Pejsci jsou našimi nejvěrnějšími společníky a čeští pejskaři na to nemohou být hrdější.
Príbeh psa, ktorý po dlhšom odlúčení najprv nespoznal svojho majiteľa, môže pôsobiť ako dôkaz slabej pamäti alebo zabudnutia. Psia pamäť však funguje inak než ľudská a samotná prvotná reakcia nemusí znamenať, že pes na človeka zabudol.
Prípad majiteľa, ktorý výrazne schudol
V nemocnici schudol tak, že ho nespoznal ani vlastný pes.
Psík niekoľko týždňov nevidel svojho majiteľa, ktorým medzičasom výrazne schudol.
Keď ho potom zbadal, nemohol uveriť tomu, že je to on.
Najlepší dôkaz o tom, ako veľmi ste sa zmenili, kým ste boli preč, vám dá malé dieťa alebo váš domáci miláčik.
Shane Godfrey ho našiel ako opustené šteniatko ešte začiatkom minulého roku na verande domu.
Nevedel, ako sa tam dostalo, no rozhodol sa, že si ho nechá a od toho dňa sa z nich stala nerozlučná dvojica.
Až nedávno musel Shane svojho psíka Willieho na nejaký čas opustiť.
Hospitalizovali ho v nemocnici s ťažkou chrípkou, ochorenie sa však skomplikovalo a v nemocnici strávil až 5 týždňov.
Prekonal dvojnásobný zápal pľúc, za ktorým nasledovalo zlyhanie obličiek sprevádzané ťažkou infekciou a aby toho nebolo málo, potrápila ho ešte aj encefalitída.
Celé telo, ako by sa proti nemu búrilo.
„Chvíľami si neboli istí, či to vôbec zvládnem,“ povedal pre portál The Dodo.
Zatiaľ čo bojoval na pokraji života a smrti, o jeho verného psíka sa starala jeho sestra.
Nakoniec sa však jeho zdravotný stav zlepšil natoľko, že sa mohol vrátiť domov.
Kým však zápasil o život, poriadne schudol a dosť ho to zmenilo.
„V nemocnici som schudol 22 kíl a som si vedomý toho, že som vyzeral odlišne,“ priznal.
Keď ho zbadal jeho psík, nespoznával ho.
Úžasnú reakciu psíka plnú lásky sa podarilo zachytiť aj na video.
Prvotná nedôvera sa razom premenila na neskrývanú radosť, najlepšie je to však vidieť na vlastné oči.
NIKDO SI UTĚRKY NEVŠÍMAL… JEN MARIŇÁK A JEHO PES. PO 5 LETECH OBJEVILI DĚSIVOU PRAVDU! 😨
Pes si majiteľa spája s pachom, hlasom a emóciami
Rozšířený je mýtus, že psi zapomínají téměř okamžitě.
Studie z posledních let však dokládají opak.
Psí paměť funguje jinak než lidská.
Není horší, jen má jiné priority.
Člověk si pamatuje zejména to, jak šly události za sebou, ale pes i ukládá především emoce.
Pejsci si místa a lidi spojují s charakteristickými pachy.
Psi žijú vo svete pachov.
Majú 300x viac čichových buniek než ľudia a každého človeka poznajú podľa unikátneho čichového podpisu.
Váš pach sa skladá z desiatok zložiek.
Ovplyvňuje ho, čo jete, čím sa umývate aj kde pracujete.
Pre psa je tohle ako čiarový kód, ktorý si pamätá roky.
Někdy psovi chvilku trvá, než si poskládá změněný vzhled s povědomým pachem.
Práve preto môže výrazná zmena vzhľadu človeka psa na chvíľu zmiasť.
V takom prípade sa pes nemusí okamžite spojiť s tvárou, ktorú vidí, s pachom, hlasom, pohybmi a ďalšími znakmi známeho človeka.
