Lev Nikolajevič Tolstoj: život, názory a najvýznamnejšie diela

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 - 1910) patrí k najslávnejším ruským spisovateľom a ku klasikom svetovej literatúry. Bol všestrannou literárnou osobnosťou: písal prozaické i dramatické diela, venoval sa publicistike, filozofii, pedagogike a mravným otázkam.

Autor diel Vojna a mier, Anna Kareninová a Vzkriesenie zasvätil veľkú časť svojho života hľadaniu pravdy, ľudskosti a odpovedí na otázky viery, zmyslu života, šťastia, lásky a morálnej zodpovednosti. Jeho základnou tézou bolo „neprotiviť sa zlu násilím“ a idea celkového nenásilia sa prelína celým jeho dielom.

Detstvo a rodinné zázemie

Tolstoj sa narodil v obci Jasná Poljana v Tulskej oblasti neďaleko rovnomenného mesta Tula, nachádzajúce sa v európskej časti Ruska. Do rodiny prišiel na svet ako najmladší zo štyroch synov. Rodičia Nikolaj Iľjič Tolstoj a Marija Nikolajevna Volkonská patrili k potomkom starých ruských šľachtických rodín.

Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil v roku 1828 v Jasnej Poljane. Pochádzal zo starého šľachtického rodu. Matka zomrela dva roky po jeho narodení a na deti začala dozerať otcova vzdialená teta Tatiana Jergolská, no v roku 1837 zomiera aj Levov otec.

Matka mu umrela, keď mal dva roky, otec o sedem rokov neskôr. Jeho náboženský vplyv podstatne formoval Tolstojovu výchovu. Nanešťastie v roku 1840 zomiera aj teta Alexandra a tak sa Tolstoj dostáva k jej sestre do Kazane.

Súrodenci boli tvarovaní nemeckou a francúzskou výchovou a vzdelaním. Tolstého učitelia ho považovali za lenivého. Školu nedokončil, mladosť prehýril so ženami a hraním hazardných hier, pre ktoré si narobil dlhy.

Štúdiá a hľadanie vlastnej životnej cesty

Tolstoj sa snažil vystudovať filológiu a neskôr aj práva na Kazanskej univerzite, štúdium však nedokončil. V roku 1843 začína Tolstoj študovať na Kazanskej univerzite orientálne jazyky, avšak náročnosť štúdia ho po dvoch rokoch primäla k zmene odboru. Začal študovať právo.

Snažil sa vzdelávať sám. Po skončení štúdia sa vrátil späť do Jasnej Poljany so zámerom pomôcť svojim nevoľníkom. Jeho zámer však nevyšiel, nakoľko jeho prístup nepatril k najzodpovednejším.

Věnoval se hospodářství na svém statku v Jasné Polaně, to se mu ale nedařilo, a tak vstoupil do armády. Keď ho bohémsky štýl omrzel, odišiel ako dobrovoľník na Kaukaz, kde slúžil pri delostrelcoch.

Vojenská služba a skúsenosti z vojny

Do vojenského konfliktu na Kaukaze sa rozhodol pripojiť v roku 1848. Po dlhej ceste sa pripája k pluku. V armáde slúžil v rokoch 1851 - 1856, časom bol povýšený na dôstojníka a zúčastnil sa Krymskej vojny.

V roku 1854 sa zúčastnil bojov v Sevastopole, meste na juhu Ukrajiny. V cykle troch čŕt o sevastopoľskej obrane opisuje Tolstoj 11 mesiacov trvajúcu obranu Sevastopoľa v rokoch 1854 - 1855.

Nezabudnuteľné obrazy vojakov a námorníkov, hrdinov tejto tragickej epopeje, typy dôstojníkov, bojové scény, psychológia účastníkov vojny, duch patriotizmu, ktorý ovládal obrancov Sevastopoľa - to všetko sa odráža v Tolstého rozprávaní s výraznou silou, len Tolstému vlastnou.

