Mongolský chov zvierat: nomádske pastierstvo, hospodársky význam a spracovanie mlieka

Chov hospodárskych zvierat zohráva v mongolskej ekonomike kľúčovú úlohu a má zásadný význam pre zamestnanosť, sociálnu oblasť aj exportné príjmy.

Okolo tretiny Mongolov stále žije nomádskym - kočovným spôsobom života a venuje sa chovu oviec, koní, kôz, dobytka, tiav a jakov. Mongolskí pastieri žijúci kočovným spôsobom života sa zameriavajú predovšetkým na chov hovädzieho dobytka, koní, oviec, kôz, jakov a tiav.

Význam chovu zvierat pre mongolské hospodárstvo

V poľnohospodárskom sektore je zamestnaná viac ako tretina ekonomicky aktívneho obyvateľstva Mongolska a na HDP sa podieľa cca 13%.

Živočíšna výroba tvorí zhruba 70% celkovej produkcie sektora. Chov hospodárskych zvierat zohráva v mongolskej ekonomike kľúčovú úlohu a má zásadný význam pre zamestnanosť (a s tým spojenú sociálnu oblasť) aj exportné príjmy.

Pastierstvo v Mongolsku zamestnáva podstatnú časť vidieckeho obyvateľstva, v r. 2012 približne 300 tis. pastierov, ale ich počet z roka na rok klesá.

Hoci je Mongolsko krajina s najväčším počtom hospodárskych zvierat, teda potenciálnych producentov mlieka, v prepočte na obyvateľa, dováža mlieko a mliečne výrobky pre potreby mestského obyvateľstva.

Príjmy z mlieka tvoria pre pastierov asi štvrtinu z ich celkových príjmov a sú založené predovšetkým na predaji čerstvého mlieka a tradičných mongolských mliečnych produktov v dedinách a mestách.

Najčastejšie chované zvieratá

V Mongolsku sa najčastejšie stretnete s ovcami, kozami, jakmi, ťavami a psami.

Ľudia sa venujú chovu oviec, koní, kôz, dobytka a tiav. To všetko uvidíte, len čo vyjdete za hranice hlavného mesta.

• ovce - tradične poskytujú mäso, mlieko, kožu a vlnu;
• kozy - významné najmä pre kašmír a mäso;
• jakovia - poskytujú mlieko, mäso, vlnu a slúžia aj ako pracovné zvieratá;
• hovädzí dobytok - zdroj mäsa a mlieka;
• kone - súčasť nomádskeho života, dopravy a tradičnej kultúry;
• ťavy - mimoriadne dôležité najmä v púštnych oblastiach;
• soby - chovajú ich predovšetkým Cátani v severnom Mongolsku.

Extenzívny spôsob chovu a závislosť od prírody

Chov hospodárskych zvierat je extenzívny a produkcia je závislá na prírodných podmienkach, najmä na teplotách v zime.

Mongolskí pastieri sa pohybujú medzi sezónnymi sídlami podľa dostupnosti pasienkov a podľa toho, ako sa menia podmienky počas roka.

Rodina Nurgajai sú kočovníci a ich jesenné sídlo slúži v septembri a októbri. V lete sú 3 mesiace, teda jún, júl a august, na pasienkoch v jurtách. Na zimu idú 60 km južne a hlavne dole do údolia prezimovať od novembra až do marca a ženú so sebou celé stádo, aby im nepomrzlo. Následne, od konca marca po Novruze až do mája, sa opäť presťahujú do tohto domu, ktorý sa z jesenného zmení na jarný.

Okolo nomádskych táborov často stoja jurty alebo jednoduché domy. Jurta je tradičné obydlie kočovníkov. Je to rozoberateľná drevená konštrukcia, ktorú využívajú nomádi už po stáročia, zateplená ovčou plsťou.

V letných mesiacoch sa stáda presúvajú na pasienky, zatiaľ čo v zime sa pastieri snažia vyhľadať údolia a miesta lepšie chránené pred mrazom, snehom a vetrom.

Dzud a zimné riziká pre stáda

Závislosť od prírodných podmienok spôsobuje, že mongolský chov hospodárskych zvierat je mimoriadne citlivý na extrémne zimy.

V krajine už uhynulo vyše 40.000 kráv a iných hospodárskych zvierat a očakáva sa, že toto číslo prudko vzrastie v nadchádzajúcich mrazivých mesiacoch, kým príde jar, keďže zvieratá sú zoslabnuté.

