Bonitácia je komisionálne zhodnotenie a výber jedincov vhodných pre chov. Predmetom hodnotenia je exteriér, povahové vlastnosti a zdravie jedinca.
Úspešné absolvovanie bonitácie je základnou podmienkou pre zaradenie jedinca do chovu. Celkový výsledok a získaný bonitačný kód sa zapíše do preukazu o pôvode psa.
Čo je bonitácia čivavy
Majiteľ je povinný svojho psa na bonitáciu pripraviť. Údaje o bonitácii sa zaznamenávajú do bonitačnej karty.
Bonitáciu môže absolvovať každý jedinec iba jedenkrát v živote. Len pri odročení jedinca bonitačnou komisiou alebo pri odstúpení (rozhodnutie majiteľa) počas bonitácie môže pes bonitáciu zopakovať.
V prípade negatívneho výsledku bonitácie majiteľ psa nemá nárok na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku negatívneho výsledku vznikla.
Komisia rozhodujúca o spôsobilosti na chov
O spôsobilosti k chovu rozhoduje pri bonitácii trojčlenná komisia v zložení: posudzovateľ, poradca chovu a člen výboru klubu (bonitačný referent).
Delegovanie posudzovateľa na základe vyžiadania RADOU KLUBU CHOVATEĽOV ČIVÁV A PAPILLONOV vykonáva ÚKK.
Bonitačná komisia spolu s poradcom chovu zodpovedá za riadne a úplné vyplnenie bonitačného posudku.
Bonitačná komisia, z dôvodov hodných zreteľa, môže svoje rozhodnutie odložiť o 3 - 6 mesiacov.
Proti tomuto rozhodnutiu má majiteľ bonitovaného jedinca právo sa písomne odvolať na RADU KLUBU, alebo ÚKK do jedného mesiaca od bonitácie.
Základné podmienky účasti na bonitácii
Podmienkou účasti na bonitácii je dosiahnutie veku, pre plemeno čivava (CHIHUAHUA) a malý kontinentálny španiel 9 mesiacov, absolvovanie výstavy pred bonitáciou, ktorou je výstava organizovaná KCHČaP v Poprade minimálne v triede mladých, s tým, že krytie bude možné až po dovŕšení 12 mesiacov.
| Podmienka | Požiadavka |
|---|---|
| Vek na bonitáciu | 9 mesiacov |
| Výstava pred bonitáciou | Výstava organizovaná KCHČaP v Poprade minimálne v triede mladých |
| Najskorší vek krytia | 12 mesiacov |
Na bonitáciu nemusia byť jedince upravené ako na výstavu.
Posudzovateľ môže vylúčiť z posudzovania jedinca špinavého, nečesaného, splstnateného alebo zahmyzeného.
Posudzovateľ vylúči z posudzovania jedinca, ktorého chovanie bráni vykonaniu váženia, prehliadke chrupu a semenníkov.
Príprava čivavy na bonitáciu
Hoci čivava nemusí byť na bonitáciu upravená ako na výstavu, musí byť čistá, vyčesaná a bez splstnatenej srsti alebo parazitov.
Krátkosrstá čivava vyžaduje kefovanie raz týždenne, ideálna je vyčesávacia rukavica.
Dlhosrstá čivava potrebuje pravidelne kefovať niekoľkokrát do týždňa.
Každá čivava nie je rovnaká. Čivavu (či už dlhosrstú alebo krátkosrstú) treba česať 2 - 3 x týždenne.
Čivavy zhadzujú malé množstvo srsti po celý rok, avšak o niečo viac pĺznu - na jar a na jeseň.
Pred kúpaním psíka vyčešte, čím odstránite odumretú srsť.
Po kúpeli psíka vysušte uterákom. Vykúpaného a vysušeného ho uložte na teplé miesto.
Uši sú dôležitou oblasťou, ktoré treba raz za čas čistiť.
Nechty čivavy rastú rýchlo. Nechajte ich ostrihané nakrátko.
