Potkany domáce sú fascinujúcimi spoločníkmi, ktorí dokážu pridať do našich životov veľa radosti a lásky. Napriek tomu však existuje mnoho neopodstatnených predsudkov a mýtov, ktoré sa okolo nich vytvárajú.
Potkan je hlodavec, ktorý vzbudzuje zvláštne emócie. Niektorí ľudia zbožňujú potkany, iní by toto múdre zviera pod svoju strechu nikdy nepozvali. Potkany sú skvelí spoločníci, inteligentní a sú to veľmi sociálne tvory.
Pôvod a základná charakteristika potkana
V zoologickom systéme je potkan zaradený do radu hlodavcov (Rodentia), podradu myomorfy (Myomorpha) a čeľade myšiakovitých (Muridae).
Predkom dnešného laboratórneho potkana je potkan divoký (Rattus norvegicus berkenhout), ktorý sa vyskytoval v Indii a Číne.
Pôvodným domovom potkanov boli lesy, krovinaté či vlhké oblasti, preto sú potkany výbornými plavcami. S expanziou človeka a podriadením sa prírode, ako aj s rozvojom poľnohospodárstva, začali aj potkany meniť svoje zvyky a spolu s ľuďmi na lodiach „kolonizovali“ svet.
Potkany sú skutoční cestovatelia, ktorí spolu s ľuďmi precestovali aj tie najvzdialenejšie kúty sveta. V dávnych dobách boli ich hlavnou dopravou lode.
Predkom dnešného laboratórneho potkana je potkan divoký (Rattus norvegicus berkenhout), ktorý sa vyskytoval v Indii a Číne. Vďaka rozvoju lodnej dopravy v 18.
Vzhľad potkana
V súčasnosti existuje mnoho farebných vzorov, kresieb, typov tela a typov srsti.
Typické je torpédovité telo, krátke uši, špicatý ňufák a dlhý bezsrstý chvost, ktorý tvorí až 85 % dĺžky samotného tela.
Zvláštnosťou je, že symfýza dolnej čeľuste (spojenie medzi pravou a ľavou vetvou dolnej čeľuste, akýsi šev spájajúci obe časti) nerastie pevne, ale zostáva chrupavčitá, a preto je pohyblivá.
Ďalším špecifickým znakom potkanov je sekrét Harderových žliaz v očiach, ktorý obsahuje veľké množstvo porfyrínov, vďaka čomu má červenú až hnedú farbu.
Špecifikom potkanov je vylučovanie porfyrínov (tzv. červených sĺz) ako reakcia na slabosť, bolesť alebo stres.
Potkany používajú svoje veľmi jemné a veľmi citlivé fúzy na udržanie rovnováhy a vedenie okolo predmetov. Preto nikdy nezastrihávajte fúzy svojho potkana.
Rezáky potkana sú prirodzene sfarbené do žlta a sú tvrdšie ako ľudské zuby. Potkan dokáže prehrýzť čokoľvek, čo nie je tvrdšie ako jeho zuby. Potkanom zuby rastú celý život a preto je dôležité, aby si zuby mali na čom brúsiť a neprerástli mu.
Rozdiel medzi potkanom a krysou
Potkan je väčší a mohutnejší než krysa, naopak, krysa je štíhla a malá.
Potkan má kratší chvost ako telo, krysa má chvost rovnako dlhý, alebo dlhší ako svoje telo.
Potkan je hnedej farby so svetlými nohami, krysa je sfarbená do čiernosivej farby.
V angličtine potkana poznáme pod názvom "brown rat" a krysu "black rat".
Potkan uprednostňuje vlhkosť, zatiaľ čo krysa dáva prednosť suchu.
Potkan má pôvod v bažinách, močiaroch a na brehoch jazier, zatiaľ čo krysa žije v lesoch a často sa vyskytuje na stromoch a uprednostňuje čistejšie prostredie.
Potkan aj krysa sú schopní plávať a preplávať vzdialenosť aj cez pol kilometra.
Potkan je menej zručným lezcom ako krysa, aj keď v prípade potreby vie aj šplhať.
Potkan domáci a potkan divoký
Musíme rozlišovať medzi divokými a farmárskymi potkanmi.
Potkany z farmových chovov (potkany domáce) sú považované za inteligentnejšie a priateľskejšie k ľuďom, a to je vlastne pravda.
Chovný potkan mal šancu zvyknúť si na človeka a môže pochádzať aj z laboratórií, kde bol podrobený početným testom a kríženiu, čo tiež prispelo k nadviazaniu bližšieho kontaktu s ľuďmi.
Potkan uteká pred ľuďmi a útočí len v krajnom prípade, keď je chytený alebo v nebezpečenstve. Potom môže bolestivo uhryznúť.
Divoké potkany žijú v zákutiach budov, pivníc, kanalizácie a nory. Na vidieku sa na ochranu pred ľuďmi schovávajú pod lístie, vyhrabávajú si nory pod výkalmi zvierat a prehrabávajú sa na povale.
Osobitnú pozornosť treba venovať domácim potkanom - zvyčajne sú chúlostivejšie a menej odolné voči vírusom a baktériám ako ostatní zástupcovia tohto druhu.
