Hlodavce (Rodentia) sú zrejme najrozšírenejšími cicavcami. Jednotlivé druhy sa vyskytujú takmer vo všetkých klimatických pásmach Zeme.
Hlodavce - majú hlodavé zuby (rezáky), ktoré neustále rastú, preto musia hlodať (ohrýzať).
Prečo sa niektoré hlodavce považujú za škodcov
Za škodcov bývajú považované tie druhy, ktoré spôsobujú svojou existenciou značné škody na potravinách a krmivách, v poľnohospodárstve a hygiene.
Všeobecne platí, že myšovité žijú v bezprostrednej blízkosti človeka, resp. jeho príbytkov a stavieb a často spôsobujú značné škody na stavebných materiáloch (budovaním nôr a hniezd v murive, hlodaním elektrických káblov a podobne), uskladnených potravinách, krmivách a iných komoditách (požerom, hlodaním, znečistením močom a výkalmi).
Okrem toho predstavujú populácie týchto hlodavcov v bezprostrednej blízkosti človeka a jeho potravy značné hygienické a epidemiologické riziká, nakoľko sú často rezervoármi (medzihostiteľskými organizmami) a prenášačmi mnohých závažných infekčných ochorení, ako sú leptospiróza, tularémia, týfus, hantavirózy, salmonelózy, mor a iné.
Hraboš poľný
Hraboš poľný narobí veľké škody.
Patrí medzi najvýznamnejšie poľné hlodavce. V poľnohospodárskej krajine môže pri premnožení poškodzovať pestované plodiny a spôsobovať výrazné straty.
Typické vlastnosti hraboša poľného
- žije najmä v poľnom a lúčnom prostredí,
- buduje si nory,
- rýchlo sa rozmnožuje,
- pri vysokom počte jedincov môže narobiť veľké škody.
Myš domová
Myš domová je menšia ako hraboš.
Všeobecne platí, že myšovité žijú v bezprostrednej blízkosti človeka, resp. jeho príbytkov a stavieb.
Spôsob života a potrava
Myš domová je všežravá.
Robí si zásoby.
Rýchlo sa rozmnožuje (do roka až 500 potomkov).
V ľudských sídlach môže poškodzovať uskladnené potraviny, krmivá a iné komodity požerom, hlodaním a znečistením močom a výkalmi. Škody môže spôsobovať aj na stavebných materiáloch, napríklad budovaním nôr a hniezd v murive či hlodaním elektrických káblov.
Chrček poľný
Chrček poľný sa živí aj zelenými časťami rastlín.
Jeho nora má obytnú a zásobovaciu komoru s viacerými vchodmi a východmi.
Nora a zásoby
Rozdelenie nory na obytnú a zásobovaciu komoru súvisí so spôsobom života chrčka poľného. Zásobovacia komora mu umožňuje zhromažďovať potravu a nora s viacerými vchodmi a východmi poskytuje viac možností pohybu medzi podzemnými priestormi a povrchom.
Syseľ pasienkový
Syseľ pasienkový si zásoby nerobí.
Žije v kolóniách (aj niekoľko desiatok, až stoviek jedincov).
Na obdobie nepriaznivých podmienok sa pripravuje vytváraním tukových zásob.
Má zimný spánok.
Spôsob života sysľa pasienkového
| Vlastnosť | Charakteristika |
|---|---|
| Zásoby potravy | zásoby si nerobí |
| Sociálny život | kolónie (aj niekoľko desiatok, až stoviek jedincov) |
| Príprava na zimu | tukové zásoby |
| Zimné obdobie | zimný spánok |
Zajac poľný
Zajac poľný patrí medzi známe poľné a lúčne cicavce.
Rozpoznávacie znaky
- dlhé ušnice,
- dlhé zadné končatiny,
- rýchlo beží.
Ukrýva sa v tráve, pod krami.
Na rozdiel od králika divého sú jeho mláďatá osrstené od narodenia.
Zajac poľný má 3-4 mláďatá 4-krát do roka.
Králik divý
Králik divý je menší ako zajac.
Má menšie ušnice.
Pohybuje sa pomaly.
Ukrýva sa v norách.
Jeho mláďatá sú slepé, bez srsti.
Králik divý má 3-4 mláďatá 4-krát do roka.
Rozdiely medzi zajacom poľným a králikom divým
| Vlastnosť | Zajac poľný | Králik divý |
|---|---|---|
| Veľkosť | menší ako zajac | |
| Ušnice | dlhé ušnice | menšie ušnice |
| Pohyb a úkryt | rýchlo beží; ukrýva sa v tráve, pod krami | pohybuje sa pomaly; ukrýva sa v norách |
| Mláďatá | osrstené mláďatá od narodenia | mláďatá slepé, bez srsti |
| Rozmnožovanie | 3-4 mláďatá 4-krát do roka | 3-4 mláďatá 4-krát do roka |
Krt podzemný
Krt podzemný žije v podzemnom systéme chodieb.
Vylieza zriedkavo.
Podzemným spôsobom života vytvára chodby, ktoré prevzdušňujú pôdu.
Medzi jeho charakteristické znaky patria zúbky.
Význam krtích chodieb
Podzemný systém chodieb je typickým znakom života krtа podzemného. Krt vylieza zriedkavo a jeho činnosť v pôde prispieva k jej prevzdušňovaniu.
Prehľad najznámejších druhov
| Druh | Typické znaky | Spôsob života |
|---|---|---|
| Hraboš poľný | narobí veľké škody | poľné a lúčne prostredie, nory |
| Myš domová | menšia ako hraboš, všežravá | blízkosť človeka, robí si zásoby |
| Chrček poľný | živí sa aj zelenými časťami rastlín | nora má obytnú a zásobovaciu komoru s viacerými vchodmi a východmi |
| Syseľ pasienkový | kolónie, tukové zásoby | zásoby si nerobí, zimný spánok |
| Zajac poľný | dlhé ušnice, dlhé zadné končatiny | ukrýva sa v tráve, pod krami |
| Králik divý | menší ako zajac, menšie ušnice | ukrýva sa v norách |
| Krt podzemný | zúbky | podzemný systém chodieb, vylieza zriedkavo |
Čo možno pozorovať v poľnej a lúčnej krajine
Poľné a lúčne cicavce sa odlišujú veľkosťou, spôsobom pohybu, typom úkrytu, potravou aj správaním počas zimy.
- Hraboš poľný žije v norách a môže narobiť veľké škody.
- Myš domová je menšia ako hraboš, je všežravá, robí si zásoby a rýchlo sa rozmnožuje.
- Chrček poľný využíva noru s obytnou a zásobovacou komorou a viacerými vchodmi a východmi.
- Syseľ pasienkový žije v kolóniách, zásoby si nerobí, vytvára tukové zásoby a má zimný spánok.
- Zajac poľný sa vyznačuje dlhými ušnicami a dlhými zadnými končatinami a rýchlo beží.
- Králik divý je menší ako zajac a ukrýva sa v norách.
- Krt podzemný žije v podzemnom systéme chodieb a prevzdušňuje pôdu.
tags: #najznamejsie #polne #a #lucne #hlodavce