Modrá nemecká doga: charakteristika, povaha, vzhľad a starostlivosť

Modrá nemecká doga je majestátne veľké plemeno, ktoré pôsobí impozantne a elegantne zároveň. Obrí pes s obrím srdcom a horou oddanosti je dobromyseľný a oddaný maznák.

Nemecká doga patrí medzi najväčšie plemená psov na svete. Napriek obrovskému telu a sile je povahou veľmi citlivá, jemná, pokojná a oddaná svojej rodine. Práve preto sa jej často hovorí „nežný obor“.

Všeobecná charakteristika modrej nemeckej dogy

Vzhľad a telesná stavba

Nemecká doga je veľký pes ušľachtilého vzhľadu s harmonickou stavbou tela. Jej veľká, silná a výrazná stavba tela je nezameniteľná. Vyžaruje hrdosť a eleganciu, má dobré proporčné línie a výraznú hlavu.

V ramenách dosahujú výšku až 80 centimetrov, čím prevyšujú väčšinu ostatných psov, a keď stoja na zadných nohách, sú vyššie ako väčšina ľudí. Dospelá nemecká doga môže vážiť kľudne aj 90 kg.

Nemecká doga však v žiadnom prípade nepôsobí nemotorne. Naopak, jej hrdý vzhľad vyžaruje obrovskú silu a eleganciu. Títo mohutní obri sú obrazom elegancie a rovnováhy, s plynulým a ľahkým krokom rodených šľachticov.

Hlava dogy je predĺžená, s mandľovými, tmavými očami, ktoré jej dodávajú bystrý a ušľachtilý výraz. Dlhý krk je nesený vzpriamene. Telo je mohutné a rovnomerne pokryté vyvinutým svalstvom. Hrudník je hlboký s dobre klenutými rebrami.

Chvost je stredne dlhý, zužuje sa ku koncu a prirodzene klenie, čo dodáva psovi vyváženosť. Primerane dlhý chvost sa ku koncu zužuje a býva nesený v prirodzenom oblúku. Končatiny nemeckej dogy majú silné kosti, ktoré sú dobre osvalené.

Koža hladko prilieha po celom tele a je pokrytá hustou, krátkou, lesklou srsťou. Jej srsť je veľmi krátka, hustá, hladko priliehajúca a lesklá.

V plemennom štandarde FCI je dokonca označovaná ako „Apolon medzi plemenami psov“ kvôli harmonickému vzhľadu, elegantným líniám a výraznej hlave. Vyzerá ako „ušľachtilá socha“.

Modré sfarbenie

Modrá nemecká doga má čisto sivo-modré sfarbenie. Modré dogy majú srsť oceľovo modrú s povolenými bielymi znakmi na hrudi a labkách. Biele odznaky sú povolené iba na hrudi a labkách.

Modrá farba patrí medzi základné farebné rázy nemeckej dogy. Štandard uznáva päť základných sfarbení: žlté, žíhané, čiernobiele harlekýn, čierne a modré.

Ďalšie uznávané farebné rázy

• Žltá: Žltá nemecká doga má svetlo zlatožltú až sýto žltú farbu. Žiaduca, aj keď nie povinná, je čierna maska.
• Žíhaná: Žíhané psy majú základnú farbu v odtieňoch žltej, na ktorej je čo najpravidelnejšie čierne žíhanie. Žiadaná je čierna maska.
• Čierna: Srsť čiernej dogy je sfarbená načierno. Biele znaky sú povolené na labkách a na hrudi.
• Harlekýn: Čiernobielo škvrnité dogy majú biely základ s čiernymi škvrnami nepravidelného tvaru.

Okrem týchto farebných rázov existuje takzvaný „sivý tiger“ a „biely tiger“, ktoré nie sú štandardne žiaduce. Chov bielych tigrov je v Nemecku zakázaný, pretože jeho chov zvieratám prináša nežiadúce utrpenie.

Škvrnití psi môžu byť nositeľmi takzvaného merle faktora. Pri párení dvoch škvrnitých zvierat by sa mohli narodiť mláďatá pre merle faktor homozygotné. Postihnuté šteňatá trpia slepotou a čiastočnou hluchotou.

Povaha modrej nemeckej dogy

Nemecká doga, napriek svojmu obrovskému telu a sile, je povahou veľmi citlivá a jemná. Ide o láskavého psa, ktorý je oddaný svojej rodine a vždy sa snaží byť blízko svojich blízkych.