Charakter a správanie
Potkany sú šialene inteligentné. Majú veľmi dobre vyvinutý zmysel pre pozorovanie: cítia vôňu potravy, ale aj možné nebezpečenstvo.
Sú obratné, rýchle a ako všetky zvieratká sa radi hrajú.
Potkany rýchlo a ľahko učia, sú veľmi inteligentné, zvedavé a majú vynikajúcu pamäť.
Mnohí ľudia, ktorí potkana chovajú, ho prirovnávajú k psíkovi. Potkan je totiž veľmi inteligentný a dokáže sa naučiť rôzne kúsky. Dokonca má rád aj kontakt s človekom a maznanie.
Hovorí sa totiž, že potkany sú naozaj ako malí psíci - naučia sa prísť na svoje meno, spoznajú svojho majiteľa a radi sa s ním maznajú alebo hrajú.
Existujú aj potkanie výstavy a dá sa s nimi súťažiť aj v obratnosti.
Nočná aktivita
Potkany sú nočné sovy. Ich aktivita sa zvyšuje po západe slnka. Potom začnú loviť.
Komunikácia a spoločenský život
Potkany sú veľmi sociálne, a preto by sa mali chovať aspoň v pároch.
Potkany medzi sebou veľmi dobre komunikujú a podporujú sa v rámci jednej skupiny či rodiny.
Prežívajú vďaka svojej múdrosti a využívaniu predchádzajúcich skúseností, ktoré si odovzdávajú z generácie na generáciu.
Komunikujú medzi sebou rečou tela a zvukom: vydávajú charakteristické škrípanie, pískanie, syčanie, klopkanie a šúchanie zubov.
Každý signál nesie dôležitý obsah. Počujú a produkujú ultrazvuk.
Najdôležitejším faktorom je, aby potkan nebol sám. Potrebuje spoločnosť ďalšieho potkana.
Ak sa pre potkana rozhodnete, je dôležité, aby ste vedeli, že si musíte vziať/adoptovať aspoň 2 potkanov. Ideálny počet je 3 a viac, avšak rovnakého pohlavia!
Potkany rozlišného pohlavia sa nemusia znášať dobre a taktiež môžu splodiť mláďatá v hojnom počte, ak nie sú potkany vykastrované.
Keďže potkany sú sociálne zvieratá, môžu upadnúť do depresie a vyvinúť sa u nich abnormálne správanie, ak žijú sami.
Vzhľadom na hierarchickú štruktúru skupiny sa odporúča chovať buď dve samice, alebo pár.
Potkan domáci má rád obilniny, zeleninu, ovocie, mäso a krmivo pre hlodavce.
Koľko rokov žije potkan?
V zajatí sa zvyčajne dožívajú 2 - 3 rokov, pričom pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku 3 mesiacov.
Potkan sa v priemere dožíva 2 až 3 roky.
Priemerný vek, ktorý sa potkan dožije je 2-2,5 roka, v niektorých prípadoch až 3 roky.
Domáci potkan má väčšiu imunitu a žije dlhšie ako divoký hlodavec a preto so svojím majiteľom môže stráviť až tri roky.
Dĺžka života potkana môže závisieť od niekoľkých faktorov.
Genetika má veľký vplyv na to, ako dlho žije, pretože niektoré genetické faktory môžu zvýšiť riziko chorôb a zdravotných problémov, ktoré skracujú ich život.
Kvalitná a vyvážená strava má veľký vplyv na jeho zdravie.
Dôkladná starostlivosť a pravidelné veterinárne kontroly sú dôležité pre jeho zdravý život.
Rozmnožovanie a vývoj mláďat
Obdobie gravidity je krátke, v priemere 21 - 23 dní, a na konci gravidity sa zvyčajne narodí väčší počet mláďat (v rozmedzí 2 - 22) s pôrodnou hmotnosťou približne 6 g.
Približne po 12 dňoch otvárajú oči a odstav sa môže uskutočniť vo veku 3 - 4 týždňov.
Výber potkana
Pokiaľ zvažujete zaobstarať si potkana, najskôr si ujasnite, či bude u vás doma vítaný.
Spýtajte sa rodiny, či všetci členovia domácnosti súhlasia s jeho obstaraním a či sa v domácnosti nevyskytuje nejaká alergia.
Často sa stáva, že sa ľudia zbavujú potkanov, pretože nezvládli ich výchovu, alebo sa rodina postavila proti.
Čo sa týka kúpy potkana, neodporúčame potkanov kupovať zo zverimexov (obchod so zvieratami).
Existuje zopár chovných staníc na Slovensku, či Česku, kde je zaručené zdravie potkanov a genetika.
Každopádne najviac odporúčam adoptovať zachránených potkanov, ktorých ľudia opustili.
Pri výbere sa rozhodnite, či chcete skôr pokojnejšieho jedinca - to bývajú väčšinou leniví a maznaví samčekovia.
Príprava domácnosti
Ak snívate o potkanovi, musíte sa pripraviť na privítanie nového člena domácnosti.
Potkanie obydlie si pripravte vopred a potkana prineste až do hotového, aby ste ho čo najmenej vystresovali.
Predtým, ako pôjdete do zoo obchodu kúpiť potkana, uistite sa, že máte prepravku, v ktorej môžete svojho nového priateľa bezpečne prepraviť domov.
