Psom nie sú cudzie ani vesmírne lety. Jednou z prvých, ktorá sa vydala do vesmíru, bola ruská Lajka - malý psík, ktorý obetoval život vede.
Hneď vás varujeme - toto nie je príbeh pre citlivých ľudí. Chceme ho však priblížiť, pretože osud Laiky je prvkom svetovej histórie a obrovským prínosom pre rozvoj vedy. Avšak, ako milovníci psov by sme boli radšej, keby sa tak nestalo vôbec.
Kto bola Lajka
Lajka bola asi trojročná túlavá sučka, odchytená v Moskovských uliciach. Vedci predpokladali, že keď zvládla „pouličný psí život“ často o hlade, smäde a v ruskej zime, bude schopná zvládnuť aj výcvik a let do kozmu.
Lajka, bola malá fenka bez domova, zmes huskyho a špica. Vážila asi 6 kilogramov a nemala ani 2 roky.
Volali ju aj Kudrjavka (Kudrlinka) či Limončik (Citrónik). Bola zmeskou teriéra a plemena severských loveckých psov vtedy nazývaných lajka a vážila 6 kg. Práve pod menom Lajka ju poznáme dnes.
Naverbovaná (v skutočnosti chytená) z ulice pre vesmírny projekt Sputnik 2. Vybrali ju spomedzi desiatok iných psov, pretože bola pokojná, pasívna a poslušná.
Lajka i ostatné psy, ktoré ju vo vesmírnej misii nasledovali, boli všetko túlaví kríženci odchytení na moskovských uliciach.
Prečo nie vyšľachtené rasy s rodokmeňom? „Pretože túlavý psík veľmi dobre nadväzuje kontakt. Kríženci z ulice sú zakalení životom. Odmala bojujú o prežitie.
„Používali sme mladých, ale už dospelých psíkov, najradšej dvojročných, s hmotnosťou 5 až 6 kilogramov a výškou do tridsaťpäť centimetrov.
A prečo lietali iba sučky? Ide o to, že kozmický záchod sa ľahšie robil pre ,dievčatá'.
Spolu s ďalšími dvoma psíkmi Albinou a Muškou prešli tvrdými testami a náročným výcvikom, aby boli schopné extrémne podmienky, hluk, tesné priestory kabíny a preťaženie pri štarte zvládnuť.
Nakoniec to bola Lajka, ktorú vybrali na let do kozmu.

Prečo Sovietsky zväz vyslal psa do vesmíru
Prvý Sputnik bol jednoduchou náhradou zamýšľanej veľkej vedeckej družice, ktorej príprava meškala. Tentoraz sa žiadalo niečo viac.
Sovietsky stranícky a štátny vodca Nikita Sergejevič Chruščov (1894-1971) chcel, aby sa 40. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR), pripadajúce na 7.
„Blížilo sa štyridsiate výročie októbrovej revolúcie, a otec chcel dať ľuďom nejaký darček,“ prezradil syn niekdajšieho šéfa Kremľa Nikitu Chruščova.
Po úspešnom vypustení Sputnika 1 dňa 4.10.1957 však sovieti potrebovali veci popohnať, aby stihli oslavy 40.
„Veľký Sputnik s plánovanou hmotnosťou 1400 kilogramov stále nebol hotový. Vedecké ústavy nestihli dokončiť plánované prístroje, a tak ho vypustili až s poradovým číslom tri v máji 1958.
Vedci síce mali v tom čase rozpracované plány dômyselnejšieho kozmického plavidla, ale vzhľadom na stanovený termín ho nemohli dokončiť. Tento vesmírny koráb niesol neskôr označenie Sputnik 3.
Osud Lajky sa podľa Sergeja Chruščova spečatil bezprostredne po štarte prvého Sputnika: „Otec začiatkom októbra telefonicky zablahoželal šéfkonštruktérovi Sergejovi Koroľovovi, a hneď sa ho opýtal, čo ďalšie chystá. Koroľov ponúkol Sputnik so psom na palube. Otec bol nadšený.
Legenda hovorí, že Chruščov bol vesmírnym letom psa priam posadnutý. Podľa jeho syna však vedcov do ničoho netlačil.
Za fámy o Chruščovovej posadnutosti vesmírnymi úspechmi podľa jeho syna mohol Koroľov.
„Všetkých zapriahol do práce. Prinútil ich drieť vo dne v noci tak, že to vydával za osobné želanie Chruščova, ktorému vraj každý deň musí podávať hlásenie.