Hlavná hodnota tohto diela je v realistickom opise vojny. Vojenské skúsenosti sa neskôr premietli aj do jeho rozsiahlej prózy a do spôsobu, akým zobrazoval hrdinstvo, strach, utrpenie, vlastenectvo i nezmyselnosť vojenského násilia.

Začiatky literárnej tvorby

Počas obdobia pokoja sa Tolstoj začína venovať písaniu. V roku 1852 vznikajú autobiografické zápisky nazvané Detstvo; dielo bolo publikované v literárnom časopise Sovremennik. Neskôr tvorilo trilógiu spolu s dielami Chlapčenstvo (1854) a Mladosť (1857).

Trilógia skúma formujúce roky Nikolaja, syna bohatého ruského zemepána, zachytávajúc jeho zložitý vnútorný život a vzťahy s rodinou a priateľmi. Prostredníctvom živých portrétov postáv, vrátane jeho učiteľa a odmeraného otca, Tolstoj preniká do Nikolajových snov a morálnych bojov, keď prechádza z vidieckeho domova do mestského života v Moskve.

Tento príbeh o dospievaní zdôrazňuje protagonistovu túžbu po identite a morálnom vyvážení, pričom ukazuje Tolstého ranú literárnu zručnosť a jeho schopnosť vytvárať bohaté, mnohovrstevné postavy.

Tolstojova literárna činnosť sa stretla s veľkým úspechom a ohlasom verejnosti. Následne začína písať novelu Kozáci (1862).

Vzdelávanie a Jasná Poljana

Po skončení Krymskej vojny Tolstoj odcestoval do Európy a zanedlho sa znovu vrátil do rodného kraja. Tu sa snažil zlepšiť sociálnu situáciu miestnych občanov.

Deťom založil školu a písal učebnice. Zastával nenásilný štýl vyučovania, ktorý prihliadal k individualite detí. Jeho pedagogické názory vychádzali z presvedčenia, že vzdelávanie nemá byť založené na nátlaku, ale na rešpekte k osobnosti dieťaťa.

„Váž si každého človeka, ale stokrát viac si váž deti a varuj sa, aby si neporušil ich detskú čistotu,“ napísal.

Manželstvo a rodinný život

Dňa 23. septembra 1862 sa Tolstoj oženil so Sofiou Andrejevnou Behrsovou, dcérou prominentného moskovského lekára. Za ženu si vzal dcéru cárskeho dvorného lekára a svojej kamarátky z detstva. Sofia bola od Leva o šestnásť rokov mladšia, no krásna a inteligentná.

Vydržali spolu 50 rokov a mali 13 detí. Ich vzťah bol však veľmi búrlivý; nevyhla sa mu nenávisť, depresie ani určitá forma domáceho násilia. Ich povahy boli veľmi rozdielne, preto si vzájomne neporozumeli.

Ku kríze v manželstve prispel Tolstoj svojimi častými neverami a psychickým týraním. Nútil ženu čítať jeho denníky, bol impulzívny, panovačný a neschopný dokončiť začaté projekty.

Napriek tomu bola Sofia jeho vernou oporou a pomáhala mu aj v práci. Dlhoročné nezhody sa neskôr týkali najmä majetkových záležitostí. Tolstojov postoj k peniazom sa zmenil. Plánoval sa vzdať väčšiny svojho majetku, čomu chcela manželka Sofia zabrániť.

Duchovný vývoj a spoločenské názory

Jeho duchovný vývoj sa ubieral zložitými cestami. Tolstoj odmietal cárizmus, súdobé pravoslávie, ale aj liberalizmus európskeho Západu a priemyselný pokrok. Západnú spoločnosť považoval za neľudskú a krutú.

V osemdesiatych rokoch opustil spoločnosť, z ktorej pochádzal. Snažil sa zaradiť medzi mužikov, a to fyzickou prácou aj štýlom obliekania. Usiloval o návrat patriarchátu.

Jeho životným krédom bolo „neprotiviť sa zlu násilím“. Snažil sa zdôrazniť potrebu mravnej výchovy v umení a zavrhoval moderných umelcov, ako bol Baudelaire.