Klietka a vybavenie
Vyžadujú priestranné chovné zariadenie, ideálne s niekoľkými poschodiami, medzi ktorými sa dá preliezať.
Potkany sú rodení horolezci, preto sa im oplatí kúpiť dvojúrovňovú klietku s rebríkmi.
Veľkosť klietky je dôležitým faktorom, aby mal potkan šťastný život.
Potkany potrebujú príležitosti a miesto na šplhanie, hranie sa, objavovanie a hľadanie potravy.
Klietku pre potkanov vyberajte podľa pravidla “čím väčšia, tým lepšia”.
Klietka pre dvoch jedincov by mala merať minimálne 60 x 40 x 50 cm, samozrejme čím bude väčšia, tým lepšie.
Najvhodnejšími klietkami pre potkany sú klietky s kovovými mrežami.
Zabezpečuje dostatočný prívod vzduchu do klietky a umožňuje potkanom šplhať sa, čo je pre nich veľkým potešením.
Je dôležité vyhnúť sa dreveným klietkam, ktoré môžu absorbovať moč a drevo ľahko rozhryzú a taktiež sa vyhnite skleneným akváriám, ktoré nedokážu poskytnúť dostatočnú ventiláciu.
Vhodným materiálom pre dno klietky je plastové dno.
Ľahko sa odníma a aj čistenie je oveľa jednoduchšie.
Klietka musí byť vybavená vhodnou podstielkou, rôznymi hamákmi na spanie a trávenie času, schodíkmi, napájačkou na vodu, misku s jedlom + rôzne hračky a tunely.
Taktiež odporúčam do klietky pridať 1-2 väčších plytkých nádob, ktoré sa potkani naučia používať ako WC.
Pri kúpe klietky si dávajte pozor na diery - dôležité je, aby klietka pre potkana bola navrhnutá tak, aby ste z nej ľahko dostali svojho kamaráta von.
Udržujte ich klietku ďaleko od nadmerného hluku, vrátane vysokých tónov a neočakávaných hlasných zvukov.
Potkany majú citlivejší sluch ako ľudia a hlasné zvuky, najmä tie nečakané, im môžu spôsobiť stres.
Teplota a vlhkosť
Uprednostňujú chladnejšie teploty (18 - 24 °C) a nízku vlhkosť (do 50 %).
Podstielka
Dôležitá je hygiena.
Budete tiež musieť kúpiť základ a podstielku pre klietku.
Výber správnej podstielky je veľmi dôležitý, pretože práve tu bude váš priateľ tráviť veľa času.
Najobľúbenejšie sú piliny a seno.
Borovicové piliny sa potkanom neodporúčajú, pretože môžu spôsobiť alergie a svrbenie, ako aj problémy s pečeňou a dýchacím systémom (astmu).
Nevýhodou pilín a sena je, že neviažu vlhkosť a neabsorbujú nepríjemné pachy.
Veľmi praktickou možnosťou sú hrudkujúce podstielky, ktoré absorbujú vlhkosť a vytvárajú hrudky, ktoré sa dajú ľahko vybrať a lokalizovať.
Odporúčame aj mulč z kukuričného klasu.
Príčinou tohto problému môže byť nevhodná podstielka alebo podkladový materiál, obezita alebo znížená pohyblivosť panvy a s tým spojené zvýšené zaťaženie hrudných končatín.
Výbeh, kontakt a bezpečná manipulácia
Potkan potrebuje z času na čas aj výbeh.
Nemusíte ho brať vonku. Postačí, ak ho necháte vybehať sa v byte.
Majte ho však pod dohľadom!
Potkan je totiž veľmi zvedavý a mohli by si to odniesť rôzne káble, či dokonca nábytok.
Keď sa rozhodnete mať potkanov, zvážte, či im viete dodať priestor na výbeh po izbe, nakoľko potkani nemôžu byť zavretí len v klietke.
Potrebujú sa vybehať po izbe.
Určite si však dajte pozor na káble a všetko, do čoho by mohli zahryznúť, pretože to určite urobia :)
Začnite s pravidelnými, jemnými a pokojnými interakciami, aby sa postupne vytvorila väzba medzi vami a potkanom.
Dajte im priestor, aby si mohli vo svojom vlastnom tempe preskúmať vaše ruky a odmeňte ich maškrtami, ktoré im pomôžu cítiť sa pohodlne vo vašej prítomnosti.
Radi sa hrajú aj s ľuďmi, ako aj s inými potkanmi.
Preukazujte svojmu potkanovi láskavosť a porozumenie.
Je dôležité, aby ste mu dávali možnosť voľby a nikdy ho nenútili do niečoho.
Nechajte ich objavovať nové prostredie vlastným tempom, pretože sú prirodzene opatrní.
Nikdy nezdvíhajte potkana za chvost - táto metóda je stresujúca a môže spôsobiť potkanovi zranenia.
Výživa domáceho potkana
Potkan je všežravec.
Nemajú vysoké nároky na druh potravy, sú všežravé.
Živia sa mäsom, rastlinami, zeleninou aj orechmi.
Optimálne kŕmenie spočíva v podávaní kompletnej komerčne vyrábanej stravy, zvyčajne vo forme granúl, s prídavkom čerstvého ovocia a zeleniny.
Potkan je všežravec, a preto potrebuje pestrú stravu.