Syn bývalého šéfa Kremľa pripúšťal, že jeho otec, potešený celosvetovým nadšením z pípania prvého Sputnika, sa ihneď chopil príležitosti predviesť let Lajky ako úspech komunistického systému.
Príprava misie Sputnik 2
Projekt vynesenia živého tvora na obežnú dráhu Zeme bol niekoľko rokov v príprave.
S letmi zvierat na balistických dráhach už sovieti skúsenosti mali. Stále sa však nevedelo, či je vôbec organizmus schopný obrovské preťaženie pri štarte ako aj pobyt v beztiažovom stave zvládnuť.
Necelý mesiac po vypustení prvej umelej družice Sputnik 1 ho nasledoval Sputnik 2 s prvým živým tvorom na palube.
Konštruktéri mali len štyri týždne na zostrojenie novej vesmírnej lode.
Prejavilo sa to aj v iba „približných“ plánoch na jej konštrukciu.
Podľa ruských zdrojov bolo oficiálne rozhodnutie o vypustení rakety so Sputnikom 2 prijaté 10. alebo 12. októbra.
Nosnou raketou bola opäť upravená R-7 ako u Sputnika 1, k pôvodnej družici bol naviac primontovaný priestor pre pasažiera.
Projekt Sputnik 2 zahŕňal vyslanie rakety so psom na palube na obežnú dráhu Zeme.
Cieľom misie bolo skontrolovať, ako sa bude živý organizmus správať vo vesmíre, aby sa v budúcnosti pripravil na lety do vesmíru s ľudskou posádkou.
Štart Sputnika 2
Sputnik 2 s Lajkou na palube štartoval 3. novembra 1957 z kozmodrómu Bajkonur.
Lajku do vesmírnej lode usadili podľa informácií amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) už 31. októbra 1957.
V tom čase bolo v blízkosti kozmodrómu Bajkonur pomerne chladno.
Čas štartu sa v rôznych zdrojoch líši, niekde sa uvádza 2:30 UTC inde 5:30 UTC.
Napokon raketa s Lajkou na palube odštartovala 3.
Pri maximálnom zrýchlení v čase štartu rakety sa rytmus dýchania psa prudko zvýšil, a to troj- až štvornásobne oproti normálnemu dýchaniu.
Po štarte stúpol Lajke tep takmer na trojnásobok a neskôr klesal len veľmi pomaly.
Let bol úspešný a ďalšie prvenstvo sovietskej kozmonautiky obletelo svet.

Ako bola Lajka zabezpečená v kabíne
Priestor pre kozmonauta na palube Sputnika 2 bol veľmi obmedzený, Lajka sa v ňom nemohla otočiť, len stáť, sedieť alebo ležať.
Lajka bola v Sputniku oblečená do kombinézy a pripútaná na reťazi, aby sa obmedzil jej pohyb.
V zadnej časti kombinézy bol gumový zásobník na výlučky.
Na tele mala umiestnené senzory, ktoré monitorovali jej životné funkcie ako tep či frekvenciu dýchania.
Elektrokardiogram zaznamenával frekvenciu úderov srdca, ďalšie prístroje zachytávali dýchanie, krvný tlak i pohyby psa.
Raz za obeh, teda 90 minút, počas 10 minút vysielal Sputnik 2 telemetrické dáta na Zem.
V Sputniku 2 bolo autonómne zariadenie na prežitie, ktoré pozostávalo z kyslíkového generátora a prístrojov na absorpciu kysličníka uhličitého.
Pre Lajku bola na palube špeciálna gélová strava na 7 -10 dní, zdroj kyslíka, pohlcovač CO2 a regulátor teploty.
Pre psa bola v rakete vybudovaná špeciálna komora a plánovalo sa, že pes po 7 dňoch zomrie bezbolestnou smrťou.
Práve zastavením prívodu kyslíka sa mala Lajkina misia po asi 7 dňoch skončiť.
Čo sa stalo po dosiahnutí obežnej dráhy
Keď sa Sputnik dostal na stanovenú obežnú dráhu, časť rakety sa neoddelila podľa plánu, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu tepelnej reguláciu.
Teplotu v kabíne mal systém automaticky udržiavať na 15°C, no postupne stúpla až ku 43°C.
Následne sa teplota v kabíne zvýšila na 40 stupňov Celzia.