V chovnom štandarde FCI je doga opísaná ako „milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom“. Mierni obri medzi psími plemenami nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom.

Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí veľmi príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách. Nemecká doga je prirodzene pokojná a vyrovnaná, ale zároveň je pripravená chrániť svoju rodinu v prípade ohrozenia.

Napriek svojej preľudskej povahe však doga nie je submisívna a rada prekvapuje svojich majiteľov láskyplným spôsobom a svojou vlastnou „hlavou“. Majú veľkú túžbu potešiť svojho pána, vďaka čomu sú ľahko trénovateľné.

Nemecká doga chce byť vždy tam, kde je práve jej rodina. Najspokojnejšie sú v prítomnosti svojej rodiny, preto sa neodporúča ich chovať iba vonku na záhrade. Samota im nesvedčí.

Často nechápu, že vážia pomaly rovnako ako poník, a rady sa maznajú a snažia sa sedieť svojmu pánovi na kolenách. Niektoré dogy si želajú byť - alebo si to naozaj myslia - klopovými psami a budú sa tam snažiť dostať, aj keď sa vy a vaše kolená budete záhadne presúvať.

Hoci nemecké dogy vyzerajú trochu odpudzujúce či strašidelné kvôli svojej obrej veľkosti, v skutočnosti sú to jedny z najlepších psov na svete. Napriek svojej veľkosti sú nemecké dogy milé a láskavé domáce zvieratá.

Vzťah k ľuďom a cudzincom

Nemecká doga je priateľská. Ľudí miluje a kamaráti sa s kýmkoľvek. Majú veľmi rady ľudí vrátane cudzích ľudí a s radosťou privítajú návštevu, pokiaľ si nemyslia, že ich potrebujete brániť.

Voči cudzím ľuďom si však zachováva určitú mieru nedôverčivosti, ktorá je nevyhnutná pre dobrého strážcu. Pozorný štvornohý priateľ spočiatku pozoruje cudzinca s určitou nedôverou, aj keď zriedka šteká alebo dokonca vrčí.

V skutočnosti má doga veľmi vysokú prahovú hodnotu a nevykazuje žiadne agresívne alebo útočné správanie. Pri jednaní s ľuďmi alebo inými zvieratami je považovaná za veľmi mierumilovnú.

Ak však nadobudne dojem, že je ohrozená jej rodina, je pripravená ju brániť za akúkoľvek cenu. Vtedy môže byť zúrivo ochranárska. Napriek svojej veľkosti a sile bez príčiny nešteká.

Už len pohľad na týchto nežných obrov zvyčajne stačí na to, aby sa votrelci dvakrát zamysleli. Ale tí, ktorí sú dosť hlúpi na to, aby si zamenili prívetivosť tohto plemena za mäkkosť, sa stretnú s mocným nepriateľom s pravou odvahou a duchom.

Vzťah k deťom a ostatným zvieratám

Nemecká doga je priateľská a deti miluje. Navyše ju vďaka veľkosti len tak niečo nerozhádže a hravo zvládne aj menšie neohrabané deti. Je mimoriadne trpezlivá s deťmi a je opatrná vo svojom správaní, čím si uvedomuje svoju veľkosť.

Rada sa s deťmi hrá a mazná sa s nimi, len jej váha jej niekedy stojí v ceste. Pes, ktorý má bezmála metrák, by totiž mohol nechtiac dieťaťu ublížiť.

Nemecká doga miluje deti a je k nim nežná. Vedia perfektne spolu vychádzať, najmä keď s nimi vyrastá od šteniatka. Aj napriek jej milej povahe však nikdy nenechávajte deti so psom osamote.

Deti by ste mali vždy učiť, ako sa k psíkom chovať, približovať a dotýkať sa ich. Je veľmi dôležité svojho nového miláčika naučiť, ako sa správať pri deťoch, pretože kvôli svojej veľkosti by nedopatrením mohol niekomu ublížiť.

Nemecké dogy vo všeobecnosti vychádzajú s ostatnými zvieratami, najmä ak sú s nimi vychované od šteňaťa. Tolerancia iných zvierat je však u nemeckej dogy individuálna, niektorí jedinci nemajú problém s ničím, iní sú voči ostatným zvieratám agresívni.

