne od marca do novembra. Mláďatá sa rodia plne osrstené a na rozdiel od mláďat králika divého vidia. Krátko po narodení sú schopné behať a po ďalších 4 týždňoch sú samostatné.

Matka s mláďatami nespáva ani ich nezahrieva. Niekedy ich po pôrode rozdelí po jednom do niekoľkých pelechov. Dojčiť ich prichádza jedenkrát za noc.

Keď sa objaví nepriateľ, odskočí iným smerom, aby ho odlákala od mladých, podobne ako to robieva vtáčia matka pri svojom hniezde. Často sa tiež votrelcovi postaví na odpor.

Rozmnožovanie zajaca poľného

Zajac poľný žije samotársky a združuje sa len v čase párenia, ktoré sa nazýva honcovanie. Toto obdobie začína prevažne vo februári, ale počas teplého počasia aj v januári alebo v decembri a trvá až do augusta alebo do septembra.

Ak teda vidíme na poli pobehovať viac zajacov, prvý z nich je októbrová zajačica a za ňou sprievod zajacov.

Gravidita trvá približne 42 dní a zajačica rodí 2 až 4 mláďatá. Každá zajačica za rok odrodí 7 až 10 zajačikov. V našich podmienkach môže mať samica až štyri vrhy do roka.

Ďalšie oplodnenie počas gravidity umožňuje dvojrohá maternica, v ktorej sa môžu vyvíjať staršie i mladšie embryá. Tento jav sa nazýva superfetácia. Zajačica môže mať v krátkych odstupoch niekoľko vrhov.

Potrava a trávenie

Zajac poľný je bylinožravý. Cez leto požiera najmä rôzne byliny a zvyšky plodín po zbere, cez zimu ohrýza aj konáre a na jar vyhľadáva mladé púčiky.

Hlavným zdrojom potravy je tráva a byliny. Keď skonzumujú potraviny, potom ich vylúčia a niektoré znova zjedia.

Trávenie celulózy im umožňuje veľké slepé črevo s množstvom mikroorganizmov, ktoré ju premieňajú na svoje bielkoviny. Odumreté mikroorganizmy zajac strávi, čím získava veľa bielkovín a vitamínov.

Výlučky slepého čreva v podobe neforemného mazľavého trusu zajac konzumuje. Tento spôsob trávenia sa nazýva cekotrofia.

Králiky v okolí svojej nory zužitkujú takmer všetko a ráno požierajú dokonca i svoj trus; strávia tak aj inak ťažko stráviteľné rastlinné časti.

Výskyt a prirodzení nepriatelia

Zajac poľný obýva celú Európu okrem južnej časti Španielska, kde žije zajac africký, severnej časti Švédska, Fínska a severnej časti Ruska, kde žije zajac belák, a Malej Ázie.

Na tomto rozsiahlom území vytvára veľký počet geografických rás, z ktorých u nás žije zajac poľný stredoeurópsky. Je rozšírený na celom našom území, najviac do nadmorskej výšky 400 m, ale vyskytuje sa až do výšky 1500 m.

Medzi jeho prirodzených predátorov patria najmä orol a mäsožravé dravce. Malé zajačiky sú častou korisťou hranostaja, jastraba, vrany i bociana, ako aj diviakov.

Na dospelého zajaca si trúfne aj líška, tchor i kuna, no zdravý zajac sa svojím rýchlym behom pred nimi zachráni.

Zajac má veľké vypúlené oči, ktoré sa skvele prispôsobujú šeru a tme. Oči má umiestnené na bokoch a vidí veľmi ďaleko a dobre. Má aj pohyblivý krk.

Keď je nebezpečenstvo, varujú jeden druhého tak, že dupú zadnými dlhými nohami do zeme. Okrem sluchu má aj veľmi dobre vyvinutý hmat a čuch.

Zajace majú na chodidlách dlhé a silné chlpy, vďaka ktorým sa môžu pohybovať po tvrdej zemi.

Prečo zajacov ubúda

V poslednom období prírastky zajacov klesli. Na príčine nie je prirodzené periodické kolísanie zajačej populácie, ale najmä zvyšovanie stupňa chemizácie a mechanizácie poľnohospodárstva.

Veľmi nebezpečná pre zajačiu zver je najmä veľkoplošná letecká aplikácia pesticídov, ako aj výkonné rotačné kosačky a kombajny. Zajacovi nevyhovujú ani veľkoplošné závlahy.

Veľa zajacov, zvlášť mladých, uhynie pri dlhotrvajúcich dažďoch, za silných mrazov a pri vysokom snehu.

Vďaka veľkej rozmnožovacej schopnosti a spôsobu života v kultúrnej krajine zatiaľ prežil prenasledovanie dravcami aj človekom, smrtiacu automobilovú dopravu, vyrušovanie voľne pobehujúcich psov a zmeny životného prostredia spôsobené intenzifikáciou poľnohospodárstva.

Ako rozoznať poškodenie stromov zajacom a králikom

V zime v mladinách a na okraji lesa dochádza k pozdĺžnemu a plošnému ohlodávaniu na prízemnej časti kmeňa alebo konárov.

Poškodenie býva na koreňoch alebo konároch do výšky 70 cm nad povrchom, napríklad nad snehom, a do hrúbky okolo 15 cm.

Hlodanie je nesúvislé a hrubé, zasahujúce do dreva. Stopy po väčších hlodavých zuboch zajaca alebo králika majú približne 2 × 2 mm, sú vodorovné aj šikmé. Časté je zahryznutie zdola nahor so zvyškami kôry dlhými 5 - 10 cm.

Viditeľne odhryznuté časti kmeňov a konárov majú hladkú šikmú plochu bez stôp po zuboch a po okrajoch nie sú rozstrapkané. Konáre do hrúbky 1 cm a výšky asi 70 cm sú odhryznuté.