Krutá zima v Mongolsku ohrozuje živobytie vyše 150.000 nomádskych pastierov a ich rodinných príslušníkov, a to iba rok po minuloročnej extrémnej zime, ktorá zabila viac než milión poľnohospodárskych zvierat.

Dzud sa zvyčajne vyskytuje každých 12 rokov, ale tentoraz zasiahol krajinu dva roky po sebe.

Počas zimy môže byť pre zvieratá problémom nielen nízka teplota, ale aj nedostatok dostupnej potravy, ľadová alebo vysoká snehová pokrývka a vyčerpanie po dlhom období bez dostatočnej paše.

Chovatelia musia v takýchto podmienkach presúvať stáda, hľadať chránené údolia a využívať všetky dostupné skúsenosti, aby zabránili úhynu zvierat.

Veterinárna starostlivosť a obmedzenia vidieka

Adekvátna veterinárna asistencia je dostupná len malej časti chovateľov.

Obmedzený prístup k veterinárnym službám zvyšuje riziká spojené s chorobami, zraneniami a oslabením zvierat počas zimy.

Spracovateľský priemysel vo vidieckych oblastiach je veľmi slabý, pričom negatívny dopad mal najmä rozpad organizovaných reťazcov výkupní surovín.

Vážnym problémom sú zastarané technológie a vybavenie, nedostatok kapitálu a finančných služieb na vidieku, vysoké dopravné náklady spojené so slabo rozvinutou dopravnou infraštruktúrou, nedostatočné normy a štandardy bežné pre vyspelé krajiny a slabá dopravná obslužnosť od veľkých susedných trhov RF a ČĽR, ale aj ostatných trhov, napríklad západnej Európy.

Mlieko a mliečne výrobky

Mongolské pastierstvo je úzko spojené so spracovaním živočíšnych produktov. Základ mongolského spracovateľského priemyselného sektora tvorí potravinárstvo, spracovanie produktov získaných zo živočíšnej výroby, najmä vlny a kože, a spracovanie nerastných surovín.

Syrových výrobkov tu majú najmä v lete na stovky druhov, mäso sa tradične je najmä v zime.

Príjmy z mlieka sú založené predovšetkým na predaji čerstvého mlieka a tradičných mongolských mliečnych produktov v dedinách a mestách. Tento predaj má viacero úskalí a nevýhod.

Jedným z riešení je vyššie zhodnocovanie mlieka priamo v pastierskych komunitách. Nosnou myšlienkou projektu v oblasti Khukh Nuur bol prenos jednoduchých farmárskych technológií pre vyššie zhodnocovanie mlieka v odľahlej oblasti Khukh Nuur v Archangajskom ajmiaku.

Dlhodobým zámerom projektu bolo zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie pastierov a ich rodín prostredníctvom ich spolupráce pri spracovaní jačieho mlieka a distribúcii hotových výrobkov.

Spracovanie jačieho mlieka v oblasti Khukh Nuur

Projekt si stanovil za svoj cieľ vybudovanie školiaceho strediska zameraného na vzdelávanie pastierov a farmárov v oblasti spracovania jačieho mlieka na produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Školiace stredisko zároveň slúži ako vzorová výrobňa syrov a je tiež pokusnou základňou pre prispôsobovanie technológií spracovania mlieka do mongolských podmienok.

Na Slovensku v Kvačanoch na Liptove Slováci vyškolili dvoch chovateľov jakov z oblasti Khukh Nuur v problematike výroby syra.

Riaditeľka mimovládnej organizácie YAK society prešla školením o komunitnej spolupráci, tvorbe značky regionálneho produktu a postupe marketingu hotového výrobku.

Bola vybudovaná základná infraštruktúra školiaceho strediska v Mongolsku, teda zrecia pivnica, technologická miestnosť a oplotenie, a bolo zakúpené a dovezené materiálne zabezpečenie pre začiatok výroby syra a neskoršie aj jeho výučby.

Slovenskí experti v spolupráci s mongolskými absolventmi kurzu na Slovensku, prevádzkujúcimi školiace stredisko, upravili recept na výrobu syra pre miestne podmienky.

V pilotných kurzoch vyškolili ďalších záujemcov schopných vyrábať syr, čím vytvorili širšiu komunitu v oblasti Khukh Nuur so záujmom o výrobu nového produktu.

Vo vzorovej výrobni bolo celkove vyrobených približne 150 kg syra a vyškolených 11 chovateliek jakov vo výrobe trvanlivého jačieho syra.

Väčšina vyrobeného syra bola použitá na propagáciu výroby medzi pastiermi a tiež na prípravu predaja a propagáciu projektu v Ulanbátare.