Po troch hodinách v beztiažovom stave sa Lajkin pulz dostal znova na hodnotu 102 úderov za minútu.
Po troch obletoch okolo Zeme už telemetria nevykazovala žiadne známky života na palube.
Avšak po približne piatich až siedmich hodinách letu už Lajka neprejavovala známky života.
Lajka uhynula na stres a prehriatie už 5-7 hodín po štarte.
Lajka skonala od prehriatia, niekedy v priebehu prvého dňa, zrejme pri deviatom oblete Zeme. Presne sa to určiť nedalo.
O príčine jej úmrtia dlhé roky vládli dohady.
Sovietsky zväz ešte počas letu a mnoho rokov po ňom poskytol informáciu, že Lajka žila niekoľko dní.
Až nedávno v roku 2002 predniesol Dmitrij Malašenkov, jeden z vedcov pripravujúcich let, na Svetovom vesmírnom kongrese (World Space Congress) v Houstone pravdu o jej osude.
Malašenkov, jeden zo sovietskych odborníkov pripravujúcich let Sputnika 2, v októbri 2002 v správe prednesenej vo World Space Congress v americkom Houstone tiež priznal, že v takom krátkom čase, aký v roku 1957 mali, bolo prakticky nemožné skonštruovať systém na reguláciu teploty.
Prečo sa Lajka nemohla vrátiť na Zem
S jej bezpečným návratom na Zem sa ani nepočítalo a tak to bol pre ňu vlastne rozsudok smrti.
Žiaľ, zviera bolo poslané na istú smrť - ani sa neplánovalo, že sa Lajka z tejto cesty vráti.
Sovietska technika to v tom čase neumožňovala.
„Bol to neobyčajne pokojný a trpezlivý psík. Lajka (od slova lajať - brechať - pozn. red.) bolo skôr ironické meno, pretože takmer nebrechala. Všetci sme si ju obľúbili. Mala milú, inteligentnú papuľku, správala sa veľmi priateľsky. O to ťažšie bolo poslať ju na istú smrť.
V tom čase sme, žiaľ, ešte nemali doriešený systém, pomocou ktorého by sme dokázali psíka vrátiť z orbitálnej dráhy späť na Zem.
Neodvratne mu bolo súdené pri znížení obežnej dráhy aparátu zhorieť v hustých vrstvách atmosféry,“ povedal Gazenko pre Pravdu v jednom z posledných rozhovorov, ktoré pred svojou smrťou poskytol.
To, že Lajka nedožije do jari 1958, keď Sputnik 2 zhorel v atmosfére, vedci vopred vedeli.
Zánik Sputnika 2
Vesmírna kapsula s telesnými pozostatkami Lajky zhorela 14.
Sputnik 2 po 162 dňoch na orbite a 2570 obletoch Zeme zanikol v atmosfére 14.
Obežná dráha, na ktorú bol vynesený Sputnik 2, bola viac pretiahnutá než sa plánovalo.
Význam Lajkinho letu
Lajka síce zahynula, ale ukázala, že živý tvor môže na obežnej dráhe okolo Zeme existovať a prekonať bezváhový stav.
Hoci jej let trval len krátko, účel splnil.
Aj keď sa psy na Mesiac nedostali, ľuďom vydláždili cestu do vesmíru.
„Stále neviem, či som prvý človek, alebo posledný pes,“ vystrúhal svojskú poklonu svojej štvornohej predchodkyni prvý kozmonaut Jurij Gagarin.
Tri a pol roka pred jeho historickým letom to bola sučka Lajka, ktorá sa ako prvý živý tvor dostala na obežnú dráhu Zeme.
Presne pred 65 rokmi to bol už druhý vesmírny triumf Sovietskeho zväzu za sebou.
Zviera pred človekom: ďalšie misie
Prvými ruskými psami vyslanými do vesmíru v roku 1951 boli Cygan a Dezik - na obežnú dráhu sa síce nedostali, ale úspešne sa vrátili na Zem.
Po nich odletelo do vesmíru ešte 12 psov, z ktorých neprežili 4.
Neskôr v rámci príprav letu prvého človeka do kozmu, a teda už aj s návratovou procedúrou, nasledovalo Lajku mnoho ďalších zvieracích kozmonautov.
Podobne ako ona, mnohí sa na Zem už nevrátili.
Čajka a Lištička zahynuli pri nevydarenom štarte, Pčiolka a Muška pri návrate na Zem.
