Mladá nitrianska skupina Kýbel Mačiek vydáva svoju vlastnú biografiu, mapujúcu prvých 5 rokov existencie kapely od ťažkých, priam mýtických počiatkov až po zabehnutú koncertnú družinu so všetkým, o čom kedysi nanajvýš snívali.
Táto kniha je určená pre úplne každého: pre mladých hudobníkov môže poslúžiť ako učebnica pretĺkania sa svetom s vlastnou hudbou, nehudobníci si môžu prečítať množstvo zaujímavých príbehov zo zákulisia fungovania kapely. Zároveň všetci v nej nájdu zachytený jedinečný svet vzniku a hrania hudby a všetkých vymožeností, ktoré muzika prináša.
Kto je Kýbel Mačiek
Kapela Kýbel Mačiek vznikla v Internáte Mladosť v Mlynskej doline. Ich „prehistorické autentické nahrávky a prízemné texty“ sa objavili pod názvom Kýbel Mačiek.
„Avšak na to, aby ste mali repertoár, potrebujete názov umeleckého telesa. A tak si mladý študent elektrotechniky dal jedno a jedno dokopy: prvé bol metalový growl, ktorý sa valil z reprákov a nazývali sme ho „kýbel“, druhé bola nažehľovačka s motívom zhúlenej mačky fajčiacej jointa na Robertovom rozgajdanom tričku. Takto sa spojil zvuk s obrazom a vznikol „Kýbel Mačiek“. A tak sme získali názov pre našu jedinečnú zostavu. Vladan sa nehanbil ju nazvať „kapelou“ napriek tomu, že v tyle panovala žalostná situácia.“
Hudbu dokáže písať aj sám líder kapely. Prvá požiadavka na „ozajstný, živý koncert s hudobníkmi a aparatúrou“ ich priviedla k stretnutiu s Jurajom Zaujecom a Erikom Králom, ktorí sa o tri mesiace neskôr objavili na spoločnom pódiu.
Juraj, po verejnom predvedení hotových piesní, bol očarený a okamžite sa pridal ku kapele, čím sa vrátil k svojim punkovým prvopočiatkom. Napriek nedostatočnej príprave sa prvý koncert v Novej pekárni stretol s veľkým úspechom, keď si ho pozrelo vyše 200 ľudí a prepili viac ako 1000 €. Toto im dodalo impulz pre ďalšiu tvorbu a prípravy na nasledujúce koncerty.
Zostava sa postupne aktualizovala. Gitarista Juraj Šarišský, ktorý akoby sa občas pozabudol v 60. rokoch, sa pridal ako druhý gitarista. Počas spontánnej ceremónie pred Tescom bol Erik Král za bicími nahradený Martinom Zaujcom.
Oficiálny novodobý letopočet kapely Kýbel Mačiek sa datuje od 3. novembra 2010, kedy obsadili skúšobňu. Kýbel Mačiek odohral svoj prvý skutočný koncert so všetkým, čo k tomu patrí, priamo v hlavnom meste.
Členovia a spolupracovníci
- Juraj Zaujec: Gitarista, ktorý sa vrátil k punkovým koreňom. Zastúpil bubeníka Zajaca a je známy svojou vytrvalosťou.
- Erino (Erik Král): Bubeník, ktorý sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, ale kývol na dočasnú spoluprácu.
- Vladan a Robo: Duchovní otcovia a čestní členovia kapely, ktorí stáli pri jej zrode a zúčastnili sa legendárneho nultého koncertu.
- Ondro Vydarený: Producent, audiofil a „oranžový Ježiš“.
Štyria chlapi, desiatky žánrov a len jeden zámer. Zabaviť a v istom slova zmysle aj vychovávať ľudí. O kapele nám porozprával ich spevák Tomáš.
Buranroll, ostré texty a psychická hygiena
Žáner kapely, aspoň podľa fanúšikovskej stránky, je buranroll.
