Meno Napoleonovho koňa: Marengo, Vizir a ďalšie kone cisára

Na množstve malieb je Napoleon zobrazovaný spolu s koňmi, a tu na sa vynára bežná otázka: „Ako sa volal Napoleonov kôň“? Pravdaže otázka je to jednoduchá ale o to zložitejšia je odpoveď, keďže Napoleon sa svoj život vlastnil cez 150 koní.

Napoleon nebol od malička vedený ku koňom a nikdy sa jazde na koni príliš neučil. Jediné skúsenosti pochytil pravdepodobne na vojenskej škole, kde mal menej než rok tréningu v jazde na koni. Jeho slabé jazdecké schopnosti však predčila vášeň ku koňom.

Napoleon sa zaslúžil o znovuotvorenie mnohých žrebčínov a založenie jazdeckých škôl. Napoleon mal počas svojho života v stajni cez 150 koní a veľkú záľubu mal práve v šimľoch, čo napovedajú aj všetky jeho obrazy.

Marengo - najslávnejší Napoleonov kôň

Najčastejšia odpoveď na otázku, ako sa volal Napoleonov kôň, znie: Marengo. Marengo, sivý arabský kôň a Napoleonov najobľúbenejší, po bitke pri Waterloo bol vzatý ako vojnová korisť.

Kôň menšieho vzrastu prešiel špeciálnym výcvikom, aby zachoval pokoj na bojovom poli. Niesol Napoleona I. do viacerých bitiek, aj do tej pri Waterloo, ale meno dostal po prvej z nich, víťaznej, pri obci Marengo v Taliansku.

Napoleon si z Egypta doviezol Marenga, ktorému bolo vtedy šesť rokov. Jeho kariéra vtedy len začínala a Napoleon koňa pomenoval po jeho prvej významnej bitke - po bitke pri Marengu.

Meralo len 145 centimetrov, ale vtedy patril medzi najvyššie kone. Marengo podával v Napoleonových službách výborné výkony. Cisár na ňom chodil napríklad z Viedne do Semmeringu (80 km) alebo z Valladolidu do Burgosu (necelých 130 km).

Marengo si Napoleona získal svojou vytrvalosťou a bojovým duchom. Marengo doniesol Napoleona na mnoho slávnych bitiek ako napríklad bitka pri Slávkove, pri Jene, Moskve a mnoho iných.

Marengo osemkrát zranili, no Napoleona I. nikdy zo svojho chrbta nezhodil.

Marengo pri Waterloo

Napoleon vedel, že jeho jedinou nádejou na zotrvanie pri moci je zničenie spojeneckých síl v dnešnom Belgicku ešte predtým, než budú posilnené. Potom by mohol zatlačiť Britov späť k moru a vyradiť Prusov z vojny.

Pruskú armádu Napoleon I. porazil 16. júna 1815 pri Ligny (dnes Belgicko) a nariadil armádnemu zboru maršala Emmanuela de Grouchyho, aby ju prenasledoval. O deň neskôr sa cisár obrátil proti britskému vojsku pri Waterloo.

Boje, ktoré spočiatku vyzerali pre Francúzov nádejne, sa začali 18. júna 1815 okolo druhej popoludní. Rozhodujúcu úlohu však zohralo to, že maršalovi de Grouchymu sa nepodarilo zastaviť Blücherovu pruskú armádu v jej postupe k Waterloo.

Počas najostrejších bojov Francúzov s Britmi sa od východu priblížili pruské zbory, zaútočili na francúzske vojská a vo večerných hodinách rozhodli o výsledku bitky.

Po bitke pri Waterloo armáda Napoleona Bonaparteho prestala existovať. Marengo bol zajatý a dostal sa do Londýna, kde si ho so záujmom i zo zvedavosti obzerali podobne ako všetko, čo sa týkalo Napoleona Bonaparteho i slávnej bitky.

