Leukogram je súčasťou kompletného krvného obrazu a zahŕňa celkový počet bielych krviniek, diferenciálny počet leukocytov a morfológiu leukocytov hodnotenú mikroskopicky v zafarbenom krvnom nátere.
Laboratórne vyšetrenia sú len jednou zo súčastí diagnostiky a ich výsledky si vyžadujú profesionálnu a individuálnu interpretáciu vo vzťahu ku klinickému stavu ošetrovaného zvieraťa.
Čo leukogram vyhodnocuje
Leukogram zahŕňa celkový a diferenciálny počet bielych krviniek, ako aj morfológiu leukocytov.
Celkový počet leukocytov získaný automatickým analyzátorom vyjadruje počet jadrových buniek vo vyšetrovanom materiáli.
Odchýlky leukogramu zahŕňajú početné alebo koncentračné abnormality a morfologické abnormality.
Leukocytóza je zvýšenie celkovej koncentrácie leukocytov, zatiaľ čo leukopénia je zníženie celkovej koncentrácie leukocytov.
Abnormalita celkovej koncentrácie leukocytov je užitočná najmä ako upozornenie, aby klinik vyhľadal a interpretoval abnormality v rozložení jednotlivých bunkových typov v diferenciálnom rozpočte.
Ak je celková koncentrácia leukocytov abnormálna, pravdepodobne je prítomná jedna alebo viac abnormalít v diferenciálnom rozpočte.
Ak je celková koncentrácia leukocytov normálna, v diferenciálnom rozpočte môže byť napriek tomu prítomná jedna alebo viac odchýlok.
Preto je vyhodnotenie absolútnych hodnôt jednotlivých typov leukocytov najdôležitejšou súčasťou leukogramu.
Prečo nestačí samotný automatický analyzátor
Celkový počet leukocytov získaný automatizovanými prístrojmi odráža počet jadrových buniek vo vzorke.
Ak sú v krvi vo významnom počte prítomné jadrové erytrocyty, počet leukocytov sa musí príslušným spôsobom upraviť.
Hoci niektoré analyzátory vytvárajú aj diferenciálny počet leukocytov, vo veterinárnej medicíne sa diferenciálny rozpočet zvyčajne vykonáva manuálne vyhodnotením krvného náteru.
Diferenciálne počty vytvorené automatickými analyzátormi sú vo veterinárnej praxi nepresné a nedokážu spoľahlivo rozpoznať posun doľava, teda zvýšený počet nezrelých neutrofilov, ani toxické zmeny.
Informáciu poskytnutú hematologickým analyzátorom by preto malo vždy dopĺňať vyšetrenie krvného náteru a manuálny diferenciálny počet leukocytov.
Zvyčajne sa podľa bunkovej línie identifikuje 100 až 200 po sebe idúcich leukocytov.
Zároveň sa hodnotí morfológia vrátane toxických zmien v neutrofiloch, atypie a rozpadu buniek.
Absolútne počty sa získajú vynásobením percentuálneho zastúpenia jednotlivého bunkového typu absolútnym alebo celkovým počtom bielych krviniek.
Referenčné intervaly a ich obmedzenia
Hodnoty koncentrácie leukocytov sa interpretujú porovnaním s referenčnými hodnotami špecifickými pre daný živočíšny druh.
Interpretácia sa má vykonávať iba na základe absolútnych počtov.
Celková koncentrácia leukocytov je u novorodencov variabilnejšia a často vyššia než u dospelých zvierat.
Na hodnotenie leukogramu mladých zvierat sa majú používať referenčné hodnoty zohľadňujúce vek, najmä pri druhoch, ako sú prežúvavce, u ktorých sú u dospelých zvierat lymfocyty početnejšie a neutrofily menej početné.
Diferenciálny leukocytový profil dospelých zvierat sa vo všeobecnosti dosahuje približne v období pohlavnej dospelosti.
Pri opise leukogramu je veľmi užitočné uviesť stupeň zmeny vo vzťahu k referenčnému intervalu, napríklad ako mierny, stredný alebo výrazný.