Majú silný lovecký pud. Nepremeškajú jedinú príležitosť prehnať nejaké zviera, či už túlavú mačku alebo zver. Niektorí jedinci tohto plemena môžu byť agresívni voči psom, ktorých nepoznajú.

Výcvik a socializácia

Hoci by sa mohlo zdať, že nemecká doga nie je príliš inteligentná, v skutočnosti sa celkom ľahko vycvičí. Dogy sú veľmi učenlivé a rady s pánom spolupracujú.

Výcvik nemeckej dogy by mal zahŕňať aspoň základnú poslušnosť, čo je pri takomto veľkom plemene nevyhnutné. Vzhľadom na jej obrovskú silu je poslušnosť nevyhnutná - psa musíte zvládnuť slovne, nie fyzicky.

S výcvikom a výchovou by sme mali začať ihneď po privezení nového šteniatka domov. Veľký, silný pes ako nemecká doga vyžaduje dobrú výchovu.

Obzvlášť u šteniat nemeckej dogy je dôležité včas začať s tréningom, aby sa vyvinuli v dobre vychované dospelé jedince. Je potrebná trpezlivosť, cit a schopnosť presadiť sa.

Musíte sa správať sebavedomo a asertívne bez toho, aby ste sa uchyľovali k hrubosti. Dogy sa síce nechajú rady viesť a vychovávať, ale človek musí vedieť ako. Pomocná je v každom prípade návšteva dobrej psej školy alebo školy pre šteniatka.

Význam skorej socializácie

Pri nemeckej doge je socializácia ešte dôležitejšia ako u iných plemien. Šteňa berte na rôzne miesta, zoznamujte ho so psami aj ľuďmi, s autom, autobusmi, vlakmi.

Aj keď sú dogy dobromyseľné, určite potrebujú včasnú socializáciu - vystavenie mnohým rôznym ľuďom, pohľadom, zvukom a zážitkom, keď sú mladé. Socializácia pomáha zabezpečiť, aby z vášho šteniatka nemeckej dogy vyrástol všestranný pes.

Zapísanie do triedy šteniatok je skvelým začiatkom. Šteňa je ako špongia a čím viac toho zažije, tým vyrovnanejšie bude v dospelosti.

Bývanie a každodenný život

Kvôli svojej veľkosti nemecká doga nie je vhodná do malých bytov. Chov v malom mestskom byte sa príliš neodporúča. Doga potrebuje priestor, ideálne dom so záhradou.

Nemecká doga je napriek svojej veľkosti paradoxne vhodná aj do väčšieho bytu, lebo jej povaha je pokojná a pohybuje sa opatrne. V interiéri je relatívne pokojná, väčšinu času trávi leňošením a nemá sklony ničiť majetok.

Zásadnou prekážkou sú schody - pes tejto váhy by po nich nemal často chodiť kvôli záťaži kĺbov, najmä v šteňacom veku. Nepredstaviteľné je to naproti tomu v malom mestskom byte na treťom poschodí bez výťahu.

Ak ich plánujete chovať na dvore, budú potrebovať aspoň dvojmetrový plot. Iný údaj uvádza šesťmetrový plot, hoci nemecké dogy nemajú vo zvyku utekať a nie sú skokani. Dôležité je preto zabezpečiť bezpečný a dostatočne vysoký oplotený priestor.

Nehodia sa na celoročný pobyt vonku. Majú krátku srsť a sú veľmi spoločenské. V zime im môže byť zima, preto by sa nemali nechávať vonku v chladnejšom podnebí. Vhodný môže byť sveter alebo flísový kabát, aby im bolo teplo počas prechádzky v zimnom počasí.

Ak ste fanúšikom záhradkárčenia, pochopte, že veľmi rady ničia terénne úpravy. Zhodené hrnčeky s kávou alebo poháre s vínom už tak nejako patria k životu s nemeckou dogou.

Pohyb a fyzická záťaž

Nemecké dogy nie sú náročné na pohyb, ale každodenná hodinová prechádzka je dôležitá na udržanie ich kondície. Dospelá nemecká doga potrebuje 30 až 60 minút každodenného pohybu v závislosti od veku a úrovne aktivity.

Dlhá prechádzka denne, počas ktorej môže doga „vypustiť paru“ aj bez vodítka, je súčasťou povinného programu psa, ktorý miluje pohyb. Potrebuje však pohyb s mierou, pretože preťaženie zaťažuje jej kĺby.