„Nemusí ísť zásadne o poburovanie. To je podľa mňa prvoplánové. Keď chcem niekoho pobúriť, môžem ísť na parkovisko a vyzliecť sa dohola. Všetci budú pobúrení, čo som tým vlastne získal. Ide o to, aby sa v našich pesničkách vždy našiel spôsob, ako zo seba dostať triviálne pudy, ktoré sú priamo na materskej doske.“
„Prídeš sa rozkričať a zanadávať si, no zároveň by to malo byť aj inteligentné a nie veľmi prvoplánové. Musí byť z teba sofistikované hovädo. Cieľom teda nie je pobúrenie, ale psychická hygiena.“
Kapela Kýbel Mačiek si za sedem rokov pôsobenia na slovenskej hudobnej scéne vybudovala meno aj kvôli ostrým textom a nekonvenčným zvukom.
Hudobné vplyvy a rôznorodý zvuk
Každý člen kapely zastupuje vlastný okruh hudobnej tvorby. Práve rozdielne záujmy jednotlivých muzikantov vytvárajú výsledný zvuk skupiny.
„Každý z nás zastupuje svoj chlievik hudobnej tvorby. Sme pomerne rôznorodí. Ja osobne som vyrástol na heavy metale a v porovnaní s mojimi kolegami viac počúvam punk rock. Som schopný zniesť hudbu aj rôznych pochybných kvalít. Najširší záber mám z punku, no počúvam všetky gitarové štýly. O tom by som mohol rozprávať hodiny.“
„Náš gitarista Juraj zastupuje alternatívny smer a má veľký vplyv na náš zvuk. Používa rôzne gitarové efekty, niektoré si aj sám vyrába. Tiež študuje, ktoré kapely majú aký zvuk.“
„Druhý gitarista Šariš je typický metalista. Heavy metal, power metal, Vikingovia, obojručné meče, to je on.“
„Bubeník je všestranný. Vie zahrať punkové bicie, hrá tiež v orchestri a prináša aj netradičné sambové rytmy. Taký mix všetkého. Nedá sa to vymedziť. Každý má svoj vlastný žáner a prínos, ktorý tvorí celkový zvuk kapely.“
Punk ako základ tvorby
Punk zaujal speváka svojou surovosťou, autenticitou, prístupnosťou a energiou. Dôležité je aj to, aby si ho mohol i sviatočný muzikant pre seba reprodukovať, a tiež ho tvoriť.
Rád tvorí hudbu, ktorá vzniká alebo znie ako punk. V týchto intenciách sa mu dobre píše muzika. Má rád aj alternatívu, ale vôbec nemá problém napísať pesničku o štyroch „kilách“.
Úprimný pohľad na vlastnú tvorbu zahŕňa aj priznanie, že je limitovaný svojou hudobnou a vokálnou virtuozitou.
„Preferujem veci, ktoré sa dajú spievať. Dostal som sa do stredného prúdu, znesiem občasný scream a growl.“
„Platí aj pre inštrumentálnu stránku - musí tam niečo aspoň vzdialene pripomínať tóny.“
Kýbel Mačiek a porovnávanie s Horkýže Slíže
Stáva sa, že kapelu kvôli otvoreným textom, divokej hudbe a nitrianskemu pôvodu ľudia porovnávajú s Horkýže Slíže.
„Stáva sa nám to pravidelne. Do istej miery mi to lichotí. Beriem to tak, že Horkýže Slíže je jedna z najúspešnejších kapiel na Slovensku. Našli si svoj štýl, ktorý nikto nie je schopný napodobniť. Porovnávajú nás teda s jednou z najlepších kapiel v tomto odvetví.“
„Na druhej strane ma to aj hnevá. Sme iní ako oni. Slíže sú také jedinečné, že keď sa objaví trochu iná kapela, každý ju prirovnáva k nim. Veľakrát nám hovorili, že sme druhé Horkýže Slíže, my však naozaj nie sme oni a nikdy nebudeme.“
„Nie sme žiadna recesia a ani ňou nebudeme. Kýbel bude vždy hlavne o muzike. Texty budú vždy alternatívne, no nikdy neskĺznu do cirkusu.“
Fanúšikovia a koncerty
Na naše pomery sú očakávania tentoraz vyššie, no zatiaľ sa napĺňajú. Máme celkom slušnú divácku odozvu.
