Maximálny produktívny vek kráľov a najdlhšie vládnuce monarchie

Britská kráľovská rodina fascinuje ľudí po celom svete. Ich život je pod prísnym dohľadom verejnosti a kamier. Sleduje sa každý ich krok a dodržiavanie protokolu.

Alžbeta II. bola najdlhšie vládnucim panovníkom Spojeného kráľovstva. História si však pamätá vládcov, ktorí v rôznych krajinách vládli omnoho dlhšie.

Čo znamená produktívny vek kráľa

Pri posudzovaní maximálneho produktívneho veku kráľov treba rozlišovať medzi dĺžkou života, dĺžkou formálnej vlády a obdobím, počas ktorého panovník skutočne vykonával svoje povinnosti.

Niektorí panovníci nastúpili na trón ako deti a počas ich mladosti vládol regent. Iní síce zostali formálne kráľmi až do smrti, no pre chorobu alebo vysoký vek už nedokázali samostatne vykonávať všetky úlohy spojené s vládnutím.

Maximálny produktívny vek preto nemožno určiť iba podľa dátumu nástupu na trón a dátumu úmrtia. Dôležitú úlohu zohrávajú zdravotný stav, schopnosť rozhodovať, verejné vystupovanie a reálna miera účasti na riadení krajiny.

Britskí panovníci od vzniku Kráľovstva Veľkej Británie

Pozrite si veľký prehľad kráľov, ktorí vládli Veľkej Británii od momentu, ako sa zjednotilo Anglické a Škótske kráľovstvo do suverénneho Kráľovstva Veľkej Británie.

Anna Stuartová

Doba vládnutia: 1. máj 1707 - 1.

Nedá sa povedať, že Anna Stuartová mala práve pekný život.

Na tróne bola od roku 1702 do roku 1714, a s jej vládnutím sa nespájajú väčšie či menšie prešľapy.

Juraj I.

Doba vládnutia: 1. august 1714 - 11.

Po smrti kráľovnej Anny nastúpil na trón jej druhý bratranec Juraj I.

Zaujímavé však je, že si za manželku zobral svoju sesternicu.

Aj keď mali spolu dve deti, ich manželstvo nemožno označiť za šťastné, práve naopak.

Neznášali sa a podvádzali sa.

S najväčšou pravdepodobnosťou na jeho vražde participovali štyria Jurajovi dvorania.

Na tú dobru urobil kráľ netradičný krok - rozviedol sa.

Juraj II.

Doba vládnutia: 11. jún 1727 - 25.

O niečo dlhšie ako jeho dvaja predchodcovia zostal na tróne najstarší syn Juraja I., ktorý niesol meno Juraj August.

Za svoje kráľovské meno si zvolil Juraj II.

Počas svojho života sa postaral o niekoľko svojich nástupcov.

Spolu s manželkou Karolínou z Ansbachu, mali 8 detí.

Juraj III.

Doba vládnutia: 25. október 1760 - 29.

Keďže jeho rodičia Fridrich Ľudovít a Caroline von Ansbach zomreli skôr, ako kráľ Juraj II., bolo prirodzené, že na trón nastúpil jeho vnuk.

Jeho 59 rokov trvajúca vláda bola poznačená mnohými vojnami, obľúbenosťou u ľudu aj podlomeným zdravím.

U Juraja III. Bol surový, zmätený a nespoznával ani svoju manželku.

Zaujímavé je, že v jeho vlasoch sa našlo vysoké množstvo jedovatého arzénu.

V roku 1810 však choroba naplno prepukla a neskôr bol Juraj III. označený za vlády neschopného.

Pikoškou tiež je, že na rozdiel od svojich predchodcov údajne nemal žiadne milenky.

Svoju manželku uvidel až v deň svadby a napriek tomu bolo ich manželstvo šťastné.

Mali spolu až neuveriteľných 15 detí.

Juraj IV.

Doba vládnutia: 29. január 1820 - 26.

Juraj IV. vládol ešte počas života svojho otca, ktorý bol chorý.

Na trón však nastúpil oficiálne až po jeho smrti.

Na rozdiel od predchádzajúceho kráľa, bol tento veľmi neobľúbeným.

Mohli za to jeho arogancia, zhýralosť, milostný život a aj vzhľad.

Jeho postava nebola dvakrát príťažlivá.

Najskôr sa tajne oženil s dvakrát rozvedenou ženou, čo bolo v tých časoch, a navyše pre kráľa, absolútne neprípustné.

Toto manželstvo bolo palácom označené za neplatné.