Veľké zvieratá vo všeobecnosti nevytvárajú leukocytózu, najmä neutrofíliu, v takej miere ako malé zvieratá, preto označenia mierna, stredná alebo výrazná zmena neznamenajú to isté u všetkých druhov.
| Parameter | Význam | Orientačná hodnota uvedená pre psa |
|---|---|---|
| WBC | Biele krvinky, leukocyty zodpovedné za imunitu organizmu | 6,0-16,5 tisíc/µl |
| Neutrofily | Najvýznamnejšie bunky pri mnohých zápalových reakciách | Hodnotiť podľa absolútneho počtu a referenčného intervalu laboratória |
| Lymfocyty | Bunky špecifickej imunity | Hodnotiť podľa absolútneho počtu a veku zvieraťa |
| Eozinofily | Bunky často spájané s parazitózami a hypersenzitivitou | Hodnotiť podľa absolútneho počtu |
| Monocyty | Bunky zapojené najmä do zápalových a fagocytárnych procesov | Hodnotiť podľa absolútneho počtu |
Najdôležitejšie zmeny v počte leukocytov
Z klinického hľadiska patria medzi najvýznamnejšie zmeny v počte leukocytov neutrofília, neutropénia, lymfocytóza, lymfopénia, monocytóza a eozinofília.
Neutrofília a monocytóza zvyčajne sprevádzajú zápalové ochorenia, ale pozorujú sa aj pri nadbytku steroidov.
Neutrofília môže byť aj fyziologická, rovnako ako lymfocytóza, ktorá súvisí aj s chronickými zápalovými ochoreniami.
Eozinofília sa typicky vyskytuje pri hypersenzitívnych reakciách a parazitózach.
Neutropénia súvisí predovšetkým s infekčnými ochoreniami, zatiaľ čo lymfopénia býva zvyčajne vyvolaná steroidmi alebo súvisí s akútnymi infekčnými ochoreniami.
Monocytopénia, eozinopénia, bazofília a bazopénia majú obmedzený diagnostický význam.
Zníženie koncentrácie bunkového typu sa označuje príponou „-pénia“.
Táto prípona sa používa iba pri bunkových typoch, pri ktorých má zníženie klinický význam.
Neutropénia je zníženie koncentrácie neutrofilov, lymfopénia je zníženie koncentrácie lymfocytov a eozinopénia je zníženie koncentrácie eozinofilov.
Cytopénia je nešpecifický termín označujúci zníženie koncentrácie jednej alebo viacerých bunkových populácií bez uvedenia konkrétneho bunkového typu.
Pancytopénia označuje zníženie všetkých hlavných bunkových línií, často vo výraznom stupni.
Neutrofília
Neutrofília je definovaná ako zvýšenie počtu cirkulujúcich neutrofilov a vo všeobecnosti sa charakterizuje ako fyziologická, vyvolaná steroidmi alebo súvisiaca so zápalom a neopláziou.
Fyziologická neutrofília
Fyziologická neutrofília, označovaná aj ako pseudoneutrofília, je výsledkom endogénneho uvoľnenia alebo exogénneho podania katecholamínov.
Fyziologická neutrofília je prechodná, vzniká v priebehu niekoľkých minút od objavenia sa stimulu a zvyčajne ustúpi do 30 minút.
Je charakterizovaná zrelými neutrofilmi a miernym až stredným zvýšením ich počtu.
Najčastejšie sa týka mladých zvierat, najmä mačiek.
Neutrofília vyvolaná steroidmi
Neutrofília vyvolaná steroidmi môže mať endogénny pôvod, napríklad pri silnom strese alebo hyperadrenokorticizme, alebo exogénny pôvod po podaní glukokortikoidov.
Je tvorená zrelými neutrofilmi, má mierny až stredný stupeň, vzniká približne 4-8 hodín po uvoľnení alebo podaní glukokortikoidov a ustupuje do 24 hodín.
Pri chronickej liečbe glukokortikoidmi môže neutrofília pretrvávať niekoľko dní, ale býva menej výrazná.
Glukokortikoidy majú okrem neutrofílie viacero účinkov na leukogram vrátane lymfopénie, monocytózy a eozinopénie.
Zápalová neutrofília
Zápal je častou príčinou neutrofílie.
Neutrofilná leukocytóza sa podľa základnej príčiny, trvania ochorenia a reakcie kostnej drene líši svojou závažnosťou.
Môže sa vyskytovať súčasne s posunom doľava alebo doprava, lymfopéniou alebo lymfocytózou, eozinofíliou alebo eozinopéniou a monocytózou.
