Leptospiróza u psa: príznaky, prenos, diagnostika a liečba

Leptospiróza u psov je závažné bakteriálne ochorenie, ktoré môže ohroziť život psa a potenciálne aj zdravie ľudí v domácnosti. Leptospiróza je infekčné ochorenie spôsobené baktériami rodu Leptospira. Leptospirózu u psov nespôsobujú vírusy, ale gramnegatívne baktérie, ktoré patria medzi spirochéty.

Ide o zoonotické ochorenie, čo znamená, že sa môže preniesť zo zvierat na človeka. Priebeh ochorenia je rozdielny: u niektorých psov sa môže prejaviť vážnym poškodením zdravotného stavu a u iného len miernymi príznakmi. Ak spozorujete akékoľvek príznaky leptospirózy alebo viete, že váš pes bol vystavený riziku infekcie, neodkladne kontaktujte veterinárneho lekára.

Čo je leptospiróza u psa

U psov infekciu spôsobuje prevažne Leptospira interrogans. Leptospiróza je vyvolaná baktériami z rodu Leptospira, ktoré sa môžu nachádzať vo vode, pôde alebo na rastlinách. Tieto baktérie preferujú vlhké a teplé prostredia, ako sú močiare, rieky, mokrade a stojaté vody.

V rámci druhu rozlišujeme pres 200 sérovarov. U psov sú za klinicky najvýznamnejšie považované sérovary Leptospira icterohaemorrhagiae a Leptospira canicola, podľa niektorých literárnych údajov aj Leptospira grippotyphosa. Klinický význam majú aj ďalšie sérovary, napríklad L. bratislava a L. pomona, ktoré môžu u psov spôsobiť závažné infekcie.

Medzi najčastejšie spomínané formy patria infekcia sérovarom L. icterohaemorrhagiae, ktorá môže postihnúť pečeň a je spojená s Weilovou chorobou, a infekcia sérovarom L. canicola, ktorá postihuje najmä obličky a označuje sa ako stuttgartská nákaza.

Ako sa pes nakazí leptospirózou

Zdrojom infekcie je moč infikovaných zvierat. Rezervoárom leptospirózy vo voľnej prírode sú najmä potkany a ďalšie hlodavce, ktoré často samy neonemocnejú, ale leptospiry vylučujú močom do okolitého prostredia. Preniesť toto ochorenie môžu psy medzi sebou navzájom alebo sa môžu nakaziť od infekčného potkana.

  • kontaminovanou vodou, najmä z mlák, rybníkov, močiarov a stojatých vôd;
  • kontaminovanou pôdou alebo rastlinami;
  • priamym kontaktom s močom infikovaného zvieraťa;
  • poranenou kožou alebo sliznicami;
  • dlhším pobytom vo vlhkom prostredí;
  • hryznými ranami;
  • zožratím infikovaných tkanív, napríklad hlodavcov;
  • požitím kontaminovaného krmiva alebo jedla;
  • nepriamo cez kontaminované nástroje a predmety;
  • kontaktom s výkalmi alebo iným infekčným materiálom.

Leptospiry prenikajú aktívne do organizmu sliznicou alebo porušenou kožou. Pri dlhšom pobyte vo vode je možné nakaziť sa aj perkutánne, teda cez kožu. Leptospira sa následne prenesie do organizmu prostredníctvom sliznice, porušenej kože alebo aj zdravej kože pri dlhodobom pobyte vo vlhkom prostredí.

Leptospiry vo vlhkom prostredí pri neutrálnom či mierne zásaditom pH pôdy dokážu prežiť dlhšiu dobu. V moči hlodavcov môžu prežívať dlhú dobu, dokonca aj niekoľko mesiacov. Kontaminovaná voda alebo pôda sú preto hlavnými prostriedkami prenosu leptospirózy.