Krátkodobá a dlhodobá psia pamäť
Výskumníci z Budapešti prišli s chytrým experimentom.
Naučili sedemnásť psov napodobovať pohyby majiteľov, třeba položit tlapky na židli nebo se dotknout deštníku.
Pak jim ale změnili pravidla hry.
Místo napodobování měli psi jen ležet.
Krátkodobě si hafani pamatují jen asi čtyři minuty, ale důležité věci jim zůstávají v hlavě celý život.
Preto váš pes naozaj netuší, prečo naň kričíte kvôli roztrhanému vankúšu po pol hodine.
Ale vzpomínku na první den, kdy jste si ho přinesli domů? Tu má v sobě uloženou navždy.
Nejsilnější objev se týká emocí.
Čím větší citový náboj, tím trvalejší vzpomínka.
Láska, strach, radost, to vše si pejsek velmi dobře pamatuje.
Pokud s psem prožijete intenzivní chvíle, tyto zážitky se mu do paměti vryjí navždy.
Preto pozná svojho prvého majiteľa aj po rokoch strávených s niekým iným.
Truchlí, ale dokáže si vytvořit vazbu s novým páníčkem během pár týdnů až měsíců.
Psie srdce nie je limitované na jedného človeka.
Dokážu milovať viac ľudí a staré spomienky pre nich novými vzťahmi nekončia.
Prečo pes niekedy nereaguje okamžite
Každý podnet v nich aktivuje celý balík súvisiacich spomienok naraz.
Vodítko nie je len signál na prechádzku, je to spúšťač pre spomienky na všetky prechádzky, pachy z parku či stretnutia s inými psami.
Preto tá eufória pri pohľade na bežné predmety.
Podobne môže návrat majiteľa vyvolať viacero reakcií: neistotu, váhanie, obchádzanie, čuchanie, sledovanie hlasu a napokon radosť.
Pes si nemusí okamžite vybaviť človeka iba podľa vzhľadu, najmä ak sa jeho telo, tvár, pohyb alebo pach výrazne zmenili.
To však neznamená, že všetky predchádzajúce spomienky zmizli.
Emócie majiteľa môžu psa motivovať
So psami stále „žije“ legenda, ktorá hovorí o tom, že práve oni sú častými záchrancami a ochrancami svojich majiteľov.
Je to skutočne tak?
Vedci z Arizonskej univerzity prednedávnom uskutočnili štúdiu na psoch a zaznamenali zaujímavé výsledky.
„Táto legenda žije medzi ľuďmi už dlho,“ uviedol hlavný autor štúdie Van Bourg.
„Lenže obyčajné pozorovanie psov ako niekoho zachraňujú, toho veľa nevypovie.
Výskum prebiehal formou niekoľkých pokusov.
Počas experimentu sa majiteľ psa ukryl do skrine, ktorú nebolo ťažké otvoriť.
Pes však musel sám vyriešiť, ako to urobiť.
Vedci pred pokusom ľudí poučili, ako sa majú počas „hraného“ problému správať - ako majú čo najrealistickejšie volať na psa, aby to neznelo ako povel, ktorý pes musí vykonať.
Podľa štúdie prevažná časť psov chcela majiteľovi pomôcť, ale nevedela, ako otvoriť skriňu.
Počas tohto experimentu sa k nim chcelo dostať menej psov, konkrétne len 16.
Počas pozorovania vyskúšali aj test s potravou pre psy, ktorú umiestnili opäť do skrine.
V tomto prípade 19 psov otvorilo škatuľu, aby sa mohli dostať k jedlu.
Na takýto náročný pokus ide vraj o celkom vysoké číslo.
Dôležitejšia však bola snaha a túžba psov pomôcť.
Pozorovanie ukázalo ďalší zaujímavý fakt.
Autori štúdie sa domnievajú, že ľudia dokážu prenášať svoje emócie, čo dokáže zvieratá motivovať k sociálnemu správaniu.