Príčiny zápalovej neutrofílie zahŕňajú mnohé infekčné, najčastejšie bakteriálne, aj neinfekčné, najčastejšie imunitne sprostredkované ochorenia vnútorných alebo podkožných tkanív.
Zápal centrálneho nervového systému, čreva, dolných močových ciest a povrchového kožného tkaniva nemusí neutrofíliu vyvolať.
Niektoré zápalové ochorenia, napríklad peritonitída, pyotorax a pyometra, sú spojené s leukemoidnou reakciou.
Extrémna neutrofília presahujúca horné referenčné limity, ktoré sa zvyčajne dosahujú pri zápale, môže súvisieť s leukémiou, infekciou Hepatozoon canis a zriedkavo s inými neopláziami produkujúcimi faktory stimulujúce kolónie.
Neutropénia
Neutropénia je definovaná ako zníženie počtu cirkulujúcich neutrofilov a vyskytuje sa menej často než neutrofília.
Infekčné ochorenia, ako parvovírusová enteritída a ehrlichióza u psov alebo panleukopénia, infekcia vírusom mačacej leukémie a vírusom mačacej imunodeficiencie u mačiek, môžu vyvolať neutropéniu prostredníctvom hypoplázie alebo aplázie kostnej drene.
Za neutropéniu u psov aj mačiek môžu byť zodpovedné aj závažné bakteriálne infekcie, endotoxémia a septikémia, ktoré zvyšujú margináciu alebo emigráciu neutrofilov.
Myeloftíza spôsobená primárnymi alebo metastatickými neopláziami kostnej drene a myelodysplázia, ktorá sa často pozoruje u mačiek pozitívnych na vírus mačacej leukémie, patria medzi príčiny neutropénie.
Takáto neutropénia zvyčajne pretrváva a môže byť sprevádzaná ďalšími cytopéniami.
Opakované alebo dlhodobé podávanie niektorých liekov môže spôsobiť neutropéniu útlmom kostnej drene.
Lymfocytóza
Lymfocytóza je definovaná ako zvýšenie počtu cirkulujúcich lymfocytov.
Lymfocytóza súvisí najmä s akútnou stresovou reakciou, teda s fyziologickou lymfocytózou, chronickým zápalom, neopláziou a hypoadrenokorticizmom.
Fyziologická lymfocytóza je účinkom endogénne uvoľnených alebo exogénne podaných katecholamínov a pozoruje sa súčasne s neutrofíliou.
Leukocytóza môže vzniknúť v dôsledku cvičenia alebo vzrušenia; táto reakcia je sprostredkovaná zvýšenou koncentráciou adrenalínu a možno ju považovať za prechodnú fyziologickú odpoveď.
Adrenalín presúva bunky z marginálneho do cirkulujúceho poolu.
Celková koncentrácia leukocytov sa môže v priebehu niekoľkých minút zdvojnásobiť.
Súčasná kontrakcia sleziny uvoľňuje do periférnej cirkulácie leukocyty aj erytrocyty.
Lymfocytóza môže byť prítomná najmä u mladých koní alebo mačiek.
U mačiek sa stresová reakcia často prejavuje výraznou lymfocytózou, ktorá môže dosahovať až dvojnásobok hornej referenčnej hodnoty.
Reakcia na vzrušenie je u psov pomerne nezvyčajná.
Lymfopénia
Lymfopénia je definovaná ako zníženie počtu cirkulujúcich lymfocytov.
Lymfopénia môže byť vyvolaná steroidmi, akútnym zápalom, obmedzenou tvorbou alebo stratou lymfy.
Steroidmi vyvolaná lymfopénia spôsobená exogénnymi alebo endogénnymi glukokortikoidmi vzniká presunom lymfocytov z cirkulujúceho poolu.
Závažnosť a trvanie lymfopénie sú vo všeobecnosti úmerné dávke glukokortikoidov a dĺžke trvania ich zvýšenej koncentrácie.
Akútna zápalová lymfopénia je typicky sprevádzaná neutrofíliou alebo neutropéniou.
V takýchto prípadoch sa ústup lymfopénie považuje za priaznivý prognostický faktor.