„Zatiaľ sme mali vždy okolo 40 až 50 ľudí. Hlavnou kapelou koncertov sme my a môžem teda povedať, že ľudia chodili prevažne na nás. Boli ochotní prísť a zaplatiť nejaké to vstupné, aby nás videli.“
„Momentálne je trend, že ľudia už veľmi na koncerty nechodia. Je vôbec problém ich vytiahnuť z domu, aby zaplatili 2-3 eurá. No zatiaľ sa nám to darí. Niekedy sa zbehnú ľudia z celého regiónu a cestujú kvôli koncertu aj 20-30 kilometrov.“
„Ja som zatiaľ veľmi spokojný.“
Najväčšou srdcovkou kapely je Orava. Stále tam radi hrajú, pretože ľudia sú veľmi srdeční. Čo sa týka počtu, Nitra je domov. Tu mali najpočetnejšie koncerty. Silné to bolo aj v Bratislave.
„Ale ak sa ma spýtaš, čo hovorí moje srdce, odpoviem Orava.“
Inteligentné hovädá
„Najviac sa teším, keď vidím fanúšika, ktorý je takzvané inteligentné hovädo, napríklad vzdelaný vysokoškolák. Porozprávate sa od Biblie cez Aristotela, no zároveň je schopný sa vyskákať a totálne sa vyhrešiť.“
„Toto ma teší, pretože takí sme čiastočne aj my. Vidím, že tí ľudia nie sú vyslovene tupí. Majú len radi takýto štýl zábavy.“
„Naši najtypickejší fanúšikovia sú matfyzáci a skauti. Inteligentní ľudia, ktorí nie sú úplne bežní. Skauti sú vnútorne skryté hovädá, ktoré majú radi muziku a zároveň pozitívny vzťah k prírode.“

Vulgarizmy, spev a sebakritika
Na internete sa ľudia o kapele vyjadrujú prevažne v dobrom, no niektorí majú výhrady voči vulgárnym textom a spevu.
„Čo sa týka vulgarizmov, kritika je oprávnená. Texty sú skutočne vyhrotené. Keď si dá niekto názov pesničky Rozj*bem byt, tak čo môže čakať?“
„Ja osobne s tým problém nemám. No je pravda, že s vulgarizmami to netreba preháňať. V našej skoršej tvorbe sa mohlo stať, že sme občas zaradili niečo, čo nebolo nutné. Teraz to trochu prehodnocujem. Vulgarizmus musí byť dobre umiestnený a nemôže ho byť priveľa. Tak ako soľ.“
„V anglických filmoch sú využívané s podobnou frekvenciou ako v ich hovorovej reči. Na Slovensku sa tvárime, akoby neexistovali. Podľa mňa je to farizejský prístup.“
„A čo sa týka spevu, mám nejaké hranice. Ale myslím si, že keď si pustíš prvý a druhý album, posun tam je. Dúfam, že to bude časom čoraz lepšie.“
Výchovno-edukačný rozmer piesní
Tvorba kapely má aj výchovno-edukačný zámer, hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať.
„Napríklad pesnička Je to pop*či. Znie úplne ako prvoplánová hlúposť pre deti, to mi povedal jeden človek. No má v sebe skrytú protialkoholickú kampaň.“
„Pieseň o človeku, ktorý ráno vstane a nepamätá si nič, len samé katastrofy. Je to pop*či je vlastne otázka, či je naozaj dobré, čo ten človek vyvádza.“
„Zhodou okolností sa to hodí aj na mňa, pretože od minulého roku vôbec nepijem alkohol. Pri muzikantskom živote je to veľmi zaujímavá vec. Málokto si to vie predstaviť, no funguje to bez problémov.“
„Pochybujem, že si niekto tento rozmer pesničky vôbec všimol.“
Kapela má aj pieseň Pratala sa z domu žena. V nej násilne prezentuje myšlienku, že ak niečo nefunguje, je lepšie to nechať zomrieť a postaviť niečo nové.
