Norfolský teriér: malý, odvážny a priateľský spoločník

Norfolský teriér je malý, nízkonohý a hrubosrstý pes s mimoriadne priateľskou, veselou a vyrovnanou povahou. Napriek svojej malej veľkosti je odvážny, energický, ostražitý a pripravený chrániť svoju rodinu.

Britský norfolkský teriér patrí medzi najmenšie teriéry a má mimoriadne priateľskú a vyrovnanú povahu. Toto plemeno, pôvodne známe ako lovec potkanov, je dnes obľúbeným rodinným psom, ktorý je vďaka svojej malej veľkosti a prispôsobivosti nenáročným spoločníkom.

Pôvod a história norfolského teriéra

Norfolský teriér pochádza z okolia mesta Norwich vo východnej Anglii a je blízko príbuzný so škótskymi teriérmi. Grófstvo Norfolk, ktorého správnym strediskom je mesto Norwich, by malo byť oblasťou, odkiaľ tieto plemená pochádzajú.

V stredoveku sa v Anglicku vyskytovali malí teriéri, ktorí sa používali k chytaniu potkanov a myší. Týchto psov si držali hlavne cigáni a podomoví obchodníci.

V minulosti okolo roku 1800 vyzerali rovnako a využívali sa predovšetkým ako farmárski psi. Typickí krátkonohí teriéri s harmonickým kompaktným telom boli využívaní nielen k lovu líšok a jazvecov, ale aj k lovu krýs.

Norfolk bol v tom čase predovšetkým poľnohospodárskou krajinou a najväčším problémom tamojších pestovateľov obilia boli potkany, králiky a myši, ktoré ničili cennú úrodu. Riešením mali byť malí, svižní a odvážni teriéri, ktorí boli chovaní špeciálne ako lovci škodcov.

Poľovníci a farmári potrebovali nízkeho, húževnatého psa, ktorý by bol schopný preliezť hustú vegetáciu a prenikať do nôr, kde sa ukrývala korisť.

Červenohnedé psy si rýchlo získali povesť tvrdých a efektívnych bojovníkov proti škodcom. Malí, odvážni štvornohí priatelia sa používali aj na lov líšok.

Niektorí obyvatelia dokonca vlastnili niekoľko týchto vyhľadávaných pracovných psov a chodili s nimi z farmy na farmu, aby farmárom za poplatok pomáhali bojovať s potkanmi. Teriéry, ktoré odháňali nepríjemné hlodavce z dvorov a stajní, boli žiadané najmä medzi majiteľmi stajní s koňmi.

Okolo roku 1880 sa teda cielenému chovu zdatných psov venovali predovšetkým majitelia jazdeckých stajní. Vďaka svojim vynikajúcim pracovným vlastnostiam, priateľskej povahe a v neposlednom rade vďaka svojej ovládateľnosti boli teriéry čoskoro uznávané aj ako spoločenské psy.

V priebehu 19. storočia vznikol z rôznych teriérskych plemien, z ktorých boli vyberaní a spájaní jedinci čo najmenší, krátkonohí a červenavo sfarbení.

Za ich predkov sa považujú Glen of Imaal teriér, červení cairn teriéri a Dandie dinmont teriéri. Pri šľachtení sa krížili rôzne typy teriérov, napríklad jorkšírsky alebo írsky teriér.

Chov miestnych psov však spočiatku nebol jednotný; neexistoval ani jednotný názov, ani spoločný štandard plemena. Výsledky príslušných šľachtiteľských pokusov sa niekedy nazývali „Cantab teriér“, inokedy „Trumpington teriér“ a stále sa dosť líšili tvarom aj veľkosťou.

Istý čas sa nazývali aj „Jones teriér“ podľa anglického chovateľa a podporovateľa Franka Jonesa, ktorý v roku 1914 vyviezol prvé exempláre do USA.

Rozdelenie norfolského a norvičského teriéra

Norfolský teriér sa dnes často zamieňa s norvičským teriérom. Obe plemená majú spoločnú históriu pôvodu a líšia sa vlastne len postavením uší.

Jedinci mali uši buď vzpriamené, čo zodpovedá dnešnému norvičskému teriérovi, alebo klopené, čo zodpovedá dnešnému norfolskému teriérovi.

V minulosti sa norfolský teriér považoval za totožný s norvičským teriérom. Anglický Kennel Club uznal plemeno pod oficiálnym menom Norwich Terrier bez ohľadu na postavenie ušníc roku 1932.