V dospelom hovädzom dobytku je obrátenie pomeru neutrofilov k lymfocytom známkou stresovej reakcie, aj keď sú neutrofily aj lymfocyty v rámci referenčného intervalu.
Lymfopénia je najstálejšou zmenou pripisovanou stresu.
U stresovaných mačiek a psov lymfopéniu často sprevádzajú neutrofília a monocytóza.
Monocytóza a monocytopénia
Monocytóza je definovaná ako zvýšenie počtu cirkulujúcich monocytov.
Monocytopénia je definovaná ako zníženie počtu cirkulujúcich monocytov.
Monocytóza zvyčajne sprevádza zápalové ochorenia, ale môže sa objaviť aj pri nadbytku steroidov.
Monocytopénia má obmedzený diagnostický význam.
Eozinofília a eozinopénia
Eozinofília je definovaná ako zvýšenie počtu cirkulujúcich eozinofilov.
Parazitóza je najčastejšou príčinou eozinofílie.
Za zvýšenie počtu eozinofilov sú zodpovedné ektoparazity, napríklad blchy a kliešte, aj endoparazity, napríklad helminty.
Parazity, ktoré napádajú tkanivá alebo cez tkanivá migrujú, vyvolávajú výraznejšiu eozinofíliu.
Hypersenzitívne ochorenia, ako alergická dermatitída a potravinové alebo liekové alergie, typicky vedú k migrácii eozinofilov do postihnutého tkaniva.
Počiatočná eozinopénia je preto v priebehu niekoľkých dní nasledovaná eozinofíliou v dôsledku reakcie kostnej drene.
Okrem hypersenzitívnych ochorení sú zvýšené počty cirkulujúcich eozinofilov spájané aj s inými zápalovými podnetmi pôsobiacimi v tkanivách bohatých na mastocyty, najmä v dýchacom, tráviacom, urogenitálnom systéme a koži.
Eozinofília bola spojená aj s idiopatickými eozinofilnými ochoreniami, napríklad s hypereozinofilným syndrómom u mačiek, a s neopláziami.
Eozinopénia je definovaná ako zníženie počtu cirkulujúcich eozinofilov.
Eozinopéniu nemožno určiť vtedy, keď je dolná referenčná hodnota nulová.
Stresový a kortikosteroidový leukogram
Stres alebo nadmerné pôsobenie endogénneho kortizolu sa často odráža v leukograme domácich zvierat.
Pri tejto veľmi častej leukocytovej reakcii vedie uvoľnenie endogénnych kortikosteroidov počas stresu alebo liečba exogénnymi kortikosteroidmi k viacerým zmenám.
Lymfopénia je najstálejšou zmenou a zvyčajne je prítomná aj zrelá neutrofília.
Monocytóza a eozinopénia sú očakávanými zmenami u psov, ale u iných druhov sú variabilnejšie.
Neutrofília vzniká v dôsledku zníženej adhézie neutrofilov k vaskulárnemu endotelu, čo obmedzuje margináciu a predlžuje čas ich cirkulácie.
Neutrofily preto môžu byť aj hypersegmentované.
Môže dôjsť aj k zvýšenému uvoľňovaniu neutrofilov z kostnej drene.
Lymfocyty sa presúvajú do lymfoidných tkanív namiesto toho, aby zostávali v cirkulácii.
Stresová alebo kortikosteroidová reakcia môže byť nesprávne interpretovaná ako zápal, ale posun doľava a toxické zmeny zvyčajne nie sú prítomné.
Zápalový leukogram
Koncentrácia neutrofilov v krvi ako odpoveď na zápalové ochorenie je veľmi variabilná a dynamická.
Najlepšie sa chápe ako rovnováha medzi potrebou neutrofilov v tkanivách a produkciou neutrofilov v kostnej dreni vo všetkých fázach zápalovej odpovede.
Významné rozdiely medzi druhmi v tejto rovnováhe súvisia so zásobou neutrofilov v kostnej dreni a s kapacitou proliferácie.
Na začiatku zápalového procesu kostná dreň uvoľňuje rezervu neskorých dozrievajúcich neutrofilov vrátane tyčinkových buniek.
Ak spotreba prevyšuje dodávku z kostnej drene počas akútnej fázy, vzniká neutropénia s výrazným posunom doľava.
U psov a mačiek tento nález poukazuje na závažnosť zápalovej lézie.