„Niekto si môže povedať, ako sa takto môžem správať k ženám. No nie je to pravda. Vôbec sa k nim takto nesprávam. Je to spôsob vyjadrenia myšlienky. Ak by sme hrali katolícky rock, vyjadroval by som ju inými prostriedkami. Keďže je to buranroll, znie to tak, ako to znie.“
„Takýchto drobných presahov by som vedel nájsť veľmi veľa. Vždy sa ich snažím dávať viac a viac. Nechcem, aby muzika znela prvoplánovo, ako to bolo v minulosti. Uvidíme, či to bude mať úspech a či to ľudia budú vedieť dešifrovať.“
Videoklipy a DIY prístup
Prvý videoklip kapely vznikol v improvizovaných podmienkach, s vlastnou réžiou. Skúšobňa poslúžila ako štúdio a na snímanie postačila kamera Go Pro.
Svetelné efekty zabezpečil reflektor z garáže, pričom sa kapela spoliehala na svoju prirodzenosť pred objektívom. Výsledkom bolo „prehistorické video“ k pesničke Silvester.
Počas natáčania a strihania si členovia osvojili základné techniky, ktoré v profesionálnej miere používajú hudobníci zvučnejších mien.
Hudba Kýbla Mačiek nie je príliš abstraktná, čo umožňuje ľahké premietnutie na plátno. Dej piesne Rozjebem byt si dokáže predstaviť každý.
Videoklip Je to popiči?
Napriek tomu sa prvá voľba pre profesionálny klip niesla v znamení pesničky Je to popiči?
Text piesne sa zaoberá hlúposťami, ktoré človek vyvádza v opojení, a následným ranným zamyslením sa, či to stálo za to. Cieľom bolo zábavne zobraziť vypnutie mozgu a jeho dôsledky.
Pri natáčaní sa skvele bavil aj kameraman Michal Furda, ktorý skupinu usmerňoval k hereckým výkonom. Natáčanie začalo skoro ráno a pokračovalo až do noci, pričom scéna s párty komparzom sa skončila tak, že sa niektorí opili natoľko, že prestali byť len komparzom.
Aj napriek dohľadu profesionálov sa kapela nezaobišla bez „urob-si-sám“ rekvizít. Napríklad, aby sa vytvorila ilúzia pohybu členov kapely smerom ku kamere, jeden z členov kapely, JZ, primontoval kolieska na paletu, ktorú dvaja členovia ťahali ťažným lanom z auta po chodbe pred skúšobňou.
Skupina sa zapotila pri opakovanom preskakovaní plota v montérkach, páde zo štvormetrového múru, jazde na fúrikoch a naháňaní sa medzi stromami.
Je To Popiči??
Rozjebem byt: epické natáčanie a deštrukcia
Úspech klipu Je to popiči? len potvrdil presvedčenie kapely, že pesnička Rozjebem byt si tiež zaslúži vlastný videoklip, a to ako druhý v poradí.
Bolo jasné, že natáčanie bude náročnejšie, predovšetkým čo sa týka scény a kulís. Celá akcia bola rozdelená na dva dni.
Prvý deň sa natáčala dejová línia v byte s monštruóznym minotaurom Marošom z kapely Galiba v hlavnej úlohe. Druhý deň bol venovaný „nábytkovej Sodome a Gomore“ na záhrade u Radúza.
Pre realizáciu tejto „preglejkovej kataklyzmy“ bolo potrebné precízne naplánovať zvážanie nepotrebného nábytku z okolia Nitry.
Kapela mala od svojho vzniku problém s nedostatkom potrebného vybavenia, a tentoraz to bol najmä dostatočne veľký automobil. Pomocnú ruku podali členovia kapely Zoči Voči, najmä ich bubeník Vlado Kovár, ktorý nezištne pomohol s odvozom nábytku z celého nitrianskeho kraja na ich dodávke.
Natáčanie v byte
Nedeľné predpoludnie. Režisér Maťko Macík ani po prvej cigarete nebol celkom istý, čo sa bude v byte diať. Narýchlo si zopakovali kľúčové body deja, mieru realizmu a to, čo na zariadení bytu musí zostať nepoškodené - riad do tejto kategórie nepatril.