Zjednotenie rôznych typov sa nakoniec dosiahlo v roku 1932, keď bol v Anglicku založený Klub norvičských teriérov, v ktorom sa od tej doby chovali obidve varianty - so vzpriamenými aj so sklopenými ušami.

Kríženie psov s rôznym držaním uší sa však od začiatku odmietalo, pretože uši potomkov, ktoré neboli ani vzpriamené, ani správne sklopené, sa považovali za nevzhľadné.

K oddeleniu týchto dvoch typov do samostatných plemien došlo až v 60. rokoch 20. storočia. Od roku 1965 sú norfolk a norwich samostatné plemená.

Teriérom so vzpriamenými ušami sa ponechal názov norvičský teriér, psy so sklopenými ušami dostali nový názov norfolský teriér podľa ich pôvodu v anglickom grófstve Norfolk.

Až do tohto rozdelenia je história týchto dvoch malých plemien teriérov totožná. Jediným znakom, ktorým sa norfolský teriér odlišuje od norvičského, sú jeho stredne veľké uši v tvare písmena V, ktoré sú sklopené dopredu a tesne priliehajú k lícam.

Počas druhej svetovej vojny, keď sa mnohí majitelia museli vzdať chovu, anglická chovateľská stanica Colonsay ako jediná zachovala chov variantu norvičského teriéra so sklopenými ušami a zabezpečila tak prežitie tejto varianty plemena.

Keď v 50. rokoch 20. storočia začali plemeno chovať ďalšie anglické chovateľské stanice, vzhľad a temperament dnešného plemena výrazne ovplyvnila chovateľská stanica Gotoground Esmée O’Hanlonovej.

Vzhľad a telesná stavba

Norfolský teriér je malý nízkonohý hrubosrstý teriér. Patrí k najmenším teriérom, s ktorými má mnoho vlastností spoločných.

Norfolský teriér s výškou ramien len 25 až 26 cm a hmotnosťou 5 až 7 kg patrí nepochybne k tým najmenším a najľahším teriérom. Napriek svojej malej veľkosti pôsobí silno a odolne.

Je to malý, krátkonohý, bystrý psík, kompaktný a silný, s krátkym chrbtom, dobrou substanciou a kostrou.

Hlava

Hlava je medzi ušami široká, s klínovitým čenichem, ktorý je kratší než mozgovňa.

Mozgovňa je široká, len mierne zaoblená, s dostatočnou šírkou medzi ušami. Ňufák má klinovitý tvar a je silný.

Silné čeľuste majú silné a pomerne veľké zuby, s dokonalým pravidelným nožnicovým skusom.

Oči sú malé, oválne, tmavé a majú bystrý, ostražitý a inteligentný výraz. Môžu byť tmavohnedé alebo čierne.

Uši sú stredne veľké, v tvare písmena V, so špičkami mierne zaoblenými, dopredu padajúce a tesne priliehajúce k tvári.

Telo a končatiny

Krk je silný a primerane dlhý. Telo je kompaktné, s krátkym rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a krátkymi bedrami.

Krátke telo, posadené na krátkych, silných nohách, má rovný chrbát a dobre klenuté rebrá. Končatiny sú krátke, silné a rovné, s kočičími labkami.

Chvost je nasadený v úrovni chrbta a je buď kupírovaný na strednú dĺžku, alebo sa ponecháva prirodzene dlhý. Kupírovaný chvost je nesený nahor, nekupírovaný by mal byť čo najviac rovný a nesený veselo nahor, nie však zatočený nad chrbtom.

Ocas sa postupne zužuje, je čo najrovnejší a nesený nahor.

Srsť a sfarbenie

Srsť norfolského teriéra je tvrdá, drôtovitá, rovná a tesne priliehajúca k telu.

Na krku a pleciach je dlhšia a hrubšia, zatiaľ čo na hlave a ušiach je kratšia a mäkšia. Na hlave sa nachádzajú aj nie príliš mohutné fúzy a obočie.

Norfolský teriér sa vyskytuje vo všetkých odtieňoch červenej farby, vo farbe pšeničnej, čierno-trieslovej alebo grizzly, čo je sfarbenie šedočervené s čiernou.

Biele znaky v srsti sú prípustné, ale nie sú žiaduce.