Šteňatá a dospievajúci jedinci potrebujú približne 90 minút pohybu denne, pričom tento pohyb musí byť primeraný ich veku a vývoju. V období rastu by sa šteniatko nemalo veľmi fyzicky preťažovať - nepatria sem dlhé túry po horách ani beh.

Veľké plemená potrebujú dlhší čas na správny vývin kĺbov a kostí. V období rastu by nemal byť pes vôbec nadmerne zaťažovaný a nemalo by mu byť umožnené behať po tvrdom povrchu.

Veľké psy by sa mali vyhnúť stúpaniu po schodoch. Mladé psy by sa mali zo začiatku vyhnúť dlhým prechádzkam, divokým hrám alebo schodom.

Aj keď možno chcete partnera na behanie, počkajte s behom s nemeckou dogou, kým nebude mať aspoň 18 mesiacov. Dovtedy jej ešte rastú kosti a na takúto úlohu jednoducho nestačia. V skutočnosti môže byť váš pes pripravený na behanie až vo veku dvoch rokov.

Starostlivosť o modrú nemeckú dogu

Srsť

Starostlivosť o srsť nie je náročná. Krátka srsť nemeckej dogy je veľmi jednoduchá na údržbu. Nezachytáva skoro žiadnu špinu, preto stačí občas srsť pretrieť gumovou kefou.

Stačí pravidelné kefovanie, aby sa odstránili nečistoty a uvoľnené chlpy. Aj keď sú chlpy krátke a nenápadné, doga napriek tomu pĺzne na jar a na jeseň. To je na podlahe a na polstrovaní rozhodne poznať, ale nie je to porovnateľné s dlhosrstým psom.

Dogy by sa mali kúpať len podľa potreby, napríklad ak sa zašpinia.

Zuby, pazúry, uši a oči

Čistite zuby svojej dogy aspoň dvakrát alebo trikrát týždenne, aby ste odstránili nahromadený zubný kameň a baktérie, ktoré sa v ňom skrývajú. Každodenné čistenie je ešte lepšie, ak chcete predísť ochoreniu ďasien a zápachu z úst.

Raz alebo dvakrát mesačne im zastrihávajte nechty, ak ich váš pes nenosí prirodzene, aby ste predišli bolestivému trhaniu a iným problémom. Ak ich počujete cvakať o podlahu, sú príliš dlhé.

Psie nechty na nohách majú v sebe cievy, a ak ich ostriháte príliš, môžete spôsobiť krvácanie. Ak nemáte skúsenosti so strihaním psích paznechtov, požiadajte o rady veterinára alebo ošetrovateľa.

Ich uši by sa mali kontrolovať každý týždeň, či nie sú začervenané alebo nepríjemne nezapáchajú, čo môže znamenať infekciu. Pri čistení používajte jemný čistiaci prostriedok na uši s vyváženým pH a čistite len vonkajšie ucho.

Do zvukovodu nič nevkladajte. Pri ošetrovaní kontrolujte, či sa na koži, v nose, v ústach, v očiach a na labkách nevyskytujú rany, vyrážky alebo príznaky infekcie, ako je začervenanie, citlivosť alebo zápal.

Oči by mali byť čisté, bez začervenania alebo výtoku. Trochu hustejšiu očnú tekutinu možno jednoducho odstrániť ľahko vlhkou handričkou, ktorá nepúšťa vlákna.

Zdravie a najčastejšie riziká

Nemecká doga má relatívne dobré zdravie, ale ako veľké plemeno je náchylná na niektoré vývojové a genetické problémy, najmä v období rastu.

Vzhľadom na svoju veľkosť sú psy náchylné na dyspláziu bedra, torziu žalúdka, rakovinu kostí a ochorenia srdcového svalu, skrátene DCM.

Nemecká doga patrí medzi psie plemená s najkratšou dĺžkou života. V priemere sa dožíva 7 až 8 rokov. Niektoré údaje uvádzajú, že 28 percent dog umiera pred svojimi piatymi narodeninami a takmer žiadny jedinec nedosiahne vek desiatich rokov.

Torzia žalúdka

Nemecké dogy sú veľmi náchylné na obávanú torziu žalúdka. K tomu dochádza predovšetkým u veľkých psov s hlbokým hrudníkom.

Rozdelenie dennej dávky krmiva na niekoľko menších porcií je užitočné pri prevencii. Dôležitý je aj odpočinok pred a najmä po jedle. Napriek tomu torziu žalúdka nemožno úplne vylúčiť.