Minulý rok bolo v oblasti Khukh Nuur vyrobených viac ako 400 kg kvalitného jačieho syra.

Projekt ukázal mongolským chovateľom jakov, ako efektívnejšie využívať miestne suroviny pre rozvoj pastierskych komunít.

Jačie mlieko a jeho význam

Jačie mlieko je asi dvakrát výživnejšie ako kravské a obsahuje viac tuku a trojnásobne väčšie množstvo omega tri mastných kyselín.

Jaky nie sú umelo chované v maštaliach, ale sa preháňajú po vysokohorských pasienkoch, kde spásajú rôzne bylinky.

Aj preto má jačie mlieko v sebe obsiahnuté veľmi zdravé látky.

Spracovanie jačieho mlieka na trvanlivý syr umožňuje predĺžiť jeho využiteľnosť, znížiť závislosť od predaja čerstvého mlieka a vytvoriť výrobok s vyššou pridanou hodnotou.

Chov jakov vo vysokohorských oblastiach

Jak je chlpaté zviera s veľkými pľúcami a veľkým srdcom, ktoré sa prispôsobilo vysokohorským pasienkom a drsným klimatickým podmienkam.

Pri dojení môžu byť jaky plaché a obranné. Chlpaté zvieratá s veľkými pľúcami a veľkým srdcom sa človeka boja, utekajú, respektíve sa postavia čelom a výhražne bučia a kývajú hlavou smerom k nemu s tým, že zaútočia.

Chovatelia využívajú nielen mlieko, ale aj mäso, srsť a ďalšie produkty. Dôležitou výhodou je, že jaky dokážu žiť na vysokohorských pasienkoch, kde sa preháňajú a spásajú rôzne bylinky.

Nomádske komunity a sociálna situácia

Súčasná situácia na mongolskom vidieku je charakteristická nízkymi finančnými príjmami pastierov, čo vedie k migrácii vidieckeho obyvateľstva do miest, hlavne do Ulanbátaru, kde väčšinou rozšíria rady nezamestnaných.

Zlepšenie životných podmienok pastierov môže prispieť k stabilizácii obyvateľstva v pôvodnom prostredí.

Riešenie zlého sociálneho postavenia presídlených komunít v slumoch na perifériách miest je jedným z najzložitejších problémov rozvojových krajín.

Aj Mongolsko má tieto problémy a preto každý pastier, ktorý sa rozhodne zotrvať pri tradičnom spôsobe života, je pre Mongolsko dvojnásobným prínosom.

Spôsob prístupu k súčasným problémom Mongolska možno zaradiť do kategórie „preventívnych“ riešení, pretože rieši zlepšenie životných podmienok obyvateľov na vidieku a tým sa ich snaží stabilizovať v pôvodnom prostredí.

Chov tiav v púštnych oblastiach

Ťavy patria medzi tradičné hospodárske zvieratá mongolských nomádov a sú mimoriadne dobre prispôsobené životu v púšti.

Gobi je po väčšinu roka zahalená v oblaku piesku hnaného vetrom. V púšti je pekelná horúčava, ale počas zimy sú aj mínus 40-stupňové teploty.

Bezútešné piesky v Gobi rozosmievajú ťavy dvojhrbé.

Ťavy poskytujú mäso, mlieko, vlnu a slúžia na prepravu ľudí aj nákladu. Ich schopnosť pohybovať sa v suchom a piesčitom prostredí je pre púštnych pastierov mimoriadne dôležitá.

Chov koní a jeho kultúrny význam

Kone patria medzi najvýraznejšie symboly Mongolska spolu s orlom a slobodnou nomádskou dušou.

Jazda na koni je súčasťou každodenného života pastierov aj národnej kultúry.

Na festivale Naadaam je jednou z hlavných disciplín jazda na koni. Výhercom pretekov však nie je džokej, spravidla chlapec okolo 10 rokov, ale kôň.

Chov koní je spätý s pohybom medzi pasienkami, dohľadom nad stádami a tradičnými súťažami.

Chov sobov u Cátanov

K vzácnym formám mongolského chovu patrí sobí chov u Cátanov, ktorí dodnes žijú nomádskym spôsobom života na severe Mongolska, západne od jazera Khövsgöl, priamo na hranici s Ruskom, v ťažko prístupnej oblasti.

Cátani sú chovatelia sobov a od Mongolov sa odlišujú okrem iného aj tým, že nežijú v typických jurtách, ale v stanoch pripomínajúcich indiánske típí.

Cátani vo východnej tajge sú na turistov pomerne zvyknutí. Sú bližšie k turistickej oblasti jazera Khövsgöl, preto ich občas navštívia skupiny cudzincov.