Krátko po tom, ako „herec“ aplikoval riad na kuchynskú linku, niekto zazvonil pri dverách. Neinformovaní susedia zavolali políciu.
Majiteľ bytu JZ im horlivo vysvetľoval, že výkriky slúžia na to, aby sa hlavný protagonista čo najlepšie vžil do svojej role. Inteligentnejší z dvoch policajtov incident od začiatku príliš nezaujímal, a tak sa situácia obišla bez vážnejších následkov.
Rokenrol na záhrade
Najväčší kus očakávania si samozrejme získal druhý natáčací deň: „rokenrol na záhrade“.
Aby všetko bolo na najvyššej úrovni, nazhromaždili sa rôzne rekvizity a „príslušenstvo“: krompáč, kladivo (nevyužité na rozbitie televízora), sekera, kanistre benzínu a handry na výrobu fakieľ, ktoré zároveň slúžili ako hasiace prístroje.
JZ, ktorý v civile pracuje ako bezpečnostný pracovník, velil nad bezpečnostnými opatreniami celej operácie. Prípravy natáčania prilákali množstvo divákov, z ktorých sa niektorí neskôr stali členmi štábu - väčšinou ako podpaľači alebo hasiči.
Po tom, čo sa minotaurus vyslobodil z labyrintu stromov, mal sa aj on zapojiť do deja miernou deštrukciou nábytku. Keď obývačková stena utrpela počiatočné škody, začalo sa pripravovať na najnáročnejšiu scénu.
Režisér, fajčiaci, usmerňoval hudobníkov na scéne. Paťo Sýkora z The Paranoid dostal okrem úlohy producenta aj post hlavného podpaľača. Medzitým JZ vysvetľoval každému svoju predstavu o zapaľovaní nábytku tak, aby to vyzeralo dobre a zároveň aby sa pri tom nikto nezranil.
Tu sa kredenc zalial benzínom, podpálil fakľou a vzbĺkol aj s perinákom. Kapela po sekundovom užasnutí pochopila, že nemajú času nazvyš a musia rýchlo točiť. Naskákali doprostred scény a robili, čo mali.
Nasledovalo uhasenie nábytku hasákmi a opäť odznova. Ukázalo sa, že ani JZ si nebol celkom istý, čoho všetkého je benzín schopný.
Po jednej aplikácii benzínu a zapálení vznikla celkom zaujímavá ohnivá clona, ktorá všetkých na okamih ohromila. Zakrátko už nebolo čím hasiť, a tak sa muselo počkať, kým sa naťahá voda zo studne.
Po poskakovaní kapely pred horiacim nábytkom zostávalo natočiť už len „ultimátny armagedon“: totálne rozflákanie a spálenie na popol všetkých rekvizít.
Toto bol dar od tejto piesne pre členov kapely. Dosýta si užili to, čo už pravdepodobne nikdy nezopakujú. Krompáčom do televízora, sekerou do masívneho perináka, kladivom do dverí skrine, kyjakom do skla.
Diváci sa postupne vzďaľovali od smradu spáleného plastu. Šariš vyhlásil, že si naň tak zvykol, že už bez neho nemôže byť.
Takto zmenili improvizované kulisy bytu na kôpku triesok, zrkadlových črepín a obhorených kníh v maďarčine.
Po skončení prác sa Bilbo zniesol na gauč na terase záhradného domčeka a pocítil taký nebeský pokoj a kľud, aký nezažil ani po prvom svätom prijímaní.
Odchádzajúci štáb si neodpustil poznámku, že by to veru nechcel upratovať. Táto úloha pripadla na nešťastného Radúza a Bilba, ktorý má dobré srdce.
Deň na to prišli dorozjebávať zvyšky nábytku a naštiepať ich na kúsky pre ľahké zakladanie vatry. Ostatný neporiadok sa rovnomerne roznášal po skládkach a smetiakoch v Nitre.
Neverili by ste, koľko svinstva po sebe zanechá 15 spálených televízorov. Zlé jazyky tvrdia, že záhradu sa nikdy nepodarí celkom upratať.