Avšak celý svoj život neprežil s Napoleonom, lež bol zajatý a predaný podplukovníkovi Angersteinovi. Po bitke pri Waterloo nasledujúcich dvadsaťsedem rokov žil v žrebčíne v New Barnes.

V chove bol do svojich 27 rokov a následne sa stal atrakciou na výstavách až do neuveriteľných 38 rokov. Zomrel ako tridsaťosemročný.

Kostra Napoleonovho koňa v Londýne

V britskom Londýne sa nachádza National Army Museum (Národné vojenské múzeum). Jedným z jeho exponátov, ktorý má spojitosť s Napoleonovou porážkou pri Waterloo, je kostra Napoleonovho koňa.

V Národnom armádnom múzeu v Londýne opäť vystavia legendárneho koňa Marenga, ktorý slúžil jednému z najznámejších generálov všetkých čias Napoleonovi Bonapartemu (†51).

Návštevníci tak mohli vidieť takmer dvestoročnú kostru zvieraťa, ktoré nosilo na chrbte významnú osobnosť svetových dejín. Kurátori sa postarali o to, aby ju starostlivo zrekonštruovali a následne zmontovali.

Na tento projekt použili železné tyče a skrutky. Za projektom stoja reštaurátori Derek Bell a Arianna Bernucci, ktorí najprv začali opravovať drobné trhliny v oblasti hrudnej kosti a rebier.

Potom žrebcovi známemu z obrazu maliara Jacquesa-Louisa Davida odstránili nečistoty. „Vykonali sme na Marengovi prácu, aby sme ho znovu mohli ukázať v realistickej póze. Som šťastná, že som mohla pracovať na niečom, čo je historicky také významné,“ povedala Arianna Bernucci.

Obraz Napoleona na vzpínajúcom sa koni

Na umeleckom diele vidíme Napoleona na vzpínajúcom sa bielom koni menom Marengo, ktorý bol jeden z jeho najobľúbenejších v stajni. Vyobrazenie Napoleona na tomto obraze však nemá s realitou mnoho spoločného.

Obraz vytvára predstavu cisára ako zdatného jazdca, ktorý s istotou ovláda svojho koňa. Napoleon však nebol od malička vedený ku koňom a jeho jazdecký výcvik bol obmedzený.

Zvláštnosťou je, že v archíve Napoleonových stajní žiadny kôň menom Marengo zapísaný nie je. Napriek tomu sa Marengo stal jedným z najznámejších koní spájaných s cisárom.

Vizir - obľúbený arabský kôň

Vizir bol jeden z najobľúbenejších Napoleonových koní. Bol to sivý arabský kôň, ktorého dostal darom od tureckého sultána v roku 1805 a o 10 rokov neskôr si ho vzal so sebou do vyhnanstva na ostrov Svätá Helena.

Jedného z jeho koní môžete nájsť aj vypreparovaného v parížskom armádnom múzeu, kde nájdete i pochovaného cisára Napoleona Bonaparta. Je ním jeho arabský kôň Vizir, ktorého Napoleon dostal darom od osmanského sultána.

Tento kôň má na kyčli značku N s korunkou. Vizir sprevádzal Napoleona mnohými víťazstvami, napríklad pri Jene či Jílovom.

Vizir sa dožil 33 rokov, keďže svojho pána nesprevádzal porážkou v bitke pri Waterloo.

Tým však jeho príbeh nekončí. Keď bol kôň vypreparovaný, musel byť prepašovaný do Anglicka, aby nebol spájaný so zosadeným cisárom. Všetok preparátorský materiál z koňa museli vytiahnuť, aby sa jeho drahocenná koža mohla zložiť do kufra a colníci nepojali žiadne podozrenie.

Kôň sa vrátil do Francúzska až v čase vlády Napoleona III., keď už nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.

Ďalšie kone v Napoleonovej stajni

Napoleon vlastnil počas svojho života viac než 150 koní. Marengo preto nebol jediným koňom, ktorý cisára sprevádzal počas vojenských výprav, ciest a verejných vystúpení.