Ďalší psí kozmonauti Belka a Strelka, Černuška a Zvjozdočka (posledná pred letom Gagarina) mali viac štastia a bezpečne pristáli na Zemi.
O tri roky neskôr sovietska kozmonautika dosiahla ďalší medzník vesmírnym letom sučiek Strelky a Belky, ktoré sa už podarilo vrátiť na Zem živé a zdravé.
Rusi 19. augusta 1960 vyslali do vesmíru Belka a Strelku. Obleteli obežnú dráhu a našťastie sa vrátili na Zem v poriadku.
„Koroľov si dal podmienku, že človeka pustí do vesmíru až potom, čo sa dve psie misie za sebou skončia šťastne,“ spomínal fyziológ Gazenko.
Posledná sučka Zviozdočka úspešne pristála v marci 1961.
Príbeh sučky Strelky trošku roztopil ľady studenej vojny.
Po návrate mala s „kolegom“ menom Pušok šesť šteniatok.
Jedno z nich Pušinku podaroval Nikita Chruščov americkému prezidentovi Johnovi F. Kennedymu.
Americké pokusy so zvieratami
Ďalšími zvieratami boli opice Albert, ktoré NASA vypustila za zemskú atmosféru v rokoch 1948-1951.
Boli tam 4 opice - každá bola pomenovaná rovnako, len očíslovaná. Ani jedna let neprežila.
Podobne sa skončila aj inak úspešná misia Alberta II. 14. júna 1949 a aj ďalších dvoch jeho nasledovníkov.
V tom istom roku 20. septembra sa ocitol v kozme aj americký opičiak Albert VI.
Po nich poslala NASA do vesmíru myš.
Na základe týchto skúseností vyletela do vesmíru piata opica - Yorick.
Skutočným úspechom bol vesmírny let amerického šimpanza menom Ham.
Prvý ľudoop cestoval v skúšobnej kabíne Mercury, ktorú do výšky 185 km vyniesla 31.
To sa však už schyľovalo k 12.
Mačka vo vesmíre
Vesmírnym pútnikom sa však 18.
Od zatiaľ jediného letu mačky do kozmu uplynulo v stredu 18.
Raketa s mačkou na palube odštartovala 18.
Pred dosiahnutím výšky 152 kilometrov sa oddelil od rakety vrcholový kužeľ a mačka zažila päť minút beztiažového stavu.
Zúčastnilo na nich dokonca aj bývalé Československo, resp.
Etická otázka Lajkinho letu
Už vtedy vyvolal Lajkin let vlnu protestov a nevôle v radoch ochranárov i verejnosti.
Oleg Gazenko, vedúci programu, s odstupom času a po rozpade sovietskeho zväzu vyjadril ľútosť nad vyslaním Lajky na smrť.
Doktor Vladimir Yazdovsky, ktorý sa na programe priamo podieľal a pripravoval psov na let, mal Lajku pred letom vziať ku sebe domov, aby sa pohrala s jeho deťmi.
Vo svojej knihe napísal, že pre ňu chcel urobiť niečo pekné, keďže jej zostávalo už len tak málu času.
Keď technici zatvárali poklop Skutnika 2, lúčili sa s Lajkou bozkom na ňufáčik a slovami „veľa šťastia“.
„Na prípravu psa sa do ústavu k Olegovi Gazenkovi nešiel pozrieť. Jeho zaujímali rakety, nie zvieratá.
Práve preto zostáva Lajkin let nielen vedeckým a technologickým míľnikom, ale aj pripomienkou ceny, ktorú za vesmírne prvenstvá zaplatili zvieratá.
Lajka v kultúre a verejnej pamäti
Sláva Laika sa stala trvalou značkou nielen v histórii a vede, ale aj v kultúre.
Rýchlo sa stala symbolom zvierat vo vesmíre - objavuje sa v rozprávkach, filmoch, hudbe a dokonca aj v hrách.
Obraz Lajky sa objavuje na mnohých ilustráciách a dokonca aj známkach.
Je to najznámejší „vesmírny“ pes na svete.
Pri Ústave vojenskej medicíny v Moskve, kde Lajku pripravovali na let do vesmíru, jej postavili bronzový pamätník.
Je vysoký dva metre a predstavuje kozmickú loď prechádzajúcu do dlane, na ktorej Lajka hrdo stojí.
Pamätník slávnostne odhalili 11. apríla 2008.