Tolstoj, významný mysliteľ 19. storočia, zasvätil svoj život hľadaniu pravdy, ľudskosti a boju proti všetkým možným formám násilia, ktoré štát či cirkev páchajú na ľudskej bytosti.

Zaoberal sa aj príčinami biedy, duchovnej degradácie, neslobody a mravného úpadku. Neúnavne sa snažil prebudiť v ľuďoch spiace svedomie, lebo veril, že neustála komunikácia so svedomím, úprimná spoveď, sebaanalýza a ustavičné sebazdokonaľovanie sa môžu stať základom novej viery a začiatkom cesty k Božiemu kráľovstvu na zemi.

V posledných dvadsiatich rokoch života ho to tiahlo čoraz viac k spirituálnej línii, čo sa prejavilo napríklad v diele Kráľovstvo Božie v nás.

Tvrdil, že „hoci vplyv minulosti na život je veľmi silný, človek ho silou svojho ducha môže zmeniť“ - sám však svoju myšlienku dokázal naplniť len čiastočne.

Veľkým obdivovateľom Tolstoja bol T. G. Masaryk, ktorý si s ním dokonca dopisoval.

Najvýznamnejšie diela

Vojna a mier

Vrcholným dielom Leva Nikolajeviča Tolstoja je veľkoromán Vojna a mier (1865 - 1869), v ktorom opisuje priebeh napoleonských, respektíve rusko-francúzskych vojen.

Vojna a mier je štvordielna epopeja zobrazujúca ruskú spoločnosť v prvej tretine 19. storočia. Román má tri roviny: historickú, osobnú a filozofickú.

Na pozadí obdobia napoleonských vojen a tesne po ňom sa stretávame so skutočnými historickými postavami i postavami čisto literárnymi, ktoré však odrážajú živé ľudské vzory.

Na veľkom priestore, spôsobom pásma, pri striedaní období vojny a mieru sa odohrávajú osudy viac ako 250 postáv, hlavných i epizódnych. Čitateľ sa ocitne v šľachtických salónoch Moskvy, Petrohradu, vidieckych panských sídlach i na bojiskách s veľkolepými opismi bitiek.

Impozantné dielo Tolstoja je kniha, ku ktorej sa neustále vracia. Táto mnohovrstevná ruská epopeja národa rozpráva príbehy občanov Ruského impéria v časoch napoleonských vojen.

Verné historické pozadie a pútavá zápletka, ktorá zahŕňa hrdinov z rôznych spoločenských tried, spôsobujú, že čitatelia so zatajeným dychom sledujú vojnové zvraty, honosné hostiny a politické rozhodnutia.

Vojna a mier je román, ktorý treba poznať - je nielen historickým majstrovským dielom, ale aj inšpiráciou pre mnohých súčasných autorov. Vychvaľovali ho významní spisovatelia a ako nadčasový klasický text sa dočkal mnohých filmových adaptácií.

Epos Vojna a mier zachytáva dramatické zmeny v životoch piatich rodín, roľníckych aj aristokratických, počas úpadku spoločnosti v čase napoleonských vojen.

Tolstoj vytvoril vlastný svet obývaný živými hrdinami, ktorých osudy reflektujú hlavné témy jeho diela - sebaobetovanie a sebaodpustenie, úzkosť a extázu, diplomaciu a zradu, vieru a zatratenie.

Dialógy sú preplnené humorom a vtipom, zatiaľ čo fascinujúce bojové scény ožívajú na stránkach. Napoleonovo ťaženie do Ruska sa stáva kľúčovým bodom, do ktorého sa sústreďujú osudy hlavných postáv a zároveň predstavuje míľnik v rozvoji ruskej spoločnosti.

Pierre Bezuchov a knieža Andrej Bolkonskij, predstavitelia mladšej generácie, prechádzajú milostnými aj vojnovými skúsenosťami, aby si uvedomili svoje omyly a objavili skutočné hodnoty.

Anna Kareninová

Ďalším nemenej úspešným dielom bol román Anna Kareninová (1877). Mnohí ju považujú za jeden z najlepších románov všetkých čias.