Keďže mal obrovské dlhy, jeho otec, vtedajší kráľ Juraj III., mu povedal, že ich vyrovná iba pod podmienkou, že sa ožení s Karolínou Brunšvicko-Wolfenbüttelskou, ktorá bola jeho sesternicou.

Dodnes nevedno prečo ju Juraj IV. z celej duše neznášal.

Nikdy sa preto nestala kráľovnou, nemohla sa zúčastniť ani jeho korunovácie.

Splodili však spolu jedno dieťa.

Viliam IV.

Doba vládnutia: 26. jún 1830 - 20.

Juraj IV. nemal priamych nástupcov a jeho dvaja mladší súrodenci zomreli.

Vo veku 64 rokov tak na trón zasadol jeho brat Viliam IV., tretí syn Juraja III.

V tom čase sa stal najstarším človekom, ktorý kedy nastúpil na Britský trón.

Viliam bol pomerne dobrým kráľom.

Viac ako dvadsať rokov tvoril pár s herečkou známou ako pani Jordanová.

Spolu mali 10 detí.

Viktória

Doba vládnutia: 20. jún 1837 - 22.

Keďže Viliam IV. nemal žiadnych právoplatných dedičov, na trón zasadla najstaršia dcéra jeho brata (4. syna Juraja III.) menom Viktória.

Jej detstvo nepatrilo práve k tým ukážkovým.

Matkin vplyv trval aj v momente, keď už z Viktórie bola kráľovná.

Zmenilo sa to až po tom, čo sa kráľovná Viktória vydala za princa Alberta, ktorého podľa záznamov neskonale milovala.

Po jeho smrti, v decembri 1861, začala nosiť čiernu farbu na oblečení a nosila ju až do konca jej života.

Často bola terčom atentátnikov.

V roku 1840 sa istý Edward Oxford pokúsil zavraždiť Viktóriu výstreľom zo zbrane.

Ani jedna z dvoch guliek ju však netrafila.

Atentát na ňu sa zopakoval v roku 1842 v Londýne.

Útočníkova zbraň však nevystrelila.

Za svojho života mala s princom Albertom až 9 detí, ale podľa jej slov boli po narodení škaredé a na dojčenie sa pozerala s odporom.

Podľa nepotvrdených informácií mohla Viktória trpieť popôrodnou depresiou.

Po smrti sa neukazovala na verejnosti, priberala a posledné obdobie jej života je poznačené zdravotnými ťažkosťami.

Na tróne bola až 63 rokov, čo bolo najviac zo všetkých jej predchodcov.

Eduard VII.

Doba vládnutia: 22. január 1901 - 6.

Bertie, ako ho častokrát prezývali, bol najstarším synom predchádzajúcej Kráľovnej.

Mal povesť playboya.

Aj napriek manželstvu mal mnoho afér s váženými dámami, ale aj speváčkami či dokonca prostitútkou.

Zaujímavé je, že nezapínanie si spodných gombíkov na veste sa spája práve s Eduardom VII.

Zaviedol tiež, že k nedeľnému obedu sa hodí hovädzia pečienka s opečenými zemiakmi a chrenovou omáčkou.

Toto jedlo sa nadlho stalo obľúbenou pochúťkou Britov.

Denne vyfajčil aj 20 cigariet.

Eduard VIII.

Doba vládnutia: 20. január 1936 - 11.

Eduard VIII. bol jedným z najkratšie vládnucích kráľov vôbec.

S jeho životom sa spája najmä moment, keď si chcel za manželku zobrať Američanku Wallis Simpsonovú.

Tento vzťah však nebol odobrený.

Toto bolo dôvodom na jeho abdikáciu.

Po zbavení titulu kráľa sa presťahoval do Francúzska.

Juraj VI.

Doba vládnutia: 11. december 1936 - 6.

Nikto nečakal, že sa raz Albert Frederick Arthur George Windsor stane kráľom.

Po tom, čo si jeho brat zvolil lásku namiesto vládnutia, nastúpil na trón jeho brat Albert, ktorý si zvolil kráľovské meno Juraj VI.

Za svoju vyvolenú si zvolil Lady Alžbetu Bowes-Lyonovú, ktorá však dvakrát jeho návrh na svadbu odmietla.

Nechcela vykonať „obete“ potrebné na to, aby sa stala členkou kráľovskej rodiny.

Juraj VI. nerád vystupoval na verejnosti, pretože koktal.

Po jeho prejave v roku 1925 sa rozhodol navštíviť logopéda, ktorý mu s jeho problémom čiastočne pomohol.

Keď nastúpil na trón, čakali ho ťažké roky, spojené najmä s vojnou.