Potom trvá 2-4 dni, kým kostná dreň zrýchli produkciu neutrofilov zvýšeným vstupom kmeňových buniek a rozšírením proliferujúcich štádií, ktoré zásobujú dozrievajúce štádiá a zvyšujú dodávku neutrofilov do krvi.
U psov je akútna fáza zápalovej odpovede zvyčajne charakterizovaná miernou až strednou neutrofíliou, pričom posun doľava približne zodpovedá intenzite potreby neutrofilov.
Po niekoľkých dňoch sa do obrazu pridáva zrýchlená produkcia kostnej drene.
Neutrofília môže narastať spolu s posunom doľava a toxickými zmenami.
Keď sa proces stáva chronickým, rovnováha medzi zvýšenou produkciou kostnej drene a spotrebou môže viesť k rozvoju ešte výraznejšej neutrofílie.
Najchronickejšia forma zápalovej odpovede, ktorá trvá týždne alebo mesiace, sa označuje ako proces uzavretej dutiny.
Pri ňom sa lézia čiastočne ohraničí, spotrebúva menej neutrofilov, ale naďalej maximálne stimuluje produkciu kostnej drene.
Príkladmi procesov uzavretej dutiny sú pyometra u psov a traumatická retikuloperitonitída, teda ochorenie spôsobené cudzím telesom, u hovädzieho dobytka.
V týchto podmienkach môže celková koncentrácia leukocytov tvorená neutrofíliou dosiahnuť u psov až 100 000/µl, teda 100 × 109/l.
Hovädzí dobytok a väčšina ostatných prežúvavcov majú v porovnaní s tým relatívne malú zásobu neutrofilov v kostnej dreni a nižšiu schopnosť zrýchliť granulopoézu.
To sa odráža v relatívne nižšej koncentrácii neutrofilov v krvi zdravých prežúvavcov.
Akútny zápal u kráv sa preto vyznačuje neutropéniou, ktorá môže byť výrazná.
Neutropénia u hovädzieho dobytka však nezodpovedá závažnosti zápalu tak spoľahlivo.
Po niekoľkých dňoch môže reakcia kostnej drene obnoviť počet neutrofilov v krvi v miernej koncentrácii, pričom je prítomný výrazný posun doľava a toxické zmeny.
Chronické zápalové lézie uzavretých dutín sú spojené s neutrofíliou, ktorá u hovädzieho dobytka len zriedkavo presahuje 20 000/µl, teda 20 × 109/l krvi.
Mačky a kone majú v tejto reakcii prechodné postavenie, pričom mačky sa viac podobajú psom a kone viac hovädziemu dobytku.
Prasatá majú zápalový leukogram podobný psom.
Posun doľava
Posun doľava alebo left shift je zvýšenie koncentrácie nezrelých, nesegmentovaných neutrofilov, typicky tyčinkových buniek, ale môžu sa objaviť aj metamyelocyty alebo ešte nezrelšie formy.
Posun doľava je definovaný ako zvýšenie koncentrácie cirkulujúcich nesegmentovaných neutrofilov nad 1 000/µl alebo nad 10 % celkového počtu leukocytov v prítomnosti leukopénie.
Najčastejšie sa pozorujú tyčinkové neutrofily.
Ak je potreba neutrofilov v tkanivách veľmi vysoká, v krvi môžu byť prítomné aj nezrelšie bunky, ako sú metamyelocyty, myelocyty a zriedkavo dokonca promyelocyty.
Posun doľava často súvisí s akútnym zápalovým procesom.
Jeho závažnosť približne zodpovedá stupňu nezrelosti neutrofilov a koncentrácii nesegmentovaných neutrofilov v krvi.
Posun doľava môže byť regeneračný alebo degeneratívny.
Regeneračný posun doľava
Regeneračný posun doľava opisuje leukocytózu charakterizovanú kombináciou neutrofílie a posunu doľava.
V tejto situácii je koncentrácia segmentovaných neutrofilov vyššia než koncentrácia tyčinkových a menej zrelých foriem.
Degeneratívny posun doľava
Degeneratívny posun doľava opisuje neutrofilný obraz s normálnou alebo zníženou celkovou koncentráciou neutrofilov, pri ktorom je koncentrácia tyčinkových a menej zrelých foriem vyššia než koncentrácia segmentovaných neutrofilov.