Ak ich počujete akoby “klopkať” o podlahu, sú príliš dlhé.
Váženie počas bonitácie
Váženie sa vykonáva na riadne vyaretovanej váhe.
Pes musí stáť alebo sedieť v strede váhy.
Musí byť v kľude a váženie sa vykonáva bez akejkoľvek opory.
U nekľudných jedincov sa váženie opakuje 3x a z navážených hodnôt sa vypočíta priemer.
Hodnotenie exteriéru
Posudzovanie exteriéru je hodnotenie súladu jednotlivých častí tela so štandardom a nesúlad sa vyjadruje v bonitačnom posudku slovným popisom nedostatku, vady a diskvalifikačnej vady.
Výsledok hodnotenia zapíše posudzovateľ v súlade so zápisom do bonitačného posudku aj do rubriky v preukaze o pôvode.
Čivava je najmenšie plemeno psa na svete.
Jej ideálna hmotnosť sa pohybuje medzi 1,5 a 3 kg, no štandard plemena uznáva aj jedince menšie ako 1,5 kg, pokiaľ vážia viac ako 1 kg.
Niekedy sa stáva, že čivavy vyrastú väčšie ako 3 kg.
Čivava má kompaktnú postavu, tvarom pripomína štvorec.
Typickým znakom plemena je zaguľatená hlava s krátkym a rovným ňufákom.
Oči sú okrúhle a výrazné.
Uši sú pomerne veľké a vzpriamené.
Chvost je nesený vysoko a často zatočený do polkruhu.
Existujú dve varianty - krátkosrstá (Chihuahua - Pelo Corto) a dlhosrstá (Chihuahua - Pelo Largo).
Čivava môže mať rôzne farby a odtiene srsti, okrem mramorovaného vzoru.
Dôvody vylúčenia z chovu
| Oblasť | Dôvod vylúčenia z chovu |
|---|---|
| Hmotnosť | Nad 3 kg a pod 500g |
| Chrup | Chýbajúci špicák, podhryz, predhryz (okrem ľahkého), nesprávne postavenie špičiakov |
| Oči | Ektropium, entropium |
| Uši | Dlhé, nízko nasadené |
| Telo | Kaprí alebo prehnutý chrbát, previsnuté brucho |
| Končatiny | Strmé lopatky, šikmé záprstie, dovnútra alebo von vytočené |
| Chvost | Príliš krátky alebo deformovaný, chybne nesený |
| Srsť | Kučeravá srsť, všeobecne nedostatočná dĺžka srsti |
| Povaha | Bojazlivý, plachý, neistý, nervózny, cholerický, agresívny, málo temperamentný, flegmatický |
| Zdravie | DBK horšie ako C, DLK horšie ako 1, OCD - pozitívny nález, EU horší ako B, výsledok povahovej skúšky „neprospel“ |
Posúdenie povahy
Pes Čivava je veľmi láskavý a verný svojmu pánovi.
Na druhej strane si dosť drží odstup a prejavuje nedôveru voči cudzím.
Vtedy veľa šteká.
Plemeno psov Čičava je dosť tvrdohlavé.
Čivava je veľmi spoločenské plemeno so silným egom.
Rada je stredobodom pozornosti a ak ju nedostáva, môže sa snažiť o pozornosť štekaním alebo predstieraním zranenia.
Je sebavedomá a nebojí sa postaviť aj omnoho väčším psom.
Čivavy môžu byť plaché, ak nie sú ako šteňatá správne socializované.
Ako každý pes, aj čivavy potrebujú skorú socializáciu - stetnutie s rôznymi ľuďmi, psami alebo inými zvieratkami.
Pri výchove čivavy je veľmi dôležité, aby ste ju už v ranom veku odnaučili od štekania a tvrdohlavosti.
Nepodceňujte ju!
Pre harmonické spolužitie s touto malou loptičkou energie je v každom prípade dôležitá profesionálna socializácia a konzistentný výcvik.