Stres sa podpísal na jeho výzore aj zdraví.

Juraj VI. začal viac fajčiť, čo sa mu stalo osudným.

Rozvinula sa u neho rakovina pľúc a zomrel na koronárne trombózy.

Alžbeta II.

Doba vládnutia: 6. február 1952 - 8.

Jej celé meno bolo Elizabeth Alexandra Mary Windsorová.

Rodina ju odmalička prezývala láskyplne Lilibet.

Ako tvrdia mnohé zdroje, Alžbeta bola veselým dieťaťom.

Jej životnou láskou sa stal princ Philip, ktorý bol zároveň gréckym a dánskym princom.

Zaujímavosťou je, že Alžbeta a Philip boli bratranec a sesternica z druhého kolena zo strany dánskeho kráľa Kristiána IX. a bratranec a sesternica z tretieho kolena cez kráľovnú Viktóriu.

Alžbeta na trón nastúpila náhle.

Písal sa 6. február 1952, keď zomrel kráľ Juraj VI. a Británia mala novú kráľovnú.

Vtedy len 26- ročnú Alžbetu.

Tá sa svojej role zhostila priam majstrovsky.

Veríme, že jej život a panovanie pozná azda každý.

Jej smrť, ktorá nastala náhle 8.

O Alžbete II. Vládla najdlhšie zo všetkých vyššie spomenutých monarchov.

Karol III.

Doba vládnutia: 8.

O princovi Charlesovi sa neraz viedli posmešné reči ako o dlhodobom čakateľovi na trón.

Neraz sa dokonca objavili otázky, či sa vôbec dočká titulu Kráľ.

Stal sa prvým členom britského kráľovského rodu, ktorý dostal úplný univerzitný diplom a titul.

Do povedomia širšej verejnosti sa však dostal až kvôli jeho vzťahu s princeznou Dianou.

Táto slávna, avšak nešťastná love story spôsobila, že Charles nepatrí medzi obľúbených či sympatických členov kráľovskej rodiny.

Sympatické však na ňom môže byť to, že sa venuje rôznym charitatívnym organizáciám a podporuje ekologické prístupy k riešeniam mnohých problémov dnešného sveta.

Najdlhšie vládnuce monarchie v dejinách

O kráľovnej Alžbete II. sa často hovorilo ako o najdlhšie vládnucej kráľovnej Spojeného kráľovstva.

To je samozrejme pravda, dokonca je najdlhšie vládnucou kráľovnou - ženou na celom svete.

Čo sa týka vládnucich monarchov štátov, ktoré boli medzinárodne uznávané ako suverénne väčšinu alebo celú dobu svojej vlády, Alžbetu II. predbehol Ľudovít XIV.

Nákladný život a neustále konflikty Ľudovíta XIV. s väčšinou európskych mocností priviedli Francúzsko v 18.

Práve vďaka tomu sa oficiálne obdobie jeho vlády natiahlo na neuveriteľných 72 rokov a 110 dní.

Pre porovnanie, obdobie vládnutia kráľovnej Alžbety II.

Sobhuza II.

Existujú aj štáty, ktoré väčšinu svojej vlády neboli medzinárodne suverénne.

Medzi nimi je absolútnym rekordérom svazijský kráľ Ngwenyama Sobhuza II.

Sobhuza nastúpil na trón po smrti svojho otca Ngwane V. dňa 10. decembra 1899 v čase, keď mal iba niekoľko mesiacov.

Počas jeho mladosti vládla ako regentka jeho babička Labotsibeni Mdluli.

Formálne mu odovzdala moc 22. decembra 1921.

V roku 1968 Svazijsko získalo nezávislosť od Spojeného kráľovstva, pričom sa nenaplnili očakávania, že by sa potom krajina mohla stať konštitučnou monarchiou.

Dňa 12.

Pre zaujímavosť, okrem Sobhuzu II. vládol viac ako 80 rokov už len Bernard VII., ktorý bol vládcom lordstva Lippe od roku 1429 až do svojej smrti.

Lippe zdedil v roku 1429, tesne pred svojimi prvými narodeninami.

Stál pod regentom a poručníctvom svojho strýka Otta.

Vek panovníka pri nástupe na trón

Vek pri nástupe na trón môže výrazne ovplyvniť celkovú dĺžku panovníckej kariéry, ale sám osebe nehovorí, ako dlho bol kráľ produktívny.

Sobhuza II. nastúpil na trón po smrti svojho otca v čase, keď mal iba niekoľko mesiacov. Počas jeho mladosti preto rozhodovala regentka a formálne mu bola moc odovzdaná až 22. decembra 1921.