Zdá sa, že psy inštinktívne chápu ľudské gestá a emócie.
Profesorka antropológie, Barbara King verí, že vďaka tisíckam rokov spoločného spolunažívania psov a ľudí, sú navzájom prepojení.
Spomína si pes na majiteľa po odlúčení?
Túžba je z ľudského hľadiska veľmi zložitý a náročný pojem.
Týka sa to najmä citovej oblasti, ktorá je u ľudí veľmi rozvinutá.
Ako je to so psami?
Ako dlho si pes pamätá svojho majiteľa po jeho smrti alebo opustení?
Doteraz neexistujú komplexné a presvedčivé štúdie, ktoré by ukázali, ako psy chápu túžbu.
Z vedeckého hľadiska je ťažké povedať, či psovi skutočne chýba jeho majiteľ v zmysle slova, ako ho chápu ľudia.
Hoci to nemožno jednoznačne spochybniť, je skutočne ťažké predstaviť si situáciu, v ktorej pes v neprítomnosti svojho majiteľa robí hlbokú analýzu svojho smútku a túžby.
Psy žijú predovšetkým v prítomnom čase.
Nemajú schopnosť analyzovať, čo bolo v minulosti alebo čo sa môže stať v budúcnosti.
To neznamená, že si vôbec nepamätajú niečo, čo sa stalo v minulosti, alebo ľudí, ktorí sa v minulosti objavili.
Znamená to, že akceptujú situáciu, v ktorej sa práve nachádzajú.
Chýba pes svojmu majiteľovi až po určitom čase, keď je preč?
V istom zmysle áno, ale všetko závisí od výchovy a návykov daného psa.
Ak prvých niekoľko mesiacov života psa bol vždy niekto s ním doma a zrazu táto osoba začala odchádzať do práce, pes sa ocitne v úplne novej situácii a možno mu ani tak nechýba, ako skôr ho trápi náhla samota.
Je to pre neho jednoducho nová situácia, s ktorou sa musí naučiť fungovať.
To však neznamená, že psom vôbec nechýba, keď zostanú doma sami.
Chýba im ich spoločnosť, ale v prípade dobre opatrovaných psov je to skôr očakávanie ako túžba, ktorú možno prirovnať k ľudskému pocitu, keď sa milovaná osoba vydá na dlhú cestu.
Pamäť psa po smrti alebo opustení majiteľa
Keďže si pes dokáže zvyknúť na novú situáciu, zabudne pes na svojho majiteľa?
Na tomto mieste stojí za to uviesť neuveriteľne dojímavé príbehy psov, ktorí verne čakali na svojich majiteľov po ich smrti.
Každý deň chodil Hačiko na stanicu, aby privítal svojho pána, ktorý sa vracal vlakom z práce.
Jedného dňa majiteľ nečakane zomrel v práci a Hačiko na neho nasledujúcich 10 rokov verne čakal na tom istom mieste ako vždy.
Chýbal Hačikovi jeho pán?
Hoci je ťažké to jednoznačne potvrdiť, intuícia naznačuje, že Hačikovi musel chýbať jeho majiteľ.
Pri racionálnom vysvetlení jeho správania by sa dalo hovoriť o obyčajnom návyku alebo práve o úzkosti vyplývajúcej z náhlej zmeny situácie.
Ľudské chápanie túžby nás však núti myslieť si, že Hačiko musel pociťovať smútok a túžbu po svojom pánovi.
Môžete si však byť istí, že Hačiko si svojho majiteľa pamätal 10 rokov, a to hovorí veľa o pamäti a náklonnosti psov.
S veľkou pravdepodobnosťou môže aj spomienka psa na svojho starého majiteľa vydržať skúšku časom a dokonca aj rodiacu sa náklonnosť k novému majiteľovi.
Keď pes stratí zvieracieho spoločníka
Na tému psej túžby je tiež zaujímavé vedieť, či psovi chýba iný pes?