My sme sa vybrali k Cátanom v západnej tajge. Cátani sú tak v pomerne veľkej izolácii, ktorá im vyhovuje.

Ich tradičný život sa stáva čoraz komerčnejším divadlom. Jedna rodina sa dokonca rozhodla presídliť priamo k jazeru do turistickej zóny a zarábať si tu na živobytie programom pre turistov.

Pokus sa však skončil neúspešne. Soby sú veľmi náročné a citlivé na podmienky, v ktorých žijú. Nižšia nadmorská výška pri jazere, iné podnebie a hlavne iný druh potravy mali za následok, že v krátkom čase zahynuli.

Obydlie a vybavenie Cátanov

Cátanské obydlie je skoro rovnaké ako típí prérijných Indiánov.

Ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia boli stany potiahnuté kožou zo sobov. Teraz sú najčastejšie z drevenej konštrukcie, potiahnuté plátnom s ohniskom uprostred a otvorom na dym vo vrchnej časti.

Stany sú už z celtoviny, nájdete v nich vysielačku, plechovú pec aj solárny panel.

Aj tak však stále ide o divokú oblasť, kde si možno uvedomiť silu ľudí, ktorí dokážu prežiť v tak nehostinných podmienkach.

Ich oblečenie bolo kedysi najmä z kože, dnes už chodia Cátani oblečení podobne ako ostatní Mongoli. Vrchnú časť odevu tvorí dlhý kabát nazývaný Dél, väčšinou stiahnutý širokým koženým opaskom.

Potrava a ochrana pred predátormi

Cátani jedia hlavne sobie mäso.

Ich typické jedlá sú sobie mäso s ryžou v podobe „rizota“ alebo rôzne druhy polievok.

V každom stane je podľa ich slov samozrejmosťou funkčná, hoci väčšinou stará, zbraň.

Je to pochopiteľné, žijú predsa uprostred drsnej prírody plnej dravcov, vlkov a medveďov.

Jazda na sobovi

Bez jazdy na sobovi by návšteva Cátanov nebola úplná.

Jazdu na sobovi nemožno vôbec prirovnať k jazde na koni. Sob je v porovnaní s koňom oveľa menšie zviera, útlejšie a s užším chrbtom.

Jazdec nemá šancu dobre sa zaprieť nohami a udržiavať tak stabilitu, napriek tomu, že aj sob má sedlo.

Jazdu na sobovi možno prirovnať k tenučkému kanoe, do ktorého, keď si sadnete, celé sa rozkolíše a udržať sa v ňom je veľmi náročné.

Aj ovládanie je úplne iné. Sob nemá klasickú uzdu, ktorú ovládate dvoma rukami ako v prípade koňa.

Pohybom naznačujete, či má sob zahnúť doľava, doprava alebo zastaviť.

Široké kopytá soba sú dokonale prispôsobené na tamojší povrch plný rôznych lišajníkov a močiarov.

Nebezpečné sú však ich obrovské parohy, ktoré sa neustále mihajú pred tvárou jazdca. Ak si nedáte pozor, veľmi ľahko vás môžu zraniť.

Aj preto má veľa Cátanov jazvy po tvári.

Napriek tomu v jazde na soboch excelujú.

Ostatná mongolská fauna

Vo stepiach môžete začuť svišťa, ktorému miestni hovoria tarbagán a lovia ho ako vyhlásenú pochúťku.

Sem tam zahliadnete antilopy a divoké kone.

Na púšti dajte pozor na hady, škorpióny, sarančatá, jašterice a kobylky.

Lesy obývajú vlci.

K vzácnym zástupcom mongolskej fauny patria gobijské medvede, ovce argali, kozorožec, kone Przewalského a snežný leopard.

V riekach a jazerách sa vyskytujú rybie giganti, za ktorými mieria výpravy z rôznych krajín.

Predtým, než sa pôjdete zoznamovať s miestnymi štvornohými miláčikmi, dajte sa očkovať proti besnote.

Besnota je rozšírená a psy bývajú agresívne, pretože s nimi Mongoli zaobchádzajú tvrdo.

Spracovanie mäsa a ďalších produktov

Miestna kuchyňa nie je veľmi variabilná, nie je slaná ani korenistá, je skôr jednotvárna a hlavnou surovinou je baranina.

Na druhej strane, miestni pomôžu nájsť vhodné jedlo.

Syrových výrobkov tu majú najmä v lete na stovky druhov, zatiaľ čo mäso sa tradične konzumuje najmä v zime.