Pes pri stojatej vode a riziko leptospirózy

Ktoré psy sú vystavené vyššiemu riziku

Pes sa môže nakaziť prakticky všade: na prechádzke, doma, prostredníctvom kontaktu s nakazenými zvieratami, kontaminovanou vodou alebo zjedením kontaminovaného jedla. Riziko je vyššie u psov, ktoré:

  • sa často pohybujú v lese alebo v blízkosti lesa;
  • chodia na chalupu;
  • prichádzajú do kontaktu s voľne žijúcou zverou;
  • pracujú ako poľovné psy;
  • chytajú a požierajú hlodavce;
  • pijú z mlák, rybníkov alebo iných stojatých vôd;
  • kúpajú sa v kontaminovanej vode;
  • čuchajú v pivniciach, hospodárskych priestoroch alebo na miestach s výskytom potkanov;
  • požierajú výkaly alebo neznáme predmety počas prechádzok.

Rôzne prostredia a situácie môžu ohroziť psy leptospirózou, ktoré často prehliadame. Obzvlášť náchylné sú, keď sa nachádzajú pri znečistených vodných zdrojoch. Kontakt s infikovanými zvieratami predstavuje ďalšie vážne riziko pre psy.

Inkubačná doba a šírenie baktérie v tele

Inkubačná doba leptospirózy je rôzna. Najčastejšie trvá 7-14 dní, pričom uvádzané rozmedzie je približne 4-12 dní alebo jeden až dva týždne. Pri niektorých formách môže byť inkubačná doba 10-20 dní.

Už prvý deň po infekcii dochádza k rozmnožovaniu leptospír v krvi hostiteľa, krvou sú roznášané do celého tela a postupne osídľujú pečeň, obličky, centrálny nervový systém, oči a reprodukčný systém. Leptospiry sa medzi 4.-12. dňom po infekcii objavujú v krvi. Potom prenikajú najmä do obličiek a pečene a spôsobujú rozsiahle multisystémové postihnutie.

O závažnosti a priebehu ochorenia rozhoduje virulencia, infekčná dávka pôvodcu a obranyschopnosť organizmu. Priebeh závisí aj od konkrétneho kmeňa baktérie, imunitného systému psa a miery infekcie.

Príznaky leptospirózy u psa

Identifikácia symptómov leptospirózy u psov je kritická pre ich okamžitú detekciu a začatie liečby. Príznaky však nemusia byť typické iba pre leptospirózu a môžu sa podobať iným infekčným aj neinfekčným ochoreniam.

Najčastejšie počiatočné príznaky

  • letargia a apatia;
  • celková slabosť a vyčerpanie;
  • nechutenstvo alebo zmeny apetítu;
  • horúčka alebo zvýšená teplota;
  • zvracanie;
  • hnačka;
  • bolesti svalov;
  • nechuť k pohybu;
  • rýchla únava;
  • bolesť brucha;
  • zápal mandlí;
  • tras;
  • náhle chudnutie;
  • zväčšenie lymfatických uzlín.

Horečka býva prítomná väčšinou iba v iniciálnej fáze ochorenia; pri rozvinutej forme ju nemusíme zachytiť. K počiatočným nešpecifickým príznakom patrí tonzilitída.

Príznaky poškodenia obličiek

Akútne poškodenie obličiek je jedným z najčastejších príznakov leptospirózy u psov. Môže sa prejaviť:

  • nadmerným pitím;
  • častejším močením;
  • nadmerným močením alebo naopak úplným zastavením močenia;
  • tmavým močom;
  • krvou v moči;
  • bolesťou brucha;
  • zvracaním;
  • letargiou;
  • zápachom z papule pri zvýšenej hladine močoviny v krvi;
  • dehydratáciou;
  • uremickými kŕčmi pri ťažkom poškodení obličiek.

Poškodenie obličiek môže viesť k akútnemu renálnemu zlyhaniu. Obličky patria medzi najčastejšie postihnuté orgány, pretože ich funkcia je pri leptospiróze často narušená.

Príznaky poškodenia pečene

Pri akútnom poškodení pečene sa môžu objaviť žltačka, zvracanie, nechutenstvo a letargia. Poškodenie pečene sa prejavuje najmä:

  • žltým sfarbením očných bielok;
  • žltým sfarbením slizníc;
  • žltým sfarbením kože;
  • tmavým močom;
  • zvýšenými pečeňovými enzýmami;
  • zvýšenou hladinou bilirubínu;
  • poruchou funkcie pečene.