Anna Kareninová je Tolstojov klasický príbeh lásky a nevery odohrávajúci sa v Moskve a Petrohrade v prostredí vyšších spoločenských kruhov. Zachytáva dramatický vývoj milostného vzťahu Anny, krásnej vydatej ženy, a grófa Vronského, vplyvného armádneho dôstojníka.

Je to komplexné majstrovské dielo, v ktorom Tolstoj dokonale prepojil osudy tuctov postáv a podal jedinečný plastický obraz ruskej spoločnosti na sklonku devätnásteho storočia.

Hlavná hrdinka Anna Kareninová žije spoločenským životom petrohradskej šľachty. Pri istej príležitosti sa osudovo zaľúbi do mladého grófa Vronského, kvôli ktorému opúšťa nielen manžela, ale aj milovaného syna.

Anna je krásna a inteligentná žena žijúca v spokojnom manželstve. Jej muž je bohatý, takže Anna netrpí materiálnym nedostatkom - napriek tomu sa však začína nudiť.

Pri návšteve rodiny svojho brata spoznáva mladého, ale ľahkomyseľného grófa Vronského. Ten má síce známosť s dievčaťom Kitty, ale elegantná Anna ho úplne očarí.

Situácia sa vyhrotí, keď Anna s Vronským otehotnie. Teraz sa už o všetkom dozvedá aj jej muž a chce sa s ňou dať rozviesť.

Anna chce situáciu riešiť rozvodom a legalizáciou svojho nového vzťahu, no jej manžel takéto riešenie rázne odmietne. Rozvodom by však Anna prišla o syna Sergeja, ktorého nesmierne miluje, a preto odmieta.

Po pôrode však manžela i syna opúšťa a odchádza s Vronským. Grófovi daruje dcérku Annušku. Anna odchádza s milencom a dcérkou do cudziny v úsilí uniknúť ťaživej skutočnosti.

Šťastia však nedosiahne - časom sa s milencom odcudzujú a Anne sa navyše silno cnie po synovi. Ľudia v jej okolí ju väčšinou odsudzujú a Anna sa cíti čoraz viac osamelá.

Opojená láskou nevníma spoločenské odsúdenie. Morálka a postavenie ženy v cárskom Rusku 19. storočia sa v príbehu ukazujú ako rozhodujúce sily, ktoré ovplyvňujú Annin život.

Duševne úplne vyčerpaná a zlomená žena nakoniec vidí jediné východisko v smrti a vrhá sa pod vlak.

Vzkriesenie

Za jedno z troch najväčších Tolstého diel kritika považuje román Vzkriesenie (1899).

Mladý knieža Něchľudov bol plný ideálov - odmietal nespravodlivosť, majetok túžil rozdať mužikom a platonicky miloval krásnu slúžku Káťu Maslovovú.

Služba v armáde a drsný chlapský život ho zmenili. Pri opätovnom stretnutí so svojou mladickou láskou nemyslí už na nič iné, než ako dievča zviesť. Keď sa mu to podarí, dá jej na druhý deň ráno namiesto sladkých slov a sľubov peniaze.

Po ďalších desiatich rokoch sa knieža ako porotca zúčastní procesu, kde jedným z obvinených z vraždy je Káťa Maslovová.

Velehlasný Tolstého román, ktorý vznikol na základe skutočnej udalosti, veľmi kriticky opisuje spoločenskú situáciu v Rusku devätnásteho storočia. Hoci ho vrchnosť prijala veľmi nepriaznivo, čitatelia si tragicky romantický príbeh okamžite obľúbili.

Už v roku vydania bol preložený do mnohých ďalších jazykov a dodnes patrí k najčítanejším skvostom ruskej literatúry.

Hadži Murat a kaukazská tematika

Tolstojovo posledné dielo - pútavá novela o boji medzi moslimskými Čečencami a ich neschopnými okupantmi - je silná morálna bájka pre našu dobu.

Inšpirovaný historickou postavou, o ktorej sa Tolstoj dozvedel počas služby na Kaukaze, oživuje príbeh slávneho bojovníka Hadži Murata, čečenského rebela, ktorý sa statočne a odvážne postavil proti ruskému impériu.