Opäť tu chýbajú vedecké dôkazy, že pes reálne postráda svojho brata, spoločníka alebo priateľa rovnakého druhu.
Existuje veľa dôkazov o tom, že psy si nepamätajú svojich súrodencov, od ktorých boli odobraté.
Keď sa ako šteniatka dostanú do nového domova, nezriedka v nich vidíme túžbu a smútok.
Ak bol vzťah psov blízky, môže sa objaviť túžba a smútok.
Môžu to potvrdiť majitelia dvoch psov, z ktorých jeden zomrel a druhý zostal sám a v novej situácii.
Táto nová situácia vyvoláva obavy.
Chýba psovi?
Všetko nasvedčuje tomu, že áno, ale skôr nie takým chápavým spôsobom ako človek.
Pes nemusí poznať čas alebo dôvod konkrétnej situácie, ale určite vie, kedy jeho majiteľ odchádza.
To sa stáva, že nás niekto opustí.
A trpíme tým nielen my, ale aj naše verné psy.
Tak ako my, aj naše psy trpia, keď ich opustí najbližší priateľ.
Prežívajú rovnakú bolesť ako my, možno aj o niečo väčšiu, pretože keď vidia, že trpíme my, trpia aj za nás.
Pes vníma odchod psieho parťáka, ktorý s ním zdieľal domácnosť.
Príbehy, ktoré ukazujú silu väzby
6. augusta 2011 zomrelo v Afganistane 30 američanov.
Vrátane Jona Tumilsona.
Tento mladý človek mal svojho čierneho labradorského retrievra menom Hawkeye.
Spomínaš si na tento príbeh, ktorý obletel celý svet?
Áno, Hawkeye sa so svojim pánom prišiel rozlúčiť.
Barbara King verí v hlboký zármutok, ktorý môže psa postihnúť pri strate jeho blízkeho.
Vraj, pes môže upadnúť až do depresie.
Iní ľudia argumentujú, že pes mení správanie na základe zmeny v každodennej rutine, alebo jeho smútok je odrazom žiaľu jeho pána.
Barbara King vraví, že stačí psa intenzívne pozorovať.
Nedávno tím výskumníkov uskutočnil štúdiu, ktorá poskytla dôkaz o tom, že väčšina psov a mačiek zostáva po strate svojho zvieracieho spoločníka zarmútených.
Do prieskumu bolo zapojených 279 domácností, v ktorých došlo k strate jedného z domácich miláčikov.
Ďalej v týchto rodinách žilo 311 pozostalých domácich miláčikov, z toho 159 psov a 152 mačiek.
Pozorované boli aj ďalšie zmeny v správaní, ako napríklad obmedzenie spánku či agresívne správanie voči ľuďom aj zvieratám.
Treba si však uvedomiť, že takýto výskum ovplyvňuje až príliš veľa sekundárnych faktorov.
V prvom rade máme často potrebu psom priraďovať ľudské vlastnosti.
Ďalej veľmi často do pozorovania vstupuje aj zaujatosť majiteľa.
Ako pomôcť psovi po strate blízkeho človeka alebo zvieraťa
Pozoruj svojho miláčika.
Venuj mu osobitú starostlivosť, a hoci možno v tieto chvíle trpíš rovnako ako on (ak nie viac), nezabúdaj, že aj on má zlomené srdce a niekto mu veľmi chýba.
Dodržuj každodenné rutiny.
Domáce zvieratá sú spokojnejšie, keď vedia, čo môžu očakávať od najbližších hodín, ale aj do nasledujúceho dňa.
Stále ten istý jedálniček.
Možno tvoj pes nebude chcieť nejakú dobu jesť, pretože bude príliš smutný, ale i napriek tomu mu jedlo stále ponúkaj.
V rovnaký čas, v rovnakej miske, s rovnakým obsahom.