Najťažšie formy ochorenia sa prejavujú žltačkou, horúčkou, úporným zvracaním, ktoré môže obsahovať krv, krvavou hnačkou, bolesťou svalov, celkovým vyčerpaním a ochorením obličiek. Akútne formy môžu vyvolať súčasné zlyhanie pečene a obličiek.

Ďalšie možné príznaky

  • kašeľ;
  • dušnosť;
  • krvácanie z nosa;
  • krv v stolici;
  • krvácanie do žalúdka;
  • krvácanie do kože alebo slizníc;
  • tras a svalová slabosť;
  • zhoršená orientácia;
  • znížená zraková schopnosť;
  • zápal pľúc;
  • rinitída;
  • ascites.

Pri ľahších stavoch môže pes iba zvracať, mať hnačku, zvýšenú teplotu, zápal mandlí a ľahko sa unaviť. Najčastejšia forma leptospirózy je inaparentná, teda bez zjavného klinického obrazu. Pri formách s komplikáciami môže ísť o perakútny, akútny alebo chronický priebeh.

Prečo treba vyhľadať veterinára okamžite

Príznaky leptospirózy nie sú typické iba pre jedno ochorenie. Môžu sa podobať infekčnému zápalu pečene, akútnemu zápalu pankreasu, otravám alebo iným ochoreniam obličiek a pečene. Vzhľadom na to, že príznaky nie sú špecifické, je potrebné každú výraznú odchýlku konzultovať s veterinárnym lekárom.

Ak u psa zaznamenáte náhle zvracanie, hnačku, apatiu, horúčku, žlté sliznice, tmavý moč, krvácanie alebo zmeny v močení, nečakajte na spontánne zlepšenie. Liečba leptospirózy by mala byť začatá čo najskôr po objavení príznakov alebo stanovení diagnózy.

Diagnostika leptospirózy u psa

Diagnostika leptospirózy má zásadnú úlohu v promptnom a efektívnom liečebnom procese. Diagnóza môže byť náročná, pretože príznaky sa často podobajú iným ochoreniam. Veterinár pri hodnotení zohľadňuje klinické príznaky, možnú expozíciu, výsledky laboratórnych testov a históriu očkovania.

Krvné vyšetrenia

Základnými diagnostickými postupmi sú biochemický rozbor krvi, hematologické vyšetrenie krvi a vyšetrenie moču. Pri zasiahnutí jednotlivých orgánov môžu byť zvýšené pečeňové enzýmy a môžu sa objaviť zmeny obličkových parametrov.

Hematologické vyšetrenie môže odhaliť leukocytózu s neutrofíliou a posunom doľava, anémiu alebo trombocytopéniu. Biochemické vyšetrenie môže preukázať azotémiu, hyperfosfatémiu, hyperkalémiu, hypoproteinémiu, hypoalbuminémiu, hyperbilirubinémiu a zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov.

Krvné testy môžu odhaliť protilátky proti baktériám Leptospira. Pri laboratórnom vyšetrení krvi je však potrebné odlíšiť postvakcinačné a postinfekčné protilátky. Všetky výsledky diagnostických testov musí veterinárny lekár interpretovať v kontexte očkovania, aktuálnych príznakov a ďalších laboratórnych nálezov.

Vyšetrenie moču

Vyšetrenie moču môže preukázať proteinúriu, hematúriu, leukocytúriu, izostenúriu, prítomnosť glukózy a obličkových valcov. Moč môže byť použitý aj na bakteriologické vyšetrenie z infekčného materiálu.

Potvrdiť ochorenie je možné bakteriologicky z infekčného moču alebo z krvi. Priamy dôkaz leptospír mikroskopiou v zástine však môže byť negatívny aj pri skutočnej infekcii.

Sérologické testy a MAT

Najčastejšie používanými diagnostickými metódami sú sérologické testy vrátane mikroskopického aglutinačného testu, označovaného ako MAT. Tento test pomáha detegovať protilátky proti leptospirám v krvnom sére.