Podávajte mu špeciálne kŕmne zmesi, stravu mu môžete prilepšiť aj čerstvou zeleninou a ovocím.
Potkan domáci má rád obilniny, zeleninu, ovocie, mäso a krmivo pre hlodavce.
Krmivo pre potkany by malo spĺňať jeho potreby a malo by byť bohaté na zeleninu, obilniny a semená.
Do stravy hlodavcov je vhodné zaradiť aj živočíšne bielkoviny, napr.
Veľa ľudí si myslí, že zjedia všetko ako tie potkany na ulici. Určite sa tým neriaďte.
Strava pre potkanov musí byť vyvážená.
Ponúknite im rozmanitú stravu - potkany sú všežravce, takže môžete doplniť ich stravu ovocím, veľa zeleniny, varenými vajíčkami, obilninami a semenami.
Tieto potraviny by mali tvoriť súčasť ich každodenného jedla, nie však vo veľkých množstvách, aby sa predišlo obezite alebo zdravotným problémom.
Vždy ich kŕmte krmivom určeným špeciálne pre potkany - a nie krmivom určené pre králiky, morčatá, škrečky alebo iné bylinožravce.
Tieto granule neposkytnú potkanom všetky potrebné živiny, ktoré potrebujú na správny vývoj a zdravie.
Zrnité zmesi nie sú vhodné kvôli vysokému obsahu tuku.
Vyhnite sa potravinám, ktoré môžu byť škodlivé, ako je cibuľa, citrusové ovocie, avokádo, cukor - a potraviny s vysokým obsahom tuku.
Potkany síce obľubujú sladké a mastné jedlá, ale konzumácia nadmerného množstva môže spôsobiť zdravotné problémy.
Preto by ste ich mali podávať len zriedkakedy.
Potkana ale zbytočne neprekrmujte a dávajte pozor na jeho váhu.
V potkanej strave nesmie chýbať minerálny kameň.
Ako všetkým hlodavcom, aj potkanom dorastajú zuby celý život, preto si ich potrebuje často obrusovať.
S minerálnym kameňom sa aj zabaví.
Ako spestrenie stravy môžu potkanovi poslúžiť aj špeciálne maškrty alebo rôzne ochutené tyčinky.
Voda
Zabezpečte, aby vaše potkany mali stále dostatok čerstvej pitnej vody - ktorú by mali piť z napájačiek, nie z misiek.
Umiestnite viacero fľašiek, aby mali všetky potkany prístup k vode.
Farebné a bezsrsté varianty
Albínsky potkan
Niektorí ľudia majú predsudky voči bielym potkanom najmä kvôli bielej farbe a červeným očiam.
Ide však o potkana albína.
Albinizmus u potkanov vzniká v dôsledku genetických zmien, ktoré ovplyvňujú tvorbu pigmentu, zodpovedného za farbu kože, vlasov a očí.
Pri tejto mutácii chýba potkanom schopnosť vytvárať melanín, ktorý dáva telu farbu.
V dôsledku toho majú albíni bielu farbu a ružové oči, keďže pigmentácia chýba nielen v ich koži, ale aj v očiach.
Ľudia si biele potkany taktiež spájajú s laboratórnymi pokusmi, čo môže viesť k negatívnym predsudkom.
Biely potkan je však potkan ako každý iný.
Sú to inteligentné, láskavé, spoločenské a aktívne stvorenia.
Bezsrstý potkan Sphynx
Inak nazývaný Potkan nahatý, alebo potkan Sphynx sje špeciálny druh potkanov, ktorý má genetickú mutáciu, ktorá spôsobuje, že nemá srsť alebo má veľmi krátku srsť.
Mnoho ľuďom sa môžu zdať odpudivý, avšak jeho koža je strašne hebká a príjemná na dotyk.
Bezsrstý potkan je oproti ostatným druhom náročnejší na chov, nakoľko vyžadujú väčšiu starostlivosť.
Sphynx potkani častejšie čelia zdravotným komplikáciam.
Dôrazne odporúčam, aby ste najprv skúsili chov potkanov so srsťou, skôr ako sa pustíte do chovu bezsrstých odrôd.
Potkany Sphynx sú odporúčané už pre skúsených chovateľov.
Najčastejšie zdravotné problémy
Hoci sa potkany považujú za jedny z najodolnejších zvierat, ktoré dokážu prežiť takmer v akýchkoľvek podmienkach, aj ich ohrozujú rôzne choroby.
Ochorenia potkana domáceho možno rozdeliť do štyroch hlavných typov podľa typu infekcie.
Parazitárne ochorenia
Prvým sú parazitárne ochorenia spôsobené parazitmi, medzi ktoré patria pásomnice, pásomnice, blchy, hlísty alebo roztoče.
Tie napádajú vnútorné orgány a vyvíjajú sa v nich, čo spôsobuje, že zviera sa necíti dobre.
Ďalším parazitom, ktorý napáda potkany, je svrab, ktorý spôsobuje intenzívne vypadávanie chlpov, najprv lokálne a potom po celej koži.
Všenky a roztoče
Kožných chorôb existuje mnoho.
Do tejto skupiny by som zaradila všetky malé parazity, ktoré parazitujú na povrchu tela zvieratiek v ich srsti, resp. na ich koži.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce patria všenky, vši, rôzne roztoče a prípadne sa môžu vyskytnúť aj kliešte alebo blchy, ale tie sú skôr výnimkou.