Na opačnom konci stojí Viliam IV., ktorý na trón zasadol vo veku 64 rokov. V tom čase sa stal najstarším človekom, ktorý kedy nastúpil na Britský trón.

Juraj III. ukazuje ďalší typ vývoja: jeho vláda trvala 59 rokov, no v roku 1810 choroba naplno prepukla a neskôr bol označený za vlády neschopného.

Viktória bola na tróne 63 rokov, čo bolo najviac zo všetkých jej predchodcov. Posledné obdobie jej života však bolo poznačené zdravotnými ťažkosťami.

Alžbeta II. vládla najdlhšie zo všetkých vyššie spomenutých monarchov, pričom na trón nastúpila ako 26-ročná.

Dĺžka života a hranice ľudského veku

Nová štúdia vedcov z Albert Einstein College of Medicine zistila, že už zrejme nie je možné viac predĺžiť životnosť ľudského teľa a dosiahnuť tak vyšší vek, než ten, ktorý už bol najstaršími ľuďmi súčasnosti dosiahnutý.

Od 19. storočia sa vek, ktorého sa ľudia dožívali, takmer neustále zvyšoval - a to vďaka pokrokom v zdravotníctve, strave, životnom prostredí a iných oblastiach.

Odhaduje sa, že v súčasnosti narodené americké deti by sa mali dožiť takmer 79 rokov, kým Američania, ktorí sa narodili v roku 1900 sa dožili len v priemere 47 rokov.

Od 70. rokov minulého storočia sa zvýšila aj maximálna dĺžka života (dĺžka života najdlhšie žijúcich ľudí).

Profesor Jan Vijg z Albert Einstein College of Medicine uviedol, že demografovia a biológovia zvykli doteraz predpokladať, že neexistuje dôvod, kvôli ktorému by sa malo zvyšovanie veku, ktorého sa ľudské telo dokáže dožiť, v blízkej budúcnosti zastaviť.

Avšak údaje jeho tímu naznačujú, že tento maximálny vek bol dosiahnutý už v 90.

Vijg a jeho tím detailne preskúmali Databázu ľudských úmrtí (Human Mortality Database), obsahujúcu údaje o úmrtnosti populácií viac než 40 krajín a zistili, že od roku 1900 sa úmrtnosť starších ľudí kontinuálne znižuje.

Avšak keď sa vedci pozreli na zvyšovanie životnosti (od roku 1900) ľudí starých minimálne 100 rokov, zistili, že pri prekročení 100 rokov života sa životnosť zvyšovala len minimálne, ak vôbec.

Vijg sa následne pozrel na najvyšší vek zaznamenaný Medzinárodnou databázou dlhovekosti (International Database on Longevity), pričom sa zameral na ľudí zo Spojených štátov, Francúzska, Japonska, či Veľkej Británie (krajiny, kde žije najviac veľmi starých ľudí), ktorí sa medzi rokmi 1968 až 2006 dožili minimálne 110 rokov.

Ukázalo sa, že vek, ktorého sa títo ľudia dožili, sa od 70. rokov minulého storočia do 90.

Vijgov tím určil, že priemerný maximálny ľudský vek by mal byť 115 rokov - čo umožňuje mierne odchýlky ojedinelých rekordérov, ktorí žijú o niečo dlhšie, alebo o niečo kratšie.

Pri určovaní tejto hranice zohral veľkú úlohu aj príbeh Jeanne Calment.

Vijg dodal, že pokračujúce úspechy v boji proti infekčným a chronickým chorobám majú potenciál zvyšovať priemernú životnosť ľudí, no nie ich maximálnu životnosť.

Je síce možné, že prelomové objavy v budúcnosti tento limit prekonajú, avšak tieto objavy by museli prekonať biologické a genetické charakteristiky, ktoré obmedzujú naše telo.

Rozdiel medzi dĺžkou života a produktívnym vekom

Údaje o ľudskej dlhovekosti nemožno automaticky preniesť na panovníkov. Kráľ môže žiť dlho, ale jeho produktívny vek môže byť kratší než jeho formálne obdobie vlády.

Pri Jurajovi III. sa po prepuknutí choroby neskôr dospelo k označeniu, že bol vlády neschopný, hoci jeho vláda sa skončila až smrťou.

Viktória zostala na tróne 63 rokov, no posledné obdobie jej života bolo poznačené zdravotnými ťažkosťami.

Juraj VI. čelil počas vlády ťažkým rokom spojeným najmä s vojnou. Stres sa podpísal na jeho zdraví, začal viac fajčiť a rozvinula sa u neho rakovina pľúc.