Jednorazový výsledok nemusí byť vždy postačujúci. Pri podozrení na leptospirózu môže veterinár odporučiť opakované stanovenie titra protilátok v časovom odstupe. Výsledok sa hodnotí s ohľadom na očkovanie a klinický stav psa.

PCR a kultivácia

Pri hlbšej veterinárnej diagnostike sa využívajú aj PCR testy a kultivácie baktérií. PCR umožňuje detekciu prítomnosti baktérií v biologických vzorkách, ako sú krv alebo moč.

Zobrazovacie vyšetrenia

Na posúdenie možných zmien vnútorných orgánov možno použiť röntgen hrudníka a ultrazvuk brucha. Zobrazovacie vyšetrenia môžu ukázať zväčšenie obličiek, pečene alebo sleziny a ďalšie zmeny súvisiace s infekciou.

Liečba leptospirózy

Leptospirózu môže liečiť iba veterinárny lekár, ktorý zhodnotí celkový zdravotný stav psa a vykoná potrebné vyšetrenia. Liečba závisí od toho, ktoré orgánové systémy boli zasiahnuté a aká závažná je infekcia.

Antibiotiká

Centrom liečby je antibiotická terapia, ktorá eliminuje patogénne baktérie. Za vhodné antibiotiká sa považujú penicilín G, ampicilín alebo doxycyklín. Konkrétny liek, dávku a dĺžku podávania musí určiť veterinárny lekár.

Pri akútnom vzplanutí infekcie môže byť potrebná hospitalizácia na špecializovanom pracovisku s kontinuálnou infúznou terapiou. Po zvládnutí akútneho stavu môže veterinár zvoliť liečbu, ktorej cieľom je obmedziť usídlenie leptospír v obličkových tubuloch a zabrániť ich dlhodobému vylučovaniu.

Infúzna a podporná liečba

Pri ochorení obličiek a pečene ide hlavne o podpornú a infúznu terapiu. Používajú sa intravenózne tekutiny, lieky proti zvracaniu, lieky na ochranu sliznice tráviaceho traktu a antibiotiká.

Manažment symptómov zahŕňa podporu fungovania obličiek a pečene, počas čoho sa využívajú intravenózne tekutiny a špecifické lieky na ochranu týchto orgánov. V niektorých prípadoch sa používajú imunoglobulíny, transfúzia krvi, diuretiká alebo dialýza.

Monitorovanie obličiek a pečene

Sledovanie zdravotného stavu je nevyhnutné pre zotavenie psa po leptospiróze. Dôležitá je kontrola hladín močoviny a kreatinínu na monitorovanie obličkových funkcií. Veterinár môže opakovane kontrolovať krvný obraz, biochemické parametre, množstvo moču a výsledky vyšetrenia moču.

Pri ťažkom poškodení obličiek môže byť potrebná peritoneálna dialýza. Ak pes prestane močiť alebo sa jeho stav rýchlo zhoršuje, ide o urgentnú situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitú veterinárnu starostlivosť.

Rekonvalescencia po leptospiróze

Starostlivosť o psa zotavujúceho sa z leptospirózy vyžaduje pozorný a opatrný prístup. V prvej fáze zotavovania je kritické dôsledne monitorovať veterinárne parametre. Postleptospirózová starostlivosť vyžaduje permanentnú pozornosť, čím sa predchádza potenciálnym chronickým zdravotným problémom.

Po prekonaní leptospirózy je nevyhnutné monitorovanie zdravotného stavu psa a diéta prispôsobená jeho potrebám. Adaptácia stravy hrá kľúčovú úlohu pri rehabilitácii. Zavádzanie diéty bohatej na ľahko stráviteľné bielkoviny a vitamíny stimuluje imunitný systém aj svalovú regeneráciu.

Počas rekonvalescencie potrebuje pacient pokojový režim, dôsledné podávanie predpísaných liekov, pravidelné kontroly a emocionálnu podporu. Strava musí zohľadňovať stav obličiek a pečene, telesnú konštitúciu, vek a fyzickú aktivitu psa.