Po spore so svojím veliteľom prechádza na stranu Rusov, len aby zistil, že mu nedôveruje ani jedna strana. Najprv je prijatý, ale neskôr je zatknutý Rusmi podozrivý z toho, že je špión.

Keď sa dozvie o svojej žene a synovi, ktorí sú zajatí Čečencami, Murat riskuje všetko, aby sa pokúsil zachrániť svoju rodinu.

Hadži Murat je vzrušujúci a provokatívny portrét tragickej postavy, ktorý nestratil nič zo svojej aktuálnosti.

Novela je situovaná na pozadí Kaukazu počas posledných fáz Kaukazskej vojny. Skúma témy identity a kultúrneho stretu prostredníctvom poloautobiografického pohľadu.

Tolstého skúsenosti v regióne silne ovplyvnili naratív, ktorý odráža jeho hlboký záujem o životy Kozákov. Dielo získalo uznanie od súčasníkov, ktorí ho považovali za jedno z najlepších Tolstého prác.

Napísané počas búrlivého obdobia v autorovom živote, stelesňuje osobný aj historický význam.

Poviedky, novely a diela pre deti

Tolstojova tvorba zahŕňa aj poviedky, novely, príbehy, bájky a diela pre deti. Reprezentačný výber z poviedok veľkého ruského spisovateľa ukazuje, že majstrovsky a s nesmiernym pochopením zobrazoval najtajnejšie zákutia ľudskej duše, rozorvanej a zmietanej protichodnými vášňami.

Vo výbere sa nachádzajú poviedky s večne aktuálnou témou lásky a manželstva, ale predovšetkým sa venujú najintímnejšej oblasti - pohlavnému citu. V ňom autor vidí nielen krásnu a obohacujúcu zložku ľudskej osobnosti, ale aj posadnutosť, ktorá môže spôsobiť mravný rozklad človeka, ak ju včas neovládne.

V poviedke o žiarlivom manželovi, ktorý zavraždí svoju ženu, Tolstoj vyjadril svoj postoj k sexualite človeka z pozície Evanjelia.

Eugène úprimne miluje svoju manželku a dieťa, ktoré mu porodila, no táto láska má nádych povinnosti, spoločenskej konvencie a nudy. Túžbu stelesňuje Stepanida so svojou rustikálnou jednoduchosťou a zvieracou spontánnosťou.

Ambivalencia túžby spočíva v tom, že je prirodzená, a teda legitímna, no narúša rodinný a spoločenský poriadok, a tým je nelegitímna. Stepanida, najprv opísaná s láskyplnosťou, akú máme k tráve a kvetom, sa postupne v priebehu novely ukazuje ako figura „diabla“.

Tolstoj rozpráva hrozný príbeh túžby, hanby a smrti. Ukladá slová vedľa seba bez zmeny tónu. Neurčuje, aký význam by sme mali jeho textu prisúdiť: je len na čitateľovi, aby posúdil manželstvo, neveru, zradu a výčitky svedomia.

Táto knižka prináša krátke poviedky, príbehy a bájky Leva Nikolajeviča Tolstého. Niekedy vážne, inokedy žartovne odhaľuje skrývané temné stránky ľudského charakteru, aby ukázala, aká cesta vedie k oslobodeniu sa od nich.

Klasická rozprávka o dievčatku, ktoré sa stratilo v lese a dostalo sa do chalúpky troch medveďov, zároveň deťom vysvetľuje základné pojmy veľkosti pri stoličke, miske a posteli.

Statkářovo jitro a sevastopoľské poviedky

Výber z poviedok zdôrazňuje spätosť autorovho života a diela, jednotu človeka a umelca a úsilie človeka, ktorý chcel umením obohacovať život druhých a neváhal prispôsobiť svoj život ceste za vytýčeným cieľom.

Prvá próza, Statkářovo jitro, pochádza z obdobia, keď Tolstoj videl svoje poslanie vo výchove jasnopoľských mužikov.