Eduard VII. denne vyfajčil aj 20 cigariet, čo predstavovalo významnú záťaž pre jeho zdravie.

Viliam IV. zasadol na trón vo veku 64 rokov, čo ukazuje, že aj neskorý nástup môže viesť k aktívnemu panovaniu, hoci neposkytuje rovnaký priestor na dlhú vládu ako nástup v mladosti.

Monarchie vo svete

Monarchia je rozšírená aj v súčasnosti.

Nórsky kráľ Harald V. si to zdvôvodňuje takto: „Sme akýmsi tmelom národa. Nie sme politikmi, a preto sme stále tu, aj keď sa menia vlády."

Necelá štvrtina z celkového počtu zvrchovaných štátov sveta sú monarchie.

V súčasnosti je vo svete štyridsaťpäť monarchií, dvanásť z toho v Európe.

Najviac monarchií je na ázijskom svetadiely a to trinásť.

Sú to Bahrajn, Bhután, Brunej, Kambodža, Japonsko, Jordánsko, Kuvajt, Malajzia, Omán, Katar, Saudská Arábia, Thajsko a Spojené arabské emiráty.

Na celom svete je len päť absolutistických monarchií a všetky sa nachádzajú v Ázii.

Sú to Brunej, Katar, Omán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty.

Monarchie v Amerike

K americkým monarchiám patria Kanada, Antigua a Barbuda, Bahamy, Belize, Barbados, Grenada, Jamajka, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia a Svätý Vicent a Grenadíny.

Kráľovnou všetkých týchto amerických štátov je britská kráľovná Alžbeta II.

Tieto štáty nazývame domínia.

To znamená, že v minulosti boli britskými kolóniami, získali nezávislosť ale aj naďalej uznávajú britského monarchu za svojho panovníka.

Monarchie v Austrálii a Oceánii

K domíniám patrí ešte päť štátov v Austrálii a Oceánii: Austrália, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Šalamúnove ostrovy a Tuvalu.

Ďalšími kráľovstvami v Oceánii sú Samoa, Tonga.

Monarchie v Afrike

Najmenej monarchií je v Afrike, len tri.

Africkými monarchiami sú Maroko, Lesotho a Svazijsko.

Z týchto monarchií sú takmer všetky dedičné, výnimkou je len Malajzia a Samoa.

Panovnícke tituly

Podľa titulu panovníka sú najrozšírenejšími kráľovstvá, je ich sedemnásť: Belgicko, Veľká Británia, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Holandsko, Španielsko, Thajsko, Barma, Tonga, Kambodža, Lesotho, Maroko, Svazijsko, Saudská Arábia, Jordánsko, Bhután, Bahrajn.

Cisárstvo je vo svete len jedno, je ním Japonsko.

K emirátom patria Spojené arabské emiráty, Katar, Kuvajt a Bahrajn.

Omán, Malajzia a Brunej sú sultanáty.

Európske monarchie

Z európskych monarchií najpočetnejšími a najznámejšími sú kráľovstvá, je ich sedem.

Patrí tu Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Belgicko, Holandsko a Španielsko.

Málo známe štáty Lichtenštajnsko, Monako a Andorra sú kniežatstvá.

K európskym monarchiám patrí ešte Luxembursko, ktoré je veľkovojvodstvom.

Osobitým typom monarchie je Vatikán.

Produktívny vek a povinnosti panovníka

Panovník môže zostať symbolickou hlavou štátu aj vo vysokom veku, pretože monarchia má často kontinuitu presahujúcu jednotlivé vlády.

Práve predstava monarchu ako „tmelenia národa“ vysvetľuje, prečo sa od panovníka neočakáva rovnaký typ politickej aktivity ako od voleného politika.

„Sme akýmsi tmelom národa. Nie sme politikmi, a preto sme stále tu, aj keď sa menia vlády."

Pri určovaní produktívneho veku kráľa preto treba sledovať nielen formálny titul, ale aj to, či panovník dokáže reprezentovať krajinu, prijímať návštevy, podpisovať dokumenty, zúčastňovať sa štátnych obradov a plniť ústavné povinnosti.

Dlhé panovanie môže byť výsledkom nástupu v detstve, vysokej odolnosti voči chorobám, stabilného režimu alebo postupného prenášania časti povinností na dediča.

Príklady Juraja III., Viktórie, Viliama IV. a Alžbety II. ukazujú, že maximálna dĺžka vlády a maximálny produktívny vek nie sú totožné pojmy.

tags: #maximalny #produktivny #vek #kralikov