Ak pes dlhšie odmieta potravu, výrazne sa mení jeho správanie alebo sa objavia zdravotné ťažkosti, je vhodné obrátiť sa na veterinára.
Nová hierarchia v rodine.
Ak v rodine žilo viac zvierat pokope, nastáva revidovanie sociálnej štruktúry.
Každý člen v skupine má špecifický vzťah s ostatnými členmi.
Hľadaj útechu, no s citom.
Je v poriadku ak sa chceš svojmu psovi vyplakať do kožucha.
Ak mu chceš povedať, ako veľmi ti niekto chýba.
No pozor na jeho emócie a pocity, keď to robíš.
Nevystraš ho príliš a mysli aj na neho.
Daj mu čas.
Tak ako ty potrebuješ čas na zahojenie rán, potrebuje ich aj tvoj pes.
Dvakrát meraj a raz nakupuj.
Toto platí aj pri zadovážení si nového miláčika.
Neber to ako samozrejmosť, že keď ťa opustí jeden pes, musíš ho automaticky nahradiť druhým.
Uvažuj o prítomnosti pri smrti člena rodiny.
Či už ide o ľudského člena rodiny, alebo toho zvieracieho, mnohokrát chceme, aby pri jeho posledných minútach života boli jeho najbližší.
Dôležité je však myslieť aj na pozostalých, či by si takúto prítomnosť priali aj oni.
Ak je to potrebné, siahni po prírodných prípravkoch.
Ak si myslíš, že mu dokážeš uľahčiť jeho žiaľ, vyskúšaj homeopatiká alebo Bachove kvapky.
Pri výraznej apatii, úzkosti, agresivite alebo dlhotrvajúcom nechutenstve však treba riešiť stav so špecialistom.
Čo môže znamenať, keď pes majiteľa nespozná
Jednorazové zaváhanie po dlhom odlúčení alebo po výraznej zmene vzhľadu ešte nemusí znamenať poruchu pamäti.
Pes si človeka identifikuje pomocou viacerých podnetov a niekedy potrebuje čas, aby ich znovu spojil do jedného známeho obrazu.
Ak sa však opakovane stáva, že pes nepoznáva členov domácnosti, stráca orientáciu, zabúda návyky alebo nepoznáva tváre, môže ísť aj o zdravotný problém.
I psi mohou dostat demenci.
Starší psi ztrácejí orientaci, zapomínají návyky, nepoznávají tváře.
Pes s pokročilou demencí obvykle stále pozná majitele a dokáže mu projevit lásku.
Sice zapomene, kde má misku, ale city neztratí.
Dnešní technologie umožňují sledovat psí mozek v reálném čase.
Vědci vidí, které oblasti se aktivují při vzpomínání.
Preto je pri dlhodobých alebo zhoršujúcich sa zmenách správania dôležité nehodnotiť psa ako neposlušného, ale vylúčiť zdravotnú príčinu.
Pes môže pamätať človeka aj po rokoch
Jak dlouho tedy trvá, než pes zapomene na majitele?
Krátkodobé udalosti sa môžu vytratiť rýchlo, no dôležité vzťahy a emocionálne zážitky môžu zostať v pamäti veľmi dlho.
Čím väčší citový náboj, tým trvalejšia vzpomínka.
Preto pozná svojho prvého majiteľa aj po rokoch strávených s niekým iným.
S veľkou pravdepodobnosťou môže aj spomienka psa na svojho starého majiteľa vydržať skúšku časom a dokonca aj rodiacu sa náklonnosť k novému majiteľovi.
Pes môže vytvoriť nový vzťah bez toho, aby sa starý vzťah vymazal.
Truchlí, ale dokáže si vytvořit vazbu s novým páníčkem během pár týdnů až měsíců.
Psie srdce nie je limitované na jedného človeka.
Dokážu milovať viac ľudí a staré spomienky pre nich novými vzťahmi nekončia.