Možné dlhodobé následky

Leptospiróza môže mať za následok vážne dlhodobé účinky, ktoré zasahujú najmä obličky a pečeň. U niektorých psov môže dôjsť k trvalému poškodeniu obličiek alebo pečene. Neliečené alebo neskoro diagnostikované ochorenie môže viesť k chronickému poškodeniu týchto orgánov a výrazne ovplyvniť kvalitu života psa.

Včasná diagnóza a okamžitá liečba zvyšujú šance na úplné uzdravenie. U psov, ktorí sú rýchlo diagnostikovaní a vhodne liečení, je prognóza zvyčajne dobrá. Prognóza však závisí od času začatia liečby, celkového zdravotného stavu psa, závažnosti klinických príznakov a rozsahu poškodenia orgánov.

Leptospiróza ako riziko pre človeka

Leptospiróza sa môže preniesť zo psa na človeka, najmä kontaktom s infikovaným močom alebo iným výlučkom. Baktérie sa môžu dostať do tela cez otvorené rany alebo sliznice, napríklad ústa či oči.

U ľudí môže ochorenie spôsobiť horúčku, bolesti hlavy a svalov, triašku, bolestivosť tela a kĺbov, kašeľ, hnačku alebo príznaky podobné chrípke. V závažných prípadoch môže dôjsť k meningitíde, poruche funkcie obličiek alebo pečene. Pri podozrení na expozíciu zvieraciemu moču alebo kontaminovanej pôde či vode je potrebné kontaktovať lekára.

Leptospiróza sa medzi ľuďmi šíri len zriedka. Najlepší spôsob ochrany spočíva v obmedzení kontaktu s infekčným materiálom, dodržiavaní hygieny a včasnom riešení podozrenia na infekciu.

Hygienické pravidlá v domácnosti

  • po kontakte so psom alebo inými zvieratami si umývajte ruky;
  • pri starostlivosti o chorého psa používajte ochranné rukavice;
  • vyhýbajte sa priamemu kontaktu s močom a výkalmi;
  • pravidelne čistite a dezinfikujte miesto, kde pes spí a trávi väčšinu času;
  • kontaminovaný materiál odstraňujte bezpečne;
  • po manipulácii s podstielkou, podlahou alebo predmetmi psa si dôkladne umyte ruky;
  • pri podozrení na leptospirózu sa riaďte pokynmi veterinárneho lekára.

Prepuknutie leptospirózy u psov - mali by ste sa očkovať proti leptospiróze?

Prevencia leptospirózy u psa

Prevencia leptospirózy zahŕňa očkovanie, obmedzenie kontaktu s potenciálne infikovanými zvieratami a vyhýbanie sa pitiu alebo kúpaniu v kontaminovanej vode. Vakcinácia proti leptospiróze predstavuje jednu z najefektívnejších možností ochrany psa.

Očkovanie

Ako majiteľ môžete zabezpečiť ochranu svojho psa pravidelným preventívnym očkovaním. V bežne dostupných vakcínach sa nachádzajú dva poddruhy leptospír, L. canicola a L. icterohaemorrhagiae, ktoré môžu byť pre mnohých psov dostačujúce.

Ak sa však váš pes často pohybuje v lese, stretáva sa s voľne žijúcou zverou, bývate v blízkosti lesa, chytá a požiera hlodavce, pije z mlák a stojatých vôd, požiera sneh alebo ho chcete mať viac chráneného, veterinár môže odporučiť rozšírenú vakcínu L4.

Typ vakcínyObsiahnuté sérovaryKedy môže byť vhodná
Bežne dostupná vakcínaL. canicola, L. icterohaemorrhagiaePre mnohých psov s nižšou expozíciou
Rozšírená vakcína L4L. canicola, L. bratislava, L. icterohaemorrhagiae, štvrtý sérovarPre psy s častejším kontaktom s lesom, zverou, hlodavcami a stojatou vodou

Prvé očkovanie proti leptospiróze sa uskutočňuje približne vo veku 8 až 12 týždňov, pričom počiatočný cyklus vakcinácie sa sústreďuje na podanie dvoch dávok očkovacej látky v intervale niekoľkých týždňov. Vakcinácia proti leptospiróze je možná od 8. týždňa veku šteňaťa s následnou revakcináciou za 3-4 týždne.