Ide o známku maximálneho uvoľnenia neutrofilov z kostnej drene v odpovedi na zápal a poukazuje na prítomnosť akútnej, závažnej lézie.
Posun doprava a hypersegmentované neutrofily
Posun doprava je zvýšenie koncentrácie hypersegmentovaných neutrofilov v periférnej krvi.
Hypersegmentované neutrofily majú päť alebo viac lalokov jadra.
Hypersegmentácia je nešpecifickým znakom dlhšieho času stráveného v cirkulácii a predstavuje normálne starnutie bunky.
Hypersegmentácia sa môže pozorovať pri stresovom leukograme alebo po podaní kortikosteroidov.
Toxické zmeny neutrofilov
Toxické zmeny sa identifikujú iba v neutrofiloch.
Názov vznikol na základe historického pozorovania, že určité bunkové znaky súviseli so všeobecnými, zvyčajne závažnými toxickými stavmi, ako sú systémové bakteriálne infekcie a závažné akútne zápalové lézie.
Termín je však zavádzajúci, pretože naznačuje poškodenie neutrofilov; bunky pritom nie sú poškodené a zachovávajú si normálnu funkciu.
Toxická zmena je najlepšie definovaná ako súbor morfologických zmien pozorovaných v krvnom nátere, ktoré vznikajú v dôsledku zrýchlenej produkcie neutrofilov v kostnej dreni.
Zrýchlená produkcia je odpoveďou na pomerne závažné zápalové stavy, ktoré maximálne stimulujú kostnú dreň.
Morfologické zmeny sa podľa frekvencie výskytu uvádzajú v tomto poradí:
- difúzna bazofília cytoplazmy;
- Döhleho telieska, teda malé modrosivé cytoplazmatické inklúzie tvorené agregátmi endoplazmatického retikula;
- jemná vakuolizácia cytoplazmy;
- výraznejšie azurofilné granuly cytoplazmy;
- jadrová nezrelosť.
Toxické zmeny takmer vždy súvisia so súčasným posunom doľava.
Stupeň toxických zmien sa subjektívne hodnotí ako mierny, stredný alebo závažný podľa najčastejších zmien pozorovaných v krvnom nátere.
Döhleho telieska sú osobitné tým, že sa môžu v malom počte nachádzať aj u klinicky zdravých mačiek.
U mačiek sa preto neinterpretujú ako toxická zmena, pokiaľ nie sú veľmi časté a nie sú sprevádzané ďalšími znakmi.
Reaktívne a granulárne lymfocyty
Reaktívne lymfocyty, označované aj ako plazmocytoidné lymfocyty, imunocyty alebo virocyty, sú B-lymfocyty alebo stimulované T-lymfocyty.
V periférnej krvi sa môžu normálne nachádzať v malom počte, čo je časté u mladých zvierat, ale vo väčšom počte sa vyskytujú aj pri zápalových ochoreniach, najmä pri chronických ochoreniach.
Majú zväčšenú, výrazne bazofilnú cytoplazmu a môžu mať nepravidelné alebo rozštiepené jadrá.
Ich priemer sa môže výrazne líšiť.
Reaktívne lymfocyty majú kondenzovaný chromatín, a preto nejde o blastové bunky.
Interpretujú sa ako imunologicky stimulované B-bunky.
Granulárne lymfocyty majú kondenzovaný chromatín a zväčšenú bledomodrosivú cytoplazmu obsahujúcu niekoľko malých ružových alebo azurofilných granúl.
Jadro môže byť okrúhle alebo rozštiepené.
Ide o prirodzené zabíjačské lymfocyty alebo cytotoxické T-lymfocyty.
Blastové bunky
Blastové bunky zvyčajne naznačujú neopláziu krvotvorných buniek, ak sa opakovane nachádzajú v krvi alebo sú prítomné vo veľkom počte.
Ich línia sa môže predbežne určiť podľa morfologických kritérií.
Na definitívne určenie bunkovej línie je však potrebná prietoková cytometria.
Leukocytové inklúzie
Leukocytové inklúzie môžu mať infekčný alebo neinfekčný pôvod.
Do prvej skupiny patria bakteriálne, vírusové, protozoárne a hubové ochorenia.