Trimovanie a úprava srsti

Drsná srsť norfolského teriéra sa dá pomerne ľahko ošetrovať. Pravidelné kefovanie srsti je však nevyhnutné.

Norfolk je hrubosrstým plemenom. Jeho srsť má takzvanú samočistiacu schopnosť.

Okrem toho by ste mali sem tam ručne odstrániť odumretú srsť. Úprava srsti sa vykonáva trimovaním, teda odstránením odumretých chlpov, ktoré by aj tak časom vypadali na gauč alebo koberec.

Trimovanie nie je pre psa bolestivé. Na udržanie tvaru a vzhľadu stačí, ak psovi raz alebo dvakrát ročne srsť trimujete.

Podľa potreby sa norfolk trimuje 2x - 4x ročne. Srsť sa nesmie strihať, pretože by došlo k narušeniu jej kvality.

Povaha norfolského teriéra

Norfolský teriér je inteligentný, živý a očarujúci. Je odvážny, veselý a odhodlaný spoločník, ktorý si získava srdcia svojou energiou a vernosťou.

Je menej nervózny než väčšina ostatných teriérov. Aj keď je prirodzene ostrý, nevyhľadáva šarvátky.

Má milú, priateľskú a človeku oddanú povahu a možno s ním ľahko vyjsť. Je úplne nebojácny, ale nikdy nezačína prvý boj.

Priaznivcov si získava veľmi ľahko svojou jedinečnou povahou, od mnohých iných teriérov odlišnou, v ktorej sa pri všetkej veselosti a hravosti prejavuje značná dávka závislosti na svojom pánovi.

Norfolkský teriér je nebojácny, energický a verný pes, ktorý miluje pohyb a pozornosť svojej rodiny.

Pokiaľ niečo chce, dokáže byť veľmi pracovitý, vynaliezavý a trpezlivý. To sa týka trebárs hrabania obrovského tunela, ktorý však neomylne vedie k myšiemu hniezdu.

Potrebuje všetko skontrolovať a všetko si na vlastnej koži overiť. Nikoho a ničoho sa nebojí. S obľubou vyhľadáva vyvýšené miesta, z ktorých má dobrý prehľad o celom svojom okolí.

Je ostražitý a nebojácny. Napriek svojej malej veľkosti má výrazné sebavedomie, ktoré ho môže priviesť k tomu, že sa bude chcieť sám ujať vedenia.

Vzťah k ľuďom a rodine

Súčasný norfolk je veľmi spoločenský pes a veľmi rýchlo sa prispôsobí akejkoľvek spoločenskej akcii.

Miluje ľudí, dokáže sa s nimi baviť a intenzívne sa im venovať, kedykoľvek o to človek prejaví záujem.

Je veľmi ústretový a priateľský nielen voči ľuďom, ale aj voči iným psom.

Norfolský teriér má silnú väzbu na svojho majiteľa a rád trávi čas so svojou rodinou. Malé živé norfolské teriéry sa rady hrajú, šantia a maznajú - či už s inými psami, alebo so svojimi majiteľmi.

S nadšením sa zapájajú do každej spoločnej aktivity a sú veľmi vytrvalé a prispôsobivé.

Norfolkský teriér a norvičský teriér, ktorí majú spoločnú históriu pôvodu a líšia sa vlastne len postavením uší, sú jedinými teriérmi, ktorí sú vo svojom štandarde výslovne opísaní ako „neútoční“.

Na rozdiel od mnohých iných plemien teriérov nie sú norfolské teriéry agresívne a môžu byť bez problémov chované vo svorke.

Dominantné správanie, ktoré môže niekedy spôsobovať problémy s inými teriérmi, je pokojnému norfolskému teriérovi skôr cudzie.

Vzťah k deťom

Jeho priateľská, dobromyseľná a hravá povaha a prijateľná veľkosť z neho robia obľúbeného spoločenského psa, ktorý sa hodí aj do rodín s deťmi.

Norfolský teriér je nekonfliktný, veselý pes a k deťom má veľmi dobrý vzťah.

Deti by sa však k nemu mali vždy správať s rešpektom, pretože ako takmer každý pes, aj jeho môže prejsť trpezlivosť, ak ho niekto dráždi.

Je potrebné si uvedomiť, že pes nie je hračka pre deti a že má tiež svoje potreby, takže deti aj psa je nutné naučiť vzájomnému správaniu na zachovanie dobrých vzťahov.