Týmto spôsobom je možné od začiatku zabrániť nepríjemnému “štekaniu” alebo príliš veľkej tvrdohlavosti.
Výsledok bonitácie
Jedince, ktoré boli na bonitácii uznané ako spôsobilé k chovu sa v bonitačnom posudku označujú ako CHOVNÝ, prípadne PODMIENEČNE CHOVNÝ.
Ostatné jedince, ktoré sú k chovu nevhodné, sa označujú známkou NECHOVNÝ.
Bonitačná komisia, z dôvodov hodných zreteľa, môže svoje rozhodnutie odložiť o 3 - 6 mesiacov.
Zdravotné hľadiská pri uchovnení
Čivava je vzhľadom na svoj malý vzrast bezproblémovým spoločníkom, ktorý sa dá chovať takmer v každom byte.
Kvôli svojej malej veľkosti a jemnej stavbe tela môže byť náchylná na určité zdravotné problémy.
Medzi najčastejšie patrí luxácia jabĺčka, čo je vykĺbenie jabĺčka, ktoré môže ovplyvniť pohyblivosť psa.
Čivavy majú tiež sklony k dentálnym problémom, pretože ich malé čeľuste môžu viesť k preplneným zubom a zvýšenému riziku zubného kazu.
Kvôli svojim veľkým očiam sú náchylné k očným infekciám, ktoré môžu byť spôsobené prachom alebo mechanickým podráždením.
Medzi najčastejšími ochoreniami u čivav sú srdcové choroby (degeneratívne ochorenie mitrálnej chlopne, stenóza pľúcnej chlopne), degenerácia tracheálnej chrupavky s pridruženým dýchaním, alopécia, mierne epizódy retrográdneho kýchania, dystrofia rohovky (zakalenie rohovky), podráždenie a najmä očné ochorenia (vrátane zakalenia rohovky, glaukóm, luxácia šošovky).
Toto plemeno psa sa narodí s neúplnou lebkou.
Fontanela sa zvyčajne zavrie, ale niekedy nie úplne.
Náhodný úder do hlavy potom môže psa i zabiť.
Nezodpovedný chov môže viesť k mnohým zdravotným problémom.
Je dôležité pred zaobstaraním šteniatka informovať sa o testoch rodičov a chovateľskej stanici.
Prvým krokom je výber správneho chovateľa.
Extrémne malé čivavy (500 g alebo menej) sú veľmi náchylné na infekcie, a dokonca aj obyčajná hnačka môže byť pre ne smrteľná.
Chovné doklady a pripúšťacie povolenie
Pripúšťacie povolenie je základným chovateľským dokladom, ktorý vystavuje PCH a bez ktorého sa párenie suky nemôže uskutočniť.
Pripúšťacie povolenie je súčasťou tlačiva „Prihláška k zápisu šteniat" a je platné iba s podpisom príslušného PCH.
Pripúšťacie povolenie vydáva PCH na žiadosť majiteľa suky minimálne 4 týždne pred predpokladaným háraním suky.
Dodatočné vydávanie povolenia po uskutočnení párenia je možné len vo výnimočných prípadoch.
Záležitosťou chovateľa je výber krycieho psa, pričom môže plne využiť služby PCH.
Na párenie sa môžu použiť plemenníci, ktorí splnili podmienky chovnosti i v iných kynologických organizáciách začlenených v FCI.
Žiadosť o použitie takéhoto psa je nutné doložiť fotokópiou PP, osvedčenia o získaní chovnosti v danej krajine a organizácii.
Párenie suky dvoma psami v priebehu jedného hárania je zakázané.
Šteňatá z takéhoto spojenia nebudú zapísané do PK.
Príbuzenskú plemenitbu je dovolené vykonať len po konzultácii a so súhlasom PCH po preukázaní konkrétnych chovateľských zámerov predložených výsledkami a chovateľskými skúsenosťami.
Nerešpektovanie pokynu vydaného PCH je dôvodom na nevydanie pripúšťacieho povolenia a nesúhlasu s registráciou takéhoto vrhu.