Veľké plemená sú náchylné na torziu žalúdka, takže psíka nekŕmte pred prechádzkou ani hneď po prechádzke alebo hre na dvore.

Kĺby, kosti a srdce

Vzhľadom na svoju veľkosť a hmotnosť sú nemecké dogy relatívne náchylné na problémy s kĺbmi. Toto riziko možno znížiť opatrnosťou pri divokom šantení a chôdzi po schodoch počas šteňacieho veku.

Občas môže dochádzať k vývojovým poruchám, najmä ak nie je v období rastu zvolené správne krmivo alebo ak je nevhodne zaťažovaný pohybový aparát psa.

To súvisí aj s radom ochorení vrátane dilatačnej kardiomyopatie. Ide o ochorenie srdcového svalu, pri ktorom sa srdce zväčšuje a slabo bije.

Chyby v chove môžu zvýšiť náchylnosť zvierat k ochoreniu. Napríklad chov, ktorý je zámerne nastavený na veľké pery, má za výsledok časté zápaly spojiviek.

Výživa modrej nemeckej dogy

Nemecká doga rastie veľmi rýchlo, a preto je kvalitná strava kľúčová už od šteňacieho veku. Vzhľadom na obrovský vzrast a rýchly vývoj je správna výživa pre nemeckú dogu absolútne kľúčová.

U tohto plemena je obzvlášť dôležité v období rastu strážiť prísun energie, aby sa predišlo príliš rýchlemu rastu kostí a následným problémom s pohybovým aparátom.

Na kŕmení pre toto plemeno sa naozaj neoplatí šetriť, pretože nekvalitná strava môže spôsobiť vážne problémy s kĺbmi a chrbticou. Je veľmi dôležité poskytnúť svojej nemeckej doge kvalitné a výživné krmivo.

Kompletné krmivo plne pokrýva energetické a nutričné potreby psa a zaisťuje tak bezproblémovú stravu. Otázky o vhodnej potrave pre dogu najlepšie zodpovie chovateľ alebo veterinár.

Šteňatá nemeckej dogy by mali jesť aspoň trikrát denne, najlepšie päťkrát denne. Pre dospelé jedince sa odporúča kŕmiť dvakrát denne, aby sa predišlo nadmernému zaťaženiu žalúdka a znížilo sa riziko torzie žalúdka.

Doplnky kĺbovej výživy a vitamíny môžu byť v období rastu prospešné, ich používanie je však vhodné riešiť s veterinárom.

História nemeckej dogy

Nemecká doga patrí medzi najstaršie plemená, o čom svedčia dochované zobrazenia a záznamy v histórii. Kresby psov, ktoré pripomínali dogy, sa našli na egyptských artefaktoch z roku 3000 pred Kristom a v babylonských chrámoch, ktoré boli postavené okolo roku 2000 pred naším letopočtom.

Podobizne dogy možno nájsť aj na egyptských artefaktoch z obdobia okolo 300 pred naším letopočtom a prvé písomné zmienky o podobných psoch pochádzajú z Číny, konkrétne z roku 1121 pred naším letopočtom.

Na konci 19. storočia kynológovia verili, že našli predkov nemeckej dogy u starovekých psov. Pred viac ako 4000 rokmi chovali Asýrčania veľké, tupé a krátkosrsté bojové psy, ktorých obrazy pripomínali vzhľad dnešných dog.

Aj v dnešnom Dánsku boli nájdené kostry veľkých loveckých psov, ktoré pochádzajú z obdobia 5000 pred Kristom až 1000 pred Kristom. Vzťah medzi nemeckou dogou a týmito starovekými predkami je dnes veľmi kontroverzný.

Predpokladaný vzťah s tibetským psom, Do Khyi, jedným z najstarších plemien Východu, bol vylúčený testom DNA.

Vývoj plemena v Európe

Až v 16. storočí nachádzame záznamy o dogách. Záznamy ukazujú, že obzvlášť veľké a elegantné psy z Anglicka a Írska boli prevezené do Nemecka. Psy pochádzali z kríženia mastifa s veľkým írskym vlkodavom.

Zvieratá sa stále veľmi líšili, ale všetky mali spoločné mimoriadne rozmery. Svojím obrovským vzrastom patria medzi chrtov a mastifov. Cieľavedomejšia plemenitba sa začala až koncom prvej polovice 19. storočia, keď bol pravdepodobne do plemena začlenený aj anglický chrt - greyhound.