Vzťah k iným psom a strážne schopnosti

Po boku svojej rodiny stojí nielen ako nadšený kamarát na hranie a verný spoločník, ale aj ako dobrý strážny pes, ktorý okamžite hlási cudzie osoby alebo nezvyčajné zvuky.

V prípade nebezpečenstva dokáže svoju rodinu brániť aj proti presile silnejších, bez ohľadu na následky.

V prípade núdze by napriek svojej veľkosti nebojácne a odvážne bránil svojich blízkych.

Norfolský teriér nie je strážny pes, ktorý by mohol byť uviazaný pri búde. Jeho hustá srsť mu síce umožňuje celoročný pobyt vonku, potrebuje však denný kontakt s ľuďmi.

Výchova a výcvik

Vďaka rýchlemu vnímaniu rýchlo pochopí, čo sa od neho vyžaduje, a zvyčajne sa svojmu vodcovi svorky ochotne podriadi.

Najlepšie reaguje na výcvik založený na pochvale, odmenách a hre.

Aj tento pes však potrebuje dôsledný výcvik. Svojou šarmantnou povahou si totiž vie svojho majiteľa omotať okolo labky, čo môže mať pri príliš nedbanlivej výchove nepríjemné následky.

Aj keď je tento pes pomerne malého vzrastu, v povahe má zakotvené typické rysy teriéra. I takéhoto malého psa je nutné vychovávať, aby spolužitie s ním bolo harmonické.

Pri výchove uprednostňujte dôslednosť a citlivý prístup, nespravodlivé tresty môžu privodiť problémy.

Ak však budete vedieť, ako svojmu psovi od začiatku priateľsky a odhodlane ukázať hranice, budete mať s poslušným norfolským teriérom len málo problémov.

S výchovou je najlepšie začať pár dní po príchode šteňaťa domov, keď sa trochu rozhliadne a zvykne si na nový domov.

Po privyknutí na meno a nácviku čistotnosti môžete ihneď začať základný výcvik poslušnosti.

Bývanie a každodenný život

Norfolský teriér sa ľahko prispôsobí životu v malom mestskom byte aj vo veľkom dome so záhradou.

Norfolk je pes, ktorého je vhodné chovať v byte. Ľudskej spoločnosti totiž dáva prednosť pred čímkoľvek iným vrátane krmiva.

Stále sleduje svojich ľudí a má snahu urobiť všetko pre ich radosť.

Pohodlný pelech mu pripravte na pokojnom a suchom mieste bez prievanu, odkiaľ bude mať prehľad o všetkom dianí v rodine.

Môže sa chovať v byte, dome aj na záhrade. Najideálnejším riešením je chov v dome s prístupom na záhradu.

Dôležité je len to, aby mal - bez ohľadu na to, kde žije - dostatok pohybu a mohol sa občas poriadne vyšantiť.

Toto plemeno orientované na ľudí nerado zostáva dlhší čas osamote.

Norfolský teriér však nemusí zostať sám: vďaka svojej šikovnej veľkosti a priateľskej povahe ho môžete bez problémov vziať takmer kamkoľvek.

Pohyb a zamestnanie

Hoci má norfolský teriér ako bývalý lovec potkanov veľmi rád pohyb, nemá veľké nároky.

Radosť z pohybu a vytrvalosť tohto krátkonohého psíka by sa však nikdy nemala podceňovať.

Je potrebné dopriať mu dostatok pohybu na dlhých prechádzkach aj dostatok voľného výbehu v prírode.

Norfolský teriér sa bude určite cítiť najlepšie u športovo založených majiteľov, ktorí ho so sebou vezmú na turistiku, bicykel či jazdu na koni a budú podnikať výlety do prírody.

Dokonca ani psie športy nie sú tomuto živému psíkovi, ktorý sa rád učí, ľahostajné.

Norfolský teriér má predpoklady pre agility. V kondícii ho udrží takisto účasť v psích športoch.

Rád aportuje. Bez ohľadu na to, čo so svojím norfolským teriérom robíte, je dôležité, aby s vami mohol tráviť čas a aby ste ho fyzicky aj psychicky zamestnali.

Pracovné a spoločenské využitie

Kedysi bol norfolský teriér využívaný na chytanie krýs, potkanov a iných škodcov, dnes je predovšetkým veľmi milým sprievodcom a rodinným psom.