Do druhej skupiny patria imunologické a dedičné ochorenia ovplyvňujúce morfológiu bielych krviniek.
Morulae Ehrlichia canis, Ehrlichia ewingii a Anaplasma phagocytophilum sú zhluky organizmov podobné morulám, ktoré sa pri farbení Romanowského typom farbív sfarbujú na purpurovo až modrosivo.
Pozorujú sa zriedkavo a iba počas akútnej fázy ochorenia.
Ehrlichia canis infikuje monocyty a lymfocyty psa.
Ehrlichia ewingii infikuje granulocyty a zriedkavo monocyty psa.
Anaplasma phagocytophilum sa môže nachádzať v neutrofiloch a eozinofiloch.
Gametocyty Hepatozoon canis sú oválne až elipsovité, bledomodré a nachádzajú sa v neutrofiloch a monocytoch psa.
Inklúzie psinky sú červené až bledomodré cytoplazmatické inklúzie, ktoré sa počas virémie môžu nachádzať v neutrofiloch, lymfocytoch a monocytoch.
Baktérie sa v neutrofiloch bakteriémiou postihnutých pacientov pozorujú zriedkavo.
Medzi mimoriadne zriedkavé inklúzie infekčného pôvodu v krvnom nátere patria amastigoty Leishmania spp., tachyzoity Toxoplasma gondii, Mycobacterium spp. a kvasinková fáza Histoplasma capsulatum.
Siderotické inklúzie, teda hemosiderínové granuly, sa môžu zriedkavo nachádzať v monocytoch alebo neutrofiloch zvierat s hemolytickými anémiami.
Na krvnom nátere zafarbenom Romanowského typom farbiva sa zobrazujú ako modrozelený alebo žltohnedý pigment.
Odlíšenie týchto inklúzií od Döhleho teliesok sa opiera o farbenie pruskou modrou, pri ktorom sa hemosiderínové granuly farbia pozitívne.
Medzi zriedkavé nálezy pri mikroskopickom vyšetrení krvi patrí erytrofagocytóza a bunky lupus erythematosus.
Erytrofagocytóza sa týka monocytov a neutrofilov a príležitostne sa pozoruje pri imunitne sprostredkovanej hemolytickej anémii.
LE bunky sú neutrofily obsahujúce ružové alebo bledomodré inklúzie, ktoré sa pri farbení Romanowského typom farbiva líšia veľkosťou a predstavujú komplexy antigén-protilátka.
Leukocytová aglutinácia
Leukocytová aglutinácia sa môže vyskytnúť pri neutrofiloch aj lymfocytoch.
Pri malom zväčšení vyzerá ako zhluky 5-15 tesne zoskupených leukocytov.
Výrazná aglutinácia môže na niektorých analyzátoroch viesť k falošne nízkej celkovej koncentrácii leukocytov.
Pravdepodobnou príčinou je prirodzene sa vyskytujúci chladový aglutinín, ktorý pôsobí iba in vitro pri laboratórnej teplote.
Leukocytová aglutinácia nemá známy klinický význam.
Dedičné a skladovacie poruchy s morfologickými zmenami
Chédiakov-Higashiho syndróm
Chédiakov-Higashiho syndróm bol opísaný u perzských mačiek, noriek, líšok, hovädzieho dobytka plemien Hereford a Brangus, myší, kosatiek a ľudí.
Ide o autozomálne recesívnu poruchu lyzozomálnych granúl.
Zlučovanie granúl vedie k vzniku veľkých eozinofilných cytoplazmatických inklúzií.
Zvyšuje sa náchylnosť k bakteriálnym infekciám a sklon ku krvácaniu v dôsledku porúch funkcie neutrofilov aj krvných doštičiek.
Môže sa objaviť čiastočný okulokutánny albinizmus spôsobený abnormálnou tvorbou melanínových granúl.
Mukopolysacharidózy a lyzozomálne ochorenia
Mukopolysacharidózy sú skupinou lyzozomálnych ochorení ukladania, pri ktorých je porušené odbúravanie glykozaminoglykánov.
Neutrofily aj lymfocyty môžu obsahovať nahromadený mukopolysacharidový materiál vo forme fialových alebo metachromatických intracelulárnych granúl.
Lymfocyty môžu byť aj vakuolizované.