Aby ich potkaník chytil, musel by prísť do styku buď s nejakým iným nakazeným jedincom, alebo by musel byť chovaný v nie najvhodnejších vonkajších podmienkach, kde by mali k nemu prístup napr. nejaké voľne žijúce zvieratá, ktoré by mohli byť prenášačmi.
Najčastejšie sa teda môžeme stretnúť s vyššie spomenutými všenkami a roztočmi, ktoré sú viditeľné voľným okom alebo aj pod mikroskopom.
Ich výskyt môžeme spozorovať hlavne u potkanov so svetlou srsťou ako malé podlhovastejšie "čiaročky" na ich chlpoch, resp. na koži, a tiež podľa toho, že sa potkany viac škriabu, a môžu mať matnejšiu a menej lesklú srsť ako predtým.
Všenky môže chytiť potkan napríklad od iného potkana, môžeme si ho s nimi priniesť napríklad z chovproduktu, kde je pohromade viacero potkanov z rôznych zdrojov a žiadna zdravotná kontrola, výnimočne ich môže dostať aj z hoblín či z inej podstielky.
Svrab
Medzi najčastejšie patrí jednoznačne svrab, s ktorým sa stretávajú chovatelia potkanov dosť často.
Príznaky svrabu sú v počiatočnom štádiu škriabanie sa, niekedy tvorba lupín, príp. určitý nepokoj potkana vyvolaný svrbením a následným škriabaním.
V tomto štádiu je svrab veľmi dobre a úspešne liečiteľný.
V ďalšom štádiu, ktoré je tiež ešte veľmi dobre liečiteľné, sa začínajú zvieratku tvoriť na koži (v srsti) malé chrastičky, z ktorých škriabania vznikajú malé krvavé ranky, a zvieratku začína najprv rednúť, a neskôr vypadávať miestami srsť.
Tu už treba určite neodkladne konať a urýchlene navštíviť veterinára, alebo pokiaľ vieme svrab už liečiť sami, tak je najvyšší čas na zahájenie liečby !
Ďalšie štádium pokračuje tak, že zviera má na tele veľa chrást a krvavých rán, vypadanú srsť a holé celé plochy bez srsti, ktoré si ustavične škriabe, čím môže dochádzať k druhotným infekčným zápalom kože.
Zvieratko je nešťastné a veľmi trpí, lebo ho svrbí celé telíčko a nevie si nijako pomôcť.
Pokiaľ sa svrab včas podchytí, tak nie je problém ho vyliečiť.
Pokiaľ si nie ste istý, že sa jedná určite o svrab, tak treba so svojim zvieratkom navštíviť veterinárneho lekára.
Veterinár môže odobrať zvieratku vzorku kože, srsti a krvi, a na mieste ju vyšetriť pod mikroskopom.
Nie vždy sa však podarí svrabovca takto odhaliť, pretože nie vždy sa odoberie vzorka práve z toho miesta, kde sa parazit momentálne nachádza.
Svrab môže potkaník chytiť od iného potkana, napríklad na krytí, na výstave, alebo ak sme ho kúpili v chovprodukte, kde bolo veľa zvierat z rôznych zdrojov, môže ho chytiť z hoblín, ak neboli skladované v hygienických podmienkach.
Potkaní svrab nezvykne byť prenosný na ľudí, ale je dobré dodržiavať pre istotu určité hygienické opatrenia, hlavne čo sa týka nenakazenia sa ďalších zvierat.
Možnosti liečby parazitov
Všenky, roztoče a im podobné parazity môžeme ľahko odstrániť použitím prípravku Arpalit Neo, odporúčam vo forme spreja alebo mechanického rozprašovača.
Zvieratko nastriekame, aby bola jeho srsť celá jemne vlhká, a necháme uschnúť bez oplachovania.
Po týždni zopakujeme, a potom po ďalšom týždni ešte raz.
Môžeme použiť aj prostriedok Diffusil (vo forme spreja), Bio Kill (vo forme spreja) alebo Orthosan (vo forme šampónu).
Vždy treba zopakovať aspoň 3 x v týždňových intervaloch.
Keby sme našli potkaníkovi v srsti kliešťa, môžeme ho manuálne vybrať, a ak by sme mali podozrenie, že sa niekde v jeho kožúšku môžu nachádzať ďalšie, môžeme ho nastriekať sprejom Bio Kill alebo Frontline.
Dávkovanie vždy podľa návodu.
Liečbu je vhodné riešiť s veterinárnym lekárom, najmä pri mláďatách, gravidných samiciach, dojčiacich samiciach alebo pri rozsiahlych kožných léziách.
Liečivo ivermektín
Je možné kúpiť si u veterinárneho lekára injekciu s liekom Ivomec (novšie Galmektin) a raz za týždeň po troch opakovaniach (v prípade pokročilého štádia až štyroch) ho zvieratku buď dať pichnúť u neho, alebo mu ju pichnúť sami doma.
Ideálne je, keď vám veterinár aspoň raz ukáže, ako sa má injekcia správne pichať, a ak si budete trúfať a nebudete chcieť zvieratko stresovať cestou, tak ďalšie razy mu ho už môžete pichnúť sami - pichá sa pod kožu.