• Intendant bol biely anglonormanský kôň, ktorého cisárska garda prezývala „Coco“.
• Vizir bol sivý arabský kôň, ktorého Napoleon dostal darom od tureckého sultána v roku 1805.
• Marengo bol sivý arabský kôň a Napoleonov najobľúbenejší; po bitke pri Waterloo bol vzatý ako vojnová korisť.
• Taurus bol sivák, dar od cára Alexandra.
• Montevideo bol kôň z Južnej Ameriky, ktorého Napoleon používal počas španielskej kampane.
• Emin bol hnedák z Turecka, na ktorom Napoleon prišiel do Madridu.

Prečo sa s Napoleonom spája práve Marengo

Marengo bol pomenovaný po Napoleonovom víťazstve pri obci Marengo v Taliansku. Niesol cisára do viacerých bitiek a vynikal vytrvalosťou, odvahou a bojovým duchom.

Napoleon na ňom absolvoval aj mimoriadne dlhé presuny. Marengo zvládol cestu z Viedne do Semmeringu (80 km) a z Valladolidu do Burgosu (necelých 130 km) za neuveriteľné časy.

Jeho spojenie s Waterloo zároveň dodalo jeho príbehu dramatický rozmer. Kým Napoleonova porážka znamenala koniec cisárskej moci, Marengo po zajatí prežil ešte mnoho rokov a nakoniec sa stal múzejným exponátom.

Bitku pri Waterloo pripomína v malom belgickom mestečku víťazný pamätník - Leví násyp (Butte du Lion). Spojené kráľovstvo odhalilo 10. júna 2015 svoju prvú pamätnú tabuľu venovanú tisícom vojakov, ktorí padli v bitke pri Waterloo.

Belgicko sa rozhodlo vydať pri príležitosti 200. výročia bitky pri Waterloo pamätnú dvojeurovú mincu s mapou bitky pri Waterloo i pamätníkom Leví násyp. Tento zámer vyvolal v susednom Francúzsku negatívne reakcie.

Belgicko od neho teda ustúpilo, ale napokon sa rozhodlo vyraziť pamätné mince s hodnotou 2,5 eura s platnosťou len na území Belgicka.

Napoleonove vojenské kampane a význam Waterloo

Napoleon vtrhol do Ruska v júni roku 1812 na čele takzvanej Veľkej armády, ktorú tvorilo asi 600 000 vojakov. Porazil Rusov v bitke pri Borodine a obsadil evakuovanú Moskvu.

Nedostatok potravín ho však prinútil vydať sa na cestu späť. Napoleonovu armádu trápil hlad a zima a ničili ju partizánske útoky.

Nakoniec zvyšky Napoleonovej armády porazili ruské vojská v bitke pri Berezine. Z Ruska sa vrátilo iba niečo vyše 30 000 vojakov.

Po zdrvujúcej porážke v roku 1813 pri nemeckom Lipsku a vstupe spojeneckých vojsk do Paríža v roku 1814 bol cisár Napoleon I. prinútený vzdať sa moci.

Do Paríža sa Napoleon Bonaparte vrátil 20. marca 1815 a ešte raz sa pokúsil obnoviť svoje cisárstvo. Obrátil sa na Rusko, Veľkú Britániu, Rakúsko a Prusko s ponukou mieru na základe podmienok status quo.

Vojenské sily francúzskej armády boli vyčerpané z predchádzajúcich kampaní. K dispozícii boli vojenské jednotky zložené väčšinou z narýchlo vycvičených nováčikov.

Po Waterloo bol Napoleon Bonaparte vyhostený na ostrov Svätá Helena, kde 5. mája 1821 zomrel. Táto udalosť bola kľúčová pre ďalší vývoj svetových dejín.

Marengo tak zostal nielen menom koňa z Napoleonovej stajne, ale aj symbolom cisárových vojenských výprav, jeho vzťahu ku koňom a posledného obdobia jeho vlády.

tags: #meno #napoleonovho #kona