Ďalšie videá a hudobná cesta
Pre dôveryhodnosť zdroja nemožno vynechať ani vedľajšie pokusy o vytvorenie klipu.
Na začiatku fungovania sa kapela rozhodla neangažovať sa príliš do „trápnych pokusov o výhru v tradičných získajčonajviac hlasov súťažiach“.
Avšak, v čase, keď mali presne nula nahrávok, stretli sa s možnosťou zúčastniť sa súťaže o najlepší hudobný video s vianočnou tematikou na stránke rock.sk.
Bilbovi v tom čase napadla „zhovadená“ verzia obľúbených vianočných kolied s alkoholickým textom. Kapela stvorila primitívnu nahrávku a rovnako jednoduchý, „akože vianočný“ klip, s ktorým sa prihlásili do súťaže.
Hoci sa príliš nesnažili, získali slušné tretie miesto a isté renomé. Ako odmenu im prišli hudobné nosiče podľa vlastného výberu a tričká, ktoré všetci okrem Bilba neznášajú a vždy, keď si ich oblečie, ho kritizujú.
Druhý DIY video vznikol ako doplnok k akustickej live verzii Šalátového holokaustu. Scenár bol jednoduchý: šikovný kresliar Man Seger vytvorí atraktívne a dôvtipné kresby, na ktorých bude vtipne a trochu cynicky zobrazený dej pesničky.
Natáčanie klipu prebiehalo v „smradľavom bratislavskom pajzli“. Seger si zavolal kameramanku, ktorá ho natáčala, ako sedí za stolom, fajčí, prehadzuje jednotlivé obrázky a na záver nakreslí celú kapelu na výkres.
Text piesne Rozjebem byt
Text piesne Rozjebem byt opisuje frustráciu z každodenného života, neporiadku a nespokojnosti:
„Prídem večer z roboty a už vo dverách som nasratý!! prečo nieje jedlo na stole?! mňa nesere že si bola v kostole! a čo ten bordel v kuchyni?! a centimeter prachu na skriňi . čo vy už robíte v tomto byte?! zablatené parkety, svetlo svieti cez deravé rolety, kto mi vzal cigarety?! iba ja furt dávam pozor na deti.rozpadnuté zárubne, a v kúpelni pravidelné povodne.kam sa pozriem samý bordel! R:hej ja rozjebem byt, rozjebem všetko čo nieje z kameňa, hej ja rozjebem byt rozbijem všetko čo nie je zo železo-betónu!!!“
Kniha o prvých rokoch kapely
Biografia Kýbla Mačiek mapuje prvých päť rokov existencie kapely - od ťažkých, takmer mýtických začiatkov až po obdobie, keď sa skupina stala zabehnutou koncertnou družinou.
Pre mladých hudobníkov môže kniha poslúžiť ako učebnica pretĺkania sa svetom s vlastnou hudbou. Nehudobníci si môžu prečítať množstvo zaujímavých príbehov zo zákulisia fungovania kapely.
Čitatelia v nej nájdu príbehy o vzniku a hraní hudby, o cestovaní, vybavovaní a dohadovaní koncertov aj o všetkých vymoženostiach, ktoré muzika prináša.
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Naše katalógové číslo | 310505 |
| Počet strán | 321 |
| Dátum vydania | 25. 5. |
Čitateľské ohlasy
„Kúpila som ju na krste knihy. Mačky, rodili ste sa ťažko, no vtipne. Vítajte a pokračujte!“
„Táto kniha je neskutočne smiešna, obzvlášť, ak sa radi a škodoradostne zabávate na tom, ako sa druhí pretlkajú slovenským šoubiznisom, od samého spodku dna kýbla.“
„Spevákove geniálne opisovanie príhod kapely je, akoby ste pri ňom sedeli pri šiestej borovičke v nitrianskej krčme.“
„Táto kniha je dokonalým darčekom pre kohokoľvek, poznať hudbu tejto kapely je pritom úplne irelevantné, po prečítaní budete členov poznať úprimne a vezmete ich na pivo na najbližšom potratáckom festivale.“
„Keď chcete vedieť, ako to naozaj funguje na Slovensku okolo hudby, tak vypnite Superstar, prečítajte si toto. Minimálne sa viac nasmejete.“
„Kapela krásne opisuje úskalia, ale aj radosti začínajúceho muzikanta v neznámej kapele. Strasti cestovania, vybavovania a dohadovania koncertov, plus pár pohľadov do zákulisia známejších umelcov.“
Tomáš, Bilbo a ďalšie hudobné projekty
Moje štátne meno je Tomáš. Moje kapely: protoburanrollový KÝBEL MAČIEK a antipunkové MARHULE. Folková figúrka Mateja mám najradšej, obsahuje to najlepšie zo mňa. S nášivkami ODPAD.
