Chlapček je celá mama, naopak dcérka akoby ockovi z oka vypadla? O tom, aký váš drobček je rozhodujú gény po oboch rodičoch už od momentu počatia.
Príroda je fascinujúca v mnohých ohľadoch a snáď najčarovnejším zázrakom je práve splodenie a narodenie dieťaťa. Moment, kedy príde na svet nový život…
Iste ste aj vy hádali, ako bude váš drobček vyzerať. Bude mať modré oči po ockovi, alebo hnedé po mne? Zdedí moje znamienko krásy na tvári? A čo pehy? A ako je to s pohlavím…
Dieťa je jedinečnou kombináciou mamy a otca
Často rodina či príbuzní hovoria o deťoch - ty sa podobáš na mamu, ty si celý otec a pod. Sú to sčasti aj pravdivé tvrdenia, keďže deti skutočne dedia gény po svojich rodičoch.
V momente oplodnenia, keď vzniká nový život, splynie vajíčko (pohlavná bunka mamy) so spermiou (pohlavná bunka otca). Takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a polku genetickej informáciu od druhého rodiča.
Je to rovnako v prípade, že oplodnením vznikne chlapček alebo dievčatko. Tu je jediný rozdiel v tom, že pri vzniku dievčatka odovzdáva otec svoj X chromozóm, pri vzniku chlapčeka zase Y.
Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov. Určite ste si všimli, že v niektorých znakoch vieme celkom jasne povedať, že dieťa sa podalo celkom na jedného z rodičov, v iných vieme len ťažko odhadnúť, po kom to dieťa je.

Prečo sa niektoré vlastnosti prejavia výraznejšie?
Je to preto, lebo rôzne znaky sa riadia rôznymi zákonmi dedičnosti.
Jedna možná dedičnosť je v zmysle silnejší vyhráva, to znamená, dostanem jednu informáciu od otca, jednu od mamy a kto má takpovediac silnejší vplyv vyhrá a prejaví sa u potomka.
Takto sa dedí výskyt pieh na tvári. Ak matka odovzdá informáciu o tvorbe pieh a otec nie, pehy sa vytvoria, lebo tento príkaz matky je dominantnejší a vyhrá nad otcovou informáciou pehy netvoriť.
Druhá skupina znakov je komplexnejšia. Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie, inými slovami, informácie z viacerých génov od otca a od matky sa zložitejšie miešajú, a teda znak dieťaťa je výsledok komplikovanej siete mnohých génov a neraz aj prostredia.
Čo všetko deti dedia po rodičoch?
Dieťa získava kompletnú genetickú výbavu už v brušku.
Kompletnú genetickú informáciu získava už v momente oplodnenia a podľa nej sa riadime. Všetky biologické funkcie, štruktúra našich buniek, funkcia enzýmov, hormónov, tvorba všetkých molekúl na úrovni bunky i celého organizmu je pod kontrolou génov a dedíme ju od našich rodičov pol na pol.
Genetika nie je len o tom, čo vidíme a môžeme porovnávať ako farba očí či vlasov. Celé naše biologické fungovanie je pod kontrolou génov.
| Oblasť | Čo ju ovplyvňuje |
|---|---|
| Farba očí, vlasov a pehy | Gény od oboch rodičov, pri niektorých znakoch dominancia a recesivita |
| Biologické funkcie | Gény, ktoré riadia štruktúru buniek, enzýmy, hormóny a tvorbu molekúl |
| Inteligencia | Komplexná kombinácia mnohých génov a ďalších vplyvov |
| Správanie a povaha | Gény aj prostredie |
| Mitochondriálna DNA | Dedenie v materskej línii |
| Y chromozóm | Výlučne otcovská línia, iba u chlapcov |
Dedia deti inteligenciu po matke?
V jednom zo zahraničných výskumov bolo spomínané, že inteligenciu dedia deti po matke. Je to pravda?
Toto nemožno jednoznačne tvrdiť, a to minimálne z jedného dôležitého dôvodu. Inteligencia je nesmierne komplexný fenomén, ktorý zahŕňa celé spektrum kvalít, od verbálnych- jazykových schopností, po empatiu a sociálne interakcie až po priestorové schopnosti či matematický talent.
Veda dnes nevie presne povedať, ktoré a koľko génov je zodpovedných za nadanie či intelekt, a keďže nevieme celkom presne povedať, čomu vďačíme za biologický základ inteligencie, nemôžeme ani presne vedieť, ktoré všetky gény za to budú zodpovedné a už vôbec nemôžeme s istotou tvrdiť ako sa dedia.