Párenie krátkosrstých a dlhosrstých jedincov medzi sebou u plemena čivava je v klube dovolené.
Kontrola dodržania podmienok chovu
V prípade, že vznikne závažné podozrenie z nedodržania podmienok pripúšťacieho povolenia a to zámenou psov, použitím viacerých psov pre oplodnenie a pod., PCH nariadi DNA skúšku.
Náklady na vykonanie tejto skúšky uhradí chovateľ.
V prípade, že sa zistí, že neboli dodržané podmienky pripúšťacieho povolenia, Rada klubu vykoná disciplinárne pokračovanie.
Ak sa nepreukáže nedodržanie pripúšťacieho povolenia, klub nahradí členovi náklady, ktoré mu vznikli urobením skúšky DNA.
Starostlivosť o čivavu pred a po bonitácii
Čivavy sa rady hrajú, behajú a poskakujú.
Sú to aktívne psy, ale nie športovci v pravom slova zmysle.
Napriek malej veľkosti čivava, ako všetky psy, potrebuje cvičenie a tréning.
Čivavám by sa malo dopriať minimálne jedna hodina cvičenia denne.
Čivavy si užívajú prechádzky, šantenie po dvore a aportovanie s hračkami.
Ak nie je primerane fyzicky a psychicky stimulovaný, jeho potreby nie sú uspokojené a prejavuje sklony k ničeniu.
Je dobré spojiť potreby spojené s fyzickou námahou s duševnou vývojom, pretože plemeno Čivava sa vyznačuje vysokou inteligenciou.
Výcvik čivavy môže byť celkom príjemne stráveným časom.
Preto pri výcviku je dobré ho podporiť pozitívnym posilnením v podobe maškrty.
Výživa a kondícia
Vyvážená strava je kľúčová.
Vo výbere krmiva je teda treba vziať do úvahy vek, váhu, aktivitu a zdravotný stav psa.
Prvý znak veľmi kvalitného krmiva je, že má uvedené všetky zložky na obale.
Dobré krmivo obsahuje vysoký obsah bielkovín živočíšneho pôvodu.
Najdôležitejším zdrojom bielkovín pre čivavu je stále mäso.
Vždy majte pre svojho psa k dispozícii čerstvú vodu.
Odporúča sa kvalitné krmivo, ktoré rozdelíte do dvoch denných jedál.
Druh krmiva závisí na veku a úrovni aktivity psa.
Uvedené informácie nie je možné považovať za univerzálny návod na kŕmenie vášho plemena.
Napriek tomu je potrebné zohľadniť individuálne faktory, medzi ktoré môžeme radiť aj výživu matky vášho psa počas gravidity a laktácie, ako aj históriu kŕmenia každého jedinca a iné.
Všeobecná citlivosť plemena na niektoré zložky neznamená, že práve váš pes bude na tieto zložky reagovať neštandardne.
Praktický zoznam pred bonitáciou
- Overiť, či čivava dosiahla vek 9 mesiacov.
- Absolvovať výstavu organizovanú KCHČaP v Poprade minimálne v triede mladých.
- Pripraviť psa tak, aby bol čistý, vyčesaný, bez splstnatenej srsti a bez parazitov.
- Zabezpečiť, aby pes zvládol pokojné státie alebo sedenie na váhe.
- Pripraviť čivavu na prehliadku chrupu a semenníkov.
- Pracovať na socializácii a zvládaní správania v prítomnosti cudzích ľudí a psov.
- Skontrolovať zdravotný stav a dostupnú dokumentáciu.
- Počítať s tým, že krytie bude možné až po dovŕšení 12 mesiacov.
Čivava je veľmi milá a oddaná, miluje pochvalu a maznanie.
Na bonitáciu však nestačí iba atraktívny vzhľad.
Posudzovaný je exteriér, povaha a zdravie jedinca, pričom výsledok musí zodpovedať podmienkam chovnosti.