Ďalší očkovací plán musí určiť veterinárny lekár podľa použitej vakcíny, zdravotného stavu psa a jeho rizika. V dostupných odporúčaniach sa uvádza každoročné preočkovanie, pričom pri vakcíne L4 sa v uvedenom materiáli odporúča preočkovanie v polročných intervaloch, keďže reálne nadobudnutá imunita u psa trvá 6 mesiacov.

Polročné preočkovanie sa týka predovšetkým psov, ktoré sa často vyskytujú v lesoch, na chalupách a pred rizikovými obdobiami s vyšším výskytom zrážok alebo topením snehu, teda na jeseň, na konci zimy a na jar. Očkovací interval preto vždy konzultujte s veterinárnym lekárom, pretože závisí od konkrétnej vakcíny a individuálneho rizika.

Pravidelné očkovanie chráni nielen psa, ale pomáha znižovať aj riziko expozície ľudí v domácnosti. Omitovanie imunizácie alebo jej nedostatočná aplikácia predstavuje značné riziko.

Obmedzenie kontaktu s rizikovým prostredím

  • nedovoľte psovi piť zo stojatých vôd a neznámych mlák;
  • zabráňte kúpaniu v kontaminovanej vode;
  • pri prechádzkach sledujte, čo pes olizuje a požiera;
  • chráňte psa pred kontaktom s potkanmi a inými hlodavcami;
  • v rizikovom prostredí používajte vodítko;
  • zabráňte kontaktu s exkrementmi iných zvierat;
  • udržiavajte čistotu v priestoroch, kde pes žije;
  • pravidelne čistite a dezinfikujte pelech, podlahy a predmety používané psom.

Pri vychádzkach do prírody je potrebná zvýšená pozornosť. Vytvorenie bezpečného prostredia pre psa si vyžaduje dôsledné sledovanie rizikových faktorov a pravidelnú zdravotnú starostlivosť.

Výživa počas zotavovania

Adaptácia stravy hrá kľúčovú úlohu pri rehabilitácii. Zdravá strava psa by mala byť bohatá na esenciálne živiny, ako sú proteíny, tuky, sacharidy, vitamíny a minerály. Po prekonaní leptospirózy však musí byť diéta prispôsobená aktuálnemu stavu obličiek a pečene.

Je nevyhnutné vybrať kvalitné krmivo zodpovedajúce konkrétnym nárokom psa. Toto rozhodnutie zahŕňa zohľadnenie veku, telesnej konštitúcie a fyzickej aktivity psa. O vhodnom type diéty po poškodení obličiek alebo pečene rozhoduje veterinárny lekár.

Odporúčame kŕmiť psa pravidelne v stanovenom čase a vyvarovať sa nadmernému kŕmeniu. Niektorí psi môžu mať špecifické reakcie na určité typy krmiva, preto je dôležité zohľadniť individuálne potreby každého psa.

Rekonvalescencia psa po ochorení obličiek

V CricksyDog prioritizujeme poskytovanie vynikajúcej výživy pre psy. Ponúkame špeciálne pripravené produkty pre hypoalergénnu stravu, ktoré sú určené pre psy s citlivým trávením. Juliet a Ted granule sa prezentujú v rozmanitých hypoalergénnych príchutiach a eliminujú kuracie mäso a pšenicu.

Sortiment CricksyDog rozširujú Ely vlhké krmivá, Friky pochúťky pre psov a mäsité maškrty MeatLover. V ponuke nájdete aj Twinky vitamíny, určené na podporu kĺbov a celkového well-being vašich psích miláčikov. Výber krmiva a doplnkov však musí zodpovedať zdravotnému stavu psa a odporúčaniu veterinárneho lekára.

Upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku majú len informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie alebo liečbu veterinárnym lekárom. V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa, najmä náhleho zvracania, hnačky, apatie, zmien močenia alebo podozrenia na kontakt s kontaminovanou vodou či močom hlodavcov, odporúčame ihneď kontaktovať kvalifikovaného veterinárneho lekára.

tags: #leptospiroza #priznaky #pes