Moderný chov psov začal koncom 19. storočia, ale už v stredoveku boli psy vyberané pre určité činnosti a selektívne šľachtené. Pre lov medveďov, vlkov a diviakov boli potrebné veľké, rýchle a silné psy. Preto bola vybraná zmes molossov, chrtov a poľovných psov.

Doga ako lovecký a spoločenský pes

Pôvodne tieto psy slúžili na bojové a lovecké účely. Za predchodcov nemeckých dog sú považovaní starí býkohryzovia, rovnako ako psy používané na štvanie zveri a na lov diviakov.

V 17. a 18. storočí sa psy typu nemeckej dogy chovali aj v Dánsku a v krajinách Beneluxu ako neohrozené duriče na veľké šelmy a diviačiu zver.

Počas lovov na medvede boli najprv posielaní „štváči“ a „býkohryzovia“ alebo „medveďohryzovia“, aby vystopovali korisť a vyhnali ju z lesa. Až po vizuálnom kontakte boli dogy poslané na diviaka alebo na medveďa a snažili sa korisť uchopiť a držať ju, kým ju lovec nezabil bodnou zbraňou.

Aby sa títo cenní psi pri tomto manévri nezranili, mali na sebe brnenie zo silného materiálu. Podľa zachovaných animácií telá týchto psov chránili akési brnenia a krk široké obojky s ostňami.

Zvýšením využívania strelných zbraní boli dogy ako lovecké psy čoraz viac nadbytočné a postupne mizli zo scény. Doga sa držala predovšetkým v oblasti Württemberska ako luxusný pes a ochranca majetku.

V 17. storočí sa doga stala populárnou medzi nemeckou šľachtou, kde bola cenená nielen ako pomocník pri love, ale aj ako spoločník a strážca. V 18. storočí sa stalo módou chovať takéto ušľachtilé psy ako spoločníkov a ochrancov v kruhoch vyššej šľachty.

Najkrajšie a najsilnejšie exempláre boli poctené zlatým obojkom a mohli zostať v noci v spálni svojho pána, kde spali na medvedej kožušine. Strážne psy dostali postriebrený obojok a mali chrániť kniežací dvor pred votrelcami.

Vzhľadom na to, že izbové aj strážne psy žili na kniežacích dvoroch, bol veľký dôraz kladený na poslušnosť a vedenie chovu. Pretože dogy žili prevažne v domácnostiach, bol dôraz pri chove kladený na dobrú povahu, vyrovnanosť a poslušnosť.

Vznik jednotného názvu

V rôznych oblastiach sa chovali rôzne typy psov, ktoré bolo možné ľahko rozlíšiť podľa farby alebo veľkosti. Objavili sa napríklad ulmská doga, nemecká doga, anglická doga a dánska doga.

Doga kedysi dostala aj názvy anglická doga, ulmská doga, dánska doga, pes na štvanie, pes na diviaky a veľká doga. Označenie doga patrilo veľkým, silným psom, ktoré spočiatku nemuseli patriť k žiadnemu určitému plemenu.

V roku 1878 sa v Berlíne dohodlo, že takýmto psom sa bude súhrnne hovoriť nemecká doga. Keď sa na výstave psov v roku 1876 ukázali rôzni predstavitelia plemena, sudcovia navrhli chovateľom, aby sa dohodli na jednotnom názve „nemecká doga“.

V roku 1880 sa v Berlíne prvýkrát ustálila jednotná podoba plemena a bol zostavený prvý štandard dogy. V roku 1888 vznikol samostatný chovateľský klub nemeckej dogy „Deutscher Doggen Club 1888 e. V.“.

„Deutsche Doggen Club 1888 e. V.“, ktorý sídli v Berlíne, stále určuje štandard pre chov nemeckej dogy, ktorý je prijatý a publikovaný kynologickou zastrešujúcou organizáciou FCI.

Otto von Bismarck je jedným z najslávnejších majiteľov dog. Prvý kancelár Nemeckej ríše choval veľké psy viac ako 60 rokov, čo im prinieslo prezývku „ríšsky pes“.