Jedna injekcia Ivomecu stojí asi 2 EUR.
Pri počiatočnom štádiu svrabu je možné Ivomec aplikovať aj zvonka, prostredníctvom nakvapkania niekoľkých kvapiek na holú kožu za a na uši zvieratka.
Odtiaľ sa liečivo vstrebe cez kožu do tela.
Ivomec je účinný (a radikálny), ale nesmie sa pichať gravidným a dojčiacim matkám a veľmi malým mláďatkám.
Preto ak je vaše zvieratko ešte veľmi mladučké, je to gravidná samička alebo dojčiaca matka, prípadne ak máte čo i len podozrenie na možnú graviditu, tak budete musieť zvieratko liečiť niektorou z ďalších možností.
Liečivo selamektín
Na jeho báze je založený napr. prípravok Stronghold; pre aplikáciu na potkany sa používa jeho forma určená pre šteňatá a mačatá.
Je to pipetka, ktorej nie celý obsah (zo dve-tri kvapky podľa veľkosti zvieraťa) sa nakvapká za lopatky potkana tak, že treba rozhrnúť srsť, aby sa tekutina dostala až na kožu, cez ktorú sa liek vstrebe do krvného obehu.
Stačí ho nakvapkať jeden raz, mal by zabrať.
Potkan sa však nesmie niekoľko dní po aplikácií kúpať, resp. sa namočiť.
Výhoda je taká, že sa môže kvapkať aj na gravidné a laktujúce samičky alebo na mláďatká.
Nevýhodou je vyššia cena, cca 15 EUR za pipetku.
Ak je svrab vo väčšom rozsahu, tak sa aplikácia Strongholdu môže zopakovať tak po dvoch týždňoch.
Neostomosan
Neostomosan je liek vo forme kúpeľa, ktorý si treba nariediť doma.
Predáva sa v 5 ml ampulkách z hnedého skla.
5 ml sa riedi s 2 l vody, ale nie je potrebné ho riediť všetok naraz, pretože na jeden kúpeľ by ho bolo priveľa.
Keďže sa rozriedený prípravok nesmie skladovať, tak je rozumné si z ampulky odkvapkať napr. do lavórika či inej vhodnej nádoby napr. 1/4 na 1/2 litra vlažnej vody.
Zvieratko v tom celé namočíme, pričom budeme postupovať tak, že si roztok budeme naberať do dlane a vylievať ho opatrne na potkaníka, kým nebude celý mokrý.
Treba namočiť aj hlavičku, potrieť roztokom aj ušká a všetku srsť na tele.
Nesmie sa dostať do očí, do nosa a nesmie sa piť.
Nechá sa 10-15 minút pôsobiť.
Neoplachuje sa!
Po cca 10-15 minútach treba zvieratko vysušiť napr. uterákom, prípadne ho aj mierne vyfénovať, napr. ak by bolo v miestnosti chladnejšie.
Po 7-10 dňoch zopakujeme kúpeľ s následným osušením ešte 2 x.
Na celú procedúru (3 opakovania) vystačí jedna, max. dve spomínané 5 ml ampulky.
Načatú ampulku treba skladovať v chladničke, inak by liek stratil účinnosť.
Cenovo stojí 1 ampulka okolo 2 EUR.
Pri liečbe svrabu akýmkoľvek z vyššie uvedených spôsobov je nutné po každom raze aplikácie vyčistiť aj celú klietku vrátane zariadenia a výmeny podstielky, pretože svrabovec, resp. jeho vajíčka, sa môžu nachádzať kdekoľvek, hlavne v mäkkších častiach, ako je podstielka, látkové hamaky, domčeky a pod.
Hubové a plesňové infekcie
Druhým typom ochorenia u potkanov sú komplikácie spôsobené plesňovými infekciami.
Tie môžu postihovať pokožku aj vnútorné orgány.
V prvom prípade sa plesňové ochorenie prejavuje prítomnosťou lokalizovanej alopécie.
V prípade hubového ochorenia vnútorných orgánov, ako je histoplazmóza, ktorá postihuje pľúca a priedušky, sa príznaky, žiaľ, zisťujú veľmi ťažko.
Ochorenie môže prebehnúť aj asymptomaticky.
Patria medzi tie nepríjemnejšie, pretože ich liečba je niekedy zdĺhavá, a hlavne niektoré druhy plesní sú zoonózne, t. j. prenosné na človeka.
Pleseň sa prejavuje tvorbou holých miest na určitých častiach tela a tvorbou malých šupiniek, obyčajne bielych alebo bledožltých, prípadne bledučko sivých, ktoré môžu, ale aj nemusia byť svrbivé.
Na miestach, kde nie je srsť (napr. uši, nos), sa pleseň prejavuje iba bielym (alebo iným) šupinkovitým povlakom a niektoré miesta (napríklad spomínané uši) môžu pri napadnutí plesňami i zmeniť tvar, napríklad zhrubnúť alebo sa mierne skrútiť.
Pozn.: U potkanov som sa s plesňou za dvadsať rokov chovu stretla zatiaľ iba jedenkrát.
Keď máme podozrenie na pleseň, je rozumné navštíviť veterinárneho lekára a požiadať ho o odobratie vzorky kože a srsti z postihnutého miesta.