Plnené taštičky s mäsom sú vynikajúce, rovnako ako tradičné prekladané jahňacie mäso na koreňovej zelenine z ovce a zabíjačkové výrobky.

Spracovanie vlny, kože a mlieka má potenciál zvýšiť pridanú hodnotu mongolskej živočíšnej výroby, ktorá je často založená na predaji základných surovín.

Hlavné problémy mongolského chovu zvierat

• závislosť od počasia - produkcia je silne ovplyvnená najmä zimnými teplotami a javom dzud;
• nedostupná veterinárna asistencia - adekvátna veterinárna starostlivosť je dostupná len malej časti chovateľov;
• nízke príjmy pastierov - obmedzujú možnosti investovať do chovu a spracovania;
• slabé spracovanie na vidieku - vidiecky spracovateľský priemysel je veľmi slabý;
• zastarané technológie - problémom sú zastarané technológie a vybavenie;
• nedostatok kapitálu - na vidieku chýba kapitál a finančné služby;
• vysoké dopravné náklady - sú spojené so slabo rozvinutou dopravnou infraštruktúrou;
• slabé výkupné reťazce - negatívny dopad mal rozpad organizovaných reťazcov výkupní surovín;
• nízka pridaná hodnota - významná časť produkcie sa predáva ako základná surovina;
• migrácia do miest - nízke príjmy vedú k odchodu vidieckeho obyvateľstva do miest, hlavne do Ulanbátaru.

Možnosti rozvoja chovu a spracovania

Rozvoj chovu zvierat je spojený najmä s lepším využívaním miestnych surovín, zavádzaním jednoduchých technológií a podporou spolupráce medzi pastiermi.

Zo strednodobého hľadiska je cieľom zvýšiť pridanú hodnotu v ťažobnom sektore, pričom podobná potreba existuje aj pri živočíšnej výrobe.

V prípade mlieka možno vyššiu pridanú hodnotu dosiahnuť výrobou trvanlivého syra a ďalších mliečnych produktov.

Školiace stredisko v oblasti Khukh Nuur slúži ako vzorová výrobňa syrov a ako pokusná základňa pre prispôsobovanie technológií spracovania mlieka do mongolských podmienok.

V pilotných kurzoch boli vyškolení ďalší záujemcovia schopní vyrábať syr, čím vznikla širšia komunita so záujmom o výrobu nového produktu.

Takéto projekty môžu posilniť miestne komunity, zvýšiť príjmy pastierov a znížiť tlak na migráciu do miest.

Je možné konštatovať, že projekt splnil svoj cieľ, ktorým bolo ukázať a naučiť mongolských chovateľov jakov efektívnejšie využívať miestne suroviny pre rozvoj pastierskych komunít.

Každodenný život pastierov

Život v jurtách miestnych nomádov má nielen pravidlá, ale najmä dušu.

Mongoli sú neuveriteľne usmievaví, priateľskí, pohostinní a spevaví. Všetko by vám dali a určite i radi zaspievajú.

Na návštevu tradičnej jurty je dobré sa vopred pripraviť a ovládať pravidlá, ktoré by návštevníci mali poznať, než sa u domácich usadia.

Odmietnutie toho, čo vám miestni ponúknu, hoci vám to ani nevonia, ani sa vám to opticky nepozdáva, je stále považované za veľké „faux pas“.

Každodenná práca pastierov zahŕňa starostlivosť o stáda, dojenie, spracovanie mlieka, presuny medzi sídlami, prípravu potravy a ochranu zvierat pred predátormi a počasím.

V odľahlých oblastiach sa tradičný spôsob života spája s modernými prvkami, ako sú vysielačky, plechové pece a solárne panely.

Chov zvierat ako súčasť mongolskej identity

Chov zvierat v Mongolsku nie je iba hospodárskou činnosťou. Je základom spôsobu života, ktorý formoval kultúru, stravu, obydlia, pohyb aj spoločenské vzťahy.

Jurty, sezónne presuny, kone, dvojhrbé ťavy, jaky, ovce, kozy a soby predstavujú súčasť každodennej reality mnohých obyvateľov vidieka.

Naadaam je najväčší sviatok roku a jeho súčasťou sú lukostreľba, zápasenie a jazda na koni.

Na otváracom ceremoniáli idú sprievodom dvojhrbé ťavy, zvieratá a zástupcovia miestnych menšín.

Tradičný chov zvierat tak zostáva viditeľný nielen v hospodárstve, ale aj v národnej kultúre a verejnom živote.

tags: #mongolsko #chov #zvierat