Po pochopení nezdaru svojho počínania sa presunul na Kaukaz, kde z dôverného poznania tamojších obyvateľov vytvoril šesť ďalších poviedok: Nájezd, Kácení lesa, Kozáci, Vánice, Kavkazský zajatec a Hadži Murat.

Tieto diela zachytávajú nielen osobné prežívanie a introspekciu, ale aj hlboké sociálne a kultúrne reflexie, ktoré sú v súlade s Tolstého filozofickými a etickými úvahami.

V cykle troch čŕt o sevastopoľskej obrane opisuje Tolstoj 11 mesiacov trvajúcu obranu Sevastopoľa v rokoch 1854 - 1855. Nezabudnuteľné obrazy vojakov a námorníkov, typy dôstojníkov, bojové scény a psychológia účastníkov vojny vytvárajú realistický obraz vojenského života.

Filozofické a publicistické práce

Tolstoj bol nielen spisovateľom, ale aj filozofom, mysliteľom, mravným reformátorom, publicistom a pedagógom.

Kniha Proti... je výberom na Slovensku dovtedy nepublikovaných poviedok, esejí a publicistických článkov, ktoré spája obraz L. N. Tolstého ako literárneho génia, ktorý celý svoj život zasvätil hľadaniu pravdy, ľudskosti a boju proti všetkým možným formám násilia páchaným na ľudskej bytosti.

Zaoberá sa príčinami biedy, duchovnej degradácie, neslobody a mravného úpadku a neúnavnou snahou prebudiť v ľuďoch spiace svedomie.

Prvá verzia knihy Myšlienky múdrych na každý deň vyšla v roku 1903. Rozšírené vydanie nazvané Cyklus čítania si financoval Tolstoj sám.

Neustále však svoju knihu dopĺňal, až vznikla súčasná verzia. V knihe sa prelínajú názory starovekých mudrcov, stredovekých učencov a novovekých filozofov na otázky viery, zmyslu života, šťastia a lásky.

„Keby nebolo utrpenia, človek by nepoznal svoje hranice,“ napísal Lev Nikolajevič Tolstoj.

„Znam v živote len dve pravé nešťastia: výčitky svedomia a chorobu. Šťastie je len neprítomnosťou týchto dvoch nešťastí.“

Vzťah života a tvorby

Literárne dielo Tolstoja je veľmi rôznorodé, rovnako ako jeho život. Jeho osobné skúsenosti, vojenská služba, rodinné konflikty, vzťah k majetku, pedagogické pokusy aj duchovné hľadanie sa premietli do tém jeho próz.

V jeho dielach sa opakovane objavujú otázky morálnej zodpovednosti, spoločenskej nespravodlivosti, viery, násilia, lásky, manželstva a viny.

V poviedkach a novelách s hlbokým pochopením, láskou a znalosťou ľudskej duše píše o „vyšších“, duchovných veciach, pri ktorých si človek uvedomí Božiu veľkosť.

Náročné, ale skutočne vynikajúce poviedky či novely sa čitateľovi odvďačia ojedinelým intelektuálnym zážitkom.

Posledné roky a smrť

Svojimi názormi a správaním si Tolstoj poštval proti sebe rodinu. Niektorí tvrdia, že svoju rodnú obec musel opustiť, iní, že z domu utiekol v pomätení mysle.

V roku 1910 sa definitívne rozhodol pre útek od rodiny. Sprevádzal ho iba rodinný lekár Dušan Makovický.

V novembri 1910 rodnú obec opustil a cestoval vlakom bez toho, aby vedel, kam chce vlastne ísť. Útek v polovici zimy si vypýtal krutú daň - spisovateľ dostal zápal pľúc.

Počas cestovania ochorel a zomrel v jednej opustenej stanici. Dňa 20. novembra 1910 v byte výpravcu železničnej stanice v meste Astapovo vydýchol Tolstoj naposledy.

Jeho pohreb sprevádzali tisíce roľníkov-nevoľníkov.

tags: #lev #nikolajevic #tolstoj #dostojnikov #kon