Vzorka sa odošle do špecializovaného laboratória do Štátneho veterinárneho ústavu, kde ju podrobia rôznym testom (mikrobiológia, bakterológia, kultivácia).
Cca do dvoch týždňov budú známe kompletné výsledky, ktoré ukážu, o aký druh plesne sa jedná, či je prenosný na človeka, a aké lieky by na ňu mohli zabrať.
Všeobecne sa na liečbu plesní u hlodavcov používajú liečivá buď vo forme kúpeľa, masti alebo emulzie.
Existujú aj tablety a injekcie, ale tie sa používajú menej.
Obyčajne sa začína s tými, ktoré sú určené pre zvieratá.
Tekutina Imaverol sa riedi s vlažnou vodou v pomere 1:50.
Zvieratko sa v tomto roztoku celé okúpe a nechá sa uschnúť - neoplachuje sa!
Opakujeme každé štyri dni po štyrikrát.
Dostať kúpiť u veterinára, prípadne v lekárni s veterinárnymi liečivami, zväčša len na predpis.
Masť (roztok) Lamisil 1 x je veľmi účinná mastička, voľne predajná v lekárni.
Plesňou postihnuté miesta stačí natrieť iba 1 x.
Príznaky plesne budú miznúť postupne, asi do dvoch-troch týždňov bude po nich.
Masť Canesten, masť Imazol, masť Mykoseptin - dostať kúpiť voľne v lekárni.
Postihnuté miesta natierať nimi 2 x denne (ráno a večer) tenkou vrstvou.
Mastičky sú vhodné najmä na neosrstené miest zvieracieho tela.
Emulzia Panalog - dostať kúpiť u veterinára alebo na predpis v lekárni s veterinárnymi liečivami.
Prášok Hypermangán - trošku prášku (na špic noža) sa nasype do vlažnej vody, zafarbí ju na fialovo.
Dostať kúpiť voľne v lekárni.
Na úplné vymiznutie príznakov plesne treba počítať s dobou cca 3-8 týždňov.
Aj pri boji s plesňami platí to isté, čo pri boji so svrabom, a síce, že musíme starostlivo vydezinfikovať všetky predmety aj zvierací príbytok, s ktorými prišlo postihnuté zvieratko do styku.
Vždy ich po dobe pôsobenia dobre opláchneme a necháme vysušiť.
Určité hygienické opatrenia ako umývanie si rúk po každej manipulácií s postihnutým zvieratkom, vyčlenenie si zvláštneho odevu na manipuláciu s ním, nedotýkanie sa častí svojho tela kontaminovanými rukami a pod., sú na mieste.
Ochorenia dýchacích ciest
Označuje sa aj skratkou CRD.
Ide o ochorenie s rôznymi príčinami, na ktorom sa podieľajú rôzne patogény vírusového aj bakteriálneho pôvodu.
Najčastejším pôvodcom je však Mycoplasma pulmonis, ktorá ako jediná dokáže spôsobiť ochorenie bez prispenia iných faktorov.
Mycoplasma pulmonis spôsobuje dysfunkciu alebo stratu riasiniek v slizniciach dýchacích ciest.
V dôsledku toho dochádza k hromadeniu sekrétov a množeniu iných bakteriálnych druhov, čo vedie k vzniku ochorenia.
Medzi rizikové faktory patrí vek pacienta, imunosupresia, nedostatočná výživa a narušená zoohygiena prostredia.
Prvým príznakom je výskyt číreho až hnisavého výtoku z nosových dierok a výtoku z očí.
Zviera smrká, kýcha a často vydáva počuteľné "vrčanie", ktoré je výsledkom rezonancie pri prechode vzduchu cez nozdry s nahromadeným sekrétom.
Okrem toho, keď sú postihnuté pľúca, ťažko sa dýcha, zvieratá sú letargické, vychudnuté a majú matnú srsť.
Liečba prebieha pomocou antibiotík podávaných počas 3 týždňov.
Okrem toho sa môže použiť nebulizácia alebo podávanie imunomodulačných a podporných liekov, ako sú vitamín C, imunoglukány alebo sirup z skorocelu.
Hnačka a ďalšie infekcie
Vírusové a bakteriálne ochorenia predstavujú pre zdravie týchto hlodavcov značnú hrozbu.
Najčastejšou z nich je hnačka, ktorá zvyčajne postihuje mladé zvieratá.
Ak máte malého potkana a spozorujete prvé príznaky vírusového zápalu organizmu, okamžite navštívte lekára, pretože akútna hnačka môže byť pre takéto malé zviera život ohrozujúca.
Ak vidíte, že váš potkan charakteristicky kašle, má ťažkosti s dýchaním, vyteká mu z nosa a úplne stratil chuť do jedla, môže to znamenať, že jeho telo je infikované baktériou.
Kožné problémy bez infekcie
Tu by som skôr než o kožných chorobách hovorila o kožných problémoch, ktoré môžu nastať u hlodavcov napríklad v závislosti od veku, výživy, životného cyklu a podobne.
Napríklad staršie či staré jedince môžu začať viac pĺznuť, gravidným a dojčiacim samičkám môže niekedy vypadať srsť na bruchu, u starších potkanov sa môže vyskytovať zvýšená tvorba kožného mazu a pod.