Faktom ostáva, že inteligencia je geneticky podmienená. Veľmi pravdepodobne však budú desiatky kľúčových génov, možno aj stovky roztrúsené na rôznych chromozómoch a opäť je len v rukách náhody a správnej kombinácie, či dostane do výbavy daný gén alebo nie.
Nedávno bol v médiách uverejnený článok o tom, že vedci dokázali dedičnosť inteligencie po matke. Tu však nejde o dedičnosť pár génov spájaných s inteligenciou, ktoré sú na X chromozóme. Ide o sadu génov, ktoré nesú špeciálnu značku a zapnú sa len v prípade, ak sa dedia od mamy.
Chlapec dostane vždy tento X chromozóm od matky, otec mu odovzdá Y chromozóm, preto chlapci tieto znaky zdedia výlučne po mame. Môže ísť o pozitívne znaky ako vyšší intelekt, ale aj niektoré gény zodpovedné za ochorenia (ako hemofília).
Čo deti dedia po matke?
Ak sa pýtate čo ďalšie dedíme po matke, je to mitochondriálna DNA, ktorá sa dedí v materskej línii, ale to je na dlhšiu debatu a hlavne to je niečo čo nemá prejav v znakoch, ktoré by sme videli, má to zmysel z hľadiska evolúcie.
Dievčatko od otca získava X chromozóm, zatiaľ čo chlapček získava X chromozóm od matky a Y chromozóm od otca. To však neznamená, že všetky viditeľné vlastnosti chlapcov pochádzajú výlučne od matky.
Čo dedia deti po otcovi?
Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa vzhľadom na celú našu genetickú výbavu nachádza len pár génov. Y chromozóm môže odstať od svojho otca len chlapček.
Väčšinou ide o gény, ktorý riadia vývin chlapčeka mužským smerom a nemajú jasný prejav. Azda jedna výnimka je ochlpenie úšného boltca typického v arabských krajinách. Keď sa tento znak nachádza u otca, 100-percente ho zdedí aj syn.
Práve preto nemožno jednoduché tvrdenie, že chlapec sa podobá na matku a dievča na otca, považovať za všeobecné pravidlo. Podobnosť tváre, postavy, vlasov či ďalších vlastností ovplyvňuje veľké množstvo génov od oboch rodičov.
Farba očí: rozhoduje dominantný gén?
Mnohých rodičov v očakávaní zaujíma, aké bude mať bábätko napríklad oči… Dá sa to zistiť v tehotenstve?
To vôbec nie, hoci v momente oplodnenia je rozhodnuté, aká farba to bude, nedá sa to zistiť a platí presne to ako som povedala na začiatku, vyhrá silnejší.
Logicky, ak mi jeden z rodičov dá „príkaz“ tvoriť viac pigmentu, a teda dal mi informáciu pre tmavšie oči, logicky musím poslúchať a budem tvoriť viac pigmentu. Hnedookí ľudia nie sú dominantnejší.
Gén pre hnedé a tmavé oči je dominantný a vyhrá nad génom pre modré. Keď má jeden rodič tmavé oči a druhý modré, veľmi zjednodušene je 75-percentá šanca, že dieťa bude mať rovnako tmavé oči.
Pri farbe očí však ide o zjednodušené vysvetlenie. Výsledná farba súvisí s tvorbou pigmentu a s kombináciou genetických informácií od oboch rodičov.

Vlasy, pehy a ďalšie vonkajšie znaky
Pri vlasoch, farbe očí, pehách alebo tvare tváre môže byť podobnosť s jedným rodičom nápadná, no jednotlivé znaky sa môžu dediť odlišnými spôsobmi.
Takto sa dedí výskyt pieh na tvári. Ak matka odovzdá informáciu o tvorbe pieh a otec nie, pehy sa vytvoria, lebo tento príkaz matky je dominantnejší a vyhrá nad otcovou informáciou pehy netvoriť.
Pri iných vlastnostiach sa neuplatňuje jednoduchý princíp „silnejší gén vyhráva“. Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie.
Preto môže mať dieťa napríklad farbu vlasov, tvar nosa alebo črty tváre, ktoré nie sú presnou kópiou ani jedného rodiča, ale vzniknú ako nová kombinácia znakov oboch rodín.
Dá sa dediť povaha a správanie?