Svet KÝBEL MAČIEK je spojený s hedonizmom. MARHULE pôvodne vznikli iba ako odkladisko nevyužitých, respektíve nápadov pre KÝBEL MAČIEK.
Najnovší a snáď najdôležitejší projekt je folkový avatar MATEJ TÁLE. S Matejom predvádzam pesničky v žánri tzv. sociálny folk.
Ide o prieskum spoločnosti a podávanie zvesti o jeho výsledkoch. V pesničkách sa vyskytujú archetypálni hrdinovia, ktorých možno nájsť všade okolo nás.
Pred koncom roka 2020 som vydal demo s názvom „TADETO“.
Môj sólový projekt je angažovanejší, no stále s vplyvom kaleidoskopu. Leitmotívom je boj proti extrémizmu a s ním spojených problematík. Hrám na akciách a besedách s podobným odkazom.
Hudobná skupina ako pracovný kolektív
Ideálnym tímom je podľa mňa hudobná skupina. 3-6, ak existuje hierarchia, je spravidla daná prirodzeným rešpektom.
Fungujúcej kapely bez egomaniakov sa nesnaží liezť druhému do remesla. Každý má robiť to, čo má robiť, v súlade s rytmom a harmóniou.
Pódium je ideálne pracovné prostredie a kapela vzorový pracovný kolektív.
Koncertná šnúra a ďalšie plány
Momentálne sme zaneprázdnení koncertnou šnúrou. Hráme 15 koncertov a tie nás zamestnajú pravdepodobne do konca roka.
Gitaristovi sa má tiež narodiť syn. Predpokladám, že pol roka až rok bude mimo hry.
Nová tvorba je už pripravená a drieme na dne zásuvky. Na ďalšie dva albumy už máme vysmažené.
Každý hudobník sa v rôznych fázach svojej kariéry nevyhnutne zamýšľa nad svojou aktuálnou situáciou. Často dochádza k porovnávaniu s kolegami, ktorí sú na scéne dlhšie, dosiahli väčší úspech, hrajú pre početnejšie publikum na lukratívnejších miestach.
Toto porovnávanie nevyhnutne vedie k otázkam o príčinách rozdielov: sú to lepšie skladby, viac šťastia, finančná podpora od rodiny, alebo možno „anjel strážny“ s neobmedzenými možnosťami?
Niektorí hudobníci si možno uvedomia, že ich cesta je skôr „alternatívna“ alebo „kultová“ a možno ani netúžia po masovom úspechu.
Kapela Kýbel Mačiek sa rozhodla ísť cestou aktívneho potláčania svojej hudby a odmietla „zaspať za cieľovou čiarou majstrovstiev okresu“.
Ich ambíciou je dráždiť zmysly nielen sluchové, ale aj vizuálne, aby sa verejnosť dozvedela o ich vzhľade a schopnostiach.
Hudobné plány: s kapelou MARHULE vyjde druhý album budúci rok. Antikapela, ťažko je čokoľvek očakávať. Strhla sa pandemická hystéria a ľudia sa báli vyjsť von z izby.
Demíčko, snáď do konca roka 2021.
Životné plány: žiadne. Čím som starší, tým pociťujem väčší zmätok. A všetko sa nejako vyjasní. Len sa to prehlbuje.
A tak experimentujem a robím veci inštinktívne.
JEDNA Z VECÍ, KTORÉ MÁM POCIT, ŽE BY SOM ROBIŤ MAL.
tags: #kybel #maciek #spisovatel