Tieto poruchy sú spojené s rôznymi systémovými klinickými abnormalitami a vyskytujú sa u psov a mačiek.
Ďalšia skupina lyzozomálnych ochorení ukladania, ktorá sa vyskytuje u psov a mačiek, môže viesť k cytoplazmatickým vakuolám, najmä v lymfocytoch a príležitostne v neutrofiloch.
Patria sem gangliozidózy, alfa-manozidóza, varianty Niemannovej-Pickovej choroby, deficit kyslej lipázy a fukozidóza.
Väčšina týchto ochorení vedie k závažným, progresívnym neurologickým poruchám v dôsledku hromadenia materiálu v nervovom tkanive.
Pelgerova-Huëtova anomália
Pelgerova-Huëtova anomália je porucha hyposegmentácie jadra granulocytov opísaná u ľudí, mačiek, králikov, koní a psov, ktorí sú heterozygotmi tejto anomálie.
Neutrofily majú normálnu funkciu, ale takmer úplne chýba segmentovaná morfológia jadra.
Väčšina alebo všetky neutrofily vyzerajú ako tyčinkové bunky a metamyelocyty a môžu vytvárať obraz výrazného posunu doľava v inak normálnom leukograme.
Ak sú prítomné eozinofily a bazofily, aj tie vykazujú hyposegmentáciu jadra.
Postihnuté heterozygotné zvieratá sú klinicky zdravé.
Homozygotná forma dedičnosti je smrteľná.
Odber a spracovanie krvi
Správny odber krvi, manipulácia so vzorkou a jej uchovávanie sú nevyhnutné na zachovanie spoľahlivosti výsledkov.
Pred odberom krvi má zviera absolvovať nočný pôst.
Pes by 9-12 hodín pred testom nemal nič jesť.
Zviera by pred odberom nemalo byť vystavené stresu a treba zabrániť tvorbe zhlukov krvných doštičiek.
Krvný náter sa má pripraviť čo najskôr, určite však do 2-3 hodín po odbere.
Kompletný krvný obraz sa má dokončiť do 24 hodín za predpokladu, že krv v EDTA skúmavke bola uchovávaná v chladničke.
Krvné nátery sa napokon farbia farbivami typu Romanowského.
Pes sa pri odbere zvyčajne umiestni na špeciálny stôl.
Pri veľkých psoch môže lekár odobrať krv aj zvieraťu ležiacemu na podlahe, čo pomáha znižovať stres.
Pred vpichom ihly veterinár nasadí turniket, miesto vpichu dezinfikuje a následne prepichne žilu ihlou spojenou s odberovým vrecúškom.
Význam klinického kontextu
Normy uvedené na výsledkoch laboratórnych testov platia pre populáciu 95 % úplne zdravých psov.
Odchýlky od normy môžu byť v niektorých prípadoch, napríklad počas gravidity sučky alebo u mladých psov, nielen možné, ale dokonca pravidelné.
Výsledky krvi preto musí veterinár posudzovať v súvislosti s vekom, druhom, zdravotným stavom, príznakmi, liečbou a podmienkami odberu.
Leukocytóza a leukopénia môžu súvisieť s fyziologickými aj patologickými stavmi.
Samotný celkový počet leukocytov neumožňuje určiť príčinu zmeny.
Rozhodujúce je vyhodnotenie absolútnych počtov jednotlivých leukocytových populácií, ich vzájomného pomeru a morfológie.
Leukogram môže pomôcť pri hodnotení zápalu, stresu, účinku kortikosteroidov, infekčných ochorení, ochorení kostnej drene, hypersenzitívnych reakcií a neoplázií.
Krvné testy umožňujú odhaliť potenciálne ochorenia skôr, než sa prejavia závažnejšími príznakmi.
Kalsický odber krvi „morfológia“ je jedno z vyšetrení, ktoré by sme mali vykonávať preventívne aspoň raz za dva roky, ak je náš pes zdravý, alebo častejšie, ak trpí chronickým ochorením.
Komplexné vyšetrenie môže poskytnúť informácie o stave hematologických parametrov pacienta, teda o krvnom obraze a diferenciálnom počte leukocytov, o fungovaní vnútorných orgánov, najmä obličiek, pečene, srdca a kostrovej svaloviny, a o celkovom stave pacienta vrátane zápalu a dehydratácie.