Dedičnosť sa netýka iba vonkajšieho vzhľadu. Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov. Samozrejme, biologický základ tam vždy je.
Problémovosť nie je znak, ktorý zdedíme, isté povahové črty áno, ktoré sa však dajú modulovať prostredím.
Ak boli rodičia dieťaťa problémoví v akomkoľvek zmysle, dieťa sa stane problémovým najmä preto, lebo vidí vzorec tohto správania u rodičov.
Pri povahových vlastnostiach preto nemožno hovoriť o jednoduchom prenose jednej vlastnosti z matky alebo otca na dieťa. Gény vytvárajú biologický základ, no skúsenosti, výchova a stimulujúce prostredie môžu prejav výrazne meniť.
Podobnosť dieťaťa s otcom a jeho vzťah k zdraviu
Tak, ako má každé dieťa svoju mamu, v jeho živote zohráva neodmysliteľnú úlohu aj prítomnosť otca. Táto téma sa stáva obzvlášť citlivou, ak ide o rodiny, v ktorých jeden z rodičov chýba alebo žijú oddelene.
Ako informuje portál Bright Side, predmetnej štúdie sa zúčastnilo 715 rodín, v ktorých matka a otec dieťaťa žili oddelene. Rodičia odpovedali na rôzne otázky, a to v piatich fázach. Najprv čerstvo po narodení dieťaťa a potom štyrikrát v priebehu roka.
Výsledky štúdie, publikovanej v časopise Journal of Health Economics, ukázali, že deti, ktoré sa podobali viac na svojich otcov, boli menej chorľavé, hlásili menší výskyt astmatických záchvatov a ich návšteva pohotovosti či nemocnice bola skôr ojedinelá.
Samotná štúdia však ponúka aj vysvetlenie tohto prekvapivého záveru. Ak totiž otec vidí vlastnú podobu vo svojom potomkovi, má tendenciu venovať mu viac času.
Títo otcovia trávia so svojimi deťmi v priemere o 2,5 dňa viac, ako je zvyčajný mesačný priemer. Pritom každý deň navyše znamená spravidla 10 % zlepšenie zdravotného stavu detí.
Vyššie spomenutá štúdia však nie je ani zďaleka jediná, čo sa zaoberá rolou otca v živote dieťaťa. Jeho prítomnosť má nepochybne veľký vplyv na jeho celkový vývin či sebavedomie.
Je umelé oplodnenie zásahom do genetiky?
V dnešnej modernej dobe pomáha mnohým párom umelé oplodnenie, aby sa stali rodičmi.
Umelé oplodnenie je vymoženosť, ktorú prináša súčasná veda a medicína. Nepovažujem to za nijaký hazard. Často len pomôže riešiť malý problém, ktorý je príčinou neschopnosti počať či donosiť vytúžené dieťatko.
Umelé oplodnenie nie je genetická manipulácia, neupravuje sa ani sa nemení genetická informácia jedinca, to už by bol iný príbeh. Z môjho pohľadu by som to prirovnávala k akémukoľvek inému riešeniu medicínskeho problému.
Možno si vybrať pohlavie, farbu očí alebo vlasov?
Áno, veda a genetika napredujú a čo sa ešte pred časom zdalo ako nemožné, dnes funguje.
Akokoľvek vyspelá je súčasna veda, je eticky absolútne neprípustné, aby rodičia akokoľvek zasahovali do výbavy svojho dieťaťa a som presvedčená, že to takto aj ostane, resp. verím v to, že niečo takéto nebude možné.
Dá sa to iba vo veľmi prenesenom zmysle. Ak chcete tmavooké dieťatko, voľte tmavookeho muža, vaše šance sa tak výrazne zvýšia.
Prirodzená genetická kombinácia však zostáva výsledkom náhody a informácií, ktoré dieťa zdedí od oboch rodičov.
Vymierajú gény pre modré oči a ryšavé vlasy?
Sú určité gény, ktoré vymierajú? Napríklad som sa niekde dočítala o tom, že ryšavé vlasy i modré oči sú na ústupe a časom vymiznú...
Gén pre modré oči je tzv. recesívny, to znamená, že v prejave je potlačený silnejším, preto sa zdá, že ustupujú, a že väčšina populácie má skôr tmavšie oči.
Recesívny gén však nemusí z populácie zmiznúť. Môže zostať prítomný v genetickej výbave ľudí a prejaviť sa u dieťaťa vtedy, keď vhodnú kombináciu zdedí od oboch rodičov.