Skôr sa využíval prevažne na lov líšok a hubenie hlodavcov, v dnešnej dobe zastáva úlohu rodinného psa.

Môže sa využívať v poľovníctve, buď jednotlivo, alebo vo svorke.

Trúfne si zadržať alebo vyhnať nielen krysy a potkany, ale aj líšku a dokonca jazveca.

Ako malý pes sa osvedčuje aj ako výborný strážca.

Zdravie a dĺžka života

Norfolský teriér sa v porovnaní s inými teriérmi považuje za odolné plemeno. Nie sú známe žiadne choroby typické pre toto plemeno, udržiavanie zdravia však treba brať vážne.

Zdravé a odolné norfolské teriéry sa môžu dožiť až 15 rokov. Priemerná dĺžka života sa uvádza 14 rokov.

Pri návšteve chovateľa sa zamerajte na zdravotné prehliadky. Rodičovské zvieratá by mali byť vyšetrené na dedičné choroby.

Overte si, či boli šteniatka zaočkované a odčervené a či veterinár u šteniatok vykonal najdôležitejšie zdravotné vyšetrenia.

Pri čistení uší a zubov a skracovaní pazúrov môžete svojho psa zároveň dôkladne prezrieť a včas odhaliť akékoľvek zmeny, ktoré môžu naznačovať ochorenia.

Výživa norfolského teriéra

Vyvážená a zdravá strava pomáha udržiavať psa fit a vitálneho.

Dôležitejšia než forma krmiva, teda či uprednostňujete suché alebo mokré krmivo, varenú stravu alebo metódu kŕmenia BARF, je to, aké zložky strava obsahuje.

Tie by mali byť vždy prispôsobené individuálnym potrebám psa a môžu sa líšiť v závislosti od veku, stavby tela a hmotnosti.

Výživa šteňaťa

Pre správny rast a vývoj kostry potrebuje šteňa stravu, ktorá obsahuje v správnom pomere všetky potrebné živiny, vitamíny a minerálne látky.

Dnes je na trhu dostatok kvalitných krmív renomovaných výrobcov, ktoré sú určené práve šteňatám a zaistia im správnu výživu.

Výživa dospelého psa

Strava v dospelom veku psa má vplyv na jeho zdravie, kondíciu aj kvalitu srsti.

Mala by byť vybraná podľa potrieb psa a podľa jeho aktivít. Pohybovo aktívnejší pes potrebuje v potrave väčší príjem energie než pes, ktorý sa pohybuje málo.

Strava dospelého psa by mala obsahovať dostatočné množstvo kvalitného mäsa alebo rýb, aby poskytovala potrebné bielkoviny.

Okrem toho váš štvornohý priateľ potrebuje ovocie, zeleninu a ryžu.

Ak krmivo pre psa pripravujete sami, mali by ste dbať aj na to, aby obsahovalo dôležité tuky, napríklad vo forme rybieho oleja, ktorý je bohatý na cenné omega mastné kyseliny.

Výživa staršieho psa

Starý pes, ktorý sa už príliš nepohybuje, nepotrebuje tak energeticky výdatnú stravu ako pes, ktorý má stále veľa pohybu.

Preto je dobré pozvoľna prejsť na odľahčené kompletné suché krmivo pre psov-seniorov, ktoré je k dispozícii v špecializovaných predajniach.

Ak si nie ste istí, aké krmivo a v akom množstve váš pes potrebuje, poraďte sa s chovateľom alebo veterinárom.

Veterinár vám môže poskytnúť prehľad o množstve živín, ktoré váš pes potrebuje. Chovatelia majú bohaté skúsenosti s výživou tohto plemena, a preto môžu poskytnúť mnoho praktických a užitočných rád pre každodenný život.

Starostlivosť o norfolského teriéra

Na držanie a na každodennú starostlivosť je norfolský teriér nenáročný pes.

Pravidelné kefovanie srsti je nevyhnutné a odumretú srsť treba podľa potreby ručne odstrániť.

Uši, zuby, oči a pazúry tiež potrebujú pravidelnú starostlivosť a kontrolu.

Pri výstavných jedincoch je potrebné pravidelné trimovanie a vyčesávanie, aby vynikla kvalitná tvrdá srsť.

Úprava srsti nie je príliš zložitá, napriek tomu treba dbať na správnu techniku a srsť nestrihať.