Čo znamená rozdiel medzi zajacom a králikom pre mäso

Pri kuchynskej úprave je dôležité vedieť, že mäso zajaca a mäso králika nepochádza z rovnakého typu zvieraťa. Zajac má väčšie, atletickejšie telo, dlhšie zadné končatiny a výraznejšie svalstvo, pretože žije vo voľnej prírode a je prispôsobený na rýchly beh.

Králik má kratšie telo, kratšie zadné nohy a zavalitejšiu stavbu. Pri domácom chove navyše môže mať plemeno výrazne odlišnú veľkosť aj osvalenie.

Plemeno králika domáceho nazývané zaječí sa vzhľadom podobá zajacovi poľnému. Váži približne 4,5 kg, má dlhé klenuté telo a tenké, dlhé končatiny. Ide však len o staré plemeno králika domáceho, ktoré vzniklo v Anglicku dlhodobým výberom pôvodne jatočných králikov z Belgicka.

Plemeno zaječí rozhodne nie je výsledkom bastardizácie.

Ak je zviera už stiahnuté z kože a rozporciované, určovanie podľa srsti, uší a chvosta už nie je možné. Vtedy pomáha najmä veľkosť jednotlivých častí, tvar kostí a charakter svaloviny.

• zajac má spravidla dlhšie a mohutnejšie zadné stehná;
• králik má kompaktnejšie a kratšie telo;
• zajačie mäso býva tmavšie a chudšie;
• králičie mäso býva svetlejšie a jemnejšie;
• pri staršom divom zajacovi môže byť svalovina pevnejšia a vyžadovať dlhšiu tepelnú úpravu;
• mladý králik má jemnejšiu svalovinu a pripravuje sa spravidla kratšie.

Ktorá časť mäsa je kde

Pri delení jatočného tela sa základné časti nachádzajú u zajaca aj králika na podobných miestach. Rozdiel je najmä v ich veľkosti, tvare, množstve svaloviny a v tom, ako intenzívne boli používané.

Chrbát a panenka

Chrbát patrí medzi najcennejšie časti. Nachádza sa v strednej hornej časti tela medzi krkom a panvou. Na jeho vnútornej strane pozdĺž chrbtice sa nachádza panenka.

Panenka je najjemnejšia časť mäsa a je vhodná na krátku tepelnú úpravu. Keďže ide o chudú svalovinu, pri príliš dlhom pečení môže vyschnúť.

Zadné stehná

Zadné stehná sa nachádzajú v zadnej časti tela pri panve. U zajaca bývajú výraznejšie, pretože zadné nohy sú dlhšie a silnejšie ako predné.

Zadné stehná poskytujú najväčšie svalnaté porcie. Sú vhodné na pečenie, dusenie aj prípravu v omáčke. Pri staršom zajacovi môže byť mäso z tejto časti pevnejšie, preto mu prospieva marinovanie a pomalšia tepelná úprava.

Predné stehná, hrudník a rebrá

Predné stehná sa nachádzajú pri lopatkách a poskytujú menšie kúsky mäsa. Hrudník a rebrá obsahujú menej mäsa, ale sú vhodné do vývaru, ragú a dusených jedál.

Krk obsahuje viac spojivového tkaniva, preto je vhodný na vývar alebo dlhé dusenie.

Ako pripraviť mäso zo zajaca a králika

Pri príprave mäsa treba zohľadniť nielen druh zvieraťa, ale aj jeho vek, pôvod a konkrétnu časť tela. Mladý králik má jemnejšiu svalovinu, zatiaľ čo starší zajac môže mať pevnejšie mäso.

1. Najjemnejšie časti, najmä panenku a chrbát, možno pripraviť krátko.
2. Zadné stehná sú vhodné na pečenie alebo dusenie.
3. Predné časti, krk, hrudník a rebrá sa hodia na dlhšiu tepelnú úpravu.
4. Pri pevnejšom mäse pomáha marinovanie.
5. Pri chudom mäse treba dbať na to, aby sa počas prípravy príliš nevysušilo.

Zásadný rozdiel podľa ktorého možno vedieť, o aké zviera ide, je teda kombinácia vzhľadu, stavby tela a pôvodu mäsa. Ak bolo zviera kúpené už po smrti a bez kože, samotný rozdiel podľa chuti nemusí byť spoľahlivý.

Domestikácia a chov

Zdomácnenie králika divého prebehlo už v staroveku, hoci sa vo všeobecnosti zaraďuje medzi najneskôr domestikované druhy. Významnú úlohu v tomto procese zohrali rímske posádky a následne francúzske kláštory.

Odhaduje sa, že na svete existuje približne 180 - 200 plemien králika domáceho, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom telesných partií, typom a dĺžkou srsti.

Králik sa na historickom území dnešnej ČR vyskytoval najneskôr od 15. storočia, pôvodne ako nová lovná zver. Naopak, zajac poľný nebol nikdy úplne domestikovaný.

Lov zajaca a králika na Slovensku

Lov zajaca poľného na Slovensku je od 1. novembra do 15. januára. Lov sokoliarskymi dravcami je od 1. septembra do 31. decembra.

Králik divý sa na Slovensku loví od 1. septembra do 31. decembra.

Zajac poľný sa v poľnohospodárskych oblastiach vyskytuje častejšie ako v lesoch, no v poslednom čase sa jeho stavy v súvislosti s intenzifikáciou poľnohospodárstva veľmi znížili.

Podobne ako pri iných divých zvieratách, ani mladé zajace netreba hladkať, pretože by ich mama mohla odvrhnúť. Pravdepodobne je niekde nablízku a išla len hľadať potravu.

tags: #ktora #cast #je #kde #zajac #unesie