Toto sú zmeny, do ktorých nemusíme nijako zasahovať, zvyčajne sú buď doživotné, napr. pĺznutie či mastnejšia koža starých zvierat, alebo sa po určitom čase dajú dokopy samé.
Vypadávanie srsti a automutilácia
Stav, pri ktorom sa vlasy lámu, rednú alebo miznú.
Príčinou je často automutilácia, t. j. potkan si sám vytrháva chlpy, alebo olizovanie iným členom skupiny.
Môže to byť aj dôsledok trenia o niektoré časti obydlia zvieraťa.
Môže to byť spôsobené nevhodným prostredím ustajnenia, nepohodlím, napr. bolesťou alebo zhoršenou pohyblivosťou, alebo poruchami správania, napr. nudou.
V týchto prípadoch býva koža na rozdiel od kožných infekcií alebo parazitárnych ochorení neporušená a lézie nie sú pruritické.
Riešenie spočíva v nájdení a následnom odstránení príčiny, napr. zväčšením klietky, oddelením dominantných jedincov, ktorí olizujú ostatných, alebo obohatením prostredia o nové vnemy, aby sa zabránilo stereotypnému správaniu.
Príčinou tohto problému môže byť nevhodná podstielka alebo podkladový materiál, obezita alebo znížená pohyblivosť panvy a s tým spojené zvýšené zaťaženie hrudných končatín.
Pododermatitída
V podstate ide o pľuzgiere, ktoré sa otvoria a infikujú bežnými baktériami.
Liečba spočíva v chirurgickom zákroku, podávaní antibiotík a obväzovaní končatín s poskytnutím dostatočne mäkkej podstielky.
Nádory
Neoplázie sú u potkanov pomerne častým problémom.
Často sa stretávame s nádormi mliečnej žľazy, ktoré sú zväčša benígne, fibroadenómy a adenómy, ale vzhľadom na svoju veľkosť predstavujú pre zviera mechanický problém.
Bránia voľnému pohybu končatín a v dôsledku trenia o kožný vankúšik dochádza v neskorších štádiách k porušeniu kože na ich povrchu a vzniku otvorených rán, ktoré sú potom vstupnou bránou pre infekciu.
Riešením je chirurgické odstránenie a podávanie inhibítorov hormónu prolaktínu.
Ďalším pomerne častým ochorením je nádor Zymbalovej žľazy, ktorý sa nachádza pod základňou ucha.
U starších zvierat často vzniká adenokarcinóm, ktorý rýchlo prerastá do okolitého tkaniva.
Dochádza k opuchu základu ucha a následnej bolesti a neschopnosti prijímať potravu.
Je možné vykonať chirurgický zákrok s cieľom amputovať ušnicu a odstrániť nádor, ale často dochádza k recidívam.
Ako rozpoznať, že potkan nie je v poriadku
Potkany majú zvyčajne skvelý vzťah so svojím majiteľom.
Z ich správania sa dá veľa vyčítať.
Bystrý pohľad, čistá, hladká srsť a uvoľnená hravosť nám dávajú pocit, že sa zvieratko cíti dobre.
Musíme si však dávať pozor na akékoľvek odchýlky od normy.
Príznaky sú prvým znakom, ktorý nemožno ignorovať, a hneď ako ich spozorujete, musíte čo najskôr navštíviť lekára, aby vám urobil testy a prispôsobil účinnú liečbu.
Pri výtoku z nosa alebo očí, kýchaní, kašli, vrčaní, ťažkostiach s dýchaním, výraznom svrbení, chrastách, krvavých ranách, náhlom vypadávaní srsti, apatii, chudnutí alebo strate chuti do jedla je potrebné vyhľadať veterinárneho lekára.
Symbolika potkanov
Potkany symbolizujú problémy, choroby, chudobu, hlad a dokonca aj smrť.
Avšak symbolika potkana nie je vždy jasná.
Toto zviera je tiež spojené s múdrosťou, muzikálnosťou, šťastím a blahobytom.
V ľudovej reči sa potkany spájali s duchmi mŕtvych, zvestovali choroby, ale aj varovali pred nebezpečenstvom.
Podľa starodávnych zvykov sa písali listy potkanom, aby upratali dom.
Žiaľ, potkan bol spájaný aj s tieňom, hriechom a nečistotou.
Tento hlodavec bol tiež hrdinom literatúry vrátane rozprávok.
Objavil sa aj v prísloviach.
Zaujímavosti o potkanoch
- Niektoré potkany boli vycvičene na pátranie zakopaných mín.
- Najväčší potkan na svete, dĺžkou má veľkosť tela 43 cm a chvost merajúci celkovo ďalších 45 cm.
- Čiže jeho celková dĺžka je 88 cm.
- Titul najťažšieho potkana získal potkan, ktorý váži 4kg.
- Potkan menom Magawa, ktorý zomrel počas dôchodku vo veku ôsmich rokov, počas svojej kariéry v Kambodži vyňuchal desiatky pozemných mín.
- Potkany spolu komunikujú spôsobom v zvukovom spektre, ktoré ľudia nepočujú.
- Potkanom zuby rastú celý život.
- Potkany používajú svoje veľmi jemné a veľmi citlivé fúzy na udržanie rovnováhy a vedenie okolo predmetov.