Rozmnožovanie a chov

Časté problémy sa objavujú pri rozmnožovaní, pretože plemeno má málopočetné vrhy.

Norfolk je celosvetovo málopočetné plemeno. Má málopočetné vrhy, päť šteniat je už naozaj veľmi početný vrh, problémy so zabrezávaním súk a tiež - vzhľadom na ich obrovskú aktivitu a vynaliezavosť - problémy s odchovom šteniat.

V porovnaní s inými teriérmi je norfolský teriér dnes pomerne vzácnym plemenom. V Európe je vzácny.

Nájsť vhodného chovateľa, ktorý očakáva šteniatka, môže preto chvíľu trvať. Okrem toho sa v každom vrhu zvyčajne narodí len niekoľko šteniat.

Na šteňa norfolského teriéra je nutné si počkať, napriek tomu sa niektorí svojho norfolka nedočkajú nikdy.

Ako vybrať chovateľa a šteňa

Ak máte záujem o kúpu psa tohto plemena, môžete dobu čakania efektívne využiť.

Kúpa psa by mala byť dobre premyslená a naplánovaná so všetkými členmi rodiny.

Budete mať dostatok času na starostlivosť o psíka? Kto ho bude venčiť a kto sa oňho postará, ak vy nebudete môcť?

Vhodného chovateľa by ste mali začať hľadať až vtedy, keď všetci členovia rodiny s kúpou psíka súhlasia.

Ideálne je, ak je chovateľ členom oficiálneho klubu teriérov a má s týmto plemenom bohaté skúsenosti.

Samotné ocenenia, certifikáty alebo členstvo v klube však pri výbere chovateľa nestačia.

Navštívte chovateľa osobne a uvidíte tak chovateľskú stanicu a jeho psíkov.

Počas rozhovoru s chovateľom sa dozviete veľa informácií o plemene všeobecne a tiež o jeho zvieratách.

Zhodujú sa vaše predstavy s predstavami chovateľa, alebo sa viac zaujíma o výstavy psov či o chov odolných pracovných psov, zatiaľ čo vy hľadáte prítulného, priateľského rodinného psa?

Je dôležité, aby ste mali pri výbere chovateľa dobrý pocit a pozdával sa vám nielen po profesionálnej stránke, ale aj po tej ľudskej.

Výstavná príprava

Ak sa chcete v budúcnosti so svojím psom zúčastniť výstav, musíte ho na túto udalosť začať pripravovať už v mladosti.

Je potrebné naučiť ho výstavnému postoju a k pozitívnemu hodnoteniu psa prispieva takisto ladný pohyb vo výstavnom kruhu a dobrá ovládateľnosť na vodítku.

Do výstavného kruhu by mal byť pes predvedený vo výbornej kondícii, zuby by mali byť zbavené zubného kameňa, pazúriky krátke a srsť čistá a upravená.

Veľmi dôležité je aj správanie psa, preto ho na rušnú atmosféru výstav môžete pripraviť vopred tak, že sa ich zúčastníte najskôr ako pozorovatelia.

Pes by mal byť tiež pripravený na dotyk cudzej osoby, pretože rozhodca kontroluje takisto skus a samcom semenníky.

Podobné plemená a možná zámena

Najčastejšie sa norfolský teriér zamieňa s norvičským teriérom, ktorý sa odlišuje vzpriamenými ušami.

S kernteriérom si ho možno pomýliť preto, že má podobnú teriérsku stavbu tela, kernteriér je však väčší, ježatejší a menej kompaktný.

Pre koho je norfolský teriér vhodný

Norfolský teriér je vhodný pre ľudí, ktorí hľadajú malého, ale odvážneho psa s výraznou osobnosťou.

Je skvelou voľbou pre rodinu, ktorá mu poskytne dostatok pozornosti, spoločných aktivít, pohybu a citlivo vedenej výchovy.

Hodí sa aj do mestského bytu, ak má dostatok pohybu a pravidelný kontakt s ľuďmi.

Najlepšie sa cíti po boku aktívnych majiteľov, ktorí ho zapájajú do každodenného života, výletov, hier alebo psích športov.

Malý živý norfolský teriér však nie je vhodný pre človeka, ktorý hľadá psa na dlhodobé ponechávanie osamote alebo na celoročné držanie pri búde.

tags: #norfolsky #terier #cierny