Výhody a nároky života s modrou dogou

Prečo môže byť vhodným spoločníkom

• Je priateľská, pokojná a oddaná rodine.
• Má rada ľudí a pri dobrej socializácii dobre vychádza s deťmi.
• V interiéri býva pokojná a väčšinu času trávi odpočinkom.
• Krátka srsť nevyžaduje náročnú údržbu.
• Má veľkú túžbu potešiť svojho pána a je učenlivá.
• Vďaka jednoduchej manipulácii a vernosti voči ľuďom sa dá dobre chovať ako rodinný a spoločenský pes.
• Dokonca je vhodná aj ako terapeutický pes.
• Jej veľkosť môže pôsobiť odstrašujúco na votrelcov.

Čo treba zvážiť pred zaobstaraním

• Je to obrie plemeno s vysokými nákladmi na krmivo, vybavenie a veterinárnu starostlivosť.
• Nie je vhodná na celoročný pobyt vonku.
• Samota jej nesvedčí, pretože potrebuje blízky kontakt so svojimi ľuďmi.
• Vyžaduje dôslednú výchovu a skorú socializáciu.
• Nie je ideálnou voľbou pre úplného začiatočníka.
• V období rastu potrebuje šetrný pohyb a ochranu vyvíjajúcich sa kĺbov.
• Má zvýšené zdravotné riziká typické pre obrie plemená.
• Jej priemerný vek je približne 7 až 8 rokov.
• Menšie zvieratá môže prenasledovať pre silný lovecký pud.

Náklady a vybavenie

Veľký pes znamená aj veľké výdavky. Pri nemeckých dogách sa ceny často líšia podľa sfarbenia, pričom najdrahší bývajú jedinci modrí a čierni. Priemerne sa cena šteňaťa pohybuje od 600 do 1000 eur.

Ak sa pre dogu rozhodnete, investujte do šteniatka s PP. Ďalej je potrebné myslieť aj na bežné výdavky. Krmivo pre dogu vás vyjde na pomerne dosť peňazí a veterinárna starostlivosť bude pri takomto plemene drahšia ako pri čivave.

Pes tejto veľkosti potrebuje všetko v XXL: vodítko, obojok, postroj, pelech alebo pelechy a hračky. Treba počítať aj s dostatočne veľkým priestorom v domácnosti a s bezpečným oplotením.

Pred kúpou je potrebné zvážiť, či na dogu stačíte fyzicky, dokážete ju vychovať a zvládnete jej finančné nároky.

Výchova v domácnosti

Výcvik v prepravke prospieva každému psovi a je láskavým spôsobom, ako zabezpečiť, aby vaša nemecká doga nemala v dome nehody alebo sa nedostala k veciam, ku ktorým by nemala prístup.

Klietka - naozaj veľká - môže byť miestom, kam sa doga utiahne na spánok. Výcvik v prepravke v mladom veku jej pomôže akceptovať uzavretie, ak by niekedy musela byť umiestnená v internáte alebo hospitalizovaná.

Nikdy však nezatvárajte svoju dogu do prepravky na celý deň. Nie je to väzenie a nemala by v nej tráviť viac ako niekoľko hodín v kuse, okrem noci, keď spí.

Dogy sú ľudské psy a nie sú určené na to, aby trávili svoj život zavreté v klietke alebo búde.

Nemecká doga potrebuje milujúcu, ale dôslednú výchovu, aby sa jej pozitívna povaha mohla optimálne rozvíjať. V neposlednom rade kvôli svojej veľkosti potrebuje ľudí, ktorí jej určia hranice a ktorým rozhodnutiam môže veriť.

Je modrá nemecká doga vhodná pre vás?

Kúpa psa by mala byť dobre premyslená. Zvlášť to platí pre nemeckú dogu, pretože jej veľkosť vyžaduje určité nároky.

To sa týka napríklad zvýšenej potreby priestoru a skutočnosti, že by zo zdravotných dôvodov mala čo možno najmenej chodiť po schodoch. Najlepšie to funguje v prízemnom a priestrannom dome so záhradou.

Zásadne prichádza doga do úvahy ako rodinný pes, pretože plemeno je považované za veľmi dobromyseľné. Potrebná je však osoba s dostatočnou skúsenosťou so psami, ktorá vie, ako psa tejto veľkosti držať a vychovávať.

Ak hľadáte pokojného, citlivého a mimoriadne oddaného psa, ktorý chce byť neustále pri svojej rodine, modrá nemecká doga môže byť výnimočným spoločníkom. Je však nevyhnutné rešpektovať jej veľkosť, silu, zdravotné riziká a potrebu správnej výchovy.

tags: #nemecka